Ráno čakám na sedmičku. Zima je poriadne ostrá. Presne taká ostrá, ako keď príde autobus a naplní sa rýchlejšie než parlament pred hlasovaním o novom zákone. Dvere sa zavrú, motor zahučí a pohneme sa. Samozrejme, dodržujeme povolenú rýchlosť. Ak chceme pochopiť Slovensko, stačí si sadnúť do autobusu. Tento plechový sociálny experiment totiž funguje podľa vlastných predpisov. Niekedy lepšie, niekedy horšie. Ako zmeny v našej ústave.

V mojom autobuse vládne superhrdina. Vodič. Jeho superschopnosťou je udržať poriadok. Niekedy aj s úsmevom na tvári, ale rukou vždy pevne na volante – vašej dôvere. Jeho maskou je pokojný výraz. Ak príde hrozba, vytiahne rétoriku. Sľuby a výhovorky mení na neviditeľnú pravdu. Manipulácie a intrigy sú predsa v móde.

Autobus má svoje zvyky. Ticho je bezpečnejšie než rozhovor. Pohľad z okna je útek. Slúchadlami sa skryjeme do ulity. Reči o politike začínajú pri meškaní a končia pri vetách: „Tu to nikdy nebude lepšie.“ No ak niekto upozorní na vypadnutú peňaženku, atmosféra v autobuse sa predsa len chvíľu zjemní.

Meškanie je slovenská metafora. Nadávame, že nejdeme dopredu, ale keď sa pohneme, polovica chce vystúpiť, lebo „to ide zlým smerom“. Všetci si myslia, že by to vedeli lepšie. Niektorí kričia, že treba nový autobus. Iní by radšej išli peši, len aby nemuseli sedieť vedľa „tých druhých“.

V ušiach mi zvonia hlasy, ktoré už ani nehľadajú pravdu, len potvrdenie vlastného strachu. Každý má svoj kanál, svoju verziu Slovenska. Kým sa hádame, parlament predkladá zákon o hazarde. Zatiaľ čo štát sám zarába na lotériách. Na morálku sa hráme rovnako, ako keď tipujeme výsledky.

Všetci vedia, že pravdepodobnosť výhry je mizivá, ale skúšame to znova. Ak by existoval šport v popieraní faktov, kričali by sme: ,,Takto sa to robí do psej matere!“ Vyčkávame, kým ten druhý spraví chybu. Spoločnosť sa trasie na výtlkoch a namiesto opravy cesty sa hádame, kto ich spôsobil.

Autobus je prierez krajiny. Ráno vidím ako sa v ňom tlačí únava. Večer už len ticho. Ľudia šetria, no zhora počúvajú reči o konsolidácii, ktorá nedáva zmysel. Kým minister letí za veľkú mláku za vyše 13-tisíc, bežný človek si dvakrát rozmyslí, či natankuje plnú alebo polovičnú nádrž. Životný štandard klesá, rozdiely rastú.

V tomto momente si povzdychnem: „Bolo by jednoduchšie, keby som bola princezná Arabela.“ Autobus sa nakláňa do zákruty. Ľudia sa zaprú nohami, hľadajú neznámu rovnováhu. Slovensko je hlučné, rozdelené a unavené, ale stále aj láskavé, pozorné a skromné. Arogancii sa učíme od tých, ktorí nastúpia bez lístka, no rozkazujú vodičovi, kam má ísť. Musím sa priznať. Som tichý pozorovateľ. Odvážnejšia som na papieri. Tam sa dá hovoriť bez kriku.

Pred pár týždňami som sa so svojou novou spolubývajúcou Andreou rozprávala o MHD v Trnave a ako sa dá dostať z internátu Miloša Uhra na Skladovú. Po správe, že zrušili spoj na Skladovú ostala mierne prekvapená. Pretože MHD-čkov veľmi nechodím, s neistotou som jej odporučila nech skúsi ísť autobusom na Hospodársku a odtiaľ ďalším na Skladovú.

Andrea vybavená týmito informáciami na ďalší deň vyrazila do boja. Veľké prekvapenie nastalo, keď sa asi po polhodine vrátila. „Čo sa stalo? Nemáš byť v škole?“ pýtam sa jej. Ona mi rozpovedala príbeh, ako pred dverami autobusu čakala pokiaľ jej šofér otvorí, no ten jej ich neotvoril a namiesto toho odišiel. Rozhodla sa vrátiť naspäť na internát a počkať na ďalší spoj.

Keď som to počula bola som v šoku. Aby sa vám nestalo to isté, čo Andrei odhodlala som sa na vlastnej koži vyskúšať, ako sa dá časovo aj finančne najefektívnejšie dostať z internátu M. Uhra na Skladovú. Počas 6 dní v popoludňajších hodinách som každý deň skúšala iný typ dopravy.

Šofér autobusu jazdil ako hulvát

Pretože sa v spojoch mestskej hromadnej dopravy veľmi nevyznám, vyskúšala som navštíviť webovú stránku MHD Trnava. Pomohol mi plánovač cesty, kde som zadala štart a cieľ, a plánovač mi našiel najideálnejšie spoje.

Pri internáte M. Uhra som o 14:07 nastúpila na autobus č. 3, ktorým som sa odviezla 3 zastávky na Hospodársku. Autobus bol relatívne prázdny. Čakala som, že sa v ňom budem tlačiť so študentami. Aj napriek voľným miestam som si povedala, že postojím. Veď predsa o pár minút aj vystupujem. Ale toto rozhodnutie som trpko oľutovala, lebo šofér jazdil ako hulvát. Počas jazdy dvakrát prudko zabrzdil, že som skoro spadla.

Po prežití smrtonosnej jazdy som vystúpila a prešla na druhú stranu cez prechod. Tu ma čakalo 20 minútové čakanie na linku č. 2, ktorá chodí len raz za hodinu. Posledný autobus ide o 17:31. Zo Skladovej o 18:21. To isté platí aj o linke č. 7, ktorá chodí posledná o 17:50.

Autobus č. 2 prišiel na zastávku načas aj napriek tomu, že na tabuli svietilo meškanie. Cesta druhým autobusom bola o niečo dlhšia. Pri kalvárii sme sa dostali do miernej kolóny. Na zastávku na Skladovej sme však neprišli s veľkým meškaním. Odtiaľ to trvalo 5 minút peši do školy.

Celkovo cesta trvala 40 minút. Cena cestovného lístka ma z MHD karty vyšla 0,45 centov. Pri prestupe do hodiny nič nedoplácate.

Len pre vyvolených

Je niečo pred 13:00 a ja sa ponáhľam na Skladovú. Otváram aplikáciu Bolt, ktorá je v mojom mobile často navštevovaná a zadávam do nej svoj vysnívaný cieľ – Skladová. Aplikácia mi vyhodí, že najbližší šofér tu môže byť za 3 minúty. Cena je 3,50 €. Beriem. Rýchlo sa obliekam, obúvam a schmatnem svoje veci.

Do taxíka nastupujem necelé štyri minúty od jeho objednania. Šofér ma zdraví a pýta sa, že či idem na Skladovú. Ja odpovedám, že áno. Po zvyšok jazdy sa ma už nič nepýta. A ja som rada. Cesty sú relatívne prázdne, na križovatkách a semaforoch nie sú kolóny. Ja sa preto po 10 minútach jazdy ocitám na Skladovej. Zatiaľ moja najrýchlejšia cesta.

Cesta aj s objednaním Boltu trvala 15 minút. Cena sa pohybuje cca od 3,50 do 5€.

Cesta vlakom ma prekvapila

Cestovať vlakom na Skladovú som v minulosti neskúšala aj napriek tomu, že som o tomto spôsobe dopravy vedela. Od cesty vlakom som toho veľa neočakávala, veď predsa len sú to Železnice Slovenskej republiky. No napriek tomu som ostala milo prekvapená. Vlak zo železničnej stanice smerom na Kúty chodí každú hodinu počas špičky. Mimo špičky chodí, každé dve hodiny. Ja som sa vybrala na Skladovú vlakom s odchodom 16:34.

Na stanicu som sa rozhodla vybrať peši. Pretože sa mi nechcelo utekať ako vždy na poslednú chvíľu, tak som sa rozhodla ísť o niečo skorej. Z internátu som odišla niečo po 16:10. Podľa Google Maps to trvá na stanicu v priemere 15 minút. Na moje prekvapenie bolo nástupište plné ľudí, ktorí čakali na vlak. Ten po chvíli prišiel a  vystúpili z neho cestujúci. Aj napriek tomu koľko ľudí stálo na peróne, tak vlak bol prázdny. Cestovali v ňom prevažne študenti, ktorí išli domov zo školy.

Vlak odišiel načas. Po chvíli som začala mať mierne obavy či mi vlak zastane, pretože v ňom nehlásili nasledujúcu zastávku a nevedela som či Trnava – predmestie nie je na znamenie. Tieto obavy sa nakoniec nenaplnili a asi po 5 minútach som vystúpila v mojej cieľovej destinácii. Na moje prekvapenia cesta bola rýchla a prijemná. Zo zastávky to pešo na Skladovú trvalo cca 6 minút.

Cesta na Skladovú ma celkovo vyšla 37 minút. Pred cestou som si v aplikácii ZSSK – Ideme vlakom kúpila lístok, ktorý mám ako študentka zadarmo.

Šetri čas aj nohy

Vďaka rozvinutej sieti cyklochodníkov je Trnava mestom bicyklov. Je viacero spôsobov, ako sa dá k nemu  v Trnave dostať. Viete si požiadať o žltý bicykel od mesta za 30 euro na rok. Memoáre ale píšu, že naň čakám dodnes. Alebo môžete využiť zdieľaný bicykel na ulici. Na to, aby sa tieto bicykle mohli používať si musíte stiahnuť si aplikáciu Freebike, zaregistrovať sa a zaplatiť registračný poplatok. Potrebná je aj návšteva klientskeho centra Mestského úradu pre podpísanie zmluvy o nájme.

Medzi ďalšie možnosti, ako získať bicykel patrí vysokoškolská organizácia Kolokolo Trnava.Od nich si viete požičať dopravný prostriedok za 30 euro na rok. Tak som sa aj ja dostala ku svojmu vysnenému bicyklu. Tento zelený pomocník mi nielen šetrí čas, ale aj moje nohy. Tak tomu bolo aj pri tejto ceste.

Na Skladovú som sa vybrala niečo po 16:30. Smerovala som po ulici Jána Bottu, až na ulicu Štefana Moyzesa a odtiaľ na Trstínsku. Pomaly, ale isto som predbiehala kolóny áut, ktoré sa tvorili na križovatkách. Počas celej cesty fúkal studený vietor, takže keď som prišla na Skladovú mala som ruky červené a zmrznuté. Najviac ma ale prekvapilo, že som nebola jediný odvážlivec, ktorý to v tomto počasí skúša.

Cesta na Skladovú bicyklom mi trvala 15 minút. Pri nájomnom 30 euro na rok, jeden deň prenájmu stojí 0,08 €.

Nočná mora

Pre ďalšiu cestu som využila zdieľanú kolobežku. Nachádzam sa pred internátom, rozhliadam sa, ale nevidím žiadnu kolobežku. Preto otváram aplikáciu Dott (predtým Tier). Aplikácia mi ukazuje, že najbližšia je vzdialená 300 metrov odo mňa. Po prejdení nemalej vzdialenosti sa dostávam na ulicu, kde stojí kolobežka zaparkovaná na kraji chodníka. Otváram aplikáciu a skenujem QR kód. Vyrážam na cestu. Cesta na nej nie je najpohodlnejšia, aj na tej najmenšej nerovnosti sa začne triasť. Asi je pokazená.

Po asi 15 minútovej jazde som na Skladovej. Zastanem a chcem ukončiť svoju jazdu. Otváram aplikáciu a zisťujem, že sa nenachádzam v zóne. Dott chce odo mňa aby som zaplatila 1 € za parkovanie mimo zóny. Preto sa otočím a vrátim späť do zóny, kde zaparkujem a odtiaľ pôjdem peši. Nočná mora sa práve začína.

Kolobežku odstavím a v aplikácii stlačím – koniec jazdy. Otvorí sa mi pole s potrebou odfotenia kolobežky. Mobil preto namierim na kolobežku, keď mi zrazu toto pole zmizne. „Ako dobre. Jazdu som už ukončila,“ nahováram si. Keď sa ale lepšie pozriem, tak si všimnem, že jazda stále prebieha. Ešte niekoľko ráz zopakujem celý proces, ale bez výsledku. Aplikácia sa pokazila. Po hlave mi začnú behať scenáre, ako prídem o všetky peniaze na účte. Čo teraz? Aplikáciu na tvrdo zatvorím, vymažem z histórie a otvorím nanovo. Po tomto kroku sa mi našťastie podarí ukončiť jazdu.

Celkovo ma táto nočná mora stála 9,40 €. Cesta na kolobežke aj s peripetiami trvala 28 minút a ďalších 20 som musela ísť peši.

Po vlastných

Moje nohy ma zachraňovali celý minulý rok, keď som na Skladovú musela chodiť pešo. Autobus v nedohľadne, k bicyklu sa neviete dostať a cestovanie taxíkom nie je najlacnejšie. Z tohto dôvodu je mi cesta z internátu na Skladovú po vlastných veľmi známa.

Čaká ma skoro 2 a pol kilometrová prechádzka. Vychádzam pred internát a moje kroky smerujú po ulici J. Bottu, cez Š. Moyzesa. Na ulici stretávam mnoho žiakov ale aj bežcov. Na konci ulice Š. Moyzesa pri kruhovom objazde idem doprava a pokračujem popri City Parku až na Trstínsku ulicu. Potom znova odbočím doprava na Skladovú a dorazím do svojho cieľa.

Celkovo mi cesta trvala 35 minút a nestála ma nič.

Najlepší spôsob dopravy?

Pre mňa osobne bol vlak najväčším prekvapením. Nečakala som, že sa dá tak rýchlo a v podstate zadarmo dostať na Skladovú. Tento spôsob dopravy určite ešte využijem, keď bude zlé počasie. Milo ma prekvapil aj bicykel. Dá sa na ňom relatívne rýchlo a pohodlne prepravovať a zároveň buduje fyzickú kondíciu.

Čo ma naopak vôbec neprekvapilo, bola MHD a taxi. Dostala som presne to, čo som očakávala. Naopak, najväčším sklamaním bola zdieľaná kolobežka. Po tejto skúsenosti už v živote nevyužijem služby aplikácie Dott.

Je niečo krátko po štrnástej hodine a práve prichádzam vlakom do Trnavy. Na železničnej stanici sa to hemží ľuďmi. Každý sa niekam náhli. Oproti ich rýchlemu kroku si pripadám ako postavička v spomalenom filme. Viem, že do príchodu autobusu mám ešte 20 minút. Prišla som v predstihu, pretože pred redakčnou poradou sa chcem zastaviť v školskej knižnici.

Pri východe zo stanice ma prefacká silný studený vietor. Hoci slnko ostro svieti, pocitová teplota sa blíži k nule. Dokonalý začiatok jari. Čas mi zbehne rýchlo a autobus prichádza s dvojminútovým predstihom. Zázrak, hovorím si v duchu.

V ruke zvieram ISIC a 5 eur. Vodiča sa pre istotu opýtam, či ide smerom k poliklinike. Neraz sa mi totiž stalo, že som na tejto zastávke nastúpila na spoj, ktorý išiel opačným smerom. Šofér na mňa hľadí spopod slnečných okuliarov neprítomným pohľadom. Pochopím, že ma nevnímal, a tak otázku zopakujem.

„Áno,“ preniká spoza skla odpoveď. „Poprosím dobiť kartu,“ zahlásim a popod sklenenú tabuľu posúvam zožmolenú päťeurovku. Vodič niečo naťuká do stroja, ktorý vzápätí ohlási robotickým hlasom: „Priložte kartu.“ Počúvnem rozkaz a prenikavý zvuk zahlási, že operácia bola úspešne dokončená.

Prestup môj každodenný

Autobus je prekvapivo poloprázdny, a tak si sadám na voľné miesto hneď za vodičom. Premávka je plynulá, vďaka čomu sa na moju cieľovú zastávku dostávam načas. Po vystúpení smerujem rovno do knižnice v Jame. Rýchlo vybavím, čo treba a frčím na Skladovú. Aplikácia však hlási, že pri prestupe si počkám trištvrte hodinu. Nehorázna strata času, ale čo už. Nastupujem na autobus číslo 3, ktorým sa dostávam opäť na železničnú stanicu, kde si počkám na spoj číslo 16.

Vzduchom sa ozýva dunenie silného vetra. Naráža do mňa a pohráva sa mi s vlasmi. Schovám sa teda do vestibulu železničnej stanice. Prsty na rukách mi skrehli na kameň. Vietor si razí cestu dnu cez automatické dvere, ktoré sa každú chvíľu otvárajú.

Túto príležitosť využije holub, ktorý pricupká dovnútra. Rozprestrie krídla, preletí cez vestibul a pristane priamo nad hodinami, ktoré upútajú moju pozornosť. Autobus by mal prísť o päť minút, idem teda na zastávku.

Aleluja!

Pri pohľade na prichádzajúci autobus ma zalieva nevýslovný pocit radosti, že sa konečne aspoň trochu zohrejem. Márne. Nie je to spoj, na ktorý čakám. Za ním sa na zastávke vystrieda ďalší, ktorý taktiež ide iným smerom. Môj spoj nakoniec prichádza s päťminútovým meškaním a utrpenie sa po takmer hodine čakania, chvalabohu, končí.

Svitá autobusovej doprave na lepšie časy?

Slabá frekvencia spojov či preplnené autobusy. Práve tieto faktory študentom na mestskej autobusovej doprave prekážajú najviac. Po optimalizácii MHD by sa to ale mohlo zmeniť. „V súčasnosti sa koná jedna z posledných fáz k danej optimalizácii, a to zapracovanie pripomienok zo strán mestských poslancov a odboru dopravy mesta Trnava,“ hovorí Thomas Štefák z odboru dopravy mesta Trnava.

Mesto si od tohto kroku sľubuje, že sa problém nízkej frekvencie premávania spojov vyrieši. „Vďaka optimalizácii mestskej autobusovej dopravy príde k lepšiemu využitiu vozidlového parku, ako aj vodičov, vďaka čomu budú autobusy chodiť častejšie a v lepších časových intervaloch,“ dopĺňa Štefák.

Priameho spoja z Jamy na Skladovú sa študenti nedočkajú

Problém, s ktorým zápasí mnoho študentov FMK, ostáva však neriešený. Mesto v súčasnosti neuvažuje o zriadení priameho spoja medzi zastávkami V. Clementisa Poliklinika a Trstínska Skladová. Thomas Štefák to odôvodňuje tým, že na tejto trase sú už dostatočne zastúpené ostatné autobusové linky.

Na Skladovú tak budú študenti naďalej cestovať s prestupom. Štefák však dopĺňa, že optimalizáciou by sa mohli aspoň zlepšiť prestupné väzby liniek 4 a 16. „Väčšinu dňa bude cesta medzi zastávkou V. Clementisa Poliklinika a zastávkou Trstínska Skladová trvať 31 minút,“ dodáva.

Problém nie je len dostať sa na Skladovú, ale aj odtiaľ. Vyučovanie praktických predmetov sa niekedy končí o 19:30 a najbližší autobus ide až po desiatej hodine. „Zo Skladovej ulice žiaden spoj v uvedenom čase nepremáva, keďže podľa štatistík v tomto čase na uvedených zástavkách takmer nikto nenastupuje. Avšak spoj ide zo susednej zastávky Trstínska Cukrová, a to o 20:15,“ uzatvára Štefák s tým, že možnosť pridania večerných spojov v tomto úseku môžu navrhnúť spracúvateľom optimalizácie MHD.

Študenti FMK: Autobusová doprava je lacná, no nedá sa na ňu spoliehať

Zaujímal nás aj pohľad študentov. Hoci uprednostňujú cestovanie autobusmi, priznávajú, že to má aj svoje negatíva. Pýtali sme sa ich nasledovné otázky:

1. Aký druh dopravy v Trnave preferuješ a prečo?
2. Ako často využívaš MHD?
3. Vieš sa spojmi MHD dostať všade, kam potrebuješ?
4. Aký druh dopravy ti najviac vyhovuje, keď ideš na Skladovú?
5. Je podľa teba cena cestovného lístka primeraná?
6. Aké zlepšenia v rámci MHD by si privítal/a?
7. Keby sa zvýšila frekvencia spojov, chodil/a by si autobusom častejšie?

Jaroslav, 1. Bc. KOMU

1. Kým bolo ešte teplejšie počasie, tak to boli kolobežky, najmä kvôli flexibilite a pohodliu. Keď sa však ochladilo a kolobežky z ulíc zmizli, nemal som na výber a musel som siahnuť po autobuse.
2. Najčastejšie pri preprave na Skladovú, kde to však nie je ideálne s prestupmi, alebo aj na stanicu. Dalo by sa povedať, 2-3 razy do týždňa.
3. Zväčša áno, problémy však nastávajú pri preprave na Skladovú, kde teda, aspoň mne, priame spoje z internátu nechodia.
4. Ideálnym spôsobom by bol taxík alebo auto, ako študent si to však nemôžem úplne dovoliť každý týždeň a musím preto zvoliť autobusy.
5. Pochádzam z Košíc, kde sa cena lístkov na MHD pohybuje o trochu vyššie. Preto mi pripadajú sumy v Trnave adekvátne.
6. Okrem vylepšenia spojov, čo sa týka prestupov, by to bola určite ich frekvencia. Autobusy chodia raz za hodinu a niektoré spoje dokonca iba raz za deň. Taktiež by bolo príjemnou zmenou aj pridanie terminálu do zadných dverí, čo by urýchlilo nastupovanie.
7. Pravdepodobne áno. Aj keď ich používam pomerne často, ak raz zmeškám spoj, musím čakať aj hodinu, čo ma často prinúti objednať si taxík. To sa však týka väčšinou iba vzdialenejších miest. V Trnave sa podľa mňa dá na väčšinu miest rýchlo prepraviť aj pešo.

Klára, 2. Bc. KOMU

1. Preferujem autobusy, a to z dôvodu nízkych nákladov na cestovné. Niekedy musím využiť aj taxi služby alebo zdieľané kolobežky.
2. Autobusom cestujem najčastejšie, ako sa dá. V Trnave sa zdržiavam prevažne kvôli škole, takže vždy, keď idem do školy, z nej alebo keď sa presúvam medzi budovami (Skladová – Jama), využívam MHD.
3. Ak by boli spoje viac frekventované, tak áno. Momentálne sa, bohužiaľ, často nedostanem načas, kam potrebujem a musím využiť iný spôsob dopravy.
4. MHD, medzimestská autobusová doprava alebo osobný vlak. V najhorších prípadoch taxi alebo Bolt kolobežky.
5. Myslím, že pre študenta je cena lístka primeraná.
6. Určite by som privítala častejšiu frekvenciu spojov.
7. Keďže toto je môj jediný problém, určite veľmi rada.

Tomáš, 3. Bc. KOMU

1. Minulý rok by som povedal, že služba Bolt je najlepšia voľba, ktorú si môžem zvoliť, ale opak bol pravdou. Akonáhle som začal cestovať autobusmi, môj život sa zmenil a tento výber sa stal pre mňa najlepším. Hlavne oproti Boltu ušetrím.
2. MHD spoje využívam každý deň. Školu mám od pondelka do stredy a vždy idem spojom do školy aj z nej. Je to pre mňa praktické, pretože si môžem všetko naplánovať, nemusím sa stresovať a hlavne zastávky mám hneď pri internáte.
3. Doteraz som nemal žiadny problém so spojmi. Všetky linky autobusovej dopravy majú podľa mňa skvelé prepojenia a veľkým plusom sú prestupy, ktorými sa človek dostane naozaj všade. Ak si to porovnáme s predošlými rokmi, pribudlo viac spojov.
4. Bývam na Internáte Miloša Uhra, od ktorého ide priama linka č. 16 každú hodinu. Bezpochyby ide o ideálne riešenie v rámci cestovania. Ešte sa mi nestalo, že by som nestihol nejakú prednášku alebo seminár na Skladovej.
5. Cena cestovného lístka mi vyhovuje. Podľa potreby si dobijem kredit na môj ISIC, bez ktorého by som si nevedel predstaviť cestovanie. Tých 25 centov po priložení čipovej karty ma nezruinuje a v iných mestách som sa stretol s drahšími cestovnými lístkami.
6. Osobne by som posilnil ranné spoje č. 3 a č. 6. Tieto linky sú v ranných hodinách veľmi preplnené a nie vždy sa tam cítim komfortne. Zároveň by som pridal ešte priame spoje už na spomínanú Skladovú, pretože tam má vyučovanie veľa študentov z našej školy.
7. Určite áno. Pochvaľoval by som si to ja, ale aj ostatní študenti. Viem si to predstaviť najmä zo železničnej stanice, z ktorej každý deň prichádza na naše fakulty mnoho ľudí. Taxíky a ďalšie prepravné služby sú cenovo nevýhodné a týmto krokom by sa vyriešilo veľa problémov.

Diana, 2. Mgr. KOMU

1. Môj spôsob prepravy v Trnave závisí od toho, kam sa potrebujem dostať. Ak je zlé počasie, využívam autobus. Ak nejde žiaden spoj, využívam Bolt. Keďže Trnava nie je až tak veľké mesto, nemám problém sa prejsť aj peši.
2. Prvé roky štúdia som využívala MHD každý deň. Dnes už nie som v Trnave často, takže ju využívam sporadicky.
3. Spoje, ktoré som zvykla využívať, ma vždy dostali tam, kam som potrebovala. Väčšinou som chodievala rovnakými trasami.
4. Na Skladovú už, chvalabohu, nemusím chodiť približne dva roky. Síce vlani som tam musela ísť kvôli skúške, išla som autobusom a naspäť na stanicu som zvolila taxík. Vždy záleží na tom, kedy autobus ide, keďže v tomto úseku nepremáva často.
5. Myslím, že 25 centov za lístok nie je zlá cena.
6. Veľakrát sa mi v autobuse stalo, že bol preplnený. Nebol tam žiadny vzduch, človek sa nemal poriadne kam postaviť a niektorí drzí vodiči zatvárali dvere skôr, ako ľudia stihli nastúpiť.
7. Bolo by vhodné posilniť spoje. Často ľudia idú peši, lebo vedia, že autobus je plný alebo sa dostanú na určité miesto skôr ako autobus. Keby premávali spoje častejšie, napríklad aj na Skladovú, študenti by ušetrili peniaze, ktoré inak míňajú na taxi službu.

Michal, 2. Mgr. KOMU

1. Najviac preferujem chôdzu. Všetko je v blízkosti do cca 20 minút rýchlejším krokom. Keď nestíham, idem autobusom, prípadne taxíkom. Občas, najmä v letných mesiacoch, využívam Bolt kolobežky.
2. MHD využívam iba keď sa nestíham dostať tam, kam potrebujem, čiže asi jedenkrát alebo dvakrát mesačne.
3. Spojmi sa dostanem všade, avšak autobusy chodia raz za čas, a tie, čo najviac potrebujem, chodia raz za hodinu.
4. Na Skladovú chodím pešo zo stanice. Trvá to 25 minút.
5. Áno, cena je nižšia, ako napríklad v Martine, kde stojí študentský lístok 70 centov, a myslím, že je aj lacnejšia ako v Bratislave.
6. Privítal by som, keby spoje chodili častejšie, ale vzhľadom na počet ľudí využívajúcich MHD, by to bolo zrejme stratové.
7. Asi áno, najmä v zimných mesiacoch. Inak vždy uprednostňujem chôdzu.

Adriana, 1. Mgr. KOMU

1. Keďže som študentka, asi najviac vyhovujúcou formou dopravy je pre mňa mestská hromadná doprava. Keďže je MHD v Trnave, podľa môjho názoru, nedostačujúca, ak je príjemné počasie, preferujem chodenie peši. Okrem toho uprednostňujem dopravu autom alebo Boltom.
2. MHD sa snažím využívať v čo najväčšej miere. Väčšinou to však predstavuje problém, keďže dopravu autobusmi, ktoré chodia pomerne málo, je náročné zosúladiť s časmi prednášok. V priemere využívam MHD dvakrát týždenne.
3. Áno. Autobusom chodím len do školy, takže aktuálne sa viem dostať všade, kam potrebujem.
4. Vzhľadom na polohu je doprava na Skladovú celkom komplikovaná. Autobus chodí veľmi zriedka a peši to nie je vždy možné kvôli času a vzdialenosti. Preto najčastejšie využívam, a zároveň mi aj najviac vyhovuje, dopravu autom alebo Boltom.
5. Myslím si, že pokiaľ ide o študentské lístky, cena je primeraná.
6. Jednoznačne by pomohlo zvýšenie frekvencie určitých spojov, a to najmä počas najväčšej špičky v ranných a poobedných hodinách. Efektívne by mohlo byť aj aspoň čiastočné prispôsobenie odchodov autobusov zo železničnej stanice s príchodom vlakov.
7. Určite áno. Pre mnohých by to bolo prijateľnejšie nielen kvôli časovému hľadisku, ale aj kvôli pohodliu, ak by autobusy vďaka zvýšenej frekvencii nechodievali preplnené.