Výroba veľkého množstva nového oblečenia, nie tej najlepšej kvality a za nízku cenu, je v dnešnom svete bežná. Tento jav sa všeobecne nazýva Fast fashion a je hrozbou pre našu planétu. Módne reťazce síce predkladajú tisíce štýlov najnovších trendov a ponúkajú nám nový tovar každých pár týždňov, no má to omnoho väčšie množstvo nevýhod, ktoré si často neuvedomujeme.

Za jeden rok sa v priemere vyrobí 80 miliárd kusov oblečenia, čo je až jedenásťnásobok počtu celej svetovej populácie. Reťazce pri výrobe využívajú väčšinou lacné a nekvalitné materiály, čo spôsobuje znehodnotenie oblečenia po niekoľkých vypraniach a následnú kúpu nového.

Odevy veľkých módnych reťazcov sa vyrábajú v krajinách s najlacnejšou pracovnou silou a potreba zníženia nákladov má dopad na prírodu. Po poľnohospodárskej stránke je teda textilná výroba druhým najväčším znečisťovateľom vody a ovzdušia.

Riešením je slow fashion

Pre pomalú módu je dôležitá kvalita a ohľaduplnosť k životnému prostrediu. Tvoria ju lokálne značky miestnych dizajnérov, ktorí vlastnoručne šijú kvalitné a originálne kúsky oblečenia. Keďže jednotlivé odevy majú vysokú kvalitu, aj cena je často vyššia. Kvalitné materiály a zaujímavé vzory či strihy, ktoré sú veľmi špecifické, vydržia viac ako len jednu sezónu a nikdy nevýjdu z módy. Slow fashion sa v súčasnosti považuje za revolúciu v módnom priemysle.

Najjednoduchším spôsobom, ako podporiť slow fashion, je nakupovať oblečenie v second handoch. Zapojiť sa do recyklácie sa dá aj tak, že svoje oblečenie zanesiete do takýchto obchodov alebo venujete charite. Ďalším, veľmi účinným a v dnešnej dobe preferovaným spôsobom je clothing swap. Väčšinou ide o menšie podujatie, na ktorom si ľudia vymeňajú kúsky oblečenia. Výhodou swapu je to, že sa dokážete múdro a jednoducho zbaviť oblečenia, ktoré už nepotrebujete. Zároveň si na swape môžete nájsť iné kúsky a odniesť si ich domov.

Hlavným cieľom ekologickej módy je naučiť sa nenakupovať bezhlavo iba preto, že je niečo momentálne v móde, ale vyberať si kvalitu, ktorá je trvácna.

Upcyklácie sú in!

Ďalším spôsobom, ktorý je nielen šetrný k životnému prostrediu, ale aj nadmieru kreatívny, je upcyklácia oblečenia. Ide o opätovné použitie materiálu bez znehodnotenia jeho kvality a zloženia. Textílie sa upravia tak, aby vyzerali moderne. Rovnako sa môže z nepoškodeného látky ušiť úplne nový kúsok. Zo starých nenosených riflí tak môže vzniknúť nová kabelka, z nepotrebných šiat môžete vytvoriť tričko alebo si z otcovej košele vytvoríte oversized šaty.

Väčšina z nás si však netrúfa na vlastnú tvorbu oblečenia, a preto radšej využije šikovnosť a šijacie schopnosti niekoho iného. Na Slovensku sa upcyklovaná móda začína čoraz viac rozširovať a už teraz máme veľa možností, kde možno zaujímavé kúsky zohnať. Tu sú niektoré z nich.

NOSENE

Predajne Nosene sa nachádzajú v Bratislave a v Banskej Bystrici. V ich ponuke je nosené oblečenie a upcyklované kúsky, ktoré sú pretvorené do zaujímavého štýlu. Aj odpadový materiál, ktorý vzniká popri práci je znovu využitý, na rôzne detaily na oblečení, ktoré mu dodajú ešte viac života. Kolekcia upcyklovaných modelov má názov Renewals by Nosene a každý jeden model je originálny.

https://www.instagram.com/p/CHZ38DLn8wZ/

ALMARA

Vintage second hand Almara sídli v Prešove. Mladý pár Majka a Slavo už dlhé roky nepreferujú fast fashion. Namiesto veľkých módnych reťazcov nakupujú v second handoch, a tak sa rozhodli založiť si vlastný. V ich obchode je oblečenie už vytriedené, obsahuje iba tie najzaujímavejšie kúsky. Avšak aj napriek tomu,v obchode veľa oblečenia zostávalo, preto sa rozhodli pre ďalšiu krok, a to upcyklovanie. A tak pod ich rukami začali vznikať z nepredaného oblečenia úplne nové kúsky, ktoré sa tešia veľkému úspechu.

https://www.instagram.com/p/CCV8laPB_Z1/

BAGBET

Zakladateľkou dizajnérskeho štúdia Bagbet je Alžbeta Irhová. Toto štúdio využíva na tvorbu nielen staré oblečenie, ale aj zvyšné materiály z textilnej výroby. Dobré meno si vytvorilo nielen vďaka zaujímavým strihom oblečenia, ale hlavne používaním kvalitných materiálov, akými sú napríklad bavlna, ľan alebo hodváb.

Bagbet najskôr vytvorí prototypy a následne získa potrebný kvalitný materiál, z ktorého vyrobí originálne kúsky. Hotové oblečenie si môžete kúpiť online alebo v obchode Drobne store v Bratislave, prípadne pri návšteve výrobného ateliéru v hlavnom meste. Štúdio je možné zastihnúť na rôznych prezentačných podujatiach, ako napríklad Urban Market, Dobrý trh či Pomalo.

https://www.instagram.com/p/CCpzq2NnhNr/

BARTINKI

Hlavnou dizajnérkou je Martina Mareková Kuipers, ktorá pôsobí v dielni v Piešťanoch, pričom jej štúdio a showroom sídlia v Novej Cvernovke v Bratislave. Značka dokonca produkuje limitované edície zo starých nechcených materiálov. Hotový výrobok je výsledkom dostupných a kvalitných materiálov, no hlavne pocitov a štýlového zamerania dizajnérky. Martina taktiež vedie kurzy upcyklácie pre deti a dospelých.

https://www.instagram.com/p/B9G_bnQHlK_/

SEKÁČ JE LÁSKA

Sekáč je síce obchod s oblečením, ale predovšetkým je to miesto, na ktorom sa stretávajú ľudia s ekologickým cítením. Toto je hlavnou myšlienkou sestier Kataríny a Natálie, ktoré sú jeho zakladateľkami. Do tohto zaujímavého podniku je však zapojená celá rodina, od mamy až po brata. Ich cieľom je chrániť životné prostredie a napredovať v šírení myšlienky udržateľného životného štýlu.

Sekáč organizuje pravidelne bazáre oblečenia pod názvom Sedemdesiat sukieň mala, ale aj swapy oblečenia spojené s workshopmi a prednáškami, ktoré sú zamerané na tému udržateľnosti. Starému a nepredajnému oblečeniu vdychujú nový život pomocou originálnej upcyklácie. Dávajú mu novú a príťažlivejšiu tvár, ktorá mu pomôže nájsť rýchlejšie svojho budúceho majiteľa. Ich aktuálnu upcyklovanú kolekciu je možné nájsť v sekcii Upcyclove.

https://www.instagram.com/p/CGo5D5xg3pf/

V predchádzajúcom článku o fast fashion sme sa venovali materiálom, z ktorých sa oblečenie skladá. Teraz si priblížime, aká je výroba oblečenia a ako sa k nám jednotlivé kúsky odevu dostanú.

„Nemáte čo nosiť? Nájdite nových módnych favoritov v obchode alebo online,” týmito slovami sa nás snaží zaujať v reklamách na sociálnych sieťach jedna z najznámejších fast fashion značiek H&M.

Podľahli ste pokušeniu vlastniť ten nádherný top či štýlové nohavice? Upútal vás dizajn alebo lacná cena? Nezúfajte, nie ste prvý ani posledný, kto si kúpil nejaký kus oblečenia len kvôli príťažlivo nízkej sume. Avšak zamyslite sa, prečo je to také lacné a či to skutočne stojí za to.

Predtým, ako sa oblečenie ocitne v obchodoch v nákupných centrách, musí precestovať niekoľko tisíc kilometrov. Takže sa môže stať, že tričko, ktoré máte práve na sebe, precestovalo viac kilometrov, než vy za posledných 5 rokov (alebo celý život). 

Moderný druh otroctva?

Čím je oblečenie lacnejšie, tým viac si ho môžeme dovoliť. Čo však stojí za jeho nízkymi cenami? Pokles cien odevov je možný len z dôvodu znižovania cien nákladov, tzn. lacná pracovná sila, preprava a menej kvalitné materiály.

Dnes naše oblečenie vyrába približne 75 miliónov ľudí, 80 % z toho tvoria mladé ženy vo veku 18 až 24 rokov. Bohužiaľ, medzi tieto štatistiky môžeme zaradiť aj malé deti, ktoré často vypomáhajú v samotnej fabrike. Títo pracovníci (napríklad ženy v Bangladéši) zarobia približne 96 dolárov mesačne. Vláda sa vyjadrila, že na to, aby mohli žiť slušný život so základnými potrebami, by potrebovali 3,5-krát viac peňazí.

Približne 11 % detí z celého sveta je nejakým spôsobom nútených k práci.

Ich pracovný čas je 14 – 16 hodín denne. Nepoznajú víkendy, pracujú 7 dní v týždni s (ne)povinnými nadčasmi. Keďže ich platy sú také nízke, nadčasy robia skoro stále. Fabriky týmto pracovníkom vôbec neposkytujú dobré zdravotné podmienky. Často sú bez ventilácie a pracovníci tak dýchajú toxíny a prach z textílií. Taktiež bývajú verbálne a fyzicky týraní, ak nesplnia stanovené kvóty. Na pracovisku im chýba aj zdroj pitnej vody.

Napriek tomu, že detská práca je zakázaná zákonom, v mnohých chudobných krajinách je veľmi rozšírená. Podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) približne 11 % detí z celého sveta je nejakým spôsobom nútených k práci. Mnoho z nich pracuje aj v textilnom a odevnom priemysle, aby uspokojili požiadavky amerického alebo európskeho trhu.

Aké je to pracovať v jednej z bangladéšskych fabrík, sa môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

https://www.youtube.com/watch?v=8QSC_9c6qCQ

Z Bangladéša až na Slovensko len za 9,99 €

Mnoho fast fashion značiek má fabriky práve v Bangladéši. Až 80 % exportu z tejto krajiny tvorí odevný priemysel. Ako funguje ich proces výroby? Odkiaľ je látka? Kto sedí za šijacím strojom? Ako sa oblečenie transportuje do Ameriky alebo Európy? 

Prepočítajme si, čo všetko môže byť potrebné k výrobe a preprave oblečenia: 

1. Materiál (napríklad bavlna, viskóza, polyester) – treba zaplatiť jeho vypestovanie/vyrobenie, ľudí, ktorí s ním manipulujú a prepravu do fabriky. Materiály sa dovážajú z Uzbekistanu do Indie, Číny alebo Turecka.
2. Návrh oblečenia – zaplatiť návrhárov/dizajnérov, softvér na navrhovanie, vyrobiť makety oblečenia.
3. Výroba odevu – zaplatiť pracovníkov, náklady na softvér, stroje, budovu a energie, doplnkový materiál, balenie oblečenia.
4. Transport – zaplatiť cestu do veľkoskladu, cestu do obchodu, ľudí, ktorí s tým manipulujú.

Predtým, ako sa vôbec dostane oblečenie do obchodu, prejde dlhú cestu a mnohými rukami pracovníkov. Ako je teda možné, že za veci zaplatíme tak málo, keď je to taký namáhavý proces? 

V dnešnej konzumnej spoločnosti sa z 2 veľkých módnych kolekcií (jeseň/zima, jar/leto) stalo 52 mikrokolekcií. Každý týždeň tak pribúdajú nové a nové kúsky oblečenia. Na to, aby sa oblečenie kupovalo, musia mať značky aj lákavé ceny… Aby si spoločnosti udržali vysoké zisky, tak znižujú náklady na ich výrobu, no tým spôsobujú ujmu pracovníkom, ktorí musia pracovať v zlých podmienkach. 

Práve konzumenti, tzn. kupujúci, majú v rukách veľkú moc. Jedine oni môžu dosiahnuť zmeny, a to tým, že budú čoraz menej nakupovať vo fast fashion obchodoch a siahnu radšej po udržateľných kúskoch alebo lokálnej móde (tzv. slow fashion).

V nasledujúcom videu si môžete pozrieť podrobnejší popis výroby oblečenia:

Fast fashion alebo „toxická plavba”

Druhým najväčším znečisťujúcim priemyslom vo svete je práve módny priemysel. Každý deň sa v Bangladéši vyleje až 22 000 litrov odpadu do riek, pričom sa minie niekoľko tisíc galónov vody pri výrobe bavlny. Stephen Leahy z The Guardian tvrdí, že voda spotrebovaná na pestovanie bavlny v Indii by pokryla 85 % denných potrieb vody celej indickej populácie (1,24 miliardy ľudí), zatiaľ čo 100 miliónov ľudí v Indii nemá ani prístup k pitnej vode.

Znečistenie z lodí každoročne spôsobuje asi 400 000 predčasných úmrtí na rakovinu pľúc a kardiovaskulárnych ochorení.

Na prepravu materiálu do fabrík a oblečenia z fabrík do obchodu sa najčastejšie využíva lodná doprava. Tá vo veľkom množstve znečisťuje životné prostredie. Profesori J. J. Winebrake a J. J. Corbett tvrdia, že znečistenie z lodí každoročne spôsobuje asi 400 000 predčasných úmrtí na rakovinu pľúc a kardiovaskulárnych ochorení, no i 14 miliónov prípadov astmy v detskom veku.

Dôvody, prečo sa fast fashion nazýva aj „toxická plavba”:

• Po celom svete je asi 90 000 námorných nákladných lodí. 
• 15 najväčších lodí vyprodukuje toľko znečistenia ako 750 miliónov automobilov.
• Európa má najrušnejšie lodné prístavy na svete.
• V Dánsku zomrelo predčasne 1 000 obyvateľov na znečistenie z dopravy.
• Približne 4 % všetkých klimatických zmien sú spôsobené práve lodnou dopravou.

Ďalšie fakty, prečo sa módny priemysel považuje za toxický:

• Až 190 000 ton mikroplastov z textílií sa každý rok dostane do oceánu.
• Každý rok zomrie 20 000 ľudí na rakovinu (alebo potratom) na dôsledky chemických postrekov na bavlnu.
• 70 000 sudov oleja je ročne použitých na výrobu polyesteru. 
• 10 % celosvetových uhlíkových emisií pochádza z odevného priemyslu.
• 1 kg chemikálií je potrebný na vyrobenie 1 kg odevu.
• Takto znehodnotená pôda bude viesť k zníženiu produkcie potravy o 30 % nasledujúcich 30 – 50 rokov, ak sa nič nezmení.

Transparencia je v móde

Dnes sa do popredia dostáva trend „slow fashion” a etickej módy. Módne značky sú transparentné a ponúkajú svojim zákazníkov náhľad do ich procesu výroby odevov. Pristupujú zodpovedne k pestovaniu a výrobe bio materiálov, k pracovnej sile a primeranej sume za ich oblečenie. 

Napríklad značka Everlane je radikálne transparentná s ich cenami. Na svojej stránke vás tak informujú, koľko presne stál materiál, výroba, preprava a ďalšie poplatky za jednotlivý kus oblečenia.

https://www.instagram.com/p/B42is0iJKTc/

Po tragédii z roku 2013, keď sa zrútila budova Rana Plaza v Bangladéši (zahynulo 1 130 a zranených bolo vyše  2 500 ľudí), bolo v Londýne založené medzinárodné hnutie Fashion Revolution, ktoré bojuje za transparentný, etický a udržateľný módny priemysel.

https://www.instagram.com/p/B4zphXLhvNS/

Značiek a hnutí ako Everlane a Fashion Revolution po celom svete neustále pribúda. Ich podnetom na vznik neboli len straty na životoch pri nehodách či zlé pracovné podmienky, ale aj zodpovednejší prístup k životnému prostrediu. Pre inšpiráciu, zamyslenie a otvorenie očí, si môžete pozrieť dokumenty ako The True Cost, RiverBlue, China Blue, The Next Black a sledovať haštegy ako #whomademyclothes, #fashionrevolution a #responsiblefashion.