Na konci marca sa Bolt po pozitívnom ohlase z hlavného mesta rozhodol, že elektrické kolobežky dodá aj do mesta študentov – Trnavy. K dispozícii je vyše sto kolobežiek, dostupné sú na päťdesiatich miestach v rámci celej Trnavy.

Manažér pre elektrické kolobežky Martin Zajíc uviedol: ,,Na vybraných miestach budú nabité kolobežky umiestňované každé ráno. Po jazde ich možno v rámci Trnavy zaparkovať takmer kdekoľvek, v samotnom centre však treba dbať na to, aby boli odstavené vo vyčlenených zónach uvedených aj v aplikácii.” Fungujú pomocou aplikácie Bolt, ktorá je dostupná pre Android ale aj iOS. Na aplikácii si môžete nielen nájsť kolobežku, ale aj objednať taxík, či jedlo.

Cenovo výhodné

Najlepšou vlastnosťou tejto možnosti dopravy je najmä jej cenové rozpätie. Za nástup a štart kolobežky zaplatíte päťdesiat centov a za každú minútu sa priráta desať centov, čo je vo väčšine prípadov menej ako za taxislužbu. Rovnako je na tom aj ekologická stránka a výhoda elektrických kolobežiek, ktoré sa nabíjajú v noci.

Martin Zajíc potvrdil, že kolobežky nemajú negatívny vplyv na životné prostredie: ,,Elektrické kolobežky patria do každého pokrokového mesta. Sú ekologické a vyrobené so zámerom na dosiahnutie klimatickej neutrality.”

Študentom sa páčia

Elektrokolobežku môžu oceniť najmä študenti. Opýtali sme sa, ako vnímajú novú, ekologickú alternatívu v rámci mesta Trnava. Študentka Natália sa vyjadrila o kolobežkách nasledovne: ,,Veľmi ma potešilo, keď pridali Bolt kolobežky do Trnavy. Je to pre mňa skvelý spôsob premiestňovania sa na rôzne miesta. ušetrím čas. Aj keď momentálne nechodím do školy, kolobežky využívam na cestu do práce, na nákup alebo len tak na výlet, keď je vonku pekné počasie.“

Pri porovnávaní cien tiež dodala: ,,čo sa týka ceny, nie je zlá. Napriek tomu by bolo fajn keby sa nemuselo opakovane platiť za vypožičanie päťdesiat centov navyše. Zároveň musím dodať, že táto alternatíva je omnoho lacnejšia ako taxík.“

Za najväčšiu nevýhodu možno považovať nepriaznivosť počasia. Natália používa kolobežku, ktorou chodí každý deň do práce: ,,Momentálne je chladnejšie počasie a vždy, keď idem na kolobežke, mrznem, čo však s letom zmizne.”

Ľudia si náhradnú formu dopravy chvália a sú spokojní, že sú to práve elektrokolobežky. Je pochopiteľné, že kolobežky by sa nemali používať na námestí alebo miestach, kde sa pohybuje veľa ľudí. Preto majú zariadenia pre takéto prípady nastavené zníženie rýchlosti na pätnásť kilometrov za hodinu. Zároveň je nutné poznamenať, že parkovanie je na niektorých miestach obmedzené. Aplikácia poskytuje grafický náhľad, kde je možnosť kolobežku zaparkovať.

Cestovaniu sa úplne vyhnúť nedá, no našťastie existujú aj jeho ekologickejšie spôsoby. Cyklistika, či už na úrovni športovej, pracovnej alebo rekreačnej, naberá na popularite v celej Európe. Bezpečné cesty, dobrá infraštruktúra, cyklosprievodcovia či kvalitné a dostupné vybavenie sú v štátoch ako Dánsko či Holandsko príťažlivou a bezpečnou alternatívou cestovania. Ako ekologické je bicyklovanie?

Cyklodoprava produkuje nízke emisie

Uhlíková stopa z jedného kilometra na bicykli sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí od 16 do 50 gramov CO2 v závislosti od toho, ako efektívne človek bicykluje, ale aj od toho, čo konzumuje. V porovnaní s automobilmi, ktoré produkujú 271 gramov CO2 na jednu osobu na kilometer jazdy, je to asi 13-násobne menej. Graf od ourworldindata.com zobrazuje porovnanie rôznych druhov cestovania podľa ich uhlíkovej stopy. Merajú sa podľa množstva skleníkových plynov na osobu, ktorá precestuje jeden kilometer. Uhlíková stopa z lietania je absolútne najväčšia, po nej však nasledujú automobily. Celkovo najzelenšie spôsoby cestovania sú pešo, na bicykli alebo vlakom.

https://giphy.com/gifs/originals-bike-to-work-week-l396IUZ9s7kAcxxrW

Emisie z dopravy sa však neznižujú dostatočne rýchlo, a preto sa k ich eliminovaniu o 80 až 90 % do roku 2050   zaviazala aj Európska únia v Parížskej dohode. Napríklad Spojené kráľovstvo by dovtedy chcelo byť už na nule.

Ako je na tom Slovensko? Ako prví z krajín V4 sme podpísaní aj pod dohodou Green deal, ktorá sa tiež zaviazala k uhlíkovej neutralite. Ide o plán opatrení pre spoločnosti a obyvateľov Európskej únie, ktoré sú potrebné pri prechode na ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo.

Výroba a životnosť bicykla z pohľadu CO2e

Federácia cyklistov ďalej z výpočtov odhaduje, že priemerný bicykel má životnosť 19 200 kilometrov. Ak sa teda 96 kilogramov CO2e, ktoré sú potrebné na výrobu bicykla rozdelí medzi 19 200 kilometrov, z výrobných emisií to vyjde na 5 gramov CO2e na kilometer jazdy na bicykli.

CO2e, ekvivalent CO2, znamená celkový potenciál globálneho otepľovania všetkých emitovaných skleníkových plynov, vrátane CO2, metánu, N2O a porovnáva údaje v rozmedzí 100 rokov. Takto možno uhlíkovú stopu pozostávajúcu z mnohých rôznych skleníkových plynov vyjadriť ako jediné číslo.

Európska federácia cyklistov (ECF) uskutočnila štúdiu, v ktorej autori čerpali z údajov zo štandardnej databázy s názvom Ecoinvent, ktorá katalogizuje dopady dodávateľských reťazcov na rôzne materiály a výrobky na životné prostredie. Ecoinvent tak odhaduje, že priemerný Holanďan dochádzajúci do práce bicyklom, ktorý váži 19,9 kilogramov a je zložený prevažne z ocele, spôsobuje uvoľnenie 96 kilogramov CO2e.

To v sebe zahŕňa výrobu náhradných dielov, ktoré sú potrebné počas celej životnosti bicykla. Emisie spojené s likvidáciou alebo recykláciou bicykla sú podľa štúdie zanedbateľné. Samozrejme, emisie z výroby budú veľmi odlišné v závislosti od materiálu použitého na výrobu bicykla.

Bicykel spaľuje kalórie a šetrí prírodu

Používanie bicykla namiesto auta na krátke trasy zníži emisie z cestovania o 75 %. Ak by ste sa na stredne dlhé vzdialenosti vybrali vlakom namiesto auta, znížili by sa vaše emisie asi o 80 %.

Cyklistika nepotrebuje okrem ľudskej energie žiadne iné palivo. Prispieva tak hneď k dvom ekologickým cieľom, a to znižovať závislosť na fosílnych palivách a znižovať emisie skleníkových plynov. Okrem toho redukuje hluk, otrasy a aj zápchy na cestách, ktoré spôsobuje stále viac áut.

Zaujímavé je, že spotreba emisií pri elektrobicykloch je štatisticky nižšia oproti tým klasickým. Do úvahy však opäť berie aj potravu v prepočte na kilokalórie, ktoré aktívnejší cyklista skonzumuje. Keďže človek pri jazde na elektrických bicykloch vydá energie menej, rovnako menej jej potrebuje.

E-bicykle aj napriek zvýšeným emisiám z výroby elektriny a batérií vyprodukujú 14,8 gramov CO2e na prejdený kilometer. To je o 30 % menej v porovnaní s bežným bicyklom. V tomto prípade sa budú údaje líšiť v závislosti od toho, aký typ stravy daný človek preferuje. Tieto predpoklady a výpočty vychádzajú z faktu, že všetky spálené kalórie, ktoré sú navyše, človek reálne skonzumuje v bohatej strave.

Štatisticky sme na tom dobre, cyklodoprava je najlepšia v Dánsku

V celej EÚ neexistujú spoľahlivé a aktualizované údaje o cyklistike na vnútroštátnej úrovni. Keďže každý štát má rôzne národné štatistiky a aj spôsob zberu údajov, porovnávanie stavu cyklistiky európskych krajín je aj dnes stále zložitá úloha. ECF Cycling Barometer v roku 2015 uskutočnil päť veľkých prieskumov v celej Európskej únii, v ktorých prideľovali hodnotenia v rôznych kategóriách. Nakoniec sa všetky body sčítali a na základe nich zostavili rebríček krajín s najlepšími cyklopodmienkami.

Dánsko a Holandsko sa v porovnaní s rokom 2013 opäť umiestnili na predných priečkach. Za nimi nasledujú krajiny ako Švédsko, Fínsko, Nemecko a Belgicko. Slovinsko poskočilo na 7. miesto a prekonalo krajiny ako Veľká Británia či Francúzsko. Krajiny ako Maďarsko, Rakúsko, Slovensko a Česká republika si viac-menej udržujú rovnaké pozície. Slovensko skončilo na desiatej priečke.

Pre klímu by bolo najefektívnejšie, ak by sa čo najviac ciest uskutočnilo na bicykli.

 Na Slovensku chýba infraštruktúra

Mnoho slovenských miest a obcí v súčasnosti nemá ani kilometer cyklotrás. Celkový technický stav cestnej infraštruktúry je často nekvalitný a cyklisti sú odkázaní jazdiť po neupravených cestných trasách, kde hrozí vysoké riziko nehôd a zranení.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR v dokumente o Národnej stratégii rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky z roku 2015 pripomína, že „doterajšie podceňovanie potenciálu cyklomobility v SR odráža i fakt, že neboli zbierané ani základné údaje o cyklistickej infraštruktúre. Na účely analýzy stavu cykloinfraštruktúry v mestách bol v roku 2012 vykonaný prieskum, v ktorom Výskumný ústav dopravný oslovil 138 slovenských miest. Prieskumu sa zúčastnilo 67 miest, súhrnná dĺžka ich cyklistických komunikácií predstavuje necelých 150 km.“  

Výstavby cyklotrás a cyklochodníkov však odvtedy napredujú a súčasný stav je priaznivejší. Reportuje ho napríklad mapa na stránke cykloportal.sk.

Zo všetkých druhov dopravy je cyklistka najekologickejšia a produkuje najmenej emisií. Keď už nie pre Zem, tak pre svoje fyzické zdravie stojí za zváženie využiť na krátke cesty bicykel namiesto auta. Pre klímu by bolo najefektívnejšie, ak by sa čo najviac ciest uskutočnilo na bicykli. Kým budú elektrické autá viac k dispozícii a budú tvoriť väčšinu automobilov na cestách, presedlať na bicykel môžete hneď zajtra. Výhodou je aj nižšia cena dopravného prostriedku a jeho servis.