Pokiaľ to podľa vás neznie moc dobre, skúste sa zamyslieť nad možnosťou menej škodlivej a ekologickej formy obliekania.

Prinášame vám prvý článok zo série „Fast Fashion”, v ktorom sa dozviete, z čoho sa vyrába lacné oblečenie. Dočítate sa aj to, aký vplyv má nadmerná produkcia textilu na životné prostredie.

Vyskakujúce reklamy a sponzorované príspevky

Vkročíte do obchodu s oblečením, vidíte stovky navešaných módnych kúskov, pripravené figuríny a skoro dokonalé modelky na plagátoch. Ste ohúrení a aj vy chcete vlastniť toto krásne oblečenie. 

Žijeme v dobe digitálnych obrazoviek, internetu a trendov. Naším najväčším cieľom je dosiahnuť čo najviac lajkov a zdieľaní na sociálnych sieťach.

Čím estetickejšie fotografie pridáme, tým máme väčší dosah. Z každej strany na nás vyskakujú reklamy a sponzorované príspevky s módnymi kúskami. Fast fashion značky nás tak nepriamo nútia kupovať oblečenie, ktoré nepotrebujeme, len aby sme sa vyrovnali iným módnym blogerom. Málokto sa však zaujíma, ako sa to oblečenie vôbec dostane do predaja.

Módny priemysel je multimiliardovým biznisom, ktorý v dnešnej dobe prostredníctvom marketingovej stratégie ovplyvňuje veľkú časť populácie. Zdalo by sa, že každá fast fashion značka je v plusoch a nemá potrebu zvyšovať tržby. Vo svete sa už dejú prvé zmeny v módnom priemysle, pretože nedávno jedna z nich, Forever 21, oznámila bankrot.

Pláne bio bavlny a chemické laboratóriá 

Začiatok procesu výroby oblečenia je pri výbere materiálu, ktorý môže byť z prírodných zdrojov, ako napríklad bavlna a ľan. Bavlna je prírodné vlákno získavané z plodu bavlníka. Ľan sa získava z vnútra stonky ľanovej rastliny. Ľan je trikrát silnejší a odolnejší ako bavlna. Je jedným z najstarších materiálov na svete.

Pri výrobe sa minie menej vody než pri bavlne. Na výrobu jedného bavlneného trička sa môže minúť až 2 700 litrov vody, čo je voda na pitie pre jedného človeka približne na 900 dní. Materiály sú rozložiteľné, tzn. nezamorujú našu planétu. Treba si dávať pozor na to, či ide o bio bavlnu a bio ľan, pretože ak nie, tak sa pri ich výrobe používajú pesticídy, ktoré sú zdraviu škodlivé. Pri farbení materiálov sa používa až 25 % z celkových svetových pesticídov, ktoré vnikajú do nášho ekosystému. 

Ďalšími prírodnými materiálmi sú vlna, hodváb a koža. Tie nemôžeme nazvať ani etické, preto sa im vegáni vyhýbajú veľkým oblúkom. Aj keď všetky sú rozložiteľné a dlho trvácne, ich proces získavania je bolestivý a krutý. Pri farbení kože sa používajú chemické farby, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie a zamorujú vodu a pôdu. 

Čo sa týka umelých materiálov, najznámejšie sú polyester, nylón a viskóza. Polyester a nylón (alebo polyamid) sú plasty, ktoré nie sú rozložiteľné a sú zdrojom mikroplastov. Ich výroba je síce lacná, ale spotrebuje sa pri nej veľa vody. Nielen výroba týchto materiálov škodí ľudskému organizmu, ale aj oblečenie, ktoré sa z toho vyrába a aj sa nosí.  

Viskóza je polosyntetický materiál získavaný zo stromov. Z celulózy sa viskóza vytvorí prostredníctvom chemických látok. Jej proces je škodlivý nielen pre životné prostredie, ale aj pre výrobcov. Preto je najlepšie vyhľadávať ekologickejšie a rozložiteľnejšie materiály z etických zdrojov. 

Alternatívne eco-friendly materiály

Vo svete ich je viacero, ale na Slovensku ich poznáme veľmi málo. Náklady na ich výrobu sú drahšie a získanie potrebných surovín ťažšie. Na druhej strane je celý proces etický a ekologický. Medzi ne patrí bambus, ktorý sa vyrába z drene bambusovej trávy. Materiál je ľahký a silný. Má antibakteriálne účinky a pohlcuje pachy. Vyrábajú sa z neho rôzne druhy oblečenia od spodnej bielizne až po šaty. 

Sójová tkanina (alebo „vegánsky kašmír”) sa vyrába zo zvyškov sójového oleja alebo tofu, a preto sa považuje za eco-friendly. Je podobná prírodnému hodvábu. Zaujímavosťou je, že prvé pokusy textilných dizajnérov so sójou boli už v 40. rokoch minulého storočia. Prívržencom sójovej tkaniny bol aj Henry Ford, ktorý vlastnil oblek vyrobený práve z tohto alternatívneho eco-friendly materiálu. 

Korok svojimi vlastnosťami pripomína živočíšnu kožu. Spracováva sa z kôry duba korkového, je vysoko odolný a dlho vydrží. Na Slovensko sa dováža z Portugalska. Na výrobu oblečenia ho používa napríklad aj značka Cork it, ktorá sa zameriava na kabelky, topánky a ďalšie doplnky. 

Materiál Malai alebo prírodné polyméry sa získavajú z vody hnedých kokosových orechov. Vďaka bakteriálnej celulóze sa z kokosovej vody pridaním bakteriálnej kultúry za 12 až 14 dní vyprodukuje biela vrstva želatínovej konzistencie, nazývaná aj nano vlákna celulózy, do ktorých sa pridávajú vlákna banánovej stonky a konope. Tento bio-kompozitný materiál je flexibilný, vodoodolný a môžeme ho prirovnať k prírodnej koži alebo papieru. Za týmto procesom stojí aj slovenská dizajnérka Zuzana Gombošová v spolupráci s kokosovým priemyslom v južnej Indii. 

Materiály budúcnosti? 

Mali by sme sa zamyslieť, ako sa správame voči prírode, čo všetko do nej vypúšťame a vyhadzujeme. Mnohé kúsky oblečenia obsahujú nerozložiteľné látky, ktoré sú vyhodené na skládkach odpadu, prípadne len tak voľne v prírode. Ďalším problémom syntetických materiálov sú škodlivé chemikálie, ktoré prenikajú do nášho organizmu, ale aj do našej planéty.

Aj keď bavlna je prírodný materiál, pri jej pestovaní sa používajú pesticídy, ktoré Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) klasifikuje ako známe alebo podozrivé z karcinogénov. Nehovoriac o neetickom pestovaní a spracovaní, pri ktorom sa minie niekoľko hektolitrov vody.

Pri dnešnom stave planéty by sme mali hľadať možnosti, ako znížiť dopad týchto chemikálií a nerozložiteľných materiálov. Najlepšou alternatívou sú prírodné materiály, ktoré sú šetrné k prírode aj k ľuďom. Teda nie sú spracované chemicky a využívajú prírodné ingrediencie, pri ktorých nevzniká zbytočný odpad, prípadne sú veci schopné sa rozložiť v prírode.

Mnoho alternatívnych materiálov obsahuje zdroje, ktoré by inak neboli vôbec využité, a tak eliminujú nadbytočný odpad. Skúste aj vy dať šancu materiálom budúcnosti. Potešíte nielen svoje telo, ale aj našu planétu.