Na základe odporúčaní hlavného hygienika SR Jána Mikasa a Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) sa fakulta rozhodla organizovať štátne skúšky nakoniec prezenčnou formou. Avšak, nebudú to typické skúšky organizované tak ako v minulosti. Ich priebeh sa prispôsobil opatreniam platným v súčasnej situácii, ktorých cieľom je eliminovať šírenie ochorenia. V čom sa budú tento rok odlišovať?

Priebeh štátnic prezenčnou formou

Na štátne skúšky študenti budú musieť prísť v presne stanovenom čase. Do budovy bude povolený vstup maximálne 15 minút pred oficiálnym začiatkom konania štátnej skúšky. Presný dátum a čas sa študenti dozvedia prostredníctvom AiS-u niekoľko dní pred ich konaním. Na tento termín a čas budú študenta prihlasovať zamestnanci študijného oddelenia. Úvodné ranné stretnutie všetkých študentov sa neuskutoční z dôvodu obmedzenia veľkého počtu osôb v miestnosti.

Po vstupe do budovy sa každému zmeria teplota. Ak bude väčšia ako 38 °C, bude sa situácia riešiť individuálne. Každý študent, ako aj člen komisie, bude povinný mať na sebe ochranné rúško a riadiť sa pokynmi RÚVZ v Trnave, ktorý vydal odporúčanie pre prevádzku vysokých škôl v čase pandémie COVID-19.

Je nutné si priniesť vlastné písacie potreby. Zakázané bude podávanie rúk a blízky kontakt. Ako informovala dekanka Ľudmila Čábyová, fakulta aktuálne hľadá vhodné priestory, ktoré budú dostatočne veľké na uskutočnenie štátnych skúšok. V miestnosti pri konaní skúšky sa budú nachádzať vždy najviac dvaja študenti a členovia komisie budú taktiež dodržiavať potrebný odstup.

Prezentácie k záverečnej práci študenti nebudú nahrávať tesne pred začiatkom skúšky, ale pošlú ich vopred tajomníkovi komisie. „V prípade, ak by nastal technický problém, odporúčam vziať ich so sebou na USB kľúči,” poradila dekanka Čábyová. Záverečnú prácu v tlačenej podobe nie je nutné priniesť so sebou. Študenti budú mať dostatočný čas na prípravu rovnako ako po iné roky. Výsledky a hodnotenie budú zverejnené v akademickom informačnom systéme AiS. Spoločné vyhodnotenie sa neuskutoční.

Termíny štátnych skúšok 

Pre magistrov alebo bakalárov, ktorí požiadali o predčasný termín štátnej skúšky, sa začnú štátnice 15. júna 2020. Tretiaci a magistri, ktorí požiadali o odklad odovzdania záverečnej práce, budú mať štátnice od 13. júla.

Na štátne skúšky v júni sa študenti prihlasujú prostredníctvom e-mailu najneskôr do 5. júna na adrese prihlasky.statnicemgr@fmk.sk alebo prihlasky.statnicebc@fmk.sk. Nestačí však poslať len e-mail, je nutné doň priložiť aj prihlášku na štátnu skúšku, ktorú študenti nájdu na stránke fakulty. V tomto prípade nemusí obsahovať podpisy študenta a školiteľa záverečnej práce. Bakalári majú termín prihlásenia na štátne skúšky do 8. júla.

Prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť Juliána Mináriková zároveň študentov upozorňuje: „Prihlasovať sa je možné až po tom, ako študenti budú mať zapísané všetky predmety a kredity. Odporúčam si ich vopred skontrolovať v AiS-e.” Budúci magistri potrebujú 90 kreditov a budúci bakalári 155 kreditov získaných počas štúdia. Ostatné kredity získajú študenti za úspešné absolvovanie štátnej skúšky. „Ak vznikne nejaký problém, je nutné ma v čo najkratšom čase informovať, aby sme vedeli situáciu riešiť,” dodala.

Štátne skúšky na FMK sa uskutočnia od pondelka do piatka. Predpokladaný počet komisií je 7. Prví budú mať štátnice denní, potom externí študenti.

Štátnice online formou

V prípade zhoršenia situácie je fakulta pripravená zorganizovať štátne skúšky online formou – cez Google meet. Študenti by sa mohli nachádzať v pohodlí svojich domovov alebo v priestore, kde majú stabilné pripojenie na internet. Ako informovala dekanka Ľudmila Čábyová, študenti k pripojeniu budú potrebovať najmä technické vybavenie ako kameru a mikrofón. Slúchadlá nebudú povolené. Otázky, typické pre štátne skúšky prezenčnou formou, sa nebudú „ťahať“. Priebeh skúšky bude mať formu vedeckej diskusie. Komisia sa bude pýtať najmä prierezové otázky z každej oblasti, aby zistila vedomosti študenta. Príprava ako pri prezenčnej forme nebude možná.

Ako dodala dekanka Čabyová, samozrejmosťou by bolo zistiť technickú pripravenosť študenta na skúšku. Na záver prodekan Andrej Brník ubezpečil študentov, že v prípade zhoršenia situácie ohľadom šírenia vírusu štátne skúšky už neplánujú presúvať na iné obdobie.

Čo všetko je nutné vybaviť?

Na to, aby sa študenti mohli zúčastniť a absolvovať štátne skúšky na FMK,  je potrebné vybaviť niekoľko náležitostí. Medzi hlavné patrí odovzdanie záverečnej práce do AiS-u a archívu fakulty. Po nahratí práce je potrebné vytlačiť licenčné zmluvy. Každú s podpisom poslať v dvoch kópiách na adresu študijného oddelenia do 30. mája. Tento termín platí pre magistrov a predčasných bakalárov.

Samozrejmosťou je absolvovanie skúšok v skúškovom období a získanie potrebného počtu kreditov. Juliána Mináriková zároveň študentov informuje, že ďalšou podmienkou je vyrovnať záväzky voči knižnici FMK v Jame, ako aj knižnici UCM na Herdu. Študenti môžu získať potrebné informácie na stránke fakulty. O postupe, ako získať potvrdenie, ak študent nemá žiadne záväzky voči knižnici, bude vedenie fakulty ešte študentov informovať. V deň štátnic študenti zaplatia aj organizačný poplatok vo výške 8 €.

Pre aktuálne informácie, ktoré súvisia so štátnymi skúškami, je nutné sledovať webovú stránku, ako aj e-mailovú adresu, ktorú študenti poskytli fakulte a používajú ju.

Online štátnice vs. štátnice prezenčnou formou

Študentov, ktorých tento rok čakajú štátne skúšky, sme sa pýtali, aké majú názory na tohtoročné štátnice. Ktoré by viac uprednostnili, ak by mali na výber?

Tretiačka Majka Marková by radšej absolvovala online štátnice. „Nebudem sa musieť presúvať do školy. Príde mi to zároveň aj pohodlnejšie ako v škole. Už aj tak budem mať veľké stresy,” prezradila. Podobný názor má budúci bakalár Ľubo Polák. Ako dochádzajúcemu študentovi mu vyhovujú štátnice online formou. Kika Demková, študentka piateho ročníka na marketingu, by si taktiež vybrala štátnice online formou. „Online by som chcela najmä pre možnosť absolvovať ich z pohodlia domova. Zároveň sa nemusím zaťažovať problémovou dopravou. Predpokladám, že v súčasnej situácii by ma to ešte viac vystresovalo.” Naopak, Samo Slabey, ktorý končí piaty ročník, by uvítal skôr „klasické” štátnice. „Bojím sa najviac technického zlyhania,” doplnil Samo.

Online vs. prezenčne z pohľadu pedagógov

Na názor sme sa pýtali aj našich pedagógov. Aké majú preferencie a ktorú formu by radšej uprednostnili pre štátne skúšky na FMK?

Zdenko Mago, ktorý pôsobí ako odborný asistent na fakulte, by uprednostnil skôr štátnice online formou. „Štátne skúšky realizované prezenčnou formou majú v sebe niečo tradičné.” Podľa neho pedagógovia aj študenti vedia, čo ich čaká. Online štátnice vidí tiež ako niečo nové. „Práve tento faktor neznámeho môže zvýšiť psychický tlak a stres, ktorých je pri týchto skúškach aj tak dosť. To platí pre všetkých zúčastnených, nielen študentov.” Napriek tomu by vzhľadom na súčasnú situáciu preferoval štátnice online formou.  Ako dodal, zdravie je prednejšie a toto je podľa neho najlepší spôsob, ako nikoho neohroziť. „Navyše, na fakulte sme sa nikdy nebáli výziev,” doplnil.

Zuzana Kvetanová, ktorá tiež pôsobí na Katedre masmediálnej komunikácie ako odborná asistentka, to vidí inak. Podľa nej aj napriek tomu, že online forme sa nedajú uprieť isté výhody, je tento spôsob spojený s množstvom rizík. Ako najväčšie riziko vidí nemožnosť komisie kontrolovať priebeh študentovej obhajoby či jeho odpovede na otázky z jednotlivých predmetov. „Z uvedeného dôvodu považujem prezenčnú formu štátnych skúšok za efektívnejšiu a hlavne spravodlivejšiu,” objasnila.

Študenti, ktorých čakajú štátnice prvýkrát, alebo tí, ktorí si chcú zaspomínať na svoje bakalárske štátnice, si môžu prečítať všetko o štátniciach.

V prípade zlepšenia situácie je fakulta pripravená uskutočniť aj promócie tak, aby mohli byť študentom slávnostne odovzdané diplomy. Naopak, ak by to nebolo možné, budú študentom diplomy odovzdané osobne na študijnom oddelení. Presný čas a dátum bude individuálne dohodnutý.

Opravné skúšky sa uskutočnia v januári 2021.

V školskom roku 2019/2020 študuje v dennej forme štúdia na prvom aj druhom stupni celkom 750 študentov. Bakalárov je 462, magistrov 288 vo všetkých študijných programoch, ktorými sú marketingová komunikácia, masmediálna komunikácia, teória digitálnych hier, aplikované mediálne štúdiá a vzťahy s verejnosťou.

Na prieskume sa podieľali študenti rôznych vekových kategórií. Najmladší študenti boli vo veku 21 rokov a tvorili podiel 13 % zo všetkých opýtaných. Najstarší bol študent vo veku 32 rokov. Najviac ich bolo vo vekovej kategórii 24 (27,8 %) a 23 rokov (21,8 %). Celkovo najčastejšie nám odpovedali piataci, ktorí tvorili 56,5 % z celkového počtu. Za tretí ročník sme získali odpovede od 43,5 % študentov.

Najviac nám odpovedali študenti marketingovej komunikácie. Ich podiel predstavoval 65,7 %. Druhý najvyšší podiel tvorilo zastúpenie študentov masmediálnej komunikácie, ktorých bolo 27,8 %. Ďalšie odpovede sme získali od študentov teórie digitálnych hier (3,7 %), aplikovaných mediálnych štúdií (1,9 %) a vzťahov s verejnosťou (0,9 %). Z celého prieskumu nám najčastejšie odpovedali ženy, ktoré tvorili 69,4 %, mužov bolo 30,6 %.

Usilovní FMK študenti

Z nášho prieskumu sme získali niekoľko zaujímavých zistení. Jedným z nich je, že až 94 % študentov počas školy pracovalo alebo chodilo na stáž v odbore, ktorý študujú. Čiastočne v odbore a príležitostne pracovali 2 % študentov. Ak sa vyjadrili pri možnosti odpovede “iné”, išlo o príležitostné práce, zväčša formou dohody alebo študentskej brigády, ktoré čiastočne súviseli so zameraním štúdia. Pracovné skúsenosti počas povinnej praxe získavalo 1 % respondentov. Mimo odboru pracovalo spolu 43 % študentov. Z celkového počtu opýtaných študentov len 5 % nechodilo počas štúdia do práce a ani na stáž.

Plánujú zmenu

V prípade kladnej odpovede na otázku ohľadom pracovných skúseností sme chceli zistiť, či budúci absolventi FMK plánujú ostať v súčasnom zamestnaní. Otázka bola dobrovoľná, napriek tomu nám ju zodpovedalo až 96,3 % zo všetkých respondentov. Zmeniť prácu má v pláne 39 % študentov. Ostať v súčasnej práci, ale iba dočasne, chce 28 % opýtaných. Ako dôvod jeden študent uviedol: „Pracujem od prvého ročníka na fulltime. Začínal som ako stážista. Pokiaľ ale študujem, nemám v pláne meniť zamestnanie.”

V súčasnej práci pokračovať na trvalý pracovný pomer plánuje 22 % študentov. Nerozhodli sa len 2 % respondentov. Ako doplnili, konečné rozhodnutie ovplyvní situácia. Pre možnosť “iné” sa rozhodli 3 % budúcich absolventov. Ako odpoveď uviedol jeden študent, že pracuje ako živnostník, druhý pracoval len v prvom semestri a tretí sa nachádza v neistej situácii. Ako dodal: „Súdiac podľa situácie sa obávam, že o prácu prídem, hoci ju mám rád.” 

Študenti sa neboja akejkoľvek práce

Odpoveďami na ďalšiu dobrovoľnú otázku v našom prieskume sme chceli zistiť, na akých pozíciách študenti pracovali alebo v súčasnosti pracujú. Mohli napísať pracovnú pozíciu aj spoločnosť.  Zodpovedať otázku sa rozhodlo 53 % študentov. V niektorých prípadoch sa pracovné pozície opakovali.

Boli nimi napríklad asistent predaja či redaktor. V odbore študenti pracovali najmä na pozíciach ako redaktori, grafici, PPC a SEO špecialisti. Značnú časť tvorili aj pozície ako social media manager. Jednotlivé odbory sme rozdelili na základe odborného zamerania.

Čo všetko plánujú budúci absolventi FMK

Z nášho prieskumu sme zistili, že nie všetci plánujú po ukončení bakalárskeho ročníka ďalej študovať na  magisterskom stupni. Pokračovať v štúdiu sa rozhodlo 71 % budúcich bakalárov. O ďalších študijných či pracovných plánoch ešte nie je rozhodnutých 9 % študentov. Možnosť „iné” označilo 8 % respondentov. V tejto možnosti študenti vyjadrili najmä záujem pokračovať v štúdiu externe, aby mohli zosúladiť pracovné povinnosti so školou.

Ako nám prezradil jeden študent: „Pokračovať chcem externe v magisterskom štúdiu. Pracujem v marketingovej agentúre, v ktorej chcem ostať a pracovať súčasne aj na vlastných projektoch.” Ďalší študent prezradil, že chce ostať študovať kvôli príležitostiam, ktoré fakulta ponúka v rámci zahraničných pobytov programu Erasmus.

Hľadať prácu po bakalárskych štátnych skúškach si plánuje 6 % študentov. Naďalej pokračovať v súčasnom zamestnaní chcú 4 % respondentov. Nezamestnať sa ani nepokračovať v štúdiu plánujú len 2 % študentov. Z prieskumu sme zistili veľmi rozdielne plány medzi prvým a druhým stupňom.

Ani jeden z respondentov neuvažuje o doktorandskom štúdiu.

Budúci absolventi FMK na magisterskom štúdiu chcú viac pracovať. Hľadať prácu si bude 47 % študentov. Ostať pracovať v súčasnom zamestnaní chce 33 % budúcich magistrov. Pre ďalšie plány sa nerozhodlo 10 % a predĺžiť prázdniny si chce 7 % respondentov. Medzi ďalšie plány budúcich absolventov FMK patrí aj účasť na zahraničných stážach. Zaujímavosťou je, že ani jeden z našich respondentov neuvažuje o doktorandskom štúdiu.

Prieskum sme uskutočnili na prelome marca a apríla. Vybrali sme 750 študentov, ktorí sú budúci absolventi FMK. Z ich celkového počtu sme si vypočítali vzorku potrebnú na zovšeobecnenie výsledkov. Chybovosť sme si určili na 9 % a vzali sme do úvahy niekoľko faktorov. Od študentov sme celkovo získali 108 odpovedí.

Ako nám odporučila Lucia Štoderová zo študijného oddelenia: „Do štátnic ešte niekoľko študentov štúdium zanechá, preruší, budú zo štúdia vylúčení, prípadne sa na štátne skúšky neprihlásia.” Na záver taktiež dodala, že nie všetci študenti štátne skúšky zároveň absolvujú úspešne.

Prečítajte si viac o absolventoch FMK.

Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky kandiduje celkovo 25 politických strán. Vybrali sme 9, ktorých volebné programy stručne zhrnieme. Jednotlivé politické strany sme zároveň oslovili s možnosťou vyjadriť sa. Ich stanovisko sme zohľadnili ako najdôležitejšie body z ich pohľadu.  Doteraz sme získali vyjadrenie od strán SaS, koalície PS/Spolu a hnutia Sme rodina. Tie, ktoré sa nevyjadrili, sme zohľadnili na základe ich volebného programu, ktorý prezentujú, diskusií a celkovej volebnej kampane. Zamerali sme sa najmä na vzdelávanie, podporu mladých ľudí, zdravotníctvo a podporu vyššej zamestnanosti.

Rebríček je zostavený podľa agentúry AKO, ktorý bol zverejnený vo februári 2020. Jednotlivé strany sú zoradené od najvyšších preferencií po najnižšie. Za najnižšiu považujeme 5 %, teda hranicu, ktorá je potrebná na zvolenie do parlamentu.

Volebné programy

SMER-SD

Strana, ktorá ma doteraz stále najväčšie preferencie získať hlasy v parlamentných voľbách 2020, vládne od roku 2006. Výnimku tvorilo obdobie 20 mesiacov počas vlády strany premiérky Ivety Radičovej. SMER sa prezentuje ako sociálne orientovaná strana, o čo sa snažili aj počas svojho vládnutia. Svoj program aj teraz postavili na troch základných bodoch:

• trinásty dôchodok,
• vyššie rodinné prídavky,
• povinnosť lekárov voči štátu aj pod nátlakom.

Medzi ďalšie hlavné body patrí daň z robotov. Pod touto daňou si strana predstavuje odvod pre podniky, ktoré zautomatizujú výrobný proces alebo privedú zamestnancov zo zahraničia. Chce tiež zabezpečiť spravodlivé Slovensko a bezpečnosť pre svojich občanov.

OĽaNO

Podľa najnovších prieskumov strana prekvapila a získala druhý najvyšší počet percent so šancami na zisk hlasov v parlamentných voľbách 2020. Svoj volebný program zostavila v 210-stranovom vyhlásení. Medzi najdôležitejšie body patrí napríklad podpora rodiny, vzdelávania, vedy a výskumu, efektívnejšie služby a zdravotníctvo. Za jednu z najdôležitejších priorít si zároveň určili nulovú toleranciu podvodov a korupcie.

Z ďalších konkrétnych bodov ide napríklad o:

• dôstojné a motivačné podmienky pre prácu, odborné stáže,
• financovanie univerzít na základe ich kvality,
• zníženie vážnosti titulov a presvedčiť ľudí, že titul nie je nutne odrazom spoločenského postavenia,
• vytvorenie registra profesií, pri ktorých sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie,
• budovanie hál, športovísk, športové preukazy,
• bezplatné objednanie na vyšetrenie cez systém ezdravie,
• národný program podpory zdravia pre deti a študentov,
• zlepšenie podmienok pre zdravotníkov,
• výstavba nájomných bytov,
• nezvyšovanie daní.

ĽSNS

Ľudová strana naše Slovensko, ktorá sa často označuje aj ako strana ,,Kotlebovci”, svoju kampaň predstavila ako Desatoro ĽS Naše Slovensko. Medzi desatoro patrí napríklad postih vysokých štátnych úradníkov za zneužitie právomoci, rozkradnutý majetok vrátiť do právomoci štátu, rozumné hospodárenie a zabránenie zvyšovaniu daní, platy politikov a štátnych úradníkov určiť v závislosti od minimálnej mzdy, počet poslancov znížiť zo súčasných 150 na 100. Zároveň chce garantovať prácu pre všetkých a určiť výšku dôchodkov v závislosti od odpracovaných rokov a náročnosti práce.

Medzi ďalšie dôležité body patrí:

• zastavenie privatizácie nemocníc,
• jedna štátna poisťovňa,
• výchova a vzdelávanie mládeže podľa tradičných hodnôt,
• obnoviť potravinovú sebestačnosť,
• odmietanie registrovaných partnerstiev.

Medzi hlavné priority strany patrí aj snaha o odklon od Európskej únie a NATO. Vo svojom volebnom programe to prezentuje ako bod, v ktorom chce záujmy Slovenska postaviť nad záujmy Bruselu.

PS/SPOLU

Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu patrí medzi nové politické strany. Svoj volebný program nazvali BOD ZLOMU. Tvorí ho 19 bodov, pričom za každú oblasť zodpovedá jeden odborník. Ako nám priblížil Jakub Chihada, vo svojom programe pre mladých považujú za dôležité témy ako moderné a kvalitné školstvo, rozvoj športu a mládežníckych aktivít a dostupné bývanie.

Súčasné vysokoškolské vzdelanie podľa nich nie je dostatočnou prípravou mladých ľudí na vstup na trh ani ich nepodnecuje k občianskej angažovanosti. „Našou víziou je školstvo, ktoré bude postavené na kvalitnej výskumnej činnosti, ktoré bude prepájať odborné poznatky s praxou, a ktoré namiesto memorovania sa faktov bude radšej učiť mladých ľudí, ako si vedieť informácie vyhľadať, vyhodnotiť a pracovať s nimi,“ priblížil Jakub Chihada. Zároveň veria, že ak by bolo školstvo postavené na takýchto princípoch, tisíce šikovných mladých ľudí by neodchádzalo do zahraničia.

Ako strana sa tiež snažia ukázať, ako má naozaj vyzerať sociálny štát. „Musíme mladým ľuďom poskytnúť lepší odrazový mostík do budúcna. Bytová politika u nás zlyhala,“ objasňuje. Dôvodom je najmä to, že nie každý si chce alebo môže dovoliť v mladom veku hypotekárny úver, nízky počet nájomných bytov a neprimerane vysoké nájomné. Výsledkom sú finančné ťažkosti a tiež to, že množstvo mladých do svojej tridsiatky býva u rodičov. Riešením je podpora nájomných bytov. „Dostupné bývanie nemôže byť pre mladých ľudí luxusom, ak chceme, aby na Slovensku zostali,“ doplnil.

Ďalšou veľmi dôležitou témou je podľa nich rozvoj komunít a mládeže, ktorý sa v posledných rokoch zanedbal. Ako nám Jakub Chihada objasnil: „Mimo veľkých miest sú záujmové krúžky či dostupnosť športových aktivít skôr raritou. Vzhľadom na zdravotné a výchovné benefity športu chceme jeho rozvoj podporovať. Chceme prejavovať záujem o mladých aj mimo školy. Poskytnúť im príležitosť, aby sa nestali ľahkou obeťou extrémistických spolkov či zdraviu škodlivých činností.“ Týmto témam sa bližšie venuje napríklad kandidát strany David Dej.

ZA ĽUDÍ

Za ľudí je jednou z nových strán, ktorej zakladateľom je bývalý prezident Andrej Kiska. Svoj program zhrnuli do Mapy dobrých riešení, pričom za každý bod zodpovedá odborný garant oblasti.  Medzi hlavné body volebného programu patrí:

• navýšenie finančných prostriedkov na vedu a výskum,
• vzdelávanie zmeniť na podobu vhodnú v 21. storočí, zvýšenie platov v školstve,
• znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce,
• zisk zdravotných poisťovní až po splnení nárokov pacientov,
• postaviť nemocnice a skrátiť lehoty čakania na vyšetrenie,
• bývanie ako priorita,
• zastavenie nadmernej ťažby dreva a vyhlásenie lesov za prírodné bohatstvo, podpora ekologickej dopravy.

SME RODINA

Hnutie Sme rodina svoj volebný program pre voľby do parlamentu 2020 zhrnulo do 9 najdôležitejších bodov. Ako uviedlo tlačové oddelenie, týmito prioritami sú najmä:

• právo na štátny nájomný byt – napr. garantovaný 2-izbový byt od 119 € mesačne,
• verejná doprava pre žiakov stredných škôl,
• právo na dôstojný príjem + 200 € mesačne do každého rodinného rozpočtu,
• zrušenie doplatkov na lieky pre deti a dôchodcov,
• exekučná amnestia,
• 30 € k dôchodku pre ženy za každé dieťa,
• právo na prenájom auta od štátu za 100 € mesačne pre každú rodinu,
• 100 € ročne pre všetkých žiakov základných škôl na pomôcky,
• vyrovnanie príjmu pre ženy na materskej dovolenke.

SaS

Branislav Gröhling z tlačového oddelenia strany Sloboda a Solidarita nám predstavil hlavné body volebného programu so zameraním na školstvo, vzdelávanie, vedu, výskum a zdravotníctvo.  V školstve navrhujú uľahčenie výberu strednej a vysokej školy. Navrhujú sledovať uplatnenie absolventov (najmä faktory zamestnanosť a priemernú mzdu) jednotlivých odborov. Pravidelný ranking univerzít. Ako uvádza Branislav Gröhling: „Pre stredoškolákov a žiakov základných škôl navrhujeme voľnočasové poukazy v sume 700 €, ktoré môžu využiť na šport, krúžky, umelecké školy či iné aktivity.“

Študentom, ktorí brigádujú, navrhujú zároveň opatrenia, ktoré im môžu priniesť až 320 € ročne, odstránenie byrokratických prekážok pri brigádach či zmluvy na dobu neurčitú, podpora rekonštrukcie a výstavby športovísk pre školy a verejnosť. V oblasti školstva tiež navrhujú nielen vyššie mzdy, ale aj motivačný systém, ktorého cieľom je podpora kvalitných a aktívnych učiteľov. Vo vede a výskume navrhujú podporiť kvalitné výskumné pracoviská, zlepšenie konkurencieschopnosti, transformáciu SAV na verejné výskumné inštitúcie, aby mohli spolupracovať aj so súkromným sektorom.

V oblasti zdravotníctva je to napríklad reforma nemocníc, vymedziť maximálne čakacie doby pre pacientov a maximálne dojazdové časy (napr. polhodinová jazda autom). „Chceme určiť kritériá, na základe ktorých by mohli mať pacienti nižšie zdravotné poistenie (dodržiavanie prehliadok, očkovanie, darcovstvo krvi a pod.), čím odmeníme zdravých pacientov, ale aj motivujeme k zdravému životnému štýlu,“ dodal Gröhling.

KDH

Kresťanskodemokratické hnutie ako hlavné body volebného programu uvádza vrátiť Slovensku spravodlivosť, dôveryhodnosť súdnictva a prokuratúry. V rámci rodinnej politiky chcú presadiť oslobodenie od dane z nehnuteľnosti pre mladých ľudí do 35 rokov. Nechcú tiež zavádzať nové dane a presadzovať „prorodinnú“ politiku. Zmeniť chcú formu podávania daňového priznania pre rodiny, a to tak, že manželia, ktorí spoločne žijú v jednej domácnosti, by mohli podať daňové priznanie ako rodina. Medzi hlavné priority strany patrí aj ochrana prírody. Ako uvádzajú vo svojej kampani, za každý hlas v týchto voľbách vysadia jeden strom.

https://www.youtube.com/watch?v=q1W_QlzGJD0

SNS

Poslednou stranou, ktorá je na hranici 5 % zvolenia do parlamentu, je Slovenská národná strana, ktorej predsedom je Andrej Danko. Ako priority vo volebnom programe si určili:

• ochranu tradičnej rodiny,
• zabezpečenie dôstojnej jesene pre dôchodcov,
• rozvoj vidieka,
• zníženie odvodového zaťaženia,
• daň 10 % na všetky pohostinstvá a stravovacie služby,
• 15 % daň z príjmu pre právnické a fyzické osoby,
• modernizácia nemocníc a polikliník.

Kedy sa konajú voľby do parlamentu?

Voľby do parlamentu 2020 sa uskutočnia 29. februára. Voliť môžu všetky osoby, ktoré najneskôr v deň konania volieb dovŕšia 18 rokov so spôsobilosťou na právne úkony. Voliť môže človek v tom volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný, teda v mieste trvalého bydliska. V prípade voľby mimo určeného okrsku je možné voliť kdekoľvek na území Slovenskej republiky. Podmienkou je Hlasovací preukaz. O jeho vydanie je nutné požiadať príslušný úrad v mieste trvalého bydliska, a to osobne najneskôr deň pred parlamentnými voľbami v čase úradných  hodín, teda do 28. februára. Preukazy sa vydávajú na počkanie. O možnosť vydania Hlasovacieho preukazu v písomnej forme alebo mailom bolo nutné požiadať najneskôr 15 dní pred konaním volieb.

Samotné voľby sa začnú o 7. hodine ráno a trvajú do 22. hodiny večer. Treba so sebou priniesť platný občiansky preukaz, prípadne Hlasovací preukaz. Viac o voľbách si môžete prečítať tu.

Na FMK sa pred mesiacom uskutočnil podobný prieskum. Koho by volili študenti na fakulte?

Ak sa vo volebných programoch jednotlivých strán stále neviete zorientovať, skúste vyplniť volebnú kalkulačku, ktorá vám na základe vašich priorít ponúkne rebríček strán, ktoré sa snažia presadiť zmeny, ktoré považujete i vy za dôležité.

PR manažér z internetovej cestovnej agentúry Pelikán.sk prišiel 25. novembra do priestorov Fakulty masmediálnej komunikácie. Študenti sa vďaka jeho prednáške s názvom „Komunikácia v dobrom aj v zlom. Ako na PR v ére digitálu” mohli dozvedieť množstvo cenných informácií a tipov. Okrem iného rozprával aj o tom, prečo sú vzťahy s verejnosťou dôležité a nemali by sme ich podceňovať.

Offline vs. Online

Je známe, že vzťahy s verejnosťou môžeme a vieme budovať ako v online, tak aj v offline prostredí. Nachádzame sa však v dobe, kedy sa stáva aj nekonečný virtuálny svet malým. Dôležitosť kamenných predajní ale stále pretrváva a vieme predpokladať, že v blízkej dobe sa ich význam zásadne nezmení.

Potvrdil to aj Jozef Rybár, ktorý hovorí, že hlavným dôvodom má byť rýchla doba. Stále existuje veľká skupina zaneprázdnených zákazníkov a za službu si radšej priplatia, len aby nemuseli niečo riešiť v prípade vzniknutia neočakávanej situácie.

Všetko má svoje nevýhody

V prípade podnikov, ktoré existujú len v prostredí internetu, sú to najmä vysoké vstupné náklady, ktoré musia vynaložiť pri vstupe do offline prostredia. Jozef Rybár ako príklad uvádza internetový portál Booking.com. Spoločnosť v roku 2018 uzavrela spoluprácu s Úniou európskych futbalových zväzov (UEFA).  Dôvodom bolo podľa zástupcov oboch spoločností spojiť vášeň pre futbal s cestovaním.

Z investičného hľadiska ide o vysoké vstupné náklady. Ani Jozef Rybár si nedovolil odhadnúť ich výšku. Z hľadiska marketingovej stratégie ide o dobrý príklad, ako sa môže spoločnosť, ktorá funguje len v online prostredí, dostať do offline sveta. Ako sám objasnil: „Online prostredie bolo už pre Booking malé. Chceli vstúpiť do offline. Podľa mňa je dôvod úplne jednoduchý. Chceli osloviť širšiu cieľovú skupinu. Napríklad staršia generácia internetu veľmi neverí a kúpi si radšej nejaký zájazd cez cestovnú kanceláriu.“

Podobný spôsob, ako sa dostať z online prostredia do offline využil aj Uber v Bratislave. Súčasťou kampane bolo umiestnenie plagátov po meste. „Spočiatku mi to prišlo vtipné. Každý ich predsa pozná. Opäť ale mali úplne jednoduchý dôvod. Chceli, aby sa ich meno spojilo so značkou. Povedať, že sú tu pre nás aj v reálnom svete,” objasnil.

Je dôležité komunikovať aj negatívne správy

Ako teda na dobré PR?

Množstvo spoločností investuje nemalé financie do reklamných kampaní. Podobnou cestou sa vydala aj grécka firma Tripsta. Niekoľkomiliónové investície do nových foriem komunikácie im ale nevyšli a skrachovali. „My v Pelikáne nemáme veľkého investora ako napríklad Booking, ktorý nám dá peniaze na reklamu, alebo ako má Kiwi. Vzťah sa snažíme budovať inak.”

Pelikán.sk ako spoločnosť s 15-ročnými skúsenosťami na trhu disponuje množstvom údajov a podkladov, s ktorými vie pracovať a získať tak konkurenčnú výhodu. Rozhodli sa ich preto využívať. Výsledkom je partnerstvo s portálom Aktuality.sk: „Išlo o údaje, ktoré sme mali, ale nevyužívali sme ich. Chceli sme to zmeniť, a tak sme sa rozhodli spolupracovať s portálom Akutality.sk,“ objasnil Jozef Rybár toto rozhodnutie.

Cieľom celej spolupráce je spojiť dáta, ktoré v spoločnosti mali, so zaujímavými odporúčaniami pre čitateľov. Výsledkom spolupráce je tvorba obsahu s cestovateľskými odporúčaniami. Ako príklad uviedol článok s názvom “Kam cestujú Slováci najčastejšie a ich obľúbené destinácie“. Články píšu dokonca pod vlastným menom.  Ide tak o efektívne budovanie vzťahov s verejnosťou ako časťou celého mediálneho mixu.

Ako Jozef Rybár ďalej upresnil, nejde o typické PR články, kde je odkaz s názvom: „tu je dovolenka za 200€”, ale kto chce, vie sa k nim dostať rýchlo.

Komunikácia v dobrom aj v zlom

Pri prvotnom budovaní vzťahov s verejnosťou sa môže zdať, že firmy sa snažia komunikovať len pozitívne správy. Podľa Jozefa Rybára je dôležité komunikovať aj tie negatívne. „Netreba strkať hlavu do piesku. K problému sa musíme postaviť zodpovedne. To platí aj v prípade, ak nejde o ľahkú situáciu. V takom prípade musíme ešte viac zamakať”. Vzorová je situácia v prípade krachu cestovnej kancelárie Thomas Cook Group. Išlo o najstaršiu cestovnú kanceláriu na svete. „Spomínam si, že bol 23. september. Ráno som čítal, ako o tom píšu všetky svetové média ako BBC, Reuters…” Krach sa nedotkol len niekoľkých zájazdov predaných cez portál Pelikán.sk, ale aj tisícky cestujúcich.

„V práci sme si povedali, čo sa stalo a navrhol som celý problém komunikovať, hoci skrachovanie partnera nebol náš problém. Chceli sme ľudí upokojiť a zodpovedne sa postaviť k mediálnemu chaosu a celej situácii. Základom však boli relevantné dáta.” Dôležitým krokom podľa Jozefa Rybára bolo tiež vysvetliť nielen čo sa stalo, ale aj možnosti, čo sa dá robiť. Podľa neho je dôležité komunikovať v každej situácii. Povedať jasne: ,,Sme tu pre vás v dobrom aj v zlom.”

Jediný bol Pelikán

Na situáciu nereagoval nikto, ani len Slovenský zväz cestovných agentúr. Jediný bol portál Pelikán.sk. „Približne o 19-tej išiel prvý výstup nášmu partnerovi Aktuality.sk. O polhodinu správu zdieľal každý. Boli sme jediní, ktorí sa snažili ľuďom aj pomôcť.”

Firma niekoľkým cestujúcim zaplatila aj nové letenky. Neskôr si celý problém zhrnuli a zistili, že zaplatenie leteniek nebolo v konečnom dôsledku tak náročné. Naopak, celú situáciu zvládli. „Avšak, bez podkladov a skúseností, ako robiť dobré PR by sme to nevedeli. Takto sme komunikovali zodpovedne, transparentne a čo je najlepšie, nielen v dobrom.“

Jozef Rybár vyštudoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. V minulosti pracoval ako novinár pre portál Aktuálne.sk, Hospodárske noviny či cestovnú agentúru CKM. Od januára pôsobí ako manažér PR pre Pelikán.sk.

Internetový portál Pelikán.sk je slovenská cestovná agentúra. Vznikla pred pätnástimi rokmi. V súčasnosti pôsobí na piatich zahraničných trhoch. Medzi jej produkty patrí najmä predaj leteniek a zájazdov.

Ďalšie zaujímave prednášky nájdeš tu.

Počas revolúcie ste mali 32 rokov. Váš otec bol jedným z aktívnych členov organizácie Verejnosť proti násiliu (VPN). Ako ste vnímali toto obdobie?

Bolo to trochu inak. Môjho otca, ako jedeného z mála občianskych disidentov, aj väznili. Na Slovensku boli viac prenasledovaní katolíci a predstavitelia cirkvi. V začiatkoch protestov ostával otec v úzadí ako intelektuál, ja som bol aktívnym členom v prvej línii. Otec nemal rád davy. Prvé dni sedel doma. Na VPN prišiel neskôr, ako politický poradca.

Vo svojej knihe Medzi Slovákmi ste opisovali, ako ste s davom smerovali k Michalskej bráne. Tam ste čakali policajtov. Nikde však neboli.

Poďme deň za dňom. V piatok 17. novembra zmlátili policajti študentov v Prahe. Na druhý deň sme sa to dozvedeli zo Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky. Ľudia sa na protest začali organizovať, prví boli pražskí študenti. V nedeľu sa nás pár stretlo v Umeleckej besede. Spísali sme prvé vyhlásenie, ktoré predniesol Milan Kňažko. Večer sa začalo niekoľko stoviek ľudí zhromažďovať na Hviezdoslavovom námestí. Už to bolo zvláštne, bežne by prišli policajti, ale nič sa nedialo. Ľudia hovorili do megafónu, aké je strašné, čo sa v Prahe stalo, a že s tým musia niečo robiť.

To bol začiatok. My z Galérie sme sa dohodli, že sa v pondelok stretneme vo vestibule Malej scény, kde vznikla VPN. Ustanovili sme sa ako výbor, ktorý bude zvolávať demonštrácie a pomáhať študentom s organizáciou protestov. Vďaka Milanovi Kňažkovi a Václavovi Havlovi sme mali dobré spojenie s Prahou. Dôležité bolo aj divadlo. Rušili sa predstavenia a namiesto toho sa diskutovalo o dianí v spoločnosti. Od pondelka sa začalo štrajkovať.

V Maďarsku trvala revolúcia 10 mesiacov, v Poľsku 10 týždňov a u nás 10 dní.

Prvé menšie zhromaždenie ste teda zorganizovali na Hviezdoslavovom námestí. Dav sa ale zväčšoval, muselo to byť náročné aj po technickej stránke.

Keď už Hviezdoslavovo námestie nestačilo, študenti zvolali zhromaždenie pred Úrad vlády na Námestí slobody. Prišlo približne 5 až 10 000 ľudí. Nemali sme žiadnu techniku, len megafón so zvukom plechovej rúry. Ján Budaj mal prejav v mene VPN a dav začal fungovať.

Veľká demonštrácia bola v stredu 22. novembra. Vedeli sme, že ľudia opäť prídu, nedovolili sme si však odhadnúť, koľko ich bude. Potrebovali sme tribúnu a techniku. Reproduktory mali len hudobné skupiny – Elán nám ich odmietol požičať, Tublatanka bola ochotnejšia. Teda tí chalani boli odvážnejší.

Prišlo približne 50 000 ľudí. Nepochybovali sme, že sa režim začína rúcať. Ak by sa predtým stretlo len 20 ľudí, rozohnali by ich. Zákon totiž zakazoval zhromaždenia. Ľudia sa prestali báť a násilie si štát pri takom veľkom dave už nedovolili.

Stretávam sa s názorom, že organizátormi zhromaždení boli študenti vďaka ich voľnejšiemu režimu. Pracujúci si nemohli dovoliť len tak ísť protestovať.

Je to čiastočná pravda, no demonštrovalo sa najmä večer. Oveľa ľahšie však bolo obsadiť školu. Prví to urobili študenti Vysokej školy múzických umení. Mladí sú odvážnejší a búrlivejší ako stredná generácia.

Navyše si uvedomme, že aj 17. novembra v Prahe nikto nepočítal s brutálnym správaním polície. Bol to oficiálny sviatok. Mladí ľudia si chceli uctiť pamiatku Jána Opletala, študenta zavraždeného nacistami v roku 1939. Zhromaždenie komunisti schválili. Davy postupovali aj na Národní třídu, kde však manifestáciu povolenú nemali. Policajti ich začali mlátiť, lámali ruky a nohy, postarali sa o obrovské množstvo zranených. Je pochopiteľné, že konflikt nahneval aj tých, ktorí sa na ňom priamo nezúčastnili. To, že v prvej fáze revolúcie demonštrovali najmä študenti, zapríčinila ich vzájomná solidarita.

Prevažoval u vás skôr osobný alebo spoločenský motív? Na jednej strane ste totiž ako syn disidenta nemohli ísť študovať, na strane druhej ste mohli pomôcť získať vašej generácii chýbajúcu slobodu.

Doma sme sa veľakrát rozprávali o spoločnosti ako takej, nielen o politickom režime. Mal som možnosť čítať bežne zakázané knihy. Nahliadol som napríklad do dejín 20. storočia z iného než komunistického pohľadu. Je to veľmi vzrušujúce, keď cítite, že sa dejú historické zmeny. Nenechal som si to ujsť.

Nenamýšľal som si, že som dôležitý. Len som chcel zblízka vidieť, čo sa deje. Dnes je dôležitosť revolúcie jasná. Sám sebe som hovoril: „Zapamätaj si to, každú sekundu“! Vôbec som sa nebál Štátnej bezpečnosti (ŠTB), tú som poznal a zažil. Kvôli protestujúcim ľuďom som mal strach z predstavy, že prídu tanky a rozstrieľajú davy. Režim si to však už nedovolil. Neutajili by to.

Taký zásah by teda „neuhrali“. Možno tiež nechceli ďalšie násilie a zlyhanie.

Nie, nechceli. Nešlo o to, že by boli takí charakterní, skončili by však na šibenici, preto mali strach. Vzhľadom na udalosti, napríklad v Maďarsku či Poľsku, by im nikto neprišiel na pomoc. Ani jedna strana viac nechcela násilie. Konflikt v Prahe bol chybou režimu. Komunisti nevedeli, ako reagovať, a tak zakročili chaoticky. Nikto z Ústredného výboru im to neprikázal.

Pripúšťali ste si okrem šance na úspech aj to, že protesty môžu zlyhať? 

Nikdy neviete, čo bude zajtra. Ani my sme si neboli istí, ako to dopadne. Režim bol oslabený a jednoducho musel rešpektovať davy na námestiach. Bolo jasné, že začnú dialógy medzi VPN, teda nami a režimom. Ako ďaleko však budú ochotní ustúpiť? Niekoľko zlomových bodov signalizovalo, že režim určite nevydrží.

Ktoré to boli?

Prvým bola diskusia v Slovenskej televízii, kde sa búrili redaktori a novinári. To nemali ani v Česku. Približne po týždni sa za prvým „okrúhlym stolom“ v priamom prenose stretol Milan Kňažko, Ján Budaj a Fedor Gál proti trom komunistom.

Televíziu vtedy sledoval asi každý. Po desiatkach rokov niekto naživo pomenoval, čo je zlé, že tu vládne násilie a neprávosť. Hovorili jazykom, za ktorý by ich ešte pred týždňom stíhali. V tom čase to bolo fascinujúce, ako by ste vo vysielaní videli mimozemšťanov. Televízia bola orgánom komunistickej strany. Keďže niečo také dovolili, vedeli sme, že je koniec. Väčšina národa stála na našej strane. Ďalším dôležitým okamihom bol generálny štrajk.

Vo vašej knihe Medzi Slovákmi ste spomínali deň, kedy sa váš otec na pohrebe Dominika Tatarku stretol s Alexandrom Dubčekom. Bolo to v máji 1989 a už vtedy tvrdil, že zmena nepríde z Moskvy, ale zvnútra. Už pol roka dopredu vedel, že sa niečo stane?

Môj otec bol vizionár, málokto predpovedal to, čo on. Všetci, aj Dubček, si mysleli, že o zmenu sa postará Moskva ako posledných 40 rokov. Potom však prišiel Gorbačov.

Ten napríklad zrušil cenzúru v Rusku. 

Gorbačov prestal zasahovať do toho, čo je potrebné robiť. Pre československých komunistov nastala katastrofa. Ostali sami, museli si totiž zvyknúť, že neprišiel príkaz zhora. Napriek tomu si Dubček stále myslel, že Moskva to zariadi. Otec zas, že Moskva na nás kašle. Revolúcie sa ale odohrávajú náhle. Prišlo to z ničoho nič.

Dubček si myslel, že zmena príde z Moskvy.

Bez príkazu z Moskvy alebo ústredného výboru nevedeli, čo majú robiť?

Nemali plán, ako reagovať na spontánne udalosti. 17. november bol nepredvídateľný. Keby nás v ten pondelok pozatvárali, ani by sme sa nebránili. Dvadsiati by sme tak či tak neutiekli. Ja som si zvykol. Veľakrát za mnou prišli, zazvonili a zobrali ma. Ak by sme vzdorovali, mohli nás zabiť. Išli by sme teda s nimi. Nič však nespravili, lebo nevedeli, čo majú urobiť.

Veľký vplyv mali spomínané udalosti v Poľsku a v Maďarsku. Boli komunisti pasívni preto, lebo vedeli, že to majú „nahnuté“?

U našich južných susedov sa začal prevrat povolením demonštrácie počas oficiálneho pohrebu Imreho Nagya. Bol to národný hrdina, ktorého popravili kvôli vzbure proti režimu. Jeho meno sa nemohlo nikde vysloviť. Odrazu mladí demonštrovali. Zriadila sa tak opozícia na čele s Viktorom Orbánom, protikomunistickým liberálom. Komunisti nechceli byť zlí, v Maďarsku predsa vychádzali knihy či filmy, ktoré boli u nás zakázané. Sloboda tam bola relatívne vysoká a vláda pomerne populárna. Maďarsko uznávalo aj západ, keď otvorilo hranice do Rakúska. Prechádzalo tadiaľ množstvo východných Nemcov.

Bol to domino efekt, trend sa presunul aj do Poľska. Zatiaľ čo tam mali prvé slobodné voľby, u nás stále sedeli ľudia vo väzení. V Maďarsku vtedy vznikli aj takzvané „okrúhle stoly” na komunikáciu medzi komunistami a disidentmi. Slávny výrok znie: „V Maďarsku trvala revolúcia 10 mesiacov, v Poľsku 10 týždňov a u nás 10 dní“.

Už začiatkom osemdesiatych rokov sa režim uvoľňoval a dostal sa sem vplyv západných kultúr. Vypukli by teda demonštrácie skôr či neskôr? Niektorí označujú Nežnú revolúciu dokonca za výmysel, keďže sa vraj vopred vedelo, že komunizmus padne. 

Je otázne, ako by to dopadlo. Existuje viacero verzií. Režim by padol tak či tak, to bolo nevyhnutné. Študenti urýchlili proces, bez nich by mohli mať komunisti premenu pod kontrolou. Riadili by vývoj vo svoj prospech. Poznám teórie o tom, ako bolo všetko vopred naplánované. Je to nezmysel. Bol som pri tom, prebehlo to úplne spontánne. Áno, ŠTB nás celý čas pozorovala, videli sme ich vonku aj vtedy, keď sme sa v pondelok 20. novembra stretli vo vestibule Novej scény. Nemali však príkaz, preto boli pasívni. Napriek tomu mnohí stále hovoria, že komunisti vyhrali. Niektorí z nich sa stali kapitalistami. Mali množstvo informácií a peňazí a dnes sú to boháči. Žiaľ, nemôžeme im zakázať zúčastňovať sa na kapitalizme.

V septembri ste v rozhovore s Michalom Kovačičom spomenuli, že rozdiel medzi mladými dnes a v minulosti je v odvahe. Vtedy nesmeli mať strach postaviť sa aj napriek hroziacemu trestu. Dnešní mladí chcú žiť v slušnom štáte. Cítia, že niečo nie je v poriadku, že toto nie je ten demokratický štát, o ktorý sa počas revolúcie bojovalo. 

Mladí sú vždy citliví na zmenu, je to obdobie vzdoru. Majú oveľa väčší sklon riskovať. Aj protesty Za slušné Slovensko zorganizovali študenti. Moja generácia si povie – načo niečo organizovať, nikto nepríde, je to trápne. Mladí uvažujú úplne inak. Sadli si za Facebook a vytvorili udalosť. Berú na seba riziko, majú celkovo viac odvahy ako starší. Tým chýba energia a viac si uvedomujú možné negatívne následky.

Myslíte si, že staršia generácia stratila nádej na lepšiu budúcnosť, a preto je k možnej zmene skôr ľahostajná? Počas uplynulých protestov Za slušné Slovensko bola v uliciach najmä mládež. Mohla to spôsobiť skúsenosť z predchádzajúcej revolúcie?

Ja osobne chodím na každý z protestov. Som iba jeden z davu, no len spolu môžeme niečo zmeniť. Je však pravda, že starší ľudia prišli o ideály, sú cynickejší, ničomu neveria. To sa stáva. Taká generácia bola aj za predchádzajúceho režimu. Keby to bolo na strednej generácii, doteraz tu máme komunizmus. Mladí to vidia inak. Tí dnešní vyrastali v slobode, uvažujú slobodne, vidia ju ako samozrejmosť. Idú protestovať, ak vidia neprávosť.

Vo svojej knihe ste tiež spomínali, že ako krajina sme si po revolúcií neurčili smer, ktorým by sme sa chceli uberať. Nemáme spoločný cieľ.

Podobné je to aj v Poľsku či v Maďarsku, všade riešia spoločenské témy. Poľská vláda napríklad ide sama proti sebe. Po revolúcii u nás nikto nevedel, ktorým smerom ísť. Vlastne, doteraz to úplne nevieme. Štát preto nedokáže naplniť princípy, na ktorých je demokracia postavená. Najskôr si to musíme ujasniť a očistiť justíciu.

Martin Milan Šimečka sa narodil 3. novembra 1957 v Bratislave. Pred rokom 1989 pracoval v robotníckych zamestnaniach. Ako spisovateľ vytvoril niekoľko diel, za ktoré dostal významné ocenenia, napríklad Cenu Dominika Tatarku alebo Los Angeles Time. Pôsobil ako šéfredaktor týždenníka Domino-fórum, denníka SME, bol šéfredaktorom a neskôr editorom českého časopisu Respekt. Od vzniku Denníka N bol šéfom jeho redakčnej rady a pôsobí v ňom dodnes.

Za našu univerzitu kandidujú štyria,  z nich môžu byť zvolení len dvaja. Ich mená sa krúžkujú čím sa určuje poradie. Dvaja sú z Filozofickej fakulty, dvaja z Fakulty masmediálnej komunikácie. Hlasovať vo voľbách je možné v budovách v Trnave, ale aj na pracoviskách v Špačinciach a Piešťanoch. Presný rozpis podľa miest nájdete tu.

Igor Cintula, 1. ročník denný doktorand, ruský jazyk, FF

Prvým kandidátom za Filozofickú fakultu je Igor Cintula. Od začiatku jeho štúdia sa zaujímal nielen o dianie na katedre, ale aj na fakulte. Ďalším dôvodom je aj to, že sa plánuje už viacej zdržiavať na Slovensku. Posledné 4 roky štúdia sa zúčastňoval stáže v Rusku.

Na otázku, prečo by sme mali voliť práve jeho, odpovedal: ,,Verím, že všetci kandidáti majú čo ponúknuť našej škole. Čo sa týka mňa, som obyčajný študent, ktorý má rád našu univerzitu a snaží sa ju dôstojne reprezentovať na všetkých úrovniach.”  Aj keď vie, že nie vždy sa to dá, ako sám prezradil: ,,viem aj to, že ak neostáva len pri slovách, dokáže sa veľa vecí vybaviť, realizovať, videl som to veľakrát, napríklad počas stáže v Rusku. Môžem ponúknuť maximálne aktívny a otvorený prístup, ktorý by vo výsledku mali pocítiť študenti našej školy.”

Venovať sa chce najmä kvalite a možnostiam študentov na univerzite. Od členstva si pritom sľubuje najmä to, že bude môcť byť súčasťou niečoho, čo pozitívne nasmeruje kroky našej univerzity v budúcnosti. Neznamená to však, že vždy bude zo všetkým súhlasiť, ale rozumný návrh rád podporí. O ostatných bude veľmi rád diskutovať a hľadať kompromis, aby boli vo výsledku všetci spokojní.

Samuel Paška,2. ročník Bc. MARK FMK

Druhým kandidátom je Samuel Paška z FMK. ,, Kandidovať som sa rozhodol, pretože mi nie je jedno, kadiaľ  sa uberá naše školstvo, aj keď ho nezmením, môžem k tomu aspoň prispieť.”  V kandidatúre vidí tiež možnosť obohatiť aj svoj život a zaujímavé skúsenosti a zážitky.

Na otázku, prečo by mali práve jeho voliť odpovedal: ,,Bol by som rád, ak by som práve ja oslovil študentov, pretože už teraz sa pohybujem v problémoch a otázkach študentov, ktoré ich trápia a zaujímajú, či už sa týkajú univerzity alebo mesta. Zároveň si myslím, že ako člen a zároveň predseda ŠR UCM môžem priamo prepájať ŠR VŠ a študentov.”

V prípade zvolenia by sa veľmi rád venoval zlepšeniu študentského života. Podľa neho je neúnosné, v akých podmienkach musia niektorí žiť na internátoch, ak sa im ho vôbec podarí získať. Rád by sa tiež venoval podmienkam, v akých sa niektorí študenti musia učiť, pretože univerzity, a celkovo naše školstvo by podľa neho mohlo vyzerať oveľa lepšie ako je tomu dnes.

Martin Trepáč, 3. ročník Bc. KOMU, FMK

Tretím kandidátom je Martin Trepáč z FMK. Rozhodol sa kandidovať, aby mohol ďalej získavať, ale aj využiť svoje doterajšie skúsenosti. Zbierať ich začal na základnej a strednej škole. Pravidelne organizuje mnohé akcie a venuje sa aj dobrovoľníctvu. ,,Vždy rád pomôžem a mám radosť z obyčajného poďakovania,”prezradil nám.  Za svojuprácu bol ocenený ako Dobrovoľník roka Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Okrem toho, že je študent, člen ŠR UCM. Pôsobí aj  v Rade mládeže Trenčianskeho samosprávneho kraja ako predseda. Zároveň je aj najmladší poslanec nielen mesta Trenčín, ale aj na Slovensku. ,,Ako poslanec mám toho celkom dosť, rokovania a podobne medzi poslancami a mestom, ale aj inými inštitúciami. Nadobudol som skúsenosti za ten čas a chcem pokračovať touto formou aj v ŠRVŠ. Je to niečo podobné, akurát že zastupuje študentov na Slovensku.” Podobnosť podľa neho je v rokovaniach, s rozdielom, že sú tam aj zástupcovia ministerstva školstva. ,,Dotýka sa nás veľa takých vecí, ktoré nie sú vhodné pre samosprávy. Samozrejmosťou je aj prepojenie študentskej rady,” dodal.  Bude sa snažiť tiež presadiť svoje návrhy v prospech lepšieho školstva a študentov. Nechce byť len formálnym členom, jeho cieľom je aj niečo dosiahnuť zároveň je otvorený akejkoľvek vhodnej spolupráci.

Poteší ho nielen, ak mu študenti prejavia svoju dôveru, zároveň však drží palce všetkým kandidátom. ,, Chcem vyzvať študentov aby si našli čas a prišli k voľbám na škole. Má to veľký zmysel,”dodal na záver.

Zdenko Lednický,2.ročník Bc. HISL, FF

Posledným kandidátom je študent Filozofickej fakulty, Zdenko Lednický. Kandidovať sa rozhodol na základe rozhovoru s viacerými osobami z univerzitného prostredia.

Na otázku, prečo by mali študenti jeho voliť nám prezradil: ,,Mám za sebou filozofické vzdelanie, ktoré mi poskytuje objektívny nadhľad a zároveň odborný potenciál riešiť konkrétne problémy v rámci univerzitného spoločenstva.” 

V prípade zvolenia by sa chcel venovať najmä zmene, alebo úprave kreditového systému v rámci univerzity. Išlo by najmä o kľúčové predmety a ich adekvátne kreditové ohodnotenie – menej predmetov a viac kreditov. Chcel by tiež pozdvihnúť intelektuálnu a umeleckú tvorbu študentov prostredníctvom nových odborných a motivačných programov. Samozrejmosťou je podpora akýchkoľvek dobrých a prospešných nápadov a návrhov, ktoré pomôžu univerzite.

Najvyšší orgán

Na Slovensku máme niekoľko orgánov, ktoré reprezentujú vysoké školy. Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) je najvyšším orgánom, ktorý zastupuje študentov. Spolu s ňou reprezentuje naše školstvo aj Rada vysokých škôl a Slovenská rektorská konferencia.

ŠRVŠ je nezávislým a samostatným orgánom. Okrem svojej činnosti, ktorú uskutočňuje na Slovensku, je aj členom Európskej únie študentov, čím svojou činnosťou reprezentuje aj na medzinárodnej úrovni. Medzi jej členov patria študenti všetkých vysokých škôl, či už verejných, súkromných, ale aj štátnych.

Pôsobenie a aktivity

Činnosti, ktorým sa rada venuje sú rôzne. Združuje napríklad študentské médiá, projekty ako vzdelávanie. Snaží sa tiež o zabezpečovanie kvality školstva v sociálnej oblasti alebo v oblasti vzdelávania. V každom volebnom období si zvolí konkrétne body. Od roku 2016-2018, medzi hlavné činnosti, ktoré sa zaviazala plniť, patria oblasti:

• sociálna oblasť – financovanie rekonštrukcie internátov, podpora bývania študentov, problémy cestovania, čerpanie zliav medzi dvoma stupňami štúdia, zvyšovanie sociálnych štipendií,
• akademické záležitosti – spájanie študentských organizácií, zabezpečovanie kvality vysokých škôl,
• zahraničná participácia na aktivitách European Students Union.

Ďalšou, veľmi dôležitou činnosťou ŠRVŠ je reagovanie na aktuálne situácie v spoločnosti. Zástupcovia sa vyjadrujú k zákonom a návrhom týkajúcich sa vysokých škôl. Napríklad  ku kauze týkajúcej sa plagiátorskej rigoróznej práce predsedu parlamentu Andreja Danka.

Do ŠRVŠ sa volí jeden zástupca zvolený študentskou časťou akademického senátu vysokej školy. Ďalší zástupcovia sa volia študentskou časťou akademickej obce a za každých 2000 zapísaných študentov jeden kandidát.