Pôvodná športová hala už viac nespĺňa kritériá pre medzinárodné podujatia. Od moderného športového centra má veľmi ďaleko, a preto sa predstavitelia mesta Trnava rozhodli, že na rovnakom mieste dajú postaviť úplne novú budovu.

V posledných rokoch hrajú v mestskej športovej hale trnavské volejbalistky, pôsobiace v najvyššej súťaži a v slovenskom pohári. Súčasťou tímu sú aj hráčky, ktoré študujú na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V minulosti tam hral tiež nemecký futsalový majster Hohenstein-Ernstthal. Ten si v rámci prípravného obdobia zmeral sily s Atleticom Trnava. Okrem volejbalu a futsalu sa v mestskej športovej hale konali zápasy z mládežníckeho basketbalu i florbalu.

Predbežná cena za investíciu je 10 miliónov eur

Za zámerom vybudovania modernej haly spustila Trnava architektonickú súťaž návrhov na nový športový stánok. Záujemcovia museli vypracovať komplexný návrh areálu s viacúčelovou halou, tréningovou plochou, univerzálnou telocvičňou a potrebným zázemím.

K verejnému obstarávaniu s výberom firmy ešte nedošlo. „Zatiaľ nie, pretože najprv musí byť spracovaná kompletná projektová dokumentácia stavby víťazným kolektívom projektantov,“ povedala Veronika Majtánová, hovorkyňa mesta Trnava a vedúca úseku komunikácie i marketingu.

Ešte pred výstavbou musí mesto zbúrať predošlú halu. Ako priblížila hovorkyňa mesta, je to veľká investícia, a preto chcú využiť aj externé zdroje financovania. V súčasnosti čakajú na vyhlásenie vhodnej výzvy.

Predstavitelia mesta rátajú s úpravou okolia budovy a plánovaná je aj výstavba parkoviska pre návštevníkov podujatí v mestskej športovej hale. „Nové riešenie by malo priniesť zvýšenie počtu parkovacích miest. Okrem toho uvažujeme aj o vybudovaní ľahkého montovateľného modulárneho parkoviska na parkovacej ploche vedľa haly, ktoré by poskytlo dostatočné kapacity nielen pre Mestskú športovú halu, ale aj pre návštevníkov mesta,“ dodáva Majtánová.

Trnava je známa ako futbalové mesto. Okrem tohto športu hrajú najvyššiu súťaž ešte trnavské volejbalistky. Kvôli naliehaniu športových klubov povolil štát spustenie druhej najvyššie ligy v hokeji, čo ocenili trnavskí gladiátori. Opäť mohli začať trénovať a odohrať hokejovú sezónu. Pandémia najviac uškodila amatérskemu športu, ktorý zastavila na dlhý čas a nikto nevie, kedy príde k jeho opätovnému spusteniu.

Futbalový klub FC Spartak Trnava stratil len na vstupnom približne 500-tisíc eur

Trnavský Spartak obsadil v základnej časti 4. miesto a postúpil do skupiny o titul. Klub však výrazne pociťuje dôsledky pandémie. Keďže tím vykonáva svoju činnosť, nemohol znížiť prevádzkové ani mzdové náklady. Problém predstavujú výrazne menšie príjmy kvôli opatreniam, ktoré nedovoľujú divákom vstup na štadión. Ďalšie výpadky sú spôsobené v rámci sponzorského plnenia a klub nemôže počítať ani so ziskom z bufetov počas futbalových zápasov.

„Presúvame väčšinu aktivít do online priestoru. Všetky naše zápasy boli vysielané v priamom prenose v televízii, alebo streamované cez internet. Okrem toho prinášame prostredníctvom našich sociálnych sietí viac informácií a audiovizuálnych príspevkov ako inokedy,“ povedal Patrik Velšic, PR manažér FC Spartak Trnava.

Klub si však pochvaľuje spoluprácu s mestom, ktorá je na veľmi dobrej úrovni. Súkromná spoločnosť, ktorá vlastní Štadión Antona Malatinského, ponechala rovnakú výšku nájmu pre klub, aká bola v predchádzajúcom roku. Podľa Velšica si klub nevie predstaviť pokračovať v tomto režime aj v ďalšej sezóne. Už teraz fungujú v krízovom režime a bez pomoci od štátnych alebo zväzových orgánov budú mať problémy vôbec dokončiť túto sezónu.

Najhoršie sú na tom mladí futbalisti, ktorí nemôžu trénovať ani hrať zápasy v mládežníckych kategóriách. Ako fungujú vysvetlil PR manažér FC Spartak Trnava: „V súčasnej situácii nám neostáva nič iné, iba tréning v domácich podmienkach formou online tréningových jednotiek.“

Volejbalistky extraligového družstva Hit UCM Trnava vymenili mestskú športovú halu za telocvičňu

„Hitky“, to je prezývka trnavských volejbalistiek, ktoré reprezentujú mesto v najvyššej volejbalovej súťaži. Podmienky fungovania ich ligy upravuje Manuál Slovenskej volejbalovej federácie (SVF). Hráčky sa musia testovať každých 7 dní, aby sa mohli zúčastniť na zápase. V prípade, že je niekto pozitívny, musí ísť do 14-dňovej karantény. Antigénové testy si platí klub a dodať mu ich pomáha SVF.

Ako iné kluby, volejbalistky tiež výrazne zasiahla pandémia. „Pokles príjmov sa pohybuje až na úrovni 40 %. Musíme povedať, že sa znížili aj náklady, avšak iba o 10–15 %. V kontexte týchto faktov je ťažké uvažovať o nákupe finančne náročnejších posíl. Stále sa však riadime našou dlhoročnou filozofiou – vychovávať vlastné kvalitné a konkurencieschopné hráčky,“ povedal Miloslav Duchoň, predseda Volejbalového oddielu (VO) Hit Trnava.

Klub musel zmeniť i halu, kde bude hrať domáce zápasy. Mestská športová hala je v súčasnosti využívaná ako veľkokapacitné očkovacie centrum. Vďaka pomoci Trnavského samosprávneho kraja sa tím presťahoval do telocvične na Strednej odbornej škole elektrotechnickej.

Podľa Duchoňa je na tom najhoršie mládež, ktorá nemôže trénovať: „Obávame sa, že nastane odliv záujmu detí o pravidelné športovanie. My sa snažíme o neprerušenie kontaktu medzi trénermi a hráčkami. V rámci možností pripravujú jednotliví tréneri pre svoje zverenkyne individuálne tréningové plány. Vieme však, že v kolektívnom športe nič nenahradí pravidelné tréningy.“

Keďže diváci nemôžu prísť na stretnutie, tím pre nich pripravil možnosť sledovať domáce zápasy prostredníctvom online streamu. Zvýšili aj aktivitu na sociálnych sieťach, kde sa snažia priniesť informácie nielen zo zápasov a tréningov, ale tiež z bežného života hráčok.

     Pokles príjmov sa pohybuje až na úrovni 40 %. Musíme povedať, že sa znížili aj náklady, avšak iba o 10–15 %.

Mesto Trnava je dlhoročným partnerom volejbalového klubu. Predseda Volejbalového oddielu Hit Trnava hovorí, že s predstaviteľmi mesta sú v úzkom kontakte a spolu riešia situácie, v rámci ktorých dochádza ku kríženiu záujmov mesta a klubu. Predstavitelia volejbalového oddielu chcú počas leta využiť Centrum plážových športov v Trnave na prípravu pred nadchádzajúcou sezónou.

V najhoršej pozícii je chlapčenský basketbalový klub Slávia Trnava, kde čakajú na uvoľnenie opatrení

Amatérski športovci a mládež nemôžu vykonávať svoju činnosť. Tento problém je spojený práve s chlapčenským tímom. Predseda občianskeho združenia Juraj Lipták vysvetlil aktuálnu situácie v klube: „Keďže nie sme profesionálny klub, tak nás sa testovanie netýka. Ako mládežnícky klub nemôžeme trénovať. Fungovanie klubu je ťažké udržať, ak by situácia bola rovnaká. Viac nás trápi, aký bude odliv mládeže po skončení pandémie.“

Tréneri sa snažia nahradiť chlapcom osobné tréningy online formou a aspoň takto ich udržiavať v kondícii. Tím patrí pod AŠK Slávia Trnava a halu máme, rovnako ako mestskú halu a telocvične, uzavretú.

Rozpočet tímu sa znížil o jednu tretinu oproti predchádzajúcim sezónam. S fanúšikmi komunikujú cez webovú stránku www.trnavabasket.sk a sociálnu sieť Facebook. Podobne ako s ostatnými klubmi, pri basketbale tiež funguje spolupráca s mestom. „Aj napriek ťažkej situácii nám „odklepli“ rovnakú dotáciu ako po ostatné roky,“ priblížil Lipták.

Trnavskí hokejoví gladiátori, ktorí hrajú prvú hokejovú ligu (SHL), skončili v tejto sezóne na 10. mieste

Po úspešnom začiatku sezóny sa trnavskí hokejisti nakoniec neprebojovali do playoff. Koncom januára klub vymenil aj trénera tímu. Po českom trénerovi Alešovi Bachánekovi prebral tím Martin Baran. Napriek tomu sa hráči nezlepšili natoľko, aby postúpili do vyraďovacej časti. Situácia je zúfalá, keďže deti nemôžu trénovať.

„To, čo momentálne páchame na mladých športovcoch a deťoch, bude mať pre nás fatálne následky. V zahraničí, ak sa aj nehrajú súťaže, môžu mladí hokejisti aspoň trénovať. U nás prakticky od jesene nesmú vstúpiť na zimný štadión. Priznám sa, že ak sa partnerom vlády, teda športovým zväzom nepodarí niekomu vysvetliť, že deti sa musia hýbať, šport na Slovensku bude mať obrovský problém,“ uviedla Adriana Hosťovecká, prezidentka HK Trnava.

To, čo momentálne páchame na mladých športovcoch a deťoch, bude mať pre nás fatálne následky.

Klub robil počas základnej časti živé prenosy z domácich zápasov a aspoň takouto formou priblížil hokej svojim fanúšikom. Spolupráca s mestom funguje rovnako ako minulý rok. Veľmi pozitívnou správou pre tím je, že už druhý rok neplatí mestu za ľad na zimnom štadióne. Financovať si musia len čas nad rámec pridelených hodín. Hosťovecká priblížila, že sa to stane jedenkrát až dvakrát, čo predstavuje sumu od 500 do 800 eur ročne.

Finančné dopady sú veľmi výrazné a chýbajú financie zo súkromného sektora. Aktuálnu situáciu viac opísala prezidentka klubu: „Pri mužoch je príjem zo súkromného sektora, sponzorov na úrovni 30-tisíc namiesto 200-tisíc eur. Niečo vykompenzoval športový zväz, ale výzvy na dotácie zo športu nastavuje ministerstvo hospodárstva, a to nie je to pre nás v poriadku. Nie kvôli neschopnosti vyplniť výzvu, ale športový klub nefunguje ako podnik v strate a toto si niekto neuvedomil.“  

Hokej sa hrá na ľade, takže mladí športovci potrebujú tréningy priamo na štadióne, čo sa nedá nahradiť stretnutiami cez počítač. Hosťovecká dodala, že prácu s hokejkou možno natrénovať aj na suchu, ale bez korčuľovania, riadnych tréningov a budovania kolektívu v kabíne hokej nemôže fungovať .

Mladú športovú redaktorku spoznali hokejoví fanúšikova v roku 2017, keď začala pracovať pre hokejovú Tipsport Ligu. Rodená Bratislavčanka Simona Leskovská v rozhovore hovorí o svojich pracovných skúsenostiach športovej moderátorky a redaktorky. Zaspomínala si tiež na projekty, v ktorých pôsobila a vrátili sme sa aj k jej účasti v súťaži Miss Slovensko.

Pred tromi rokmi si začala pracovať ako redaktorka pre našu najvyššiu hokejovú súťaž. Ako sa bývalá účastníčka súťaže krásy dostane na podobnú pozíciu?

Už od pätnástich rokov som mala sen byť športovou moderátorkou. Vysnívala som si to, ale osud ma zavial viac do modelingu, preto som sa zdržala chvíľku v tejto sfére. Poslala som životopis do Tipsport ligy s plánom robiť marketing. Potom som bola na pohovore s vtedajším šéfom Richardom Lintnerom a on mi povedal, že hľadajú redaktorku. Bola to zhoda náhod a okolností.

Dostala si teda prácu snov.

Áno, vždy keď moderujem alebo robím rozhovory, hovorím, že je to viac hobby ako práca. Nie je to však vždy ľahké. Bolo veľmi vyčerpávajúce, keď sme nakrúcali v Poprade alebo v Košiciach. Dôležité je mať správny časový harmonogram a byť zodpovedný sám k sebe.

Mnohí, ktorí nerobia v tomto sektore a len to sledujú, ani netušia, koľko práce je za rozhovorom. Musím si všetko pripraviť, mať scenár a odsledovaných hráčov. Samozrejme myslieť aj na plán B, ak náhodou vypadnú naplánovaní hráči. Preto je dôležité mať prehľad aj o tých ostatných. Robiť rozhovor s Mariánom Hossom, Ľubom Višňovským alebo Miroslavom Šatanom ale stojí za prípravu.

Tvoj úplne prvý rozhovor bol s Petrom Bondrom a Miroslavom Šatanom. Mala si trému?

Extrémnu. Doteraz si pamätám, že Richard Lintner ma prijal a hovoril, že o dva týždne máme All Star Cup v Poprade. Bola to prvá veľká akcia a strašne veľa hokejistov. Pamätám si, že nominovali okolo 46 hráčov. O všetkých som si zisťovala čo najviac informácií cez portál eliteprospects.com. Vypisovala som si highlity a učila som sa ako na skúšku.

Richard mi poradil, aby som bola sama sebou a pýtala sa ako fanúšik. Vôbec mi nedali pocítiť, že som nováčik alebo žena. Navyše, rozhovory s ľuďmi, ktorí sú na to zvyknutí, nie sú ťažké. Hokejistom z NHL položím otázku a oni rozprávajú. Sú ale aj takí, ktorí na všetko odpovedajú jednoslovne. Vtedy to musím zachraňovať.

Pravdepodobne vtedy prišli prvé ohlasy divákov, aké boli?

Ľudia ma vďaka rozhovoru začali vnímať ako novú tvár Tipsport Ligy. Takto som bola aj prezentovaná v médiách. Myslím, že z toho boli ľudia najprv v šoku. „Misska“ ide do športu, čo ona vie o hokeji?

Ignorovala si to?

Na začiatku som si všetky komentáre čítala, pretože som na seba veľmi prísna. Ak je tá kritika adekvátna, rada ju prijmem. Boli tam aj veľmi ostré slová a všetko som si brala k srdcu. Nakoniec som si povedala, že to nemôžem čítať, lebo sa z toho zbláznim. Počúvam kritiku od profesionálov, športovcov a ľudí z brandže. Našli sa ale aj pozitívne ohlasy na to, že aj v KHL či NHL je bežné, že ženy moderujú šport.

Boli aj nejaké ohlasy od redaktorov?

Vraj vidno, že chcem, no musím sa uvoľniť, aby to bolo spontánne, nie sme predsa v redakcii hlavného televízneho spravodajstva. V skutočnosti som veľmi bláznivá a spontánna, doslova komediant. Na obraze som však bola vážna. Chcela som si získať väčší rešpekt aj preto, že som žena. Každý tvrdil, že sa to zlepší praxou. Mali pravdu a postupne to zo mňa opadlo.

Snažím sa nehovoriť po „bratislavsky“, lebo je to príšerné.

Počas troch rokov si urobila aj niekoľko rozhovorov so zahraničnými hráčmi. Na čo hokejisti nechcú odpovedať a ktorým témam sa vyhýbajú?

Hráči sú veľmi citliví na to, keď sa ich novinári pýtajú na pochybenia v zápase. „Prehrali ste 0:1 a mali ste šancu v poslednej minúte, čo nato hovoríte?“ Toto sú otázky, ktoré vedia nahnevať. Snažia sa byť diplomatickí, ak ide o trénerove či rozhodcove chyby.

Novinár je tak trochu aj psychológ. Nie sme tam nato, aby sme hráča ešte viac zneistili. Chceme len urobiť interview. Hráč musí cítiť dôveru. Akonáhle vidí, že na neho niekto útočí, stáva sa nepriateľom a neodpovie.

Aký si mala vzťah k hokeju predtým?

Dobrý, no milovala som futbal. Keď som prišla zo školy alebo z volejbalového tréningu domov, pozerala som futbalové zápasy. Samozrejme, ako správna Slovenska som vždy fandila našim hokejistom. Hokej a futbal boli pre mňa dva obľúbené športy z pohľadu fanúšičky.

Obľúbila si si hokej viac, keď si sa mu začala pracovne venovať?

Po príchode do hokejového sveta som si prechádzala všeličím. Bola som na tréningoch či rozkorčuľovaní, keď sme pripravovali Winter classic. Veľa času sme trávili s hráčmi. Videla som, čo všetko musia obetovať a koľko je za tým práce. Nie je to je len sláva a zábava. Sedem rokov som profesionálne hrávala volejbal a vedela som, čo šport obnáša. Hráči nemajú víkendy ani sviatky, niekedy ani Vianoce.

Vyštudovala si marketing a mediálnu komunikáciu na Рaneurópskej vysokej škole v Bratislave. Máš bližšie k médiám alebo k marketingu?

Myslím si, že k médiám, no moje kamarátky hovoria, že by som predala aj mačku vo vreci.

Pochádzaš z Bratislavy. Ako sa ti darí eliminovať miestny prízvuk?

Na začiatku som s tým mala problémy. Na mediálnych tréningoch sme sa ale učili pekne ľudovo rozprávať. Keď moderujem alebo natáčam video, snažím sa dávať si pozor hlavne na mäkčene a nehovoriť po bratislavsky, lebo podľa mňa Je to príšerné. Avšak keď som s kamarátmi či rodinou opäť vkĺznem do svojho nárečia. Je to prirodzené, pretože prostredie nás veľmi ovplyvňuje a formuje.

Spomínala si, že si sa aktívne venovala volejbalu. Robila si aj nejaký iný šport?

Bola som veľmi hyperaktívne dieťa. Rada som tancovala a robila som gymnastiku. Od jedenástich rokov som hrávala volejbal za Sláviu UK Bratislava, najprv ako smečiarka a potom libero až do svojich osemnástich. Pre problém s obličkami som ale musela skončiť s profesionálnym športom.

Zdravie si vážim, ale rekreačne sa venujem fitnessu, joge, pilatesu aj behu. V lete hrám plážový volejbal. Stále však obdivujem profesionálnych športovcov. Motivujú ma lebo viem, čím všetkým si museli od malička prejsť, aby boli tam, kde sú.

Ženy na postoch športových redaktoriek a moderátoriek nie sú také bežné, aj keď si všímame progres v RTVS či na Markíze. Športové noviny tam moderujú Mariana Ďurianová a Jana Hospodárová.

V dnešnej dobe už nie je nič, čo by žena nemohla robiť. Myslím si, že ženy do športu jednoznačne patria. Ženy ako moderátorky tohto odvetvia sú v zahraničí absolútne rešpektované. Nájdeme ich v každom klube hokejovej NHL, podobne je to aj vo futbalovej Serii A, La Lige alebo v nemeckej Bundeslige. Motivujú ma a myslím si, že sú ozdobou športu.

Kto je tvoj pracovný vzor?

Španielska moderátorka Sara Carbonero. Je veľmi uznávaná a moderuje hlavne La ligu. V podstate ju sledujem od svojich pätnástich rokov.

Pracovala si aj v relácii OVERTIME na youtubovom kanáli Ticketportal TV. Tam ste spolu s Borisom Valábikom komentovali dianie v našej súťaži.

Magazín OVERTIME bol súčasťou Tipsport ligy. Vymysleli sme to spolu s Rišom Lintnerom, ktorý vedel, ako sa podobné magazíny robili v NHL. Najprv som chodila po celom Slovensku a z každého tímu som vyspovedala dvojicu hráčov. Neskôr sme si povedali, že do debaty zapojíme odborníka, ktorý sa vie vyjadriť k hernej stratégii. Na toto sa Boris absolútne hodil. Veľmi rada spomínam na OVERTIME, bol to úspešný projekt.

Ako sa ti spolupracovalo s Borisom Valábikom ?

Boris je veľký profesionál a odborník. Všetko, čo hovorí, má hlavu a pätu. Vyzná sa do toho a ľudia ho majú radi. V súkromí je presne taký, ako na obraze.

Ľudia majú predsudky. Stále som musela dokazovať, že naozaj športu rozumiem.

Okrem aktívnych hokejistov si robila rozhovory aj s funkcionármi. V čom je príprava na takýto rozhovor iná?

Ak sa hokejistom darí, sú uvoľnení a kamarátski. Niekedy mám pripravených viacero otázok, ale použijem dve a potom improvizujem.

Pri funkcionároch treba byť naozaj obozretný. Dopredu som im povedala, čo ideme rozoberať a vždy som mala rešpekt. Našťastie sa so všetkými v Tipsport Lige dalo porozprávať. Niektorí odpovedali veľmi stručne, iní mi dali pocítiť dôležitosť ich funkcie. Hlavný rozdiel je v tom, že hokejista na rozhovor musí ísť, lebo to má v zmluve, funkcionár nemusí.

Po skončení relácie OVERTIME si pokračovala v spolupráci s Ticketportalom v relácii Prihraj lístok. Okrem hokeja si robila reportáže aj o futbalových kluboch či dokonca o MMA. Je náročné venovať sa viacerým športom naraz?

Musím sa priznať, že chce to maximálnu sústredenosť. Predtým som bola tri a pol roka v hokeji a už som mala prehľad v Tipsport lige. Do futbalu som išla od nuly, zisťovala som si a učila sa všetky mená. Bola som prekvapená, že vo futbale majú ešte lepšie priestory na rozhovory či tlačové konferencie ako v hokeji. Pre novinárov majú pripravené zázemie. Pred MMA som mala asi najväčší rešpekt. Nastúpila som do rozbehnutého vlaku, ale keďže milujem výzvy, povedala som si, prečo nie.

Minulý rok si robila si reportáž z Majstrovstiev Európy vo volejbale, ktoré sa konali aj na Slovensku. Vnímala si to intenzívnejšie ako bývalá volejbalistka?

Bola som v prvom rade veľmi prekvapená. Šampionát sa niesol v skvelej atmosfére a naše baby hrali dobre.  Zaspomínala som si na časy, keď som hrávala. Hovorila som si, že by som hneď vybehla na palubovku. Vyvolalo to vo mne veľmi pekné spomienky.

Ktoré rozhovory bol pre teba najnáročnejšie na prípravu?

So zahraničnými hráčmi, keďže hokejová terminológia v angličtine je pre mňa stále ešte náročná. Okrem toho si najlepšie spomínam na posledný rozhovor, keď bol mojím a Borisovým hosťom Marián Hossa. Ako prvým nám verejne rozprával o zdravotných problémoch na konci jeho hokejovej kariéry. Bolo to dych berúce, keď o tom hovoril.

Pamätám si aj prípravu. Napísala som si body a povedala som si, že to nechám voľne plynúť. Marián je profesionál a úžasný človek. Vie dať veľmi diplomaticky najavo, kedy stačí alebo sa naopak sám rozrozpráva. Bol to osobnejší a hlbší rozhovor.

Veľa ľudí ťa poznalo už skôr. Bola si finalistkou Miss Slovensko 2015 a vyhrala si aj Miss Pierot. Prečo si sa prihlásila do súťaže o najkrajšiu Slovenku?

Je to možno klišé, ale od malička som sledovala súťaže krásy. Veľmi sa mi to páčilo. Okolie ma presviedčalo, aby som sa prihlásila a skúsila to.

Teraz, keď vieš, čo všetko dievčatá čaká, urobila by si to znovu?

Určite áno. Keby som mohla ísť ešte na jeden ročník, hneď by som sa prihlásila. Je to vysoká škola pre dievčatá. Naučia sa zvládať stresové situácie či vyjadrovať sa. Počas celej Missky som bola na druhej strane rozhovoru a sama som si uvedomila, čo by som sa nikdy neopýtala. Projekt MISS Slovensko bude pre mňa navždy veľká srdcovka.

Takže ti táto skúsenosť pomohla aj pri práci v médiách?

Myslím si, že v rámci športu mi to sťažila. Vnímala som, že ľudia majú predsudky. Stále som musela dokazovať, že naozaj športu rozumiem. Mňa ale tieto dva svety veľmi bavili a fascinovali. Zároveň som to vnímala ako svoju najväčšiu zbraň, že nikto odo mňa nič neočakáva.

Predminulý rok si pracovala ako content creator na domácich Majstrovstvách sveta v hokeji, po tom, čo ťa oslovili organizátori cez sociálne siete. Čo ti napísali?

V podstate mi prišla správa na Instagrame od IIHF. Napísali mi: „Ahoj Simona, vidíme, že pracuješ v Tipsport Lige a blížia sa hokejové Majstrovstvá sveta na Slovensku. Veľmi radi by sme ťa privítali v našom tíme a ak súhlasíš dáme si konferenčný hovor.“ Skoro som spadla zo stoličky.

Čo bolo v tvojej náplni práce?

Sledovať všetky zápasy zo skupiny, ktorá sa hrali v Bratislave. Bolo nás osem alebo deväť ľudí z celého sveta, ktorí pracovali ako content creator zo šiestich krajín: Kanada, Švédsko, Fínsko, Nemecko, Švajčiarsko a Slovensko. Každý mal za úlohu vyberať napríklad highlity stretnutí.

Najdôležitejšie bolo sledovať zápasy a nakrúcať krátke videá, ktoré zdieľali na stránke IIHF. Všetko to bolo v angličtine, takže som sa veľa naučila. Chodili sme tiež medzi fanúšikov a porovnávali niektoré fankluby. 

Počas celej Missky som bola na druhej strane rozhovoru a sama som si uvedomila, čo by som sa nikdy neopýtala.

Skúsenosti si teda nazbierala aj zo zahraničných spoluprác. Akým chybám by sa mali začínajúci redaktori či moderátori vyhýbať?

Mali by byť v prvom rade ľudskí, chápaví, čestní a menej stresovať. Všetci sme ľudia a mýliť sa je prirodzené. Užívať si svoju prácu, lebo my novinári máme jedno z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších povolaní na svete.

Nakoniec, moderátor by nikdy nemal byť nadradený nad človekom, s ktorým robí rozhovor, lebo nedostane informáciu, ktorú chce. Za najväčšiu chybu považujem učiť sa naspamäť texty alebo si dopredu pripraviť presné znenie otázok.

Predpokladám, že koronakríza ovplyvnila tvoje pracovné plány. Čo chystáš do budúcnosti?

Raz túžim mať vlastnú reláciu v televízii, ktorá bude úspešná, sledovaná a fanúšikmi obľúbená. Tiež by som chcela moderovať štúdio futbalovej Champions League.

Ticketportal pre pandémiu stopol reláciu Prihraj lístok, takže minulý rok bol pre mňa náročný. Som však človek, ktorý sa nikdy nevzdáva a ďalej pracujem na vlastnom projekte. Verím, že ho v roku 2021 predstavím. Budem na ňom spolupracovať s významnou futbalovou osobnosťou.

Simona Leskovská (29)
Vyštudovala marketing a mediálnu komunikáciu na Рaneurópskej vysokej škole v Bratislave. Od roku 2017 pracovala tri roky ako moderátorka a redaktorka pre našu najvyššiu hokejovú súťaž na Slovensku. V roku 2019 pôsobila ako content creator na domácich Majstrovstvách sveta v hokeji. Pracovala aj pre youtubový kanál Ticketportal TV v reláciách OVERTIME a Prihraj lístok. Venovala sa aj modelingu, bola finalistkou Miss Slovensko 2015 a vyhrala aj cenu Miss Pierot.

Volejbalový klub HIT UCM Trnava otvoril v roku 2011 Volejbalovú akadémiu a tréneri začali pracovať s dievčenskými a ženskými družstvami. Seniorský tím pred štyrmi rokmi postúpil do najvyššej slovenskej volejbalovej súťaže, do Extraligy žien.

V aktuálnej sezóne súperí v lige sedem družstiev a dopĺňa ich mládežnícky projekt Slovenskej volejbalovej federácie, v ktorom hrajú prevažne členky národného tímu do 17 rokov. Cieľom Projektu RD SVF je umožniť mladým volejbalistkám hrať proti seniorským družstvám, a tak sa pripraviť na medzinárodné podujatia.

Klub potrebuje 120-tisíc ročne

V extraligovom družstve pre najvyššiu súťaž je veľa hráčok, ktoré študujú na vysokých školách v Trnave. „V A-tíme je šesť študentiek Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM). Dve sú na Trnavskej univerzite, jedna na Strednej športovej škole v Trnave a jedna v Nitre. Máme aj hráčku z extraligového kádra, ktorá zároveň trénuje mládež,“ povedal Miloslav Duchoň, predseda Volejbalového oddielu Hit Trnava.

Podstatné je aj zabezpečenie ubytovania a stravy pre celý tím. Podľa nami zistených informácií sú náklady rozdelené na polovicu medzi sponzorov a partnerov. Jedným z nich je aj UCM. Dobré fungovanie klubu si vyžaduje adekvátny rozpočet na celú sezónu. Minimálna suma na jeden hrací rok pre klub s desiatimi mládežníckymi a tromi seniorskými družstvami je 120-tisíc eur.

Predseda Miloslav Duchoň priblížil fungovanie tímu v tejto sezóne: „Oproti ostatným družstvám v extralige máme najnižší rozpočet. Hit UCM Trnava je v sezóne 2020/2021 jediným klubom bez legionárky. Minimum profesionálnych hráčok znamená nižší podiel finančných nákladov na odmeny volejbalistiek.“

Trnava dlhodobo nemá vo svojom družstve žiadnu hráčku zo zahraničia, pretože filozofiou klubu je dávať priestor dievčatám, ktoré prešli mládežníckymi kategóriami. Okrem odchovankýň doplňujú tím študentkami z trnavských univerzít. Cieľom je zároveň konkurovať najlepším družstvám ligy. V najbližšom období neplánujú získať žiadnu legionárku, hoci im mnohí agenti ponúkajú hráčky na základe priaznivých podmienok v klube.

Antigénové testy kupujú každý týždeň

Pandémia koronavírusu zmenila plány aj športovcom. Dnes sú zápasy bez divákov a nikto nevie, kedy sa situácia zmení. Všetky družstvá v Extralige žien sú povinné rešpektovať a dodržiavať Manuál Slovenskej volejbalovej federácie (SVF).

Hráčky a ostatní členovia tímu sa preto musia pravidelne testovať na klubové náklady. So zabezpečením antigénových testov pomáha federácia. Klub sa postaral aj o dezinfekčné prostriedky a byt, ktorý slúži ako karanténa pre hráčky A-tímu.

Testy majú platnosť sedem dní. Po nich sa musia všetci aktéri zápasu opäť otestovať. Testovanie vykonáva zdravotnícky pracovník a výsledok okrem neho potvrdzuje aj autorita klubu. Testy navyše skontrolujú rozhodcovia pred zápasom.

Hráčka, ktorá ma pozitívny výsledok, ide na desať dní do karantény. Funkcionári zabezpečujú aj online prenosy, čo je aktuálne jediný spôsob, akým si diváci môžu pozrieť zápas. Zmenila sa tiež marketingová komunikácia klubu.

Svoje pocity zo zápasov pred prázdnymi tribúnami opísala kapitánka tímu Nina Vasková: „Samozrejme to veľmi cítime. Na našich zápasoch síce nebývajú úplne plné tribúny, no aj menší počet fanúšikov má svoje čaro a dokáže urobiť atmosféru, ktorú každá z nás vníma veľmi pozitívne.“ Líderka družstva na druhej strane dodáva, že je rada, keď jej diváci za dobrý výkon zatlieskajú, avšak snaží sa fanúšikov nevnímať a úplne sa sústrediť na hru.

Fanúšikovia si kupujú virtuálne vstupenky

Od zákazu organizácie hromadných podujatí sú tréningy a zápasy všetkých volejbalových družstiev prerušené. Jediná výnimka platí pre A-tímy Extraligy žien. Volejbal totiž patrí do skupiny 5 športov, kde je dovolené hrať najvyššie súťaže.

Diváci a fanúšikovia si môžu kúpiť virtuálnu vstupenku na akýkoľvek zápas a podporiť svoj obľúbený tím. Miloslav Duchoň priznáva, že klub v poslednom čase trápia aj ďalšie veci: „V posledných týždňoch sme riešili problém s tréningovými priestormi pre extraligový tím, keďže Mestská športová hala ako i náhradné haly sa využívali pri celoštátnom testovaní. Aby sme volejbalistkám zabezpečili tréningovú kontinuitu, museli sme sa na čas presunúť mimo Trnavy.“

Družstvo začalo sezónu tesnou prehrou 2:3 na pôde Brusna po veľmi napínavej koncovke, keď posledný set skončil pomerom 15:13. V ďalšom zápase Hitky potvrdili úlohu favorita a porazili Prešov bez straty setu. V októbri hrali trnavské volejbalistky tri zápasy. Najprv nestačili na tímy UKF Nitra a Slávia EU Bratislava, ktoré majú ambíciu bojovať o titul.

Naopak v zápase proti Novému Mestu nad Váhom predviedli veľký obrat, keď otočili zápas zo stavu 0:2 na sety a nakoniec sa tešili z víťazstva v tajbrejku. Počas posledného víkendu hrali „Hitky“ dva zápasy a uspeli na 50 percent. Doma privítali zatiaľ predposledné Brusno a zápas vyhrali 3:0 na sety. V opakovanom stretnutí piateho kola trnavské družstvo prehralo na pôde Strabagu VC Bilíkova Pezinok bez zisku setu. Aktuálne sú v tabuľke na 5. mieste so ziskom deviatich bodov.

Väčšina univerzít odštartovala nový akademický rok 21. septembra a vysokoškoláci sa začali pomaly udomácňovať na svojich izbách. Po veľmi krátkom čase sa však situácia zhoršila, univerzity prešli na dištančnú formu štúdia a trnavské internáty odporučili študentom odsťahovať sa. Zisťovali sme, aká je situácia v jednotlivých ubytovacích zariadeniach.

Študentský domov UCM (budova UCM)

Začali sme na našej univerzite. Z preventívnych dôvodov a na odporučenie Stáleho krízového štábu UCM sa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave od 12. októbra 2020 zmenila organizácia výučby. Celá univerzita prešla na dištančnú formu vzdelávania. Ovplyvnilo to aj situáciu na internáte. Minulý piatok rektor vydal niekoľko nových opatrení.

Všetkým vysokoškolákom prvého a druhého stupňa štúdia sa odporúča bezodkladne opustiť Študentský domov na Námestí Jozefa Herdu 2 v Trnave, a to najneskôr do stredy 21.októbra 2020. Kto sa nevysťahuje, vystavuje sa riziku nútených karanténnych opatrení alebo nútenej izolácie osôb.

Opatrenia neplatia pre študentov, ktorí naďalej pokračujú v prezenčnej výuke v laboratóriách alebo sa majú zúčastniť praktickej výučby. Študenti si majú zobrať všetky veci, ktoré potrebujú pre štúdium, pretože počas opatrení nemôžu vstúpiť do študentského domova.

Študentka Viki takýto scenár predpokladala: „Asi sme všetci čakali, že sa to stane. Niektorí z nás idú domov, iní si hľadajú privát. V každom prípade, pre nás všetkých bude lepšie, ak si nájdeme inú alternatívu bývania ako je internát. Veľa ľudí na jednom mieste v tejto situácii totiž neveští nič dobré.“

Študentovi, ktorý opustí ubytovacie zariadenie, bude poskytnutá zľava. To znamená, že nezaplatí za mesiace november a december. V prípade, že ubytovacie zariadenie bude zatvorené aj po 1. januári 2021, študent bude platiť vždy za prvý mesiac, kedy sa v študentskom dome ubytuje. Podmienkou na poskytnutie zľavy je odubytovať sa najneskôr do 21.októbra 2020.

Študentský domov Miloša Uhra (internát MTF)

Riaditeľ Účelového zariadenia M. Uhra v Trnave vydal pokyn k odubytovaniu a platbám študentov, ktorí bývajú v tomto zariadení. Odporučil im opustiť internát do 9. októbra 2020. Jeho stanovisko je rozdelené do troch bodov. V prvom sa venuje vysokoškolákom s trvalým pobytom na Slovensku. Tí majú tri možnosti. Prvou je, že môžu ostať bývať v študentskom dome aj po 9.októbra, no za ubytovanie zaplatia podľa platného cenníka.

Ostatní, ktorí sa rozhodli opustiť internát v stanovenom termíne, dostanú zľava z ceny za ubytovanie vo výške 2/3 štvrťročnej platby. To znamená, že študent je povinný uhradiť cenu za ubytovanie za mesiac október 2020. Za mesiace november a december platiť nebude. Kauciu a poplatky za ubytovanie mu presunú do budúceho obdobia.

Poslednou možnosťou je predčasne sa odubytovať. V tomto prípade nemusí ubytovaný vysokoškolák hľadať za seba náhradu a do jedného mesiaca od vysťahovania mu vrátia kauciu a poplatok za ubytovanie nad rámec septembra a októbra. Študent však nemá garantované miesto. Ak skončí dištančná forma vzdelávania, uvoľnené lôžko ponúknu ďalšiemu študentovi podľa poradovníka záujemcov.

,,Vedenie internátu dalo všetkým ubytovaným možnosť výberu v zotrvaní v študentskom domove, dočasnom odubytovaní s možnosťou platenia zľavnenej ceny alebo úplneho odubytovania. Osobne som sa rozhodol podpísať dodatok o dočasnom odubytovaní, nakoľko situácia sa momentálne zhoršuje a finančne si nemôžem dovoliť stav, kedy internát uzavrú z dôvodu výskytu koronavírusu medzi študentmi,“ povedal študent Kevin.

Pre zahraničných študentov tieto opatrenia neplatia. V prípade, že sa rozhodnú internát opustiť, nebude im poskytnutá žiadna zľava a zo Študentského domova sa môžu len odsťahovať. Rovnaké pravidlá platia aj pre študentov doktorandského štúdia.

Podľa posledných informácií, ktoré zverejnila Internátna rada ŠDaJ Miloša Uhra, zostalo na internáte okolo 300 študentov.

Študentský domov Petra Pázmaňa (Študentský domov Trnavskej univerzity)

Situácia na internáte je veľmi podobná ako na predchádzajúcich dvoch. V pokynoch od riaditeľa internátu majú študenti na výber z troch alternatív.  Ak chcú ostať na internáte, môžu, no každý bude naďalej platiť za ubytovanie podľa Zmluvy o ubytovaní.

Možnosťou, ktorú si zrejme vybralo najviac študentov, je opustiť ubytovacie zariadenie a do 15.októbra 2020 podpísať dodatok k zmluve o ubytovaní.  Potvrdila to aj študentka Laura: „Mali sme na výber z dvoch možností. Mohli sme sa dočasne odubytovať, kým sa opäť nevrátime do školy, alebo na internáte ostať. Vybrala som si prvú možnosť. Veci sme si tam nechali, môžeme sa po ne vrátiť, až keď sa znovu ubytujeme. Kľúče od izieb sme vrátili.“

Zároveň dodala, že za nasledujúce dva mesiace nemusia za internát zaplatiť. V prípade, že sa epidemiologická situácia nezlepší ubytovateľ poskytne študentovi zľavu. Nezaplatí tak vždy za druhý a tretí mesiac kalendárneho štvrťroka, v ktorom nevyužíval pridelené ubytovanie.

Dňom podpisu sa každý zaväzuje, že už nevstúpi do zariadenia a zoberie si všetky veci potrebné k štúdiu. Podmienkou pre zľavu je vrátiť kľúč, ubytovací preukaz a dvakrát vyhotovený a podpísaný dodatok.

V prípade, že sa študenti rozhodnú zo závažných dôvodov predčasne odubytovať, vráti sa im kaucia. Nemajú však garantované , že im bude poskytnuté ubytovanie v ŠD aj po ukončení dištančného vzdelávania.

Ubytovacie zariadenie Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku (Zavarská)

Medzi trnavské internáty, v ktorých môžu vysokoškoláci bývať, patrí aj stredoškolský internát na Zavarskej 9. K situácii sa vyjadrila Anna Tomašovičová, hospodárka školy: ,,Študenti mali možnosť zostať na internáte aj počas dištančného vzdelávania. Všetci ale oznámili, že budú bývať doma. Zopár jednotlivcov tvrdilo, že zruší ubytovanie úplne. Zatiaľ som však neobdržala žiadnu písomnú odhlášku.“

Zároveň dodala, že po skončení opatrení súvisiacich s COVID-19 sa študenti môžu vrátiť späť na svoje izby. To platí aj v prípade, že väčší počet z nich prejaví záujem o ubytovanie. Zatiaľ takú požiadavku ale neevidujú.

Výnimkou nie je ani mediálny sektor. Moderátori a redaktori nám prinášajú vždy najdôležitejšie informácie každú hodinu a pre niektorých je rozhlas primárnym zdrojom informácií. Tento čas sme využili na rozhovor s našou úspešnou absolventkou Martinou Stanovčákovou, ktorá pracuje ako moderátorka spravodajstva v Rádiu Expres.

Zaujímal nás jej názor na momentálnu situáciu, ktorá je pre všetkých nová. Zmenia sa podľa nej ľudia po skončení pandémie? Prezradila nám aj to, ako vnímala štúdium na na FMK či aké brigády mala počas štúdia, až kým sa dopracovala k najpočúvanejšiemu rádiu na Slovensku.

Čo ťa najviac motivovalo k štúdiu masmediálnej komunikácie?

Pravdupovediac, chcela som byť lekárkou. Posledné roky na strednej škole som sa aktívne aj doma v rámci svojho voľného času učila biológiu, chémiu a fyziku. Chcela som pomáhať ľuďom, ale nemala som na to. Z biológie som aj maturovala. Mamka sa zo mňa od malička smiala, že by som mala byť moderátorkou, lebo od roka a pol už aktívne rozprávam. Bola som kreatívna, chodila som na spevácke súťaže, hrala divadlo, recitovala, organizovala na škole eventy a moderovala si aj vlastnú stužkovú.

Takže si ťa masmediálka našla sama.

Nespomínam si, prečo som sa nakoniec rozhodla podať si prihlášku na tri školy, z toho dve masmediálne. Asi to prišlo prirodzene. Vzali ma na všetky, ale ja som sa chcela osamostatniť a odísť z východného Slovenska. Videla som, že na FMK sú aj školské médiá, že sa mám kde kreatívne vyžiť, tak som si nakoniec zbalila kufor a odišla 500 kilometrov od našich. Na západe je omnoho viac pracovných príležitostí. Neľutujem.

Mala som neskutočný prízvuk, dôraz pri rozprávaní som nedávala na prvú slabiku, ale v strede slova.

Veľa mladých, ktorí študujú na FMK, hovorí, že niektoré predmety sú zbytočné a v praxi ich nevyužijú. 

Mne najviac dali prvé tri ročníky. Mali sme tam praktické aj bifľovacie predmety. Bolo to pre mňa zaujímavé, aj som sa niečo nové naučila, aj som sa vedela v praktických predmetoch angažovať a využiť svoju kreativitu. Je ale pravda, že niektoré predmety sa nám tiež zdali zbytočné. Síce to pomôže k všeobecnému rozhľadu, ale na druhej strane nám ako budúcim moderátorom či redaktorom chýbal aktuálny prehľad udalostí.

Boli sme v takom veku, že sme si len tak sami doma nesadli a nečítali si, čo je vo svete a na Slovensku nové. Musel nás niekto do toho nútiť, ale nenútil. Školské médiá na FMK sú ale veľké plus. Človek si tam nájde kamarátov, trávi vysokoškolský čas zmysluplne a pripraví sa.

Pomohla ti teda aj prax z nášho študentského rádia Aetter?

Pomohla, veľmi. Naučila som sa tam nielen praktické veci, že ako vyzerá reportáž, ako sa robí rozhovor s respondentom, ale vyformovala som si tam aj osobnosť. Človek sa naučí, čo je to kolegiálnosť aj čo je konkurencia.

Keďže pochádzaš z východného Slovenska, predpokladám, že asi najťažšie mohlo pre teba byť odstrániť prízvuk. Našťastie máme na škole hlasovú pedagogičku pani Andreu Bugošovú. Aké si mala na začiatku najväčšie nedostatky?

Ako vravíš, mala som neskutočný prízvuk. Dôraz pri rozprávaní som nedávala na prvú slabiku, ale v strede slova, spievala som, nedávala som za vetami bodku. K tomu všetkému som enormne rýchlo rozprávala. Pani Bugošová mi raz povedala, že mám kadenciu ako guľometnú paľbu. Ale vďaka nej a tvrdým tréningom som sa naučila správne rozprávať. Teraz mi aj kolegovia hovoria, že mám mimoriadne čistý prejav a môžem byť naň hrdá.

Cvičila si texty pravidelne každý deň?

Každý jeden deň, odkedy som vysielala v študentskom rádiu, som si čítala na rôznych internetových denníkoch správy. Tie som si prerábala na agentúrne, také, aké sa najčastejšie používajú vo vysielaní. Potom som si upravené texty nahlas čítala. Veľa času som venovala aj počúvaniu rádií, aby som vedela, ako sa to má robiť a našla si svoj štýl. Raz za týždeň som si chystala aj scenár vysielania v Aetteri.

Viem, že aktuálne pracuješ v Rádiu Expres ako moderátorka spravodajstva a môžeme ťa počuť vždy o celej s najdôležitejšími informáciami z domova či zo sveta. Ako sa ti podarilo dostať k práci v najpočúvanejšom rádiu na Slovensku?

Vyše roka som pracovala v regionálnom Rádiu Viva v Bratislave. Neskôr rádio potrebovalo okresať a vymeniť moderátorov, tak som tam skončila. Bolo to asi dva mesiace po absolvovaní vysokej školy. Zostala som bez práce, a tak som si rozposlala životopis a nahrávky do všetkých celoslovenských rádií. Vzali ma do RTVS, kde som pracovala ako redaktorka v Rádiožurnále Rádia Slovensko.

Bola to dobrá práca, ale chýbal mi pocit, že si vysielanie odmixujem sama, že idem naživo. V RTVS sme boli redaktormi v teréne a materiály boli nahrávané. Pracovala som tam asi dva týždne a z Rádia Expres mi zavolal Braňo Závodský, že im chýba človek, prešla som užším výberom a on sa chce so mnou stretnúť. Konkurzom som prešla a teraz som už rok a pol expresáčka.

Kde robia študenti FMK chybu, keď si hľadajú brigádu v odbore?

Moji spolužiaci boli takí, že najprv si vyberali bežné brigády, v obchode, na recepcii alebo v kaviarni. Aj ja som bola taká a popritom som chodila do študentského rádia Aetter. Ale chcela som ísť ďalej, posúvať sa a dostať svoju vysnívanú prácu. Začala som v Rádiu SiTy v Bratislave, malé tanečné regionálne rádio. Nedostávala som žiadne veľké peniaze, ale vedela som, že ak sa chcem dostať do celoslovenského rádia, niekde začať musím.

Práve peniaze mnohých odradia, zarobia viac v kaviarni.

Po škole ani veľké peniaze nedostaneš, prakticky nemáš žiadne skúsenosti a berú ťa ako začiatočníka. Študenti buď brigádovali mimo odboru, alebo odmietali akékoľvek malé príležitosti za štartovaciu sumu. Toto je podľa mňa problém, že očakávame príliš veľa.

V Exprese sa to vždy hemží ľuďmi, hosťami, bežne tam býva hluk, no teraz je tam neskutočné ticho.

Väčšina sa zameria na to, že chce hneď zarábať peniaze namiesto získavania praxe od skúsenejších odborníkov.

Sú ľudia a ľudia. Jasné, že potrebujeme a chceme mať peniaze. Ale na každom začiatku, či už je to na stavbe, v banke alebo v médiách, treba rátať s tým, že hneď si nebudeme môcť dovoliť vlastné bývanie, najdrahšie auto a najnovší model tenisiek. Takto to v živote nefunguje. Najprv sa treba prispôsobiť pravidlám a fungovaniu danej firmy, nabehnúť na ten systém. Ukázať, čo vo mne je, lebo pre niečo ma na danú pozíciu predsa vzali. Neskôr môžeš uvažovať o zvyšovaní platu alebo o lepšie platenom mieste.

Poďme k aktuálnej situácii. V akom režime teraz funguje Rádio Expres?

Fungujeme, a to je podstatné. Robíme vám spoločnosť doma, v práci, v aute. Zredukovali sme ale počet ľudí v rádiu tak, aby sme boli v čo najmenšom kontakte. V Exprese sa to vždy hemží ľuďmi, hosťami, kolegyňa si nosí do práce aj psíka. V newsroome býva bežne hluk, no teraz je tam neskutočné ticho.

Čo sa teda zmenilo v tvojej práci?

Netrávim tam už toľko času, som častejšie doma a chýba mi to. Minule som vysielala s Hemendexom a tešila som sa, že môžem o 03:50 nadránom vstať a byť pred mikrofónom. Bežne si budíky presúvam, vtedy som vstala na prvý. V rádiu máme obmedzený korona-režim. Nosíme rúška, dezinfikujeme si stoly a počítače, máme medzi sebou metrový odstup. Ale o to srdečnejšie sa k sebe správame, nosíme do práce maškrty a pomáhame si.

Podľa viacerých informácii nie je veľmi bezpečné ani cestovanie. Žiješ v Bratislave alebo musíš pravidelne dochádzať?

Dochádzam, aj predtým som dochádzala. V Trnave som zostala a stiahla som sem aj svojich rodičov. Niekedy som do Bratislavy cestovala vlakom a autobusmi, aj keď mám auto. Vlaky ale často meškajú, stalo sa mi, že ak by som čakala na meškajúci vlak, nedorazím včas na nočnú. Tak som si sadla do auta a s malou dušičkou som sa vybrala so zapnutou navigáciou do Bratislavy.

Zapáčilo sa mi to, je to pohodlnejšie, môžem s priateľom zostať dlhšie doma, stihnem si vybaviť veci. A hlavne, keďže už nie som študent, cenovo ma to vychádza narovnako, nech cestujem čímkoľvek. A teraz v tejto situácii chodím autom všade, aby som sa vyhla ľuďom a bola zdravá.

Momentálne je už na verejnosti povinné nosiť rúško. Pred niekoľkými týždňami ešte takéto nariadenie neplatilo. Pozerali sa na teba ľudia divne preto, že si ho nosila?

Nepozerali sa na mňa divne, ale kolega, ktorý býva v Maďarsku, mi vravel, že keď tam bol v potravinách a mal na tvári rúško, tak sa mu nejaký dedko smial, že načo. Pred pár dňami som sa bola prejsť za priateľom do práce, samozrejme, že rúško som mala na tvári. Ale na dvoch rukách by som vedela spočítať tých, ktorí žiadnu ochranu tváre nemali. Je mi ľúto, že to niektorí podceňujú, je to nebezpečný vírus a mali by sme dávať pozor nielen na seba, ale aj na ostatných.

Myslíš si, že po skončení pandémie sa ľudia zmenia a uvedomia si, že majú viac času tráviť s rodinou a priateľmi?

Podľa mňa to s mnohými ľuďmi neurobí nič, nezmení ich to, neposunie, ani sa nad tým nezamyslia. Pretože ak teraz, keď sú zavedené potrebné opatrenia, ich nedodržiavajú, zľahčujú situáciu, zatĺkajú, že boli v zahraničí, tak s takýmto človekom to ani nehne.

Ale niektorí, ktorí sa dlhodobo so svojimi blízkymi nemôžu vidieť, stratili kvôli pandémii prácu alebo majú doma rodinu, ktorá patrí k najohrozenejšej skupine, tak tí spomalia, uvedomia si, aké je dôležité vážiť si zdravie, druhých aj seba. Tak sa držme, aby sme sa doma nezbláznili, „užime“ si prázdne cesty, slnečné prechádzky mimo civilizácie, nech sa v lete vidíme s úsmevom na tvári, ktorý už nebudeme skrývať pod rúškom.

Odporúčame aj rozhovor s Braňom Závodským z Rádia Expres, ktorý má reláciu Braňo Závodský Naživo.

Slovenský zväz malého futbalu organizuje okrem SZMF Superligy aj ďalšie podujatia, ako napríklad Winter Cup – zimné majstrovstvá či Majstrovstvá Slovenska v malom futbale, na ktorých sa zúčastňuje 50 najlepších tímov malého futbalu.

Trénerom reprezentácie, ktorá skončila na majstrovstvách sveta vo štvrťfinále, je známy futbalový odborník, komentátor a tréner Ladislav Borbély. Slovenský zväz malého futbalu bol založený v roku v roku 2006. O dva roky neskôr vznikla Medzinárodná federácia v malom futbale. O tomto športe nám povedal viac Stanislav Chudík, organizátor trnavskej TOP ligy, social media manažér Top Ligy a Slovenského zväzu malého futbalu.

Popularita malého futbalu

V poslednom období si získal svoju pozornosť šport, o ktorom donedávna nevedelo veľa ľudí. Je ním malý futbal, ktorý je stále len na amatérskej úrovni. Ako sa hrá a aké rozdiely sú v tomto športe oproti futsalu alebo klasickému futbalu? 

Hrá sa na ihriskách s rozmermi 48×28 m systémom 5+1 a hrací čas je 2×25 minút, čas sa pri prerušení hry nezastavuje. „Outy” sa v malom futbale hádžu ako v klasickom futbale. Ďalším dôležitým pravidlom je, že ho súťažne môžu hrať iba amatérski hráči, čiže hráči bez profesionálnej zmluvy vo veľkom futbale. Hrá sa s klasickou futbalovou loptou veľkosti 5 so štandardným odskokom.

Ako si sa dostal na pozíciu organizátora TOP Ligy a zároveň aj manažéra sociálnych sietí?

K organizovaniu som sa dostal pomerne náhodou, keď kamarát a spolužiak z FMK, ktorý píska zápasy TOP ligy, hľadal niekoho, kto bude zápasy nakrúcať. Tak som sa mu ozval. K pozícii kameramana zápasov prislúcha aj organizácia súťaže, nahadzovanie výsledkov, komunikácia s tímami, plánovanie zápasov a všetko, čo k bežnej súťaži patrí.

Po prvej sezóne nám tak spoločne napadlo, že by bolo možno pre tímy a hráčov zaujímavé, keby sme prinášali informácie a novinky aj na Instagrame. V súčasnosti sleduje náš trnavský TOP liga instagram takmer 500 followerov.

Nedávno sa skončila už jej 8. sezóna. Ako hodnotíš kvalitu súťaže?

Mám za sebou tretiu sezónu a kvalita súťaže podľa mňa napreduje. Aj podľa ohlasov tímov, ktoré súťaž hrajú dlhodobo – môžeme si všimnúť, že pribudlo viacero kvalitných tímov.

https://www.instagram.com/p/B5xhIpjpNup/

Top liga v Trnave a populárna Superliga

Najlepším tímom bolo po 6. raz Atletico Trnava F.C. V tomto tíme hrá viacero slovenských reprezentantov, ktorí hrali aj na posledných majstrovstvách sveta. Vďaka čomu sú títo hráči takí úspešní, že sa dostanú do konečnej nominácie?

Chalani z Atletica sa poznajú dlhé roky, hrávajú futbal, futsal aj malý futbal fakt dlho a v tíme majú mnoho šikovných a talentovaných futbalistov. Nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí si zahrali najvyššiu súťaž na Slovensku. Ďalšou dôležitou vecou, ktorú ja za ten čas registrujem, je fakt, že to nie je len o tom, že sú to dobrí hráči, ale sú to kamaráti a partia.

Je to podľa vás rozhodujúce?

Ide o veľmi dôležitý faktor – keď sa jednému hráčovi trošku nevydarí zápas, ostatní mu pomôžu, a to je dôležité.

Preto sú aj spolu v reprezentácii?

Sú na scéne malého futbalu dlhý čas a je o nich vedieť, že sú fakt dobrí. Myslím si, že keby boli celý čas všetci fit a zdraví, bolo by ich zrejme ešte viac v reprezentačnom výbere.

Myslíte si, že je to kvalitou súťaže alebo väčšiu odhodlanosťou hráčov, ktorí chcú dosiahnuť niečo viac?

Myslím si, že je to práve o tom, že chalani sa už poznajú a majú za sebou viacero ťažkých zápasov. Odhodlanie podľa mňa nechýba nikomu, každý chce byť len lepší a lepší.

Zápas s Brazíliou ešte dlho mrzel, keďže sme mohli pár sekúnd pred koncom vyrovnať na 2:2.

Sledovanie Superligy aj na internete

Okrem Trnavy sa hrá malý futbal aj v iných mestách. Dokonca sa začala hrať Superliga, kde sú najlepší hráči z každej ligy. Tabuľka je rozdelená na západ a východ. Ako veľmi to pomáha hráčom pri ich rozvoji?

Projekt národnej súťaže s názvom SZMF Superliga sa rozbehol na jar v roku 2019 a myslím, že je to jeden z doposiaľ najvýznamnejších projektov malého futbalu na Slovensku. Mať celonárodnú súťaž a reprezentovať svoje mesto – to je veľká vec. Hráči, ktorí sa dostanú do výberu, sa konfrontujú s tými najlepšími z iných miest. Tento projekt napomáha aj reprezentácii, ktorej tréneri majú väčší priestor vidieť hráčov, z ktorých si môžu vybrať tých, ktorí budú reprezentovať Slovensko.

Zápasy je možné sledovať aj cez online stránku huste.tv. Plánujú sa do budúcnosti aj iné aktivity, ktoré súťaž viac spropagujú a získa si tento šport viac fanúšikov?

Myslím, že je výborné, že sa malý futbal dostáva bližšie k ľuďom, ktorí možno doteraz o tomto športe nepočuli. Určite to pomáha k jeho propagácii. Ešte významnejším krokom bolo podľa mňa, že sa Majstrovstvá sveta v malom futbale 2019, ktoré sa konali v Perthe, vysielali vo verejnoprávnej RTVS.

Prezident zväzu Peter Králik odvádza veľké množstvo práce pri propagácii malého futbalu a myslím si, že každým, čo i len menším zviditeľnením sa dostáva malý futbal viac do povedomia. Čo sa týka ďalšej propagácie, určite nastanú ďalšie kroky na zviditeľňovanie tohto športu a súťaže, všetko však ukáže až čas.

Slovensko skončilo na majstrovstvách sveta vo štvrťfinále

Slovensko hralo prvýkrát v histórii na Majstrovstvách sveta v malom futbale. Naši hráči boli veľmi úspešní, keď prvá prehra bola až vo štvrťfinále proti neskoršiemu finalistovi z Brazílie 1:2.

Dosiahli sme pekný výsledok, pri prvej účasti sme, myslím, zanechali dobrý dojem. Zápas s Brazíliou ešte dlho mrzel, keďže sme mohli pár sekúnd pred koncom vyrovnať na 2:2. V zápase nám tiež nebol uznaný podľa môjho názoru regulárny gól.

Čo hovoríte na hru našich chlapcov a kde vidíte aktuálne najväčšie nedostatky?

Na posudzovanie nedostatkov sú to podľa mňa tréneri. Ja som rád, že chalani hrali svedomito, bojovne a hlavne so srdcom. Na ihrisku nechali všetko, a to je dôležité. Aj v zápase s Brazíliou sme boli podľa môjho názoru viac ako vyrovnaným súperom.

Slovenskí futbalisti skončili nakoniec na 7. mieste, pritom neboli ďaleko ani od víťazstva proti Brazílii. Chýba našim hráčom viac konfrontácie so zahraničnými kvalitnými tímami, aby sme mohli hrať finále?

To si nemyslím, slovenská reprezentácia mala veľmi kvalitnú prípravu. Taktiež sme odohrali najviac prípravných zápasov pred vrcholom sezóny. Našimi súpermi v príprave boli vtedajší majstri sveta Česi, s ktorými sme jeden zápas vyhrali a jeden remizovali, taktiež sme si zmerali sily s vicemajstrami Európy z Rumunska. Myslím si, že nám fakt chýbalo len to šťastie.

Dôležité je, aby sa malý futbal dostával viac do pozornosti verejnosti, potom bude aj zaujímavejší pre sponzorov.

Pracovná pozícia pre zväz

Pôsobíte aj ako media manažér pre Slovenský zväz malého futbalu. Aké úlohy máte v rámci tejto pozície?

Mám na starosti web, Facebook, komunikáciu s médiami, tlačové správy, tvorbu content plánu a čo-to občas pomôžem s Instagramom, ktorý má inak na starosti už spomínaný spolužiak a kamarát Marek Bajči. Spolu tvoríme jeden tím a vzájomne si radíme a dopĺňame sa.

Spravujem tiež weby TOP ligy a Business League (súťaž v malom futbale pre firmy, hrá sa iba v Bratislave – pozn. red.). Občas urobím aj nejaké krátke video zo zápasov, upravím fotku. Takže veci, čo sú okolo médií a sociálnych sietí. Je to stále pre mňa niečo nové a učím sa, ale práca ma baví.

Financovanie a budúcnosť malého futbalu

Ako sme spomínali na začiatku, malý futbal je stále amatérsky šport. Zvýšil sa záujem sponzorov po majstrovstvách sveta, keď videli úspech našich chlapcov?

Toto je ťažká otázka, veci so sponzormi ja neriešim, to má na starosti prezident zväzu Peter Králik, ale viem, že bolo významným krokom, že sa Slovenskému zväzu malého futbalu podarilo na majstrovstvách sveta dohodnúť ako s hlavným sponzorom so stávkovou spoločnosťou Niké.

Financovanie je, predpokladáme, veľmi podhodnotené v porovnaní s inými športmi, napríklad futbalom. Je možnosť zmeniť to v blízkej budúcnosti?

Na Slovensku je vo všeobecnosti známe, že menej známe zväzy nedostávajú také štedré dotácie ako futbal, hokej a tenis. Zmeniť sa to určite dá, uvidíme, čo prinesie čas. Dôležité je, aby sa malý futbal dostával viac do pozornosti verejnosti, potom bude aj zaujímavejší pre sponzorov a môže tomuto športu priniesť viac peňazí.

Ako vidíte budúcnosť malého futbalu vo svete a na Slovensku?

Malý futbal je na vzostupe, postupnými krokmi jeho popularita vzrastá. Je síce pred nami ešte dlhá cesta, ale verím, že malý futbal sa môže stať zaujímavým pre širšiu verejnosť. Vo svete je tiež stúpajúci trend v popularite malého futbalu. Začínajú ho hrať aj hráči, ktorí ukončili profesionálnu kariéru vo veľkom futbale. Tí by mohli byť jedným z faktorov, ktorý pritiahne malý futbal medzi viac ľudí.

Slovensko skončilo až v napínavom štvrťfinále proti zdolanému finalistovi z Brazílie. Naši podľahli v Perthe Brazílčanom tesne 1:2.

Malý futbal a trnavská TOP liga

Tento (pre nešportovcov pomerne neznámy) šport sa podobá futsalu, z ktorého aj vznikol. Tímy sú na ihrisku v zložení 5 hráčov a brankár. Pri vzájomnom porovnávaní však nájdeme veľa rozdielov. Hrá sa s loptou veľkosti číslo 5, odlišné sú aj veľkosti ihriska (46 – 50 m x 26 – 30 m) a hrací čas, ktorý je 2 x 25 minút. Tresty sú podobné, akurát jedinou zmenou je potrestanie hráča červenou kartou. Hráč po takomto treste už nemôže nastúpiť do zápasu, no po 5 minútach môže na jeho miesto nastúpiť iný hráč. Mužstvo je potom opäť v plnej zostave.

V Trnave sa hrá malý futbal pod názvom TOP Liga už od roku 2016. Doteraz najúspešnejším tímom je Atletico Trnava F.C., ktoré chcelo potvrdiť kvalitu aj v tomto ročníku. Po minuloročnej sezóne sa síce zmenili v súťaži tímy, ale kvalita vôbec neutrpela.

https://www.instagram.com/p/B5sqPC7JleU/?utm_source=ig_embed

Víťazom dlhodobej súčasti bol favorit – Atletico, no o ďalšie miesta v tabuľke hráči bojovali až do posledného kola. Príjemným prekvapením bol nováčik súťaže, tím Csirke mel.

Prekvapivý tím vo finále

Do semifinále postupujú najlepšie 4 tímy po základnej časti. Tento rok to boli tímy F.C. Lions Trnava, Ruská presilovka, Csirke mel a obhajca titulu Atletico Trnava F.C. Naopak, posledné 3 tímy v tabuľke bojovali o udržanie vo vzájomných zápasoch. Najhorší zostupuje do nižšej súťaže.

„Urobili sme veľa práce už na začiatku sezóny a postupne si malý futbal v Trnave získava čoraz viac fanúšikov.”

Späť k najdôležitejšej časti sezóny. Semifinále a potom veľké finále. Určite nie je prekvapením, že opäť postúpilo Atletico, no druhého finalistu by pred sezónou nepredpokladal nikto. Po penaltovej dráme proti Ruskej presilovkej postúpil tím Csirke mel – na základe predvedeného výkonu si to však zaslúžil.

Veľké finále sa pre nový tím v trnavskej TOP Lige Csirke skončilo, ale veľmi nevydarene. Špecialitou duelu boli individuálne štatistiky, ktoré zabezpečil Slovenský zväz malého futbalu. Hráči mali na nohách najmodernejšie zariadenia a podľa štatistík bol najlepším hráčom zápasu Boris Juhás z Atletica, ktorý dal jeden gól a na jeden prihral.

Finále prehrali jednoznačne 0:4, chlapci však boli aj tak spokojní a hneď po zápase povedali, že sa budúci rok vrátia silnejší a pokúsia sa poraziť slávne Atletico, pre ktoré to bol už 6. titul. Viac o sezóne nám povedal organizátor a zároveň rozhodca Marek Bajči: „Túto sezónu hodnotím veľmi pozitívne spolu s kolegom Stankom Chudíkom. Urobili sme veľa práce už na začiatku sezóny a postupne si malý futbal v Trnave získava čoraz viac fanúšikov.“

https://www.instagram.com/p/B5qohuvJInE/?utm_source=ig_embed&utm_campaign=loading