Duševné zdravie je v dnešnej dobe podceňované na základe toho, že omnoho väčšiu dôležitosť priladáme dosahovaniu tých najvyšších cieľov. Či už je to šport, krása či práca. Sfér, v ktorých chceme dosahovať svoje ciele je naozaj veľa, no často zabúdame na seba a svoje ja, ktoré začneme hľadať, až keď sa sami seba stratíme. Nadmerné sebahodnotenie, depresie, či dokonca paranoje sú reálne zdravotné problémy, za ktoré sa nemusíme hanbiť a o ktorých je potrebné rozprávať nahlas. Duševné zdravie je totiž základom toho fyzického.

V nasledujúcom podcaste  hovorí o problémoch duševného zdravia študentka psychológie, Kristína Dragúnová, ktorá tejto téme prikladá tú najväčšiu váhu.

https://soundcloud.com/eli-ka-len-e-ov/podcast-dosledky-nizkeho-sebavedomia-a-ako-sa-zacat-lubit

Súčasní mladí ľudia sú pod vysokým tlakom. Bojujú s obavami, že vo svojom živote nedosiahnu ciele, ktoré si zaumienili, a zároveň nesplnia očakávania, ktoré sú na nich kladené spoločnosťou. Zväzujú ich predstavy, ktoré si nevytvárajú len oni sami, ale aj ich okolie. Zároveň sú permanentne vystavení stresu. Ten sa násobí ich povinnosťami. Množstvo mladých súčasne popri vysokej škole i pracuje, preto sa nátlak stáva bežnou súčasťou ich života. Nesnažia sa byť dobrí len vo výsledkoch v škole, snažia sa i finančne privyrobiť, čo môže byť dosť skľučujúce a náročne. Na svoje plecia si kladú veľa a zároveň strácajú životné istoty.

Nejde o iracionálny boj, ktorý by zvádzali len vo svojom vnútri, aj keď tam začína jeho zárodok. Doslova majú potrebu splniť očakávania, ktoré sú na nich kladené, a potom sa im javia veľké, takmer neprekonateľné. Majú strach zo zlyhania a nenaplnenia tej správnej predstavy o nich samých navonok. V prípade, že zlyhajú, prepadajú negatívnym obavám. Bojujú s tým, čo si pomyslia rodičia a ako na to zareagujú priatelia, pokiaľ sa rozhodnú inak, ako sa od nich očakávalo.

Ide o dôsledok súčasnej doby?

Generácia súčasných mladých, teda Generácia Z, je označovaná množstvom nálepiek. Sebecká, lenivá, impulzívna, narcistická a závislá na technológiách. Spájajú ju s množstvom zlých vlastností, čo z nej vytvára až nepochopenú generáciu. Ide o dôsledok úplne odlišnej doby, v ktorej títo ľudia vyrastali – v zmysle technológií výrazne zasahujúcich do ich života. Líši sa od obdobia, ktoré bolo typické pre ich rodičov a starých rodičov. Napriek tejto odlišnosti majú stále čiastočne rovnakú potrebu v hodnotách. Potrebujú cítiť stabilitu. Tá sa im vždy nedostáva, a preto sa poľahky strácajú. 

Akí sú v skutočnosti mladí ľudia?

Byť obyčajný sa stalo synonymom pre nebyť dosť dobrý. Súčasní mladí ľudia sú sužovaní touto myšlienkou a majú strach z toho, že nebudú docenení. Akoby dobré vzdelanie, častokrát i práca popri vysokej škole, rôzne koníčky neboli dostatok. Majú pocit, že ak v živote nebudú dostatočne úspešní, tak zároveň nebudú úplne docenení. Vytvárajú si rôzne plány, sú cieľavedomí a chcú stále viac. V súčasnej, našťastie slobodnej spoločnosti je práve potreba sebaprezentovania veľmi dôležitá. 

Chcú byť pánmi svojho života, no nechcú sklamať rodičov

Najmä počas vysokoškolského obdobia zvažuje mladý človek rôzne životné rozhodnutia. Má strach, že spraví chybu tam, kde sa to od neho neočakáva. Stáva sa preňho podstatné dosahovať dobré výsledky a zároveň byť v očiach ostatných aspoň priemerný. Stretáva sa s dilemou, ako sa zachovať, ako sa ďalej rozhodnúť a kam smerovať svoj život. Najčastejšie má obavy z toho, že si vyberie nesprávne. Dôkladne zvažuje, pokiaľ sa chce rozhodnúť pre inú školu, akú mu vybrali rodičia. Trápia ho predstavy o vytvorení si života, ktorý nebude podľa šablóny a v istých bodoch sa vymkne ich štandardu. Dôsledkom toho sa dostáva do častej disharmónie psychického a fyzického zdravia. Následne toto správanie môže viesť k pocitom vyhorenia, nedostatočnosti a depresiám. Rodičia ešte aj v dospelosti dávajú svojim deťom náročné otázky, napr. kedy sa konečne odsťahujú či oženia/vydajú. Horšie to je, keď im nepriamo prikazujú založiť si vlastnú rodinu, pretože sa chcú tešiť z vnúčat, alebo nájsť si stabilnú prácu.

Pozor na zdravie

Psychické problémy sa v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami u súčasných mladých líšia, sú štatisticky oveľa vyššie. Trápia ich stavy úzkosti a dokonca nespavosť, ktorá je dôsledkom ďalšieho množstva chorôb. Často pracujúci študenti by najradšej predĺžili deň aspoň na 30 hodín, aby nemuseli svoje povinnosti len prekladať zo dňa na deň a chodiť spať nad ránom. Naozaj sa snažia skĺbiť nemožné, no má to svoju daň. Životný štýl sa mení z prospešného na nezdravý, len preto, že telu nedajú vydýchnuť.

Potom majú pocit, že nároky na nich sú príliš vysoké. Sú konfrontovaní očakávaniami, pričom si myslia, že ich nie sú schopní naplniť, hoci to nemusí byť pravda. Z pohľadu psychológov tieto nároky na mladých ľudí vyššie nie sú. Zároveň však musíme prihliadať na prežívanie jedincov, ktorí skutočne tieto pocity prežívajú. 

Môže za to rýchla doba?

Príčinou množstva psychických problémov, teda aj pocitu vysokých nárokov, môže byť práve súčasná doba, ktorá je príznačná práve tým, že hodnoty a postoje sú veľmi premenlivé. Prevláda neustála túžba po chvíľkovom dosiahnutí cieľov, pričom radosť sa vytráca. Ďalším dôvodom je i to, že mladý človek akoby nemal presne a striktne vymedzené hranice odkiaľ – kam až môže zájsť. Veci a pravidlá sú relatívne – to, čo sa môže zdať správne nám, sa iným tak nemusí vidieť. Ide o veľkú neistotu a mladí ľudia sa dôsledkom toho strácajú v smere, ktorým majú ísť. Veľmi náročne hľadajú vlastnú cestu a častokrát len tápajú v tom, čo je správne.

Ak je mladý človek plný neistoty a zrazu sa od neho očakáva konkrétne správanie, môže byť veľmi zaskočený a zároveň to môže pociťovať ako nátlak. Ide o dôsledok doby, ktorá je rýchla a mladého človeka vedie k neustálemu prehodnocovaniu okolnosti. Nejde o nemožné situácie, ale pokiaľ sa s neúspechom a nenaplnením určitých očakávaní stretol už niekoľkokrát, môže byť veľmi sklamaný až znechutený. Dôsledkom toho môže byť generalizovanie a paušalizovanie, že nároky na všetkých mladých ľudí sú neúnosné.

Na emočné prežívanie majú okrem rodiny a výchovy výrazný vplyv aj vzťahy, ktoré sa stávajú chladnejšími. Navonok sme si blízki, ale pri ozajstných problémoch sa vzďaľujeme a strata osobného kontaktu nám môže veľmi ublížiť. Jednoducho, neradi sa s niekym rozprávame o svojom bôli. Napriek týmto okolnostiam sú súčasní mladí ľudia schopní väčších výkonov ako sami častokrát odhadujú. V mnohých prípadoch podceňujú svoje sily a v skutočnosti ich prekvapí výsledok. V konečnom dôsledku nechcú robiť chyby, napriek tomu sa im musia naučiť čeliť, aby dokázali nájsť vlastný životný smer.

Tuuka Saarni, 19-ročný čerstvý maturant, je typickým príkladom šťastného mladého chalana. Práve on je dôkazom toho, prečo sa Fínsko už druhý rok spolu s ďalšími škandinávskymi krajinami umiestnilo na úplnom čele rebríčka najšťastnejších krajín sveta UN’s World Happiness Report. ,,Nemôžeme sa sťažovať,” hovorí mladý predavač z obchodu s potravinami, ,,mávame tu pekné počasie, a tiež kvalitné školstvo a zdravotníctvo.”

Ani Tuukka, ani nikto z jeho priateľov a známych netrpí žiadnymi mentálnymi ťažkosťami. Také šťastie však nemá približne 16 % fínskych žien a 11 % mužov vo veku od 18 do 23 rokov. Podľa prieskumu neziskovej organizácie Mieli (Menthal Health Finland) z roku 2017 každý piaty Fín či Fínka vo veku do 30 rokov zažil za posledný rok svojho života nejaké príznaky depresie.

Ľudia s depresiou si často siahajú na život

Ešte v 90. rokoch minulého storočia mali vo Fínsku obrovský problém s množstvom samovrážd. Vznikla však celonárodná kampaň, ktorá okrem iného pomáhala ľuďom trpiacim depresiami. Aj vďaka nej je dnes počet siahnutí na vlastný život v tejto krajine o polovicu nižší. Napriek tomu je jedna tretina úmrtí mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov spôsobená samovraždou. „Tieto čísla môžu byť v blízkej budúcnosti ešte horšie, no na druhej strane ten nárast nie je taký extrémny, ako sa snažia ukázať niektoré médiá,” hovorí psychológ Juho Mertnanen z organizácie Mieli.

„Keď žijete v krajine, ako je Fínsko, máte pocit, že ani nemáte právo upadnúť do depresie.”

Jedným z ľudí, ktorí napriek životu v najšťastnejšej krajine sveta prežili psychicky náročné obdobie, je aj 34-ročná Kirsi-Marja Mobergová. Tá s ťažkými psychickými stavmi bojovala od svojich tínedžerských rokov až takmer do tridsiatky. „Keď žijete v krajine, ako je Fínsko, máte pocit, že ani nemáte právo upadnúť do depresie.”

Kirsi-Marju dopĺňa 27-ročný Jonne Juntura, lekár, ktorý si tiež prešiel depresiami. „Vo Fínsku máte pocit, že všetko by malo byť v poriadku. Aj keď nie je. Hoci sme štatisticky najšťastnejšou krajinou na svete, čísla neodhalia celú pravdu. V období, keď som sa cítil chorý, bolo v mojom živote všetko v poriadku. Bavilo ma chodiť do školy, užíval som si svoje koníčky, mal som vzťah. Napriek tomu som cítil, že na tom nie som dobre.”

Inštitúcia Nordic Centre for Welfare and Social Issues, ktorá sa zaoberá rozvojom sociálnych iniciatív v severskom regióne, v roku 2017 vydala správu, ktorá poukazuje na niekoľko spolu súvisiacich faktorov.

Spomedzi všetkých škandinávskych krajín je práve Fínsko krajinou s najvyššou spotrebou alkoholu. Narastá aj počet drogovo závislých. Ďalšie číslo, ktoré spomínaná správa odhalila, je percentuálny nárast nezamestnaných mladých ľudí. Podľa slov psychológa Juha Mertanena je to práve ekonomická neistota, ktorá má vplyv na mentálne zdravie súčasných mladých Fínov.

Vyhľadať pomoc je potrebné už pri prvom pocite depresie

Obyvatelia Fínska sú vo svete známi ako ten „chladný” severský národ. Prispieva k tomu aj to, že si mimoriadne vážia súkromie a na verejnosti sa snažia o svojich osobných problémoch nehovoriť. Juha Mertanen poukazuje na liečbu mužov trpiacich depresiou ako na jednu z veľkých výziev. „Psychické problémy sú znakom toho, že ste slabý a v maskulínnej kultúre je pre niektorých ľudí ťažké priznať si, že sa cítia zle.”

Ešte donedávna bola téma psychického zdravia vo Fínsku tabu. Vďaka kampani bojujúcej proti vysokému počtu samovrážd nastala viditeľná zmena. Obyvatelia začali častejšie vyhľadávať pomoc v tejto oblasti. Tú majú na starosti štátne orgány, ktoré sú dotované daňovými poplatníkmi. Človek preto pri vyhľadaní odbornej pomoci nemusí riešiť finančné ťažkosti.

Juho Mertanen zdôrazňuje, že vyhľadať pomoc čo najrýchlejšie by mali najmä mladí ľudia, ktorí pocítili príznaky depresie po prvý raz v živote. Emmi Kuosmanen, ktorý pracuje so študentmi na jednej z helsinských stredných škôl, však upozorňuje, že to nie je také jednoduché: „Je náročné dostať sa rýchlo k pomoci. Môže to trvať aj niekoľko týždňov či dokonca mesiacov. Naliehavosť poskytovania pomoci je stále väčšia, no mám pocit, že zdravotnícky systém ju ešte celkom nezachytil,” konštatuje Kuosmanen.

Online platforma pre ľudí s psychickými problémami

Na pomoc, ktorú potrebujú ľudia s depresiou, zareagovali pred pár rokmi profesor Grigori Joffe a doktor Matti Holi z Helsinskej univerzitnej nemocnice. Vyvinuli online platformu s názvom Mental Health Hub, ktorá sa v posledných rokoch teší stále väčšej popularite.

Reagovali ňou na nesúrodý program pomoci mentálne chorým ľuďom a chceli upozorniť na potrebu liečiť aj obyvateľov v riedko osídlených vidieckych oblastiach. V súčasnosti sa už tento systém využíva v celom Fínsku, poskytuje informácie, kam ísť na liečbu a ponúka aj svojpomocné nástroje či dokonca videoterapiu pre ľudí s príznakmi miernej až stredne ťažkej depresie.

Medzi ľuďmi sa veľmi rýchlo rozšírila aj petícia, ktorá má garantovať krátke psychoterapeutické vyšetrenie pre každého, kto pocíti túto potrebu. Viac ako 50-tisíc podpísaných podporila aj fínska ministerka sociálnych vecí a rodiny Krista Kiuruová. Detský lekár Jonne Juntura verí, že Fínsko sa bude v pomoci mladým ľuďom trpiacim depresiami posúvať stále ďalej. „Ľudia pomaly začínajú chápať, akým veľkým problémom mentálne zdravie je a aký to má vplyv na spoločnosť. Stále máme v tomto smere čo robiť, ale ja som optimista,” uzatvára Juntura.

Ako sú na tom so šťastím Slováci?

Naša krajina sa v spomínanom rebríčku šťastia umiestnila na 38. priečke, čo je najlepší výsledok od začiatku meraní, čiže od roku 2013.

V porovnaní s vlaňajškom sme si polepšili o jednu priečku. Napriek tomu sa nemáme čím chváliť. Aktuálne štatistiky hovoria, že takmer pol milióna ľudí na Slovensku trpí psychickými problémami. Približne päťtisíc ľudí sa minulý rok pokúsilo o samovraždu. Vyše 500 obyvateľov ju aj vykonalo.

Medzi smutnými štatistikami sú tiež štyri samovraždy maloletých detí do 14 rokov a 15 samovrážd mladistvých vo veku 15 – 19 rokov. Až dve tretiny mladistvých ukončili svoj život pod vplyvom alkoholu alebo psychotropnej látky.

Podľa Petra Blaškovitza z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sú hlavnými motívmi pri samovraždách detí konflikty a zlá rodinná situácia. Spôsobujú ich tiež školské problémy. Liga za duševné zdravie preto pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia (10. október) zorganizovala na celom Slovensku dobročinnú zbierku s názvom Dni nezábudiek 2019.

Heslom tejto akcie bola na prvý pohľad banálna, no často mimoriadne dôležitá otázka: „Ako sa máš?” Tá sa snaží upozorniť ľudí na dôležitosť rozhovoru a aktívneho počúvania druhých. Kampaň, ktorej súčasťou je zbierka Dni nezábudiek, sa týka tých, ktorí sa potrebujú vyrozprávať, ale aj tých, ktorí sa potrebujú pýtať.

Žijeme v dobe, kedy najmä mladí ľudia medzi sebou komunikujú už len prostredníctvom mobilov, počítačov či tabletov. Tie však nikdy nenahradia skutočný osobný kontakt. Preto najbližšie, keď stretnete svojho kamaráta či známeho, nezabudnite sa ho opýtať: „Ako sa máš?” Možno sa vám za túto otázku raz zo srdca poďakuje.