Spoluautor komiksu a príbehu Tomáš Kriššák oslovil Kamilu, aby pre neho vytvorila vizuálnu stránku. Tomáš už v minulosti pracoval na komikse o M. R. Štefánikovi či vzdelávacom projekte o negatívach sociálnych sietí.

Komiks chcú distribuovať na stredné školy. Myslia si, že o tejto téme sa v školách nehovorí dostatočne a je potrebné, aby sa študenti, ale ani učitelia nestratili v záplave informácií, ktoré sú mnohokrát nepravdivé.

Na výslednom produkte ešte pracujú, do tried by sa mal dostať tento rok. Prečítať si ho však bude môcť každý, pretože celý komiks bude zverejnený aj na internete úplne zadarmo. Odborným garantom projektu je Grigorij Mesežnikov, slovenský politológ a politický analytik. 

V rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Kriššák uviedol, že Kira je tvoja komiksová prvotina. Ako sa ilustruje komiks? Bolo to pre teba náročné?

Áno, bola to moja prvá skúsenosť s ilustrovaním komiksu. Bolo to pre mňa stresujúce, keďže som to ešte nikdy nerobila. Bála som sa aj témy, nakoľko to nie je niečo fiktívne – je o vojne.

Bolo to aj časovo náročné, pretože len to nakresliť nestačilo, musela som to aj všetko vymaľovať. Dokopy som to mala hotové za necelé dva mesiace a momentálne dokončujeme posledné kapitoly. Musím však povedať, že to bolo lepšie, ako som čakala.

Aké boli tvoje pocity, keď si bola oslovená, aby si ilustrovala tento komiks?

Ako som už vravela, mala som z toho stres. Tomáša som už poznala a verila som, že mi s tým pomôže a zvládneme to spolu. Keď som však začala na tom pracovať, tak som vedela, že to zvládnem.

Hlavne pre deti je komiks lepší, než keby to mali čítať v učebnici. Tým, že je to farebné a podané príbehom, tak im to môže pomôcť si zapamätať preberanú tému.

Ako sa pracovalo s Tomášom? Naozaj bol taký zhovievavý, ako si myslela, že bude?

On je naozaj super človek, je veľmi priateľský a vie veľmi veľa o témach, na ktorých pracoval. Je autorom všetkých textov v komikse, keďže ho napísal celý sám a ja som ho len nakreslila.

Pracuje sa mi s ním veľmi dobre a rozumieme si aj po ľudskej stránke, nakoľko máme rovnaké názory, čo sa týka vizuálneho prevedenia aj po morálnej stránke. Verím, že budeme spolupracovať aj na ďalších projektoch.

Mal na grafické prevedenie komiksu nejaké špeciálne požiadavky alebo si mala voľné ruky?

Mala som voľnosť. Jediné, čo chcel, bolo, aby to vyzeralo ako tie kresby, ktoré mám na svojom Instagrame. Za to som rada, nakoľko som sa nemusela nútiť robiť niečo, čo neviem.

Cez crowdfundingovú kampaň bolo vyzbieraných viac ako 15-tisíc eur. Ako hodnotíš výsledok tejto zbierky?

Ja a aj Tomáš sme boli milo prekvapení, keďže prvým cieľom bolo vyzbierať iba päťtisíc eur. Ten sme dosiahli za pár dní a začali sme pridávať ďalšie ciele zbierky, s ktorými prichádzali nové odmeny v podobe nových kapitol a viacerých dotlačkov pre školy.

Vyzerá to, že tých 15-tisíc eur dosiahneme, ale nečakali sme, že ľudia budú mať o to taký záujem. Mali sme zmiešané pocity, keďže ľudia sa na vojnu pozerajú všelijako, ale tešíme sa z takejto veľkej podpory. (V čase publikovania textu bola zbierka už ukončená, podarilo sa získať až 327 %, čo je 16 343 eur – pozn. red.)

Myslíš, že pomocou komiksu sa deti dozvedia viac o vojne, ktorá sa deje na Ukrajine? Prípadne, že by komiks mohol zmeniť názor ľudí, ktorí ju podporujú?

Neviem. Možno u niekoho áno, ale veľa ľudí je „zaťatých“ vo svojom názore a nič ich nepresvedčí. Myslím, že to môže ukázať tú situáciu z ľudskej stránky.

Hlavne pre deti je komiks lepší, než keby to mali čítať v učebnici. Tým, že je to farebné a podané príbehom, tak im to môže pomôcť si zapamätať preberanú tému. Verím, že deti si z toho niečo zoberú, keďže je to tvorené hlavne pre ne.

Stretla si sa aj s nejakými negatívnymi reakciami?

Ja som sa s nejakou extrémne negatívnou reakciou nestretla. Na Facebooku som si všimla asi tri komentáre, ktoré si z toho robili srandu. Jeden taký komentár hovoril, že aspoň bude s čím kúriť, ale okrem toho si myslím, že na celý projekt neboli negatívne ohlasy.

Ako si začala s kresbou či ilustráciou?

Kreslila som odmalička na papier. Niekedy som nalepila papier na obrazovku notebooku a tak som obkresľovala, neskôr, keď som mala asi 13 alebo 14 rokov, mi otec kúpil grafický tablet.

Tam som sa začala učiť digitálnu kresbu v rôznych programoch. Neskôr som začala kresliť aj pre rodinu či kamarátov nejaké kresby ako darček. Občas som dostala aj nejakú zákazku a momentálne si tým aj trocha privyrábam.

Počas školskej praxe som pracovala vo vydavateľstve, kde som robila aj knižné obálky, čo mi tiež určite pomohlo.

Chodila si aj na umeleckú školu alebo si sa všetko naučila sama?

Chodila som na základnú umeleckú školu asi 8 rokov, mala som tam super učiteľa, ktorý ma väčšinou nechal robiť to, čo ma bavilo a pomáhal mi, keď mi niečo nešlo. Doteraz sme kamaráti. Ešte rok som tam chodila na hodiny figurálnej kresby a anatómie, ktoré som potrebovala, aby som zvládla prijímacie skúšky.

Myslíš, že tieto školy dokážu naučiť umeleckému cíteniu alebo sa s tým jedinec jednoducho narodí?

Dokážu človeku veľmi pomôcť, ale záleží, na akú školu a na akého učiteľa natrafíš. Ja som mala šťastie, že ma učili super ľudia, dali mi tvorivú slobodu a veľa ma naučili. Podľa mňa väčšinou umelecký cit človek má v sebe, len ho možno nevie sám rozvinúť. V tom prípade sú hodiny výtvarnej výchovy dobrá príležitosť.

Na figurálnej kresbe som mala aj dospelých a dôchodcov za spolužiakov, ktorí sa prišli naučiť novú zručnosť, pretože ich to bavilo. Záleží na človeku, ako to pojme. Určite návštevou takejto školy nič nepokazíš, ale nie je nevyhnutné, aby ju človek absolvoval.

Venuješ sa dodnes klasickej maľbe alebo už len čisto digitálnej?

Už len digitálnej. Zvykla som kresliť obrazy, napríklad akrylovými farbami na plátno, ale teraz na to už nemám veľmi chuť a už by mi to asi ani nešlo. Povedala by som, že som sa našla v tej digitálnej maľbe.

Na tvojom instagramovom profile máš kresby postáv, ktoré ľudia môžu poznať z filmov či seriálov. Akým spôsobom vyberáš postavy, ktoré nakreslíš?

To som robievala, keď som začínala uverejňovať svoju tvorbu na Instagram. Takýmto spôsobom sa k mojim maľbám dostalo viac ľudí, nakoľko tie postavy často poznajú zo seriálov či filmov. Časom som od toho upustila a začala som kresliť svoje vlastné postavy.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa ᴋᴀᴍɪʟᴀ ᴋᴜʀɪᴄᴏᴠᴀ (@catpocalyptic_)

Máš nejakých obľúbených umelcov, ktorých berieš ako inšpiráciu?

Na inšpiráciu používam najmä fotky, ktoré mi utkvejú v hlave, pri nich sa však nezameriavam na autora. Mám však jedného umelca, ktorého tvorbu mám rada. Volá sa Simon Stålenhag a je severský ilustrátor, jeho kresby sú scifi/postapokalyptické, no sú zasadené do reálneho sveta. Mám aj jeho knihu ilustrácií a je pre mňa veľkou inšpiráciou.

Všimol som si, že robíš aj kresby na objednávku. Máš veľa takýchto objednávok, vedela by si sa takto uživiť?

Asi by sa to dalo, ale nie je to mojou prioritou. Nie je to vec, ktorou by som sa chcela živiť, a preto tomu nevenujem toľko pozornosti. Občas mi niekto napíše, že by chcel nejaký portrét, ale beriem to skôr tak, že teraz mi to pomáha zarobiť si. V budúcnosti by som sa však chcela venovať iným veciam.

Prečo si sa rozhodla študovať masmediálnu komunikáciu? Chceš pracovať v médiách?

Chcela som ísť študovať na Fakultu výtvarného umenia VUT v Brne, tam ma však nezobrali, a tak som sa rozhodla pre FMK, keďže som si myslela, že aj táto škola by ma mohla niečo naučiť z grafiky alebo marketingu. Nikdy som však nechcela pracovať v médiách.

Pomohlo ti štúdium na FMK v tom, čo robíš?

Po grafickej stránke nie. Aj Tomáš, s ktorým som spolupracovala na komikse, často pracuje s médiami, čiže naučila som sa, ako fungujú a ako sa v nich pracuje. Naučila som sa aj niečo z marketingu, napríklad ako sa odprezentovať. Musím však vyzdvihnúť, že počas školskej praxe som pracovala vo vydavateľstve, kde som robila aj knižné obálky, čo mi tiež určite pomohlo.

Uvažovala si nad tvorbou karikatúr do novín?

Nikdy mi to nenapadlo. Karikatúry mi nikdy nešli a asi nemám humor, ktorý je na to potrebný. Nezatváram pred tým dvere a možno to niekedy bude mojou prácou.

Na Ukrajine sa objavili aj kresby od známeho street art umelca Banksyho. Mali by umelci komunikovať prostredníctvom svojho umenia spoločensko-politicko-kultúrne témy?

Určite áno. Úlohou umenia je, aby sa autor vyjadril, a nemusí ísť pritom len o povrchné vyjadrenie. Takto podané vyjadrenie je lepšie ako klasické slovné, nakoľko každý si to môže interpretovať svojím spôsobom a má to inú emočnú hodnotu.

Nedávno svet zaznamenal viacero ekologických aktivistov, ktorí chceli znehodnotiť umenie rôznych umelcov, aby poukazali na klimatickú krízu. Čo si o tom myslíš?

V tomto mám asi iný názor, než väčšina umelcov, ale ja proti tomu nič nemám. Je to síce drastická metóda, ale splnila svoj účel, hovorí o tom celý svet. Možno však trochu unikla pointa. Pokiaľ viem, tak všetky diela boli dostatočne chránené a žiadne z diel neboli poškodené. Podľa mňa by sme sa viac mali báť o stav našej planéty ako o nejaký obraz.

Čomu by si sa chcela najviac venovať do budúcnosti?

Chcela by som vytvoriť vlastný komiks, kde by som vymyslela príbeh a zároveň by som ho aj nakreslila. Písanie príbehov mi nejde, a tak neviem, kedy a či vôbec sa mi to podarí. Príbeh by určite nebol zasadený do reality, ako je napríklad Kira.

Predtým, ako Joker znepríjemňoval Batmanovi jeho hrdinské skutky, boli tu nepriatelia ako Dr. Death, Profesor Hugo Strange či The Monk. Boli však len planým načrtnutím toho, čo malo nasledovať po nich. Vtedajší komiksoví tvorcovia Bob Kane, Bill Finger a Jerry Robinson vytvorili Jokera sfilmovaním novely Victoria Huga „Muž, ktorý sa smeje” (1928). 

Tvorcovia mu len pridali bielu pokožku, zelené vlasy a fialový oblek, ale jeho charakter, príbeh a meno sa za posledných 80 rokov neustále formovali. Bolo to tak až donedávna, kedy sa nám predstavil Joaquin Pheonix vo filme Joker.

Jeho charakter, výrazný make-up a inteligencia sú črty, ktoré sú neporovnateľné s jeho podobou pred 80 rokmi, avšak robia z neho najobľúbenejšieho darebáka populárnej kultúry. Aby sme lepšie pochopili túto postavu, predstavíme si jeho vývoj v komiksovej a filmovej kultúre.

Komediant z nenávisti (1940)

Batman sa ako charakter neustále vyvíjal už od svojho komiksového debutu v sérii Detective Comics (1939). Jeho príbeh sa rozvíjal od rozprávkového žánru až po ten hororový. Stelesnením takéhoto mixu je aj jeho nepriateľ, Joker. Medzi vtedajších antihrdinov, Moriatyho a Fantóma opery, prichádza Joker ako rafinovaný protivník, ktorý sa nebojí vystúpiť na verejnosti s oznamom, koho sa chystá zabiť či okradnúť. Pre čitateľov komiksov predstavovalo Jokerovo vypočítavé vystupovanie vítanú zmenu a nový antihrdina si hneď našiel prvých fanúšikov.

„Prečo tak vážne?”

Veľkým odlíšením od súčasnej verzie je i to, že v prvej verzii sa Joker maniakálne nesmial, nehral sa s obeťou a nevytváral svoje kruté vtipy. Joker si postupne vytvoril svoju prvú rozpoznateľnú črtu a vďaka zdeformovanej tvári a ikonickému glasgowskému úsmevu sa okamžite stal nezabudnuteľným charakterom.

Korunovaný princ kriminálu (1966)

Krátko po prvom uvedení Jokera v komiksoch sa z bezcharakterného vraha prelievajúceho krv stal prankster s kvetmi a jednoduchý hlupák. Táto upravená verzia postavy pre rodiny sa objavila v seriáli od produkcie ABC – Batman (1966). Dovtedajší Joker bol prevažne chladný, bez vtipu, ale v seriáli získal svoju charizmu.

Herec Cesar Romero si stvárnením tejto roly, ktorú bol schopný obohatiť o staré vtipy a podivné interpretácie, získal priazeň miliónov fanúšikov. Pre svoju oddanosť hlavnej úlohe si oholil i fúzy, aby mohol nosiť biely make-up čo najvernejšie.

https://youtu.be/SK6mDZGNjcg?t=17

Sociopatický zabijak (1986)

Po dvoch rokoch od svojej premiéry bol seriál Batman zrušený. Postava sa vrátila späť k svojim brutálnym koreňom a na konci 80. rokov sa hlavnými predlohami stali komiksy The Killing Joke, Arkham Asylum a A Death in the Family.

V tomto období boli najväčšími komiksovými obľúbencami bezcitní zabijaci ako Punisher alebo Wolverine, a preto veľká zmena v komiksoch prišla od Franka Millera. Ten v Návrate Temného rytiera (1986) predstavuje Batmana ako chladnokrvného hrdinu, ktorý láme kosti a Joker je stvárnený ako vraždiaci maniak. Po rokoch v Arkhamskom ústave prichádza Joker späť na scénu so svojím vyjadrením: „Zabijem každého v tejto miestnosti.”

Frank Miller taktiež pracoval s postavou Batmana nosiaceho plášť, ktorý mal predstavovať možný objekt túžby Jokera. Ten zase nosil feminínny make-up. Dokazoval by to i fakt, že v komiksoch ho Joker rád nazýval „miláčikom, mojou láskou”. Táto skutočnosť je taktiež dodnes veľkou záhadou pre fanúšikov, ktorí sa niekoľko rokov snažia dokázať, či ich vzťah bol skutočne milostný.

Gangster (1989)

Návrat Temného rytiera a Killing Joke boli perfektné komiksové predlohy pre filmového tvorcu Tima Burtona.  Jack Nicholson ako Joker svojím výkonom zatienil aj samotnú hlavnú postavu Batmana, ktorého hral Michael Keaton. Film si zachoval grotesknosť filmov z 30. – 40. rokov 20. storočia. Joker vystupuje ako pravá ruka Gothamskej mafie na čele s Jackom Napierom, ale jeho druhá postava sa mení na Jokera, postrach mesta Gotham.

„Niektorí muži chcú vidieť tento svet len horieť.”

Burtonov film bol v tej dobe čerešnička na torte s gangsterskými filmami ako Nepodplatiteľní (1987), Dick Tracy (1990), Wall Street (1988). Všetky spájal fakt, že diváci milujú zloduchov, ktorí sú inteligentní a oblečení v smokingu s pocitom perfektnej kontroly nad všetkým.

Anarchista (2008)

Tim Burton označil príbeh Killing Joke ako svoj najobľúbenejší a keďže jeho spracovanie malo celosvetový úspech, museli to mať na pamäti aj Christopher Nolan s bratom Jonathanom Nolanom pri písaní scenára k druhej časti Christopherovej trilógie o Batmanovi, ktorý niesol názov Temný rytier.

V Killing Joke je Joker anarchistický filozof preferujúci tvrdenie, že je racionálne byť neracionálny a túto stránku stvárnil Heath Ledger dokonale. Tvorca chaosu, ako sa vo filme rád prezentuje, si práve týmto stvárnením rozšíril fanklub o niekoľko miliónov fanúšikov.

Vo filme sa objavuje scéna, kde pri vypočúvani Joker priblížil svoj svet vetou: „Jediný spôsob, ako prežiť v tomto svete, je žiť bez pravidiel.” Joker sa nezaujímal o jednoduché zločiny ako kradnutie diamantov či vládnutie nad Gothamom. Filmová snímka prináša niečo nové, nepoznané a jeho cieľ nie je nikdy jasný. Hlavnú myšlienku Jokerovho stvárnenia v Temnom rytierovi dokonale uchopil výrok Alfréda: „Niektorí muži chcú len vidieť tento svet horieť,” a taktiež ikonická veta: „Prečo tak vážne?“

Psychopat (2016)

Jednotka samovrahov priniesla okrem Jokera aj jeho dlhoročnú komiksovú partnerku Harley Quinnovú. V celkovom obraze sa nám predstavuje potetovaný chlapík s lesklými zubami šoférujúci fialové Lamborghini, ktorý je evidentne zaťažený na majetnosť. Oproti svojim predchodcom vytvára len povrchný obraz svojej postavy, ktorá vďaka svojmu krátkemu a príliš povrchnému prevedeniu vo filme nedostáva dostatočný priestor. V konečnom dôsledku sa viac pozornosti venuje jeho „výtvoru” – Harley Quinnovej.

Obeť (2019)

Najnovší počin Joker si tiež prepožičal niektoré znaky z komiksu Killing Joke. V porovnaní s Temným rytierom ho režisér filmu Todd Phillips prezentuje ako mamičkinho miláčika odmietnutého a týraného spoločnosťou, a tým sa stáva skôr obeťou ako zloduchom. Zabíja len vtedy, keď mu niekto ubližuje, nie pre zábavu. Zaslúži si kvôli tomu sympatie ľudí?

Tu sa názory divákov rozdeľujú. Na jednej strane jeho vystupovanie vyvoláva masívne krvavé protesty, ale pre iných sa stáva zhmotneným symbolom revolúcie. Postava ako Joker však vždy bude vyvolávať mnoho otázok a protichodných pocitov u každého diváka.

Chaos v chaose

Posledná dekáda priniesla okrem skvelých zápletiek aj nových predstaviteľov Jokera – anarchistu, sociopata i obeť. Najnovší počin Joaquina Pheonixa si vyslúžil 7-minútový standing ovation na festivale v Cannes a ukázal viac z Jokerovho nobjaveného pôvodu. Tvorcovia sa síce nevyjadrili, či je skutočným Jokerom, alebo len jeho predchodcom; je však jasné, že sme získali náhľad do niečoho doteraz nepoznaného. Sami sme sa stali obeťou a ľahko dokázali Arturovi fandiť v jeho rebelovaní.

Naopak, Jared Leto predstavil chladnú postavu, s ktorou sa vďaka krátkemu výskytu vo filme nedokáže takmer nikto stotožniť. Jediným prínosom je výkon Jareda Leta a jeho umenia prevteliť sa do svojej postavy gangstra vládnuceho mestu Gotham.

V neposlednom rade sa predstavuje zosnulý Heath Ledger, ktorému postava Jokera ukradla nakoniec aj život. Jeho výkon ocenený nespočetnými uznaniami potvrdzuje i fakt, že herec predstavujúci Alfréda (Michael Caine) sa pri prvom stretnutí s Ledgerom na pľaci jeho hereckého stvárnenia natoľko zľakol, že zabudol scenár.

Posledné roky nám Jokera predstavili najlepší z najlepších. Samotný výkon jednotlivých postáv sa ťažko zrovnáva kvôli rôznorodosti filmov a príbehov. Postava Jokera jednoducho nie je jednotvárna postava na jedno využitie.

V slovenských kinách mal tohtoročný Joker úspešný otvárací víkend, keď v 79 kinách po celom Slovensku film zarobil viac ako 302 940 €, Do dnešného dňa film zarobil na slovenskom území viac ako milión eur. Film je napokon na 31. mieste v rebríčku ziskov počas otváracieho víkendu v našej krajine. Na prvom mieste tohto rebríčka je zatiaľ posledný film od spoločnosti Marvel – Avengers Endgame.

Kto by mohol byť Jokerom 

Je príliš jednoduché si myslieť, že Jokera vie zahrať každý, pretože okrem charakteru je treba do tejto roly dať omnoho viac.

Richard R. Grant – k hercovmu žraločiemu úsmevu a psychopatickému výrazu stačí doplniť len biely make-up, zelené vlasy a stane sa z neho plnohodnotný Joker. Podstatu postavy ukázal Grant vo videu ako reakciu na svoju prvú nomináciu na Oscara. Psychózu je z tohto videa ľahko pocítiť.

Nicolas Cage – herec si už mal v minulosti zahrať v komiksovom svete, konkrétne Supermana.

Daniel Day-Lewis – trojnásobný víťaz Oscara je okrem talentu aj dokonalou postavou vďaka brade, nosu a účesu. Škoda, že už ukončil svoju filmovú kariéru.

Christian Bale – sám si zahral protipól Jokera – Batmana. Keď sa však zahľadíme na jeho zmenu postavy/charakteru, v každom jeho filme je jasné, že by bol skvelou voľbou. Jeho výkonom vo filme Americké psycho sa inšpiroval aj samotný Jared Leto v stvárnení Jokera v Jednotke samovrahov.

Jim Carrey – Carrey hral Hádankára vo filme Batman navždy, sám už vtedy hral Jokera, ktorý vystupoval pod iným menom. Pre niekoho možno komediálny herec, ale Jim Carrey sa narodil byť Jokerom.

V spolupráci s Terezou Šuveríkovou.