Po celej Európskej únii budú voľby prebiehať od šiesteho do deviateho júna. Každý štát si v tomto období zvolil dátum, v ktorom sa uskutočnia voľby na jeho území.

Ako sa na voľbách môžem zúčastniť?

Zúčastniť sa môže každý oprávnený občan členských krajín Európskej únie, pričom ku dňu volieb musí dosiahnuť plnoletosť, teda vek 18 rokov (toto platí pre Slovensko; napríklad v Rakúsku a na Malte môžu občania voliť od 16 rokov, v Grécku zase od 17).

Voliči musia voliť na mieste svojho trvalého pobytu. Výnimkou je však voľba s hlasovacím preukazom, o ktorý sa dá požiadať aj e-mailom alebo listom, a to najneskôr do 20. mája. Kto nestihol, nevadí. Dá sa oň požiadať aj osobne na obecnom úrade trvalého pobytu voliča najneskôr do siedmeho júna.

Ak má občan iného členského štátu s trvalým pobytom na Slovensku záujem voliť u nás, musel požiadať do 29. apríla o zapísanie do zoznamu voličov v obci s jeho trvalým pobytom. Občania SR s trvalým pobytom v krajine mimo Európskej únie môžu po preukázaní slovenského cestovného dokladu a čestného vyhlásenia o trvalom pobyte v cudzine voliť kdekoľvek na Slovensku. No občania SR, ktorí majú trvalý pobyt v inom členskom štáte EÚ, na Slovensku hlasovať nemôžu; na voľbách sa môžu zúčastniť v štáte svojho trvalého pobytu, pričom rozhodovať budú o budúcich poslancoch za daný štát EÚ.

Ak sa občan Slovenskej republiky nachádza počas volieb mimo slovenského územia, je potrebné, aby si pozrel pravidlá daného štátu. Voľba poštou zo zahraničia je totiž rovnako ako pri prezidentských voľbách nemožná.

Komu vlastne dávam svoj hlas?

Slováci si do Európskeho parlamentu budú voliť 15 poslancov. Tí následne spolu s ďalšími poslancami ostatných členských štátov rozhodujú o chode Európskej únie a jej členských krajín.

Každý občan má právo svoj hlas odovzdať maximálne dvom kandidátom z tej istej politickej strany. O tieto miesta má na Slovensku záujem 24 subjektov. Podľa prieskumu agentúry AKO pre JOJ24 má najväčšiu šancu na úspech strana Progresívne Slovensko.

Prečo sú eurovoľby dôležité?

Vďaka voľbám do Európskeho parlamentu, môžu voliči určiť smerovanie Európskej únie na najbližších päť rokov. Poslanci ktorých zvolia, budú rozhodovať o otázkach ekonómie, hospodárstva, bezpečnosti, životného prostredia a podobne.

Zároveň má Európsky parlament právomoci rozhodovať o legislatíve, ktorá má dopad aj na každodenný život občanov Európskej únie. Ich úlohou je taktiež aj prijímať právne predpisy, rozhodovať o medzinárodných dohodách, a mnoho ďalšieho.

Študenti UCM: Nestačí sa dva dni pred voľbami pozrieť, kto za koho kandiduje

V rámci ankety sme sa študentov UCM pýtali ohľadom nadchádzajúcich júnových volieb do Európskeho parlamentu nasledovné otázky:

1. Plánuješ ísť voliť v eurovoľbách? Prečo?
2. Aké kritériá pri svojom rozhodovaní o tom, komu venuješ svoj hlas, budeš brať (by si bral/a) do úvahy?
3. Aký dopad má podľa teba zloženie Európskeho parlamentu pre Slovákov? Ktoré témy nás podľa teba najviac ovplyvňujú?
4. Myslíš si, že by sa mladí ľudia mali viac zaujímať, prípadne aktívne zapájať do európskej politiky? Prečo?

Ema, 1. Bc., masmediálna komunikácia na FMK

1. Áno, je to jedna z povinností občana (aj keď v podstate dobrovoľná) a každé voľby môžu niečo zmeniť. Každý hlas je dôležitý. Môžem prispieť k zmene alebo sa svojím hlasom k tomu aspoň priblížiť.
2. Podľa názorov, myšlienok, čo chce zastupovať, aké má plány. Samozrejme, človek nevyhovie každému, ale ak bude viacej toho, s čím súhlasím, získajú si môj hlas.
3. Pracovné miesta, zvyšovanie cien potravín, inflácia, životné prostredie, školstvo, lekárstvo, ale určite aj kontroverznejšie témy.
4. Jednoznačne. Títo poslanci v Európskom parlamente ovplyvňujú náš každodenný život, nemôže tam sedieť „len tak hocikto“. Určite nie niekto, kto to s ľuďmi dnes nemyslí vážne a úprimne, ale to je dnes už ťažké zistiť. Politici nám deň čo deň ponúkajú naservírované slová, ktoré chceme počuť, ale výsledky sa nikdy nedostavia. Preto je na ľuďoch urobiť si svoj subjektívny obraz a na základe neho sa rozhodnúť. Predsa len, Európsky parlament má vplyv na pracovné miesta, zákony, životné prostredie, všetko, čo sa nás týka. Nie je jedno, koho si zvolíme. Preto je dôležité sa zapájať do volieb, a to je jedno akých. Všetky sú dôležité.

Oliver, 2. Bc., marketingová komunikácia na FMK

1. Áno plánujem, pretože mi záleží na tom, kto nás bude zastupovať v Európskom parlamente.
2. Asi to, aké majú hodnoty, predstavy o budúcnosti a ich ciele s mandátom.
3. Keďže sme členskou krajinou, tak zásadne nás rozhodovanie EP ovplyvňuje. Konkrétne témy povedať neviem, asi nejaké kvóty, migrácia a podobne.
4. Určite áno. Mali by sa viac zapájať, aby ovplyvnili budúcnosť svoju a aj tých ostatných.

Peter, 1. Mgr., učiteľstvo histórie a výchovy k občianstvu na FF

1. Určite áno, záujem o veci verejné je príjemná povinnosť pre každého občana. Je dôležité, aby našu krajinu vo svetovom politickom orgáne zastupovali adekvátni a racionálne zmýšľajúci ľudia. Osobne ma mrzí, že na Slovensku razíme poslednú priečku v účasti do EP v celej únii.
2. Program, názory a postoje a myslenie kandidátov a ich politika, ktorú sledujem aktívne už niekoľko rokov.
3. Určite veľký. Síce budeme mať len 15 zástupcov, ale zato sa delia do politických krúžkov z celej únie, kde vedia presadiť svoje ciele. V medzinárodnom sektore je práca europoslancov pre našu krajinu dôležitá. Každá jedna téma riešená v EP je pre nás rovnako dôležitá.
4. Určite áno, osobne odporúčam Európsky potenciál, ktorý sa k tejto problematike naplno venuje. Za mňa by sa mala predstaviť aj výučba ohľadom danej problematiky.

Viliam, 2. Bc., masmediálna komunikácia na FMK

1. Áno, voliť pôjdem. Je to hlavne preto, lebo si vážim demokraciu, a to, že môžem ísť voliť, je jednou z jej výsad. Sú na svete krajiny, v ktorých si ľudia nemôžu zvoliť svojich zástupcov slobodne. Mali by sme si túto možnosť vážiť a využiť ju.
2. Budem sa rozhodovať najmä podľa toho, aký má daný politik alebo politička postoj k veciam, ktoré sú pre mňa hodnotové. Takisto si budem všímať jeho/jej verejné vyjadrenia a spôsob komunikácie s verejnosťou.
3. Veľa ľudí si myslí, že nás európska politika nemusí zaujímať. Je to ale presný opak. Tým, že aj Slovensko je členom EÚ, mali by nás tieto voľby zaujímať viac. Čo sa týka tém, tak najviac nás momentálne ovplyvňujú témy ohľadom ekonomiky, bezpečnosti a takisto aj konfliktu na Ukrajine.
4. Určite áno. Celkovo si myslím, že by sa mali ľudia o politiku viac zaujímať. Ovplyvňuje každého z nás. Takisto sa podľa mňa musíme zbaviť pocitu, že ako jednotlivci nedokážeme nič zmeniť. Nestačí sa dva dni pred voľbami pozrieť, kto za koho kandiduje a prescrollovať si jeho/jej sociálne médiá. Politiku treba vnímať komplexnejšie.

Až farmári s heslami ako „odmietame diktát Bruselu” a „stop ekonezmyslom” nastavili zrkadlo spoločnosti, ktorej je táto inštitúcia ukradnutá. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky len 44 % Slovákov vníma Európsku úniu pozitívne. Prečo si vytrvalo robíme hanbu s najnižšou účasťou v eurovoľbách? Lebo postoj obete bez zodpovednosti je príliš pohodlný.

Hľadať vinníka je pritom úplne zbytočné, keďže samotný vstup je historicky jediný raz, kedy sme sa dokázali na niečom zhodnúť. Kampaň pred referendom v roku 2003 spojila dokonca aj Michala Kováča s Vladimírom Mečiarom, ktorých by človek na jednej strane hocičoho nečakal. Aj oni totiž vedeli, že byť súčasťou väčších štruktúr je pre budúcnosť Slovenska kľúčové.

Za dvadsať rokov sa táto hrdosť pominula. Je to vybavené. Veď samozrejme, že môžeme zadarmo študovať v zahraničí. Jasné, že nám niekto posiela peniaze, aby sme reformovali infraštruktúru a núti nás bojovať s korupciou. Spozornieme, až keď sa začnú vytrácať autá so spaľovacími motormi a keď sa pre traktory nevieme dostať do roboty.

Farmári kričia, že Únia nie je utópia a rozhodnutia „zhora” naozaj treba kontrolovať, kritizovať, pripomienkovať. Toto nie je orwellovský “Veľký brat ťa sleduje” ani „o nás bez nás”. V Bruseli máme svoju vlajku a svojich ľudí. No vie priemerný Slovák vymenovať aspoň troch z nich?

V maturitnom ročníku na občianskej náuke zaznela otázka, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Odrapkali sme dátum a učivo bolo prebraté. Lenže vstúpiť nestačí. Slováci sú dlhodobo na chvoste s čerpaním eurofondov, nevieme načas postaviť nemocnice, náš premiér nevie odsúdiť agresora vo vojne. Zvýšme gramotnosť obyvateľov v modrých témach a možno im to začne prekážať.

Nevedomosť otvára dvere strachu a tým, ktorí strach šíria. Robert Fico vyhlásil, že slovenských vojakov do vojny na Ukrajine nepošle. Stačilo pár hodín a spoza hraníc na nás kričia, ako mu to vôbec napadlo. Už pred rokom ubezpečoval slovenské matky, že ich synovia nebudú potravou pre delá. Tie matky by však mali dobre vedieť, že Európska únia ani NATO nič podobné nemá v pláne.

Aká náhoda, že podľa prieskumu agentúry AKO pred parlamentnými voľbami 16 % Slovákov chcelo vystúpiť z Európskej únie. Trikrát hádajte, aké strany následne volili.

S vencom zlatých hviezd kráčame už 20 rokov a nie je to samozrejmosť. Stačí sa pozrieť na východných susedov, ktorí denne strácajú životy s vidinou, že raz ich niekto ochráni. My už tento komfort máme, tak by sme si na to v júni pri urnách mali spomenúť.

Poslanci Európskeho parlamentu schválili návrh opatrení, ktoré pomôžu novinárom, mimovládnym organizáciám a občianskym spoločnostiam proti strategickým žalobám.

Veľké množstvo novinárov čelí vo svojej práci šikanóznym žalobám. Pomôcť by mal Európsky parlament so sériou opatrení. Podľa odborníkov sú tieto žaloby veľakrát neopodstatnené, zveličené a zakladajúce sa na nepravdivých tvrdeniach. Cieľom je zastrašiť či poškodiť dobré meno, prípadne vydieraním donútiť k mlčaniu.

Novinári musia do prípadov v otázke žalôb investovať aj svoj čas, čo marí ich novinársku činnosť. Za zneužívanie žalôb by podľa nového zákona mal byť žalobca potrestaný. Novinárom môže pomôcť aj fond na finančnú podporu. „Toto uznesenie by malo slúžiť ako koncepcia ochrany novinárov s cieľom chrániť tých, ktorí hľadajú pravdu, brániť slobodu prejavu a hájiť právo na informácie,” vyhlásila Roberta Metsolová, maltská europoslankyňa.

V Európskej únií neexistuje žiaden zákon na ochranu novinárov

Zatiaľ žiaden členský štát EÚ neprijal zákon proti strategickým žalobám na zabezpečenie ochrany pre nezávislú žurnalistiku. Napriek tomu, že Ministerstvo kultúry Slovenskej Republiky pripravuje zákon na ochranu novinárov, nezaoberá sa touto problematikou, ale sústreďuje pozornosť na ich zaradenie medzi chránené osoby.

Komisia preto cíti potrebu prijať opatrenia na úrovni EÚ a zákonom zabezpečiť ochranu nezávislým médiám. Komisia spustila verejnú diskusiu k pripravovanému európskemu zákonu, ktorý by mali prijať v roku 2022.

Európsky parlament dlhodobo tlačí, aby mali novinári priestor na slobodný a nezávislý prejav a svoju prácu mohli robiť poctivo, a pritom sa nebáť o svoje ďalšie pôsobenie. ,,Niektoré žaloby na ochranu osobnosti sú od začiatku zjavne neodôvodnené a sú podávané preto, aby novinárov šikanovali a odrádzali – zdržiavali ich v práci a vystavovali ich finančnej neistote cez riziko finančných postihov,” hovorí slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, ktorý návrh opatrení podporil.

Cieľom zákona nie je obmedziť právo ľudí hájiť sa proti ohováraniu, ale to, aby sa žaloby v prípade neopodstatnenosti okamžite zamietli. Tým by sa zabránilo zbytočným výdavkom a ťahaniciam po súdoch. ,,Malo by to odradiť mocných ľudí od zahlcovania súdov zjavne neopodstatnenými žalobami,” dodáva europoslanec.

Naše vydavateľstvo N Press čelí niekoľkým desiatkam žalôb.

Novinári sú zastrašovaní po celom svete

Posledné roky sa poukazuje na veľké množstvo prípadov, kedy sú novinári zastrašovaní a vydieraní. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice otriasla celou spoločnosť, v EÚ však nejde o ojedinelý prípad. Na maltskú novinárku Daphne Caruanovú Galiziaovú bol spáchaný atentát a rodina po nej zdedila až 47 žalôb, ktoré sa týkali jej práce. Ďalšie vraždy sa udiali aj v Grécku a Holandsku.

Europoslanec upozorňuje, že tieto praktiky sa zneužívajú po celej EÚ a Slovensko nie je výnimkou. ,,U nás poznáme početné žaloby Penty na Denník N, žaloby Štefana Harabina na novinára a komentátora Mariána Leška, súdny spor pána Lukáša Milana a nebohého Pavla Pašku,” hovorí Vladimír Bilčík a zároveň dodáva, že všetky prípady žalujúce strany prehrali, avšak pre novinárov predstavovali veľké nepríjemnosti.

Neopodstatneným žalobám čelia novinári aj na Slovensk

,,Naše vydavateľstvo čelí niekoľkým desiatkam žalôb. Žalujúcimi sú obvykle podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s verejným sektorom, alebo sa objavujú v rôznych kauzách, ako napríklad Penta či Eurobuilding”, hovorí Lukáš Fila, riaditeľ vydavateľstva Denníka N. Napriek tomu, že doteraz všetky súdy vyhrali, niektoré konania sa ťahali aj niekoľko rokov.

Lukáš Fila spomína aj na praktiky, kedy žalobcovia komplikovali konanie tým, že podávali dve neopodstatnené žaloby proti novinárom v totožnej veci. ,,Ťažko povedať, do akej miery v tom bol zámer znepríjemňovať nám život, ale nikomu to nepomohlo. Súdy mali tendenciu tieto veci spájať, prípadne najskôr čakať s rozhodnutím v jednej veci, aby následne rozhodli v oboch veciach rovnako,” dopĺňa.

Niektoré väčšie vydavateľstvá ako N Press, pod ktoré patrí Denník N, dokážu svojim novinárom poskytnúť právnu pomoc a celú agendu zrealizovať pomocou právneho zástupcu. Navyše dokážu niesť aj finančné výdavky počas prebiehajúceho súdneho procesu.

,,Viem si predstaviť, že pre menšie vydavateľstvá alebo jednotlivcov bez inštitucionálneho zázemia to môže byť problém. Rovnako sú z minulosti známe prípady sporov, v ktorých žalobcovia dostali prisúdené neadekvátne sumy,” uzatvára riaditeľ vydavateľstva N Press.

Brexit a jeho história je pomerne komplikovaná. Všetko sa začalo prejavom Davida Camerona vo februári 2016. Vtedajší premiér ako prvý navrhol odchod Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) a vyhlásil referendum o vystúpení z nej. Obyvatelia mali možnosť hlasovať 23. júna 2016. Veľkú úlohu v rozhodovaní zohrala najmä nespokojnosť Britov s EÚ, ale aj neznalosť problematiky či vnútorné problémy krajiny.

Výsledky ukázali, že takmer 52 % obyvateľov je za vystúpenie. Po predchádzajúcich udalostiach ale prišiel šok – rezignácia Davida Camerona z funkcie premiéra. Na jeho stoličku zasadla britská konzervatívna politička Theresa Mayová, ktorá v minulosti dokonca viedla kampaň za zotrvanie Veľkej Británie v EÚ.

118 Mayovej poslancov hlasovalo proti nej

Vláda sa s podporou novej premiérky rozhodla vytvoriť zmluvné podmienky pre odstúpenie. Podľa nich mal brexit nastať v marci 2019. Odchod však skomplikovali predčasné voľby, ktoré Mayová vyhlásila. Mala v úmysle upevniť vedúcu pozíciu konzervatívcov v krajine. Prekvapením preto bolo, že Briti vyjadrili veľkú podporu proeurópskej politickej strane Labouristov, ktorá začala premiérke „dýchať na krk“.

Tieto skutočnosti viedli ku katastrofálnemu záveru a návrh Theresy Mayovej o brexite zamietlo až 432 poslancov, pričom 118 členov parlamentu bolo z jej politickej strany. Premiérka sa nevzdávala a svoj návrh v rôznych obmenách predniesla ešte dvakrát, no bez úspechu. Situácia ju prinútila požiadať EÚ o predĺženie lehoty odchodu a vzdať sa funkcie premiérky. Na jej miesto nastúpil Boris Johnson, ktorý brexit jednoznačne podporoval.

Od februára má Európska únia 27 členov

Premiér mal bezpodmienečný plán – doviesť Veľkú Britániu až k odchodu z EÚ, čo sa mu zo začiatku nedarilo a stretával sa s neúspechom. Presadzoval brexit aj za cenu toho, že Británia odíde bez dohody. Parlament mu to však nedovolil a Boris Johnson, napriek všetkým komplikáciám, vytvoril novú dohodu. Zdalo sa, že ju poslanci odsúhlasia. Ak by prešla, brexit by nastal 31. októbra 2019.

Jeho plány sa však nenaplnili a Johnson musel požiadať EÚ o ďalší odklad odsúhlasený do 31. januára 2020. Nádeje na odchod Británie sa rapídne zvýšili 12. decembra 2019 vďaka predčasným voľbám, ktoré vyhrali vládnuci konzervatívci. Brexit teda nastal 31. januára 2020 podľa dohody Borisa Johnsona. Po tomto dátume sa začalo prechodné obdobie, počas ktorého musí Británia stále rešpektovať všetky smernice a normy EÚ. Potrvá do 31. decembra 2020.

Čo znamená brexit pre slovenských študentov?

Ministerstvo zahraničných vecí vydalo prehlásenie, že študenti, ktorí začínajú štúdium vo Veľkej Británii v akademickom roku 2019/2020, nepocítia žiadnu zmenu týkajúcu sa najmä finančných otázok. Žiaľ, podmienky pre nasledujúci akademický rok nie sú také jednoznačné. Poplatky Slovákov sa pravdepodobne zvýšia podobne ako študentom, ktorí pochádzajú z tretích krajín (napr. USA, Austrália, Ázia).

Mladá Slovenka Zuzana je v magisterskom stupni štúdia na univerzite v Manchesteri. Celú situáciu hodnotí negatívne: „Ja som fanúšikom EÚ a s brexitom nesúhlasím už od prvého referenda v roku 2016. Veľmi som dúfala, že sa stav krajiny v posledných predčasných voľbách zmení, no nezmenil.”

Vo svojom okolí zatiaľ nepociťuje nijaké zmeny, aj keď v spoločnosti sa brexit spomína často. „Pred predčasnými voľbami sa o ničom inom ani nehovorilo. Ľudia neriešili kampane a volebné programy, ale iba názor a postoj strán k odchodu Británie z EÚ. Spoločnosť je už unavená a otrávená, rozdelilo ju to na dva tábory,” hovorí študentka.

Momentálne platia Európania na väčšine škôl takzvané domáce školné, ktoré je rovnaké, ako uhrádzajú Briti. Po brexite by sa však malo zdvojnásobiť. Podľa Zuzany je možné, že navýšenie nebude až také radikálne, pretože britské univerzity majú záujem o európskych študentov. Školy by sa teda mohli snažiť o čo najmenšie poplatky pre Európanov.

Zuzana ešte nevie, či v Británii ostane aj po získaní titulu: „Štúdium dokončím v septembri a možno tu ostanem ešte rok-dva pracovať. Brexit nie je nosným kritériom môjho rozhodnutia, no zohľadním ho. Verím, že podmienky po odchode Británie budú pre Európanov stále priaznivé a že nás z krajiny nezačnú vyhadzovať.”

Viac informácií o kalendári podujatí  Európskeho roku rozvoja 2015 nájdete  na:

https://www.facebook.com/EuropeanYearForDevelopment2015

https://twitter.com/eyd2015

Viac informácií o tematických mesiacoch na: https://europa.eu/eyd2015/