Už viac ako šesť dekád nám s obrovským zanietením predstavuje neuveriteľné zákutia nášho sveta – džungle, oceány, púšte… A aj preto je tým pravým človekom, ktorý môže podať, ako sám spomína vo svojom novom dokumente A Life on our Planet, očité svedectvo o zmenách, ktoré sa za tie roky odohrali. A veru nie k lepšiemu. Rozvinutie myšlienky o pomoci planéte a ďalšie informácie môžeme nájsť aj na stránke, ktorá bola vytvorená k filmu. Ale pekne po poriadku.

Slabosť pre prírodu

Rodený Londýnčan študoval na Wyggestonskom gymnáziu v Leicesteri a neskôr získal diplom z prírodných vied na Kambridžskej univerzite. Dva roky slúžil v Britskom kráľovskom námorníctve a po návrate si našiel prácu editora. O rok neskôr začal v tréningovom programe BBC.

CBS News v rozhovore s ním spomína, že v BBC začínal ako producent rôznych druhov programov, kým ako 28-ročný nepresvedčil svojich nadriadených, aby mohol cestovať po svete a venovať sa prírode. Vďaka prelomovej sérii Život na Zemi (1979), ktorú celosvetovo videlo viac ako 500 miliónov ľudí, sa jeho meno stalo pojmom. V 13-tich epizódach dokumentarista so svojím tímom zachytáva evolúciu života na našej planéte.

Natáčanie podľa BBC trvalo 3 roky, začalo v dažďovom pralese v Južnej Amerike a skončilo pri Veľkom bariérovom útese v Austrálii. Väčšinu času však David komentoval stojac mimo obrazu a nechal výjavy rozprávať samé za seba. Za najzapamätateľnejší úsek považuje televízia záber, kde David narazí na veľmi vzácne horské gorily.

Kniha Život na Zemi vznikla zarovno so svojou audiovizuálnou verziou a rovnako ako ona má 13 kapitol. Ako spomína The Guardian, Attenborough sa musel popasovať s natlačením 3 000 miliónov rokov starej histórie na 300 strán, čo nebolo jednoduché. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu Niko Tinbergen sa o nej vyjadril, že „je to fascinujúci a smelý náčrt histórie života na Zemi podaný zasvätene, so zápalom, ale zároveň i pokorne a spôsobom, ktorý dráždi chuť k ďalšiemu poznávaniu“. A podľa recenzií, ktoré som k nej našla, musí byť naozaj výnimočná.

Celoživotná práca = pomáhať a chrániť

Život na Zemi však nebol jedinou sériou, v ktorej David dokázal svoj cit pre zachytávanie detailov a krás v šírom svete. Nasledovali Živá planéta (1984), Zázraky života(1990), Súkromný život rastlín (1995), Vtáčí svet (1998), Modrá planéta – História oceánov (2001) a iné. Desiatky záberov ľuďmi už podmanenej i dosiaľ nedotknutej prírody nás mnohých držali pri obrazovkách, keďže viaceré vysielala aj Česká televízia. Minulý rok napríklad v spolupráci s platformou Netfilx vytvoril 8-dielny cyklus Our Planet, kde každá epizóda ukazuje inú krajinnú formu.

Okrem svojich projektov sa angažuje aj v oblastiach, ako je delenie sa s ľuďmi o zázraky prírody. Neraz bol pozvaný na rôzne konferencie, kde vysvetľoval dopad globálneho otepľovania na život, aký poznáme. „Práve teraz čelíme ľuďmi spôsobenej katastrofe globálnych rozmerov, našej najväčšej hrozbe za posledných tisíc rokov: klimatickej zmene. Ak nezačneme konať, kolaps našich civilizácií a vyhynutie väčšiny prírodného sveta je na obzore,“ prihovoril sa delegátom na United Nations Climate Change Conference v Poľsku (2018). Taktiež je aj jedným z ambasádorov WWF – Svetového fondu na ochranu prírody, ktorý sa podieľal aj na jeho najnovšom počine.

To, že jeho názory naozaj hýbu mienkou veľkého počtu ľudí, dokazuje aj jeho Instragram, ktorý si Attenborough založil v rámci uvedenia svojho nového dokumentu. Účet dokumentaristu si za extrémne krátku dobu získal milión followerov. K tomuto dňu je tam uvedené číslo 6,1 milióna.

Svedectvo jedného muža

Na Netflixe sa koncom septembra objavila novinka David Attenborough: A Life on our Planet, ktorá mala okamžite stovky pozretí. A niet divu, dych berúce obrazy sa striedali so smutnými v rýchlom slede doplňované o komentár samotného autora. Na tomto svedectve nie je výnimočné iba to, že nám ukazuje, aká príroda bola a čo sme z nej urobili my. Dôležité sú poznatky, ktoré nám odovzdáva ohľadom toho, PREČO sa to stalo a ČO sa s tým dá urobiť. Že je EŠTE STÁLE ČAS, niečo s tým urobiť. Dáva nám nádej.

Z každej strany počúvame „to nie je pravda, určite to nemôže byť také strašné“ alebo „už je neskoro planétu zachraňovať“. Nie. To nie je ten prístup, ktorý by sme si mali privlastňovať. Možno si poviete: A čo ja môžem zmeniť? Som sám. Jeden človek s ničím nepohne. A to je práve to. Vždy, pri každej jednej prevratnej udalosti v dejinách ľudstva, tu bola jedna osoba, čo veci uviedla do pohybu. Pretože ak sa odhodlá čo i len jeden z nás, pridajú sa ďalší. Strach o náš doterajší blahobyt nám bráni v činoch, ale zamyslime sa. Čo všetko nám dáva príroda? A čo budeme robiť, keď už nám nebude mať ČO dávať? Vtedy už naozaj bude neskoro podnikať opatrenia.

Kde je chyba?

Po dopozeraní dokumentu je mi jasné, že najväčší problém tkvie v strácaní sa divočiny a jej biologickej rozmanitosti. Divoké nahrádzame skroteným, ničíme a zabíjame. Príroda je na ústupe, aby sme mohli rozširovať mestá a polia. Nelovíme iba niektoré živočíšne druhy – my masívne likvidujeme celé biotopy, pretože im berieme priestor pre život alebo ich predávame na čiernom trhu. A toto všetko sa podľa Attenborougha deje v dôsledku zlého plánovania a ľudských chýb. Pretože namiesto toho, aby sme žili v súlade s prírodou, žijeme vedľa nej ako samostatné jedince. „Teraz je to naša planéta, ktorú riadia ľudia pre ľudí,“ zaznie asi v polovici.

Nie je to o zachránení našej planéty, ale o nás samých. S nami alebo bez nás, príroda sa obnoví.

Hromadné vymieranie naposledy nastalo v ére dinosaurov. A teraz nám podľa Davida hrozí znova, hoci nám príroda poskytla tie najlepšie podmienky pre život – potravu, stabilnú teplotu a pravidelný rytmus ročných období. A ako sme sa jej odvďačili? Vďaka deforestácii dažďových pralesov uniká do atmosféry viac uhlíka, pretože to málo stromov, čo v nich ostalo, ho nestíha zachytávať. Teplo prichádzajúce na Zem je teda intenzívnejšie a začínajú ho pohlcovať oceány, čo neprospieva organizmom, ktoré v ňom žijú. V dôsledku toho sa topia ľadové plochy, ktoré sme kedysi považovali za navždy zamrznuté a slnečné lúče sa nemajú od čoho odrážať. „Nečelíme ničomu menšiemu ako kolapsu živej prírody. Kolísky našej civilizácie. Tej, na ktorú sa spoliehame vo všetkých aspektoch nášho života,“ varuje Attenborough. Ak si nedáme pozor a nezačneme konať hneď, svet, ako ho poznáme, prestane existovať.

Čierna budúcnosť a jej náprava

Niekde za polovicou dokumentu sa dozvedáme, ako by podľa vedcov vyzerala naša nelichotivá budúcnosť, ak by sa veci nepohli smerom k lepšiemu. Planéta sa oteplí o celé 4 stupne Celzia, dažďové pralesy sa zmenia na vyprahnuté savany a z Arktídy úplne vymizne ľad. Opeľujúci hmyz vyhynie rovnako ako biotopy žijúce pod vodou. Pôda sa vďaka vyčerpaniu stane nevyužiteľnou a počasie nepredvídateľným. „Nie je to o zachránení našej planéty, ale o nás samých. S nami alebo bez nás, príroda sa obnoví,“ znie v dokumente. A na to, aby to dokázalq, musíme pracovať s ňou a nie proti nej.

Podľa dokumentaristu ešte stále nie je neskoro začať s vrátením biodiverzity. Treba zabrániť zaberaniu pôdy na poľnohospodárske účely, aby vznikol priestor pre návrat divočiny. Spojením tradičných a moderných techník pestovania sa to napríklad podarilo Holandsku. Namiesto vyrúbovania stromov vysádzať nové a olejové palmy sadiť len na miestach, ktoré už boli odlesnené skôr. Naučiť sa využívať zdroje energie, ktoré neškodia prírode a sú obnoviteľné – slnko, vietor, vodu a geotermálnu energiu. Zakázať lov rýb aspoň v tretine svetových vôd, aby sa stíhali prirodzene obnovovať. Obmedziť konzumáciu mäsa a viac sa zamerať na rastlinnú potravu. Nič z toho nie je neuskutočniteľné. Všetko sa to dá zariadiť. Jediné, čo na to podľa Davida potrebujeme je vôľa, lebo „ak sa postaráme o prírodu, príroda sa postará o nás“.