Zákon na odoberanie titulov poslanci minulý týždeň nakoniec schválili. Ako už avizovali predtým, bude zavedený bez princípu retroaktivity. Spätné odoberanie titulov teda možné nebude. Zákon však umožňuje vzdať sa titulu dobrovoľne. Študentská rada Vysokých škôl na margo toho vydala výzvu. Apelujú v nej na politikov, ktorí sú si vedomí nezákonných postupov, aby sa titulov vzdali.

Vysoké percento zhody, nízka kvalita?

Zmeny sa udejú aj v anti-plagiátorskom systéme. Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga je potrebné upraviť systém tak, aby k nečestnému získavaniu titulov nedochádzalo vôbec. Preto budú vylepšené algoritmy, ktoré dokážu identifikovať obchádzanie overovania originality. V centrálnom systéme záverečných prác k aktuálnym 20 miliónom textom pribudne ďalších 5 miliónov. 

Anti-plagiátorské systémy nie sú jediný nástroj, ktorý môže túto problematiku riešiť. Dôležitá je pravidelná systematická práca so študentom. Školiteľ záverečnej práce má dávať študentovi zadania, úlohy a priebežne ho kontrolovať. Len tak uvidí, či naozaj pracuje samostatne a aké robí pokroky. “To sú ďalšie také podporné mechanizmy, ktoré vám zabezpečujú, či sa naozaj študent dopracúva k nejakým výsledkom aj vlastnou samostatnou tvorivou činnosťou,“ uvádza Robert Redhammer v rozhovore pre Rádio Slovensko. 

Zákon na odoberanie titulov po vzore našich susedov

Pri tvorbe zákona sa Slovensko inšpirovalo Českom. Tam už zákon na odoberanie titulov platí od roku 2016. Na Masarykovej Univerzite preverili 125-tisíc prác. Z nich vybrali tie, ktoré mali podozrivo vysokú zhodu. Tých bolo 1200. O desiatich z nich následne rozhodovala komisia a titul napokon odobrali len dvom z nich.

„Odobrať titul môžeme v prípade, že študent nesplní podmienky štátnej záverečnej skúšky v dôsledku úmyselného trestného činu, alebo v prípade, že sa dopustí úmyselného neoprávneného použitia diela inej osoby. Titul môžeme odobrať na základe riadenia o vyslovení neplatnosti a do doby troch rokov od tej doby, kedy prebehla obhajoba,“ hovorí Jan Mach, odborník na plagiáty Vysokej školy ekonomickej v Prahe.

Podobne by to malo fungovať aj u nás. “Je to zásadný krok vpred, tak, aby už nikto nemohol beztrestne ukradnúť cudzí text a vydávať ho za svoj.” Hovorí podpredseda NR SR Juraj Šeliga.

Kvalitou vysokých škôl, žiaľ, stále zaostávame. Do najsledovanejšieho rebríčku ARWU, sa v roku 2020 dostala iba jedna zo slovenských univerzít. České univerzity sa objavili v rebríčku až šesťkrát.

Kedy a ako rektor môže odobrať titul?

Kompetentný k odobratiu titulu bude rektor. Podľa dokumentu, ktorý vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, by k odobratiu titulu malo dôjsť vtedy, ak bol získaný korupciou, klientelizmom, pomocou fiktívnej alebo sfalšovanej skúšky, či plagiátorstvom pri dodržaní zásady zákazu retroaktivity.

Rektor nebude môcť rozhodnúť bez stanoviska poradnej komisie. Tá sa bude skladať zo štyroch vysokoškolských učiteľov s titulom profesor alebo docent. Najviac dvaja budú môcť byť zamestnancami školy. Ďalšie dve osoby budú musieť mať vzdelanie v odbore práva a ani jeden nemôže byť zamestnancom danej školy. Na celom procese sa bude podieľať aj študent príslušnej školy, ktorý bude navrhnutý študentskou časťou akademického senátu.
Poradná komisia bude musieť do 90 dní od vyžiadania vydať stanovisko a rektor na základe neho do 150 dní rozhodnúť.

Je to zásadný krok vpred tak, aby už nikto nemohol beztrestne ukradnúť cudzí text a vydávať ho za svoj.

Študentská rada vyzýva politikov

Zákon na odoberanie titulov vstupuje do platnosti 1.1.2021 a vzťahuje sa na práce odovzdané po 31. januári 2021. Spätné odobratie titulu teda možné nie je. Novela ale umožňuje každému dobrovoľne sa titulu vzdať.

Študentská rada oceňuje novelu zákona, ktorá to umožňuje. Vyzýva Igora Matoviča, ktorý opakovane tvrdil, že sa “titulu nemá problém vzdať“. Vyzýva aj ostatných členov vlády, poslancov parlamentu a všetkých politikov, ktorí sú si vedomí nečestného konania pri písaní záverečnej práce.

„Vyšlite signál mladým ľuďom a celej spoločnosti, že aj politici vedia vyvodiť osobnú zodpovednosť a že titul má byť výsledkom poctivej práce, a nie podvodov.“ Uvádza ŠRVŠ vo výzve.

1. UCM knižnica – dawinci

Pred samotným písaním záverečnej práce je dôležitý rešerš dostupnej literatúry. Naša alma mater nám ponúka online katalóg knižnice celej univerzity. Plusom je jednoznačne jej zameranie na oblasť médií a marketingu. Nie každý si tu príde na svoje, avšak dobre poslúži ako odrazový mostík a prvý krok k zorientovaniu sa v problematike. Navyše poskytne prehľad o dostupnosti slovenských odborných titulov, čo vám môže napomôcť v ďalšom kroku – či hľadať kľúčové slová v slovenskom, alebo inom jazyku.

2. Katalóg Univerzitnej knižnice v Bratislave

Univerzitná knižnica v Bratislave je najstaršia a najväčšia vedecká knižnica na Slovensku. Takisto môže byť nápomocná pri rešerši so svojím úctyhodným fondom slovenskej a zahraničnej literatúry, ktorý obsahuje vyše 2,5 milióna knižných jednotiek. V ponuke má databázu časopisov aj elektronických prameňov.

3. Library Genesis

Library Genesis (skratka Libgen) je webstránka, ktorá ponúka popis a link na stiahnutie akademickej literatúry, vedeckých článkov, beletrie, komiksov, časopisov a noriem. Patrí medzi tzv. „shadow libraries“. Tie sa snažia sprístupniť akademickú literatúru širokej verejnosti. Každá kniha obsahuje základný popis (názov, autora, vydavateľstvo a pod.), anotáciu a obsah.

4. ResearchGate

Researchgate je európska webstránka, ktorá spája vedeckú komunitu. V tomto prípade je nutná registrácia prostredníctvom univerzitného emailu (v prípade FMK novovytvorené maily s doménou @fmk.sk), ale je zadarmo. Okrem publikácií a vedeckých článkov sa na stránke nachádza sekcia Otázky, ktorá ponúka priestor na diskusiu. Môžu vám pomôcť zodpovedať a vysvetliť niektoré aspekty problematiky. Jedinou nevýhodou webovej stránky ResearchGate je, že pri niektorých publikáciach je potrebné požiadať o sprístupnenie celého textu.

5. Academia.edu

Academia.edu, podobne ako ResearchGate, je webstránka združujúca a spájajúca vedeckú komunitu, ibaže americká. Registrácia nie je potrebná, dá sa jednoducho prihlásiť cez váš gmail. Tak si môžete ukladať odborné články do svojej knižnice alebo tiež vidieť históriu toho, čo ste prečítali.

6. Z-Library

Ak ste ešte stále nenašli dostatok zdrojov do záverečnej práce, je tu ďalšia webstránka Z-library, ktorá sa sama nazýva najväčšou knižnicou e-kníh na svete. Na svojom konte má totižto viac ako 5,5 milióna e-publikácií. Knihy môžete vyhľadávať podľa názvu, autora, ISBN či vydavateľa. Súčasťou je aj úložisko obsahujúce vyše 77 miliónov vedeckých článkov, pričom registrácia ani prihlasovanie nie sú potrebné.

7. Sci-hub

Sci-hub taktiež patrí medzi tzv. „shadow libraries“ a jeho snahou je zbúrať akékoľvek bariéry na ceste k vede. Pre používateľa je dizajnovaný veľmi jednoducho. Ak ste mali problém na predchádzajúcich webstránkach otvoriť publikáciu či vedecký článok v plnej verzii, ako napríklad na ResearchGate, tu stačí vložiť link. Následne kliknete na OPEN a môžete sa pustiť do čítania.

Vyššie spomenuté webstránky sú pochopiteľne užitočné pre zdigitalizovanú literatúru, konkrétne, tú zahraničnú. Niektoré požadujú registráciu, ale všetky sú zadarmo. Spája ich totižto spoločný cieľ – sprístupniť akademickú literatúru širokej verejnosti. Čaká nás teda mnoho hodín strávených pred obrazovkou počítača. Odporúčame vám nainštalovať si Blue light filter/software, ktorý bude šetrnejší k vašim očiam.