Na Slovensku pribudne každý rok zhruba 30 000 onkologických pacientov, z ktorých takmer polovica sú ženy. Liga proti rakovine spolu so Zdenkou Vrbovou vymysleli projekt Vystrihaj sa Slovensko, ktorý zastrešuje výrobu parochní pre onkologické pacientky.

Projekt vznikol v roku 2015, keď ho založila Liga proti rakovine v spolupráci s vlasovým štúdiom Zdenky Vrbovej, s ktorou do dnes spolupracujú. „Zdenke sa pred cca piatimi rokmi ozvalo dievča menom Dominika, ktoré jej chcelo darovať vlasy pre onkologických pacientov. Nakoľko Zdenka nevedela, komu ich darovať, obrátila sa na Ligu proti rakovine a spoločne vymysleli projekt Vystrihaj sa Slovensko,” hovorí o prvotnej myšlienke koordinátorka projektu Barbora Dostálová.

Podľa jej slov sa projekt dostal hneď od začiatku do povedomia ľudí a je tomu tak doteraz. Svoje vlasy darovalo 2 600 ľudí a neboli to len dospelé ženy. Do darcovstva sa zapájajú aj muži či deti.

Pre onkologické pacientky je darovanie aspoň malou pomocou.

Darovať sa rozhodla aj Norika Vavrová, ktorá tak spravila na popud svojej kamarátky. Najprv si povedala, že ona sama by to asi nikdy neurobila, ale čin priateľky obdivovala a často nad ním premýšľala. „O necelý rok som darovala vlasy aj ja,“ dodáva napokon Norika.

Urobila tak najmä preto, lebo si uvedomila, že krása sa neukrýva len vo vlasoch. Napriek tomu si nevedela predstaviť, že by o ne prišla úplne. „Myslím, že pre každú ženu sú dôležité. Pre onkologické pacientky je darovanie aspoň malou pomocou,“ tvrdí. Tiež uvádza, že vďaka parochniam sa ženy môžu cítiť pekne. „Hovorí sa, že vlasy sú korunou krásy a ja som si povedala, že prečo sa o ňu nepodeliť,“ prezradila Norika.

Vlasy musia byť zdravé a nefarbené

Zapojiť do projektu sa môžete dvomi spôsobmi. Jedným z nich je, že si ich dáte ostrihať v jednom z kaderníctiev, ktoré spolupracujú s Ligou proti rakovine. V štúdiách vám profesionálne odstrihnú vlasy a upravia do nositeľného stavu, a to všetko zdarma. Druhým spôsobom je strih podľa návodu. Podomácky odstrihnuté vlasy vložíte do bublinkovej obálky a zašlete na adresu Ligy proti rakovine.

Koordinátorka projektu tvrdí, že týždenne obdržia 20 až 25 obálok, ale všetko záleží aj od obdobia. „V lete sa ľudia strihajú viac, čiže aj darovaných copov je viac než počas zimného obdobia,“ dodáva.

Darcovstvo nie je jednoduchá záležitosť a treba spĺňať niekoľko kritérií. Najdôležitejšími sú dĺžka a kvalita. Pomôcť pri výrobe parochní môžete v prípade, že ste ochotní vzdať sa 40 centimetrov. Vlasy musia byť zdravé a nefarbené. Vhodné sú však aj tie, ktoré sú odfarbované do svetlých odtieňov.

„Každá parochňa sa skladá zo štyroch až piatich copov z rôznych hláv.“ vysvetľuje Barbora Dostálová. Rovnako dodáva, že najväčším problémom pri farbených vlasoch je to, že pacientky si svoje parochne chodievajú pravidelne čistiť, pričom farba z vlasov zlieza a tým sa znehodnocuje parochňa.

https://www.instagram.com/p/B18vpHlIL_V/

Starostlivosť o parochňu si vyžaduje náročnejšiu údržbu

Všetky vlasy, ktoré sú doručené do centra Ligy proti rakovine, putujú v zatvorených obálkach k Zdenke Vrbovej, ktorá sa venuje profesionálnemu zhodnoteniu ich kvality. Po odbornom preskúmaní sa tie vhodné dostanú k vlásenkárke, ktorá ich páruje do jednotlivých parochní.

Časť z nich je vykúpená Zdenkou, ktorá vo svojom salóne vyrába príčesky. Práve z peňazí z odkúpených vlasov je financovaný celý projekt vrátane výroby parochní, materiálu či odmeny pre vlásenkárku. Do centra Ligy proti rakovine prichádzajú aj copy, ktoré nie sú vhodné. „Každý, kto sa do projektu zapojí, žiaľ, musí rátať aj s možnosťou, že jeho darcovský príspevok nebude využitý,“ upozorňuje Barbora Dostálová, koordinátorka projektu.

Pacientkam, ktorým bola schválená žiadosť, odmeria vlásenkárka obvod hlavy. Vzájomne sa dohodnú na type a farbe parochni. V prvom kroku vlásenkárka všetky vlasy prečesáva cez stroj zvaný kartečna, v ktorom sa oddeľujú od dlhých tie krátke.

„Tu sa zmenší aj objem darovaného copu. V druhom kroku sa zapracovávajú do ručne vyrobenej čapice podľa mier pacientky. Počas procesu sa vlasy skracujú o 10 až 15cm,“ vysvetľuje Barbora Dostálová, prečo je nutné darovať 40 centimetrov.

Keď je parochňa hotová, pacientka si ju vyzdvihne u vlásenkárky, ktorá jej vysvetlí ako sa o ňu starať. „Starostlivosť o parochňu zo živých vlasov si vyžaduje viac času a náročnejšiu údržbu,“ dodáva pani Dostálová. Podľa koordinátorky netreba venovať promovaniu projektu žiadnu špeciálnu pozornosť. „Projekt si ide vlastným životom a už je verejnosti veľmi známy. Máme dosť copov na výrobu parochní,“ uzatvára Barbora Dostálová.

Kedy sa zrodila idea projektu Vystrihaj sa Slovensko?

Bolo to v máji roku 2015, ale úplne prvý zárodok myšlienky na pomoc onkologickým pacientom som mala zhruba pred tromi rokmi, len to muselo ešte celé dozrieť.

„Je to  najväčšia vec, aká sa mi podarila v mojom doterajšom živote.”

Boli jedným z hlavných podnetov aj prosby a telefonáty od ľudí?

V rámci mojej profesie kaderníčky poskytujem aj výkup vlasov pre ľudí, ktorí sa chcú dať radikálne ostrihať. V máji minulého roka mi zavolalo jedno dievča, Dominika, ktorej malý braček podľahol onkologickému ochoreniu. Ona nechcela vlasy predať, ale darovať. Povedala som jej, že to u mňa žiaľ nie je možné a za vlásky jej zaplatím a nech peniaze z nich použije na dobrú vec. Odpovedala mi na to, že tak si to nepredstavovala. Nechcela niekomu darovať peniaze, proste chcela darovať vlasy. Tento telefonát ma už nenechal chladnou a tak sa to celé začalo.

Ako vnímate, keď za vami prídu malé dievčatká, že chcú ostrihať svoje vlasy?

Vnímam to veľmi pozitívne. Vždy žasnem nad tým, ako malé deti dokážu byť natoľko uvedomelé. Úprimne, je to však zvyčajne obojstranná pomoc. Ony darujú svoje vlasy a potom sa ešte veľmi tešia, že ich maminky už nebudú každé ráno trápiť rozčesávaním.

„Vždy žasnem nad tým, ako malé deti dokážu byť natoľko uvedomelé.”

Aká spomienka alebo udalosť sa vám najviac vryla do pamäti počas tohto projektu?

Zblížila som sa s jednou pacientkou, ktorej sme darovali parochňu. Má 16 rokov a je to človek, od ktorého sa aj ja v mojich tridsiatich rokoch mám čo učiť. Raz som sa jej spýtala, ako prijali správu o ochorení jej rodičia. Odpovedala mi, že otec ťažko a o mamine mlčala. Po pár dňoch sa mi zdôverila, že mamina jej zomrela, keď bola ešte malá. Niekoľko dní som túto informáciu nedokázala vnútorne spracovať. Cítila som za ňu hnev, nespravodlivosť, ľútosť a veľa iných emócií. Pritom je to dievča vždy usmiate, vyžaruje z nej pohoda, radosť, optimizmus. Napriek všetkému. Preto verím, že svoj boj vyhrá!

Aký máte pocit, keď vidíte emócie ľudí pri obdarúvaní?

Od spustenia kampane v septembri minulého roka sa znížil počet hodín môjho voľného času a spánku. Popri práci na projekte robím aj svoju bežnú prácu, v podstate mám dve zamestnania. Občas je to náročné. No a potom príde deň, kedy odovzdávame parochňu onkologickej pacientke. Vtedy si uvedomím, prečo to celé robíme. Keď vidím ženu, ktorá príde sklesnutá a s holou hlavou a odchádza usmiata, krajšia a sebavedomejšia. Tá radosť a emócie,  ktoré vtedy prežívam, sú slovami neopísateľné.

Aké sú ďalšie plány s projektom do budúcna?

Vystrihať čo najviac vlasov a obdarovať nimi čo najviac ľudí. Najkrajšie by bolo, keby sme nemali pre koho vyrábať parochne.

Vystrihaj sa Slovensko

Projekt v spolupráci s Ligou proti rakovine a vlasovým štúdiom Zdenka Vrbová, v ktorom sa darujú ostrihané vlasy dlhšie ako 40 centimetrov, následne sa použijú na ručnú výrobu parochne na mieru pre onkologickú pacientku. Výroba každej parochne trvá tri týždne a doposiaľ sa ich stihlo vyrobiť deväť. Ľudia chodia nielen priamo do kaderníctva Zdenky Vrbovej a partnerských kaderníctiev. Posielajú vlasy poštou z Českej republiky, Veľkej Británie, Írska ale aj z Austrálie. Doteraz sa ostrihali tri stovky ľudí.  

Zdenka Vrbová (30)

Autorka projektu Vystrihaj sa Slovensko je bývalá rozhlasová moderátorka Fun Rádia a absolventka Inštitútu modernej komunikácie. Keď mala 21 rokov, prihlásila sa do kaderníckej školy, aby si splnila sen a stala sa kaderníčkou. Po piatich rokoch práce v komerčnom rádiu a kaderníckom salóne odišla, aby sa naplno venovala profesii kaderníčky.  Za svoju prácu bola minulý rok ocenená cenou Dobrovoľnícky projekt roka 2015.

Autor: Kristína Doktorová
Foto: Zdenka Vrbová