Online festival Zhovorka je trojdňový online event, ktorý sa uskutoční 16. až 18. apríla. Návštevníci sa môžu zúčastniť workshopov a diskusií o sebarozvoji a sebaláske, moderných spôsoboch manipulácie, či o tom, ako motivovať mladých ľudí k mimoškolským aktivitám. Silný dôraz kladú organizátorky na interaktivitu. Vďaka nej chcú zabezpečiť, aby jednotlivé prednášky neboli návratom do školy, ale aby sa viac priblížili kamarátskym rozhovorom.

„Hlavnou myšlienkou festivalu má byť poskytnutie priestoru na rozhovor so svojou záujmovou skupinou, ktorý je v rámci momentálnej pandemickej situácie mnohým z nás len ťažko prístupný. Účastníkovi festivalu sa naskytne možnosť diskusie na rôzne témy, nazbieranie nových informácií a tiež spoznanie nových ľudí,“ vraví účastníčka štipendijného programu Nádvorie Kampus Soňa Mikulášová. „Festival však nie je len o rozprávaní sa, ale aj o dozvedaní sa nových vecí a oddýchnutí si príjemnou formou,“ doplňuje spoluorganizátorka Anna Siedykh.

Organizátorky festivalu Zhovorka si pozvali na prednášky aj niekoľko zaujímavých hostí. Diskusie o motivácii mladých ľudí ku mimoškolským aktivitám sa zúčastnia zakladateľka študentského časopisu HMOTA Laura Bilíková a talentovaná fotografka Viktória Suchanová. Na prednášku s diskusiou o umení krajinomaľby zase príde kurátorka zbierok starého umenia SNG, Katarína Beňova.

Kapacita jednotlivých aktivít je obmedzená na pätnásť ľudí tak, aby sa zaistila interaktivita a možnosť porozprávať sa. Najaktívnejší účastníci budú naviac odmenení zaujímavými knihami z vydavateľstva N-Press, Martinus či Madebythe. Všetky workshopy, prednášky a diskusie sú bezplatné, registrácia je možná na linku v udalosti.

Ako sa dievča z Kyjeva ocitne v Trnave?

No, to je veľmi obsiahla otázka. Keď som bola ešte mladá, veľmi som túžila ísť študovať do zahraničia. Na Ukrajine má väčšina mladých ľudí sen o tom, že odídu študovať preč. Čiže ak sa ti náhodou v živote naskytne takáto situácia, musíš ju využiť. Ale teraz to vidím úplne inak, pretože si uvedomujem, že práve my sme tí, ktorí by mali tú krajinu budovať, a preto sa chcem vrátiť.

Takže prvý nápad bol Slovensko?

Práveže nie. Prvý nápad bolo Česko. Moja mamina tam má najlepšiu kamarátku a stále sa rozprávali o tom, ako tam je pekne a super. Takže som sa začala učiť češtinu a dva roky som chodila na kurzy. Ale keďže v sedemnástich rokoch veľmi nevieš, čo úplne chceš študovať, tak som nakoniec išla do Banskej Bystrice na Európske kultúrne štúdiá. Tam som ale po roku skončila, pretože som zistila, že to nie je pre mňa.

Potom nasledovala Trnava?

Áno.

Prečo práve masmediálna komunikácia?

Než som sem prišla, tak som vôbec nevedela, čo je Trnava ani Banská Bystrica. Pozerala som si fotky z mesta a prechádzala si ho pomocou Google Mapy. Ale fakultu som si vybrala kvôli možnostiam. Keď som bola malá, tak sa ma všetci pýtali, čím chcem byť. Moja odpoveď vždy bola buď pirátka, alebo novinárka (smiech).

A páči sa ti tu?

Úprimne, mám ešte stále problém s tým, že mi tu chýba viac kultúry. Keďže som z neporovnateľne väčšieho mesta, bola som zvyknutá, že sa neustále niečo deje, kedykoľvek v týždni. Aj teraz, keď sa vrátim domov, viem, že tam bude nejaká vernisáž, výstava, divadlo, koncert, stále niečo. A tým, že ja som veľmi kultúrne žijúci človek, tak mi to tu chýba.

Asi aj preto sa ako stážistka v Malom Berlíne a v rámci Nádvoria snažíš rozširovať povedomie o ukrajinskej kultúre. Aké však boli začiatky tu v Trnave?

Začiatky boli veľmi náročné. Aj keď som bývala s kamarátkou na internáte, stále som sa nudila a cítila osamelo, ako cudzinka. Jedno obdobie som dokonca mala blok, že som sa bála rozprávať. Mala som strach povedať niečo chybne, keďže som mala pocit, že všetci okolo chcú byť novinári. Tak som sa rozhodla mlčať. A až časom som pochopila, že to nie je dobre.

Na tohtoročnej prihláške som si veľmi uletela. Ako môj osobný úspech som napísala, že ma sleduje na Instagrame jeden významný ukrajinský spisovateľ.

Kedy prišla príležitosť z Malého Berlína?

Tým, že som sa tu už veľmi nudila, hľadala som príležitosť. Hovorila som si, že chcem robiť kultúru. No a z Malého Berlína prišla ponuka, že hľadajú dobrovoľníčku na festival PILOT. Tak som sa ozvala a oni ma skontaktovali, že hľadajú práve niekoho z Ukrajiny, pretože majú rozbehnutú nejakú spoluprácu. Odvtedy som tam ostala natrvalo ako stážistka.

Ako si sa dozvedela o programe Nádvorie Kampus a čo ťa motivovalo podať prihlášku?

Dozvedela som sa o ňom cez kolegov v Malom Berlíne ešte rok dozadu, keď ho otvorili. Podala som si prihlášku, dostala som aj dobrý feedback, ale nakoniec to nevyšlo. Tento rok som to však mala náročnejšie. Zhodou okolností som mala ísť na Erasmus do Krakova na Jagelovskú univerzitu a zároveň s tým som si podala prihlášku na Nádvorie Kampus, ktorú som napísala snáď hodinu pred termínom odovzdania. Na tohtoročnej prihláške som si veľmi uletela. Ako môj osobný úspech som napísala, že ma sleduje na Instagrame jeden významný ukrajinský spisovateľ. No, a prijali ma.

Čiže si uprednostnila Kampus pred Erasmom?

Aj keď som do Krakova veľmi chcela ísť, nakoniec ma okolnosti okolo koronavírusu presvedčili, že tu mám zostať.

Aké sú podľa teba najväčšie benefity tohto programu?

Že sa musíš neustále prekonávať. Si motivovaný robiť veci lepšie. Napríklad ja mám problém rozprávať sa s cudzími ľuďmi, takže aj komunitné večery s hosťami pre mňa bývajú náročné. O to viac sa snažím pýtať. Ľudia ma zaujímajú. Ďalej určite mentoring. To, že môžeš neustále komunikovať s inšpiratívnou osobou a riešiť aj obyčajné veci zo života. Deliť sa o radosť a navzájom sa povzbudzovať. Za to som veľmi vďačná.

Koho máš ty?

Mne vybrali Barbaru Jagušák. Pracuje ako PR manažérka a robí podcasty o ekologickej udržateľnosti. Mám ju rada a je pre mňa veľmi zaujímavá aj napriek tomu, že každá máme iné záujmy. Už na začiatku mi povedala, že mi chce byť nie len mentorkou, ale aj dobrou kamarátkou a tento prístup si vážim.

O chvíľu to budú tri mesiace odkedy ste sa spolu s dievčatami nasťahovali do kampusu. Aké bolo zoznámenie a začiatky spoločného fungovania?

Dosť som sa bála. Nevedela som, čo od toho mám čakať. Išla som do úplného neznáma. Najviac som však mala strach z toho, že každá bude chcieť byť líderkou a stratí sa tam úprimnosť. Že sa z toho stane súťaž a budeme sa predbiehať, kto toho urobí viac. Našťastie sa to nenaplnilo. Po chvíli som zistila, že bývam s úplne úžasnými dievčatami a celý náš vzťah sa budoval úplne prirodzene.

Čo všetko sa odvtedy zmenilo a čo ti to prinieslo do života?

Začínam si viac veriť. Tým, že som toho vždy robila strašne veľa, niekedy som mala pocit, že nič z toho nerobím poriadne. Taktiež mi to pomohlo stať sa viac racionálnym človekom ako pocitovým. A hlavne sa menej bojím robiť nové veci. Nádvorie Kampus mi priniesol komunitu, skoro až rodinu, ktorá sa povzbudzuje a pomáha si navzájom. Za posledné štyri roky, ktoré som strávila na Slovensku, až teraz si môžem spokojne vydýchnuť a povedať, že som naozaj šťastná.

Najdôležitejšie je veriť si. Vo všetkom, čo robíte. Robte, čo vás baví a robte to najlepšie, ako viete.

A teraz k tvojmu osobnému životu.  Čomu sa venuješ popri štúdiu?

Ja som viac-menej taká freelancerka. Píšem vzdelávacie články pre žurnalistov na ukrajinský portál MediaLab.online. Prednedávnom som začala písať aj o slovenskej literatúre pre jeden ukrajinský časopis. Píšem recenzie filmov v slovenčine pre Cinemaview. Pracujem ako prekladateľka pre obchod s kórejskou kozmetikou v Bratislave. Fotím akcie pre Malý Berlín. Organizujem literárne podujatia na Ukrajine a rada píšem básne, ktoré by som v budúcnosti chcela vydať ako zbierku.

Kde hľadáš motiváciu robiť všetky tieto veci?

Nie je za tým nič skryté. Je to len o tom, že ma to baví. Baví ma všetko okolo kultúry a rada ju aj tvorím. A môj vzťah v písaniu to všetko uzatvára.

Aké sú tvoje vyhliadky do budúcna, máš nejakú predstavu, čo by si chcela robiť?

Veľmi by som chcela na Slovensku zorganizovať deň venovaný ukrajinskej kultúre. Rozšíriť povedomie o našom národe a búrať zaužívané stereotypy. Často sa stretávam aj tu na Slovensku s tým, že ľudia ani nevedia, že máme svoj vlastný jazyk a nepoužívame len ruštinu. Je mi smutno, keď si uvedomím, že sme susedná krajina, ale nevieme o sebe niekedy skoro nič. Inak nejakú životnú víziu nemám. Chcem sa venovať žurnalistike a kultúre, tomu, čo ma baví.

Je niečo, čo by si chcela odkázať našim študentom alebo budúcim záujemcom programu Nádvorie Kampus?

Asi len to, že najdôležitejšie je veriť si. Vo všetkom, čo robíte. Robte, čo vás baví a robte to najlepšie, ako viete. Taktiež nikoho neodsudzujte. Ani podľa národnosti, farby pleti či náboženstva. Také klišé, ale je podstatné si uvedomovať základné hodnoty. A počúvajte seba, svoj vnútorný hlas. A maminku. To je dôležité!

Úspešný mentoringový program Nádvorie Kampus vznikol pred tromi rokmi s cieľom podporiť mladých aktívnych ľudí v ich úsilí zlepšiť svoje okolie alebo rozbehnúť svoj vlastný projekt. Vďaka špeciálne navrhnutým aktivitám pomáha štipendistom pripraviť sa pre trh práce a rozvíjať ich kompetenčné zručnosti, najmä v oblasti komunikačných a manažérskych schopností. Práve tie totiž čerstvým absolventom vysokých škôl často chýbajú. Výnimočný projekt, ktorý spája profesionálnych mentorov so štipendistami, aby sa mohli vzájomne obohacovať novými poznatkami a zručnosťami, je jedným z prvých mentoringových programov na Slovensku. Jeho kľúčovou myšlienkou je poukázať na dôležitosť získavania praktických skúseností a zručností študentov už počas štúdia na vysokej škole. Štipendistov navyše motivuje k väčšej angažovanosti a podporuje ich v dobrovoľníckych aktivitách týkajúcich sa životného prostredia či komunitného rozvoja.

Pomôže pri hľadaní práce

Ukazuje sa, že absolventi vysokých škôl, ktorí okrem titulu vedia zamestnávateľom ponúknuť aj pridanú hodnotu v podobe skúseností s dobrovoľníctvom a zdravým prístupom k aktivizmu, majú lepšie šance uplatniť sa na trhu práce. Slovenský pracovný trh totiž zaznamenáva v posledných rokoch zaujímavý paradox. Na jednej strane zamestnávatelia tvrdia, že na pracovnom trhu nevedia nájsť dostatok pracovných síl s dostatočnou kvalifikačnou výbavou, na strane druhej, úrady práce evidujú nadbytočný počet vysokoškolských absolventov, o ktorých zamestnávatelia neprejavujú záujem.

Najväčšou výzvou čerstvých absolventov vysokých škôl, ktorí sa chcú zaradiť do pracovného procesu, je prekonať bariéru medzi obsahom vzdelávania a tým, čo požaduje prax. Zamestnávatelia v moderných firmách hľadajú ľudí, ktorí im vyhovujú nielen po stránke vysokej odbornosti, ale aj z hľadiska všeobecných schopností, zručností a angažovanosti. Žiadanými ľudskými zdrojmi sú absolventi vysokých škôl, ktorí môžu okrem titulu ponúknuť digitálne zručnosti, ovládanie cudzích jazykov, komunikačné schopnosti, inovatívny prístup k práci, tvorivosť či schopnosť pracovať v tíme. Práve tento súbor želaných zručností nadobúdajú štipendisti mentoringového programu Nádvorie Kampus.

Užitočné skúsenosti

Ročný rezidenčný štipendijný program posúva šiestich vybraných štipendistov a štipendistky vpred nielen prostredníctvom osobného mentora či mentorky, ale aj vďaka školeniam, workshopom, podnetným stretnutiam s inšpiratívnymi osobnosťami z rôznych odvetví a aktívnej komunite. Hlboké priateľstvá a tímová práca predstavujú ďalší z benefitov programu. Šiesti vybraní štipendisti bývajú v moderných a dizajnových priestoroch Nádvoria Kampus v historickom centre Trnavy. Vďaka komunitnému životu štipendisti rýchlejšie dospejú, stanú sa samostatní a nadobudnú silu prekonávať aj ťažšie životné skúšky.

Do aktuálneho ročníka vybrala trojčlenná komisia šesť štipendistiek denného štúdia z Trnavskej univerzity a Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Spomedzi takmer stovky odovzdaných prihlášok do štipendijného programu vynikala šestica dievčat, ktoré sa okrem štúdia aktívne angažujú v dobrovoľníctve, mediálnej činnosti, komunálnej politike a environmentalistike.

„Výberový proces nebol aj z dôvodu pandémie koronavírusu jednoduchý. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo vybudovať tím šiestich výnimočných a šikovných štipendistiek, ktoré sa navzájom obohacujú a našli v sebe oporu. Štipendistky sme vybrali aj na základe ich mimoškolskej činnosti, pretože cieľom programu je využiť ich potenciál, ponúknuť im nové príležitosti a umožniť im, aby prekonávali svoje limity,“ približuje ciele projektu Zuzana Fajta, koordinátorka študijného programu a šéfredaktorka Magazínu Nádvorie.

Kľúčový je mentoring

Štipendistky Anna Siedykh, Laura Dimová, Monika Kmeťová, Zuzana Sidorová, Soňa Havlíková a Soňa Mikulášová budú mať počas akademického roka nabitý program. Plánované workshopy a stretnutia so zaujímavými hosťami sú zamerané na leaderstvo, prezentačné zručnosti, projektový manažment, negociáciu či to, ako prinášať do projektov kreatívne a kritické myslenie.

Kľúčovým pilierom projektu je vzťah medzi štipendistami a ich mentormi, ktorí im pomáhajú v školských, profesijných, ale aj iných oblastiach života. „Mentoring nevnímame ako stáž, brigádu alebo konzultácie. Naši mentori sú skôr vzorom a profesijnou autoritou v určitom odvetví, ktoré pomáha našim študentkám v rôznych témach. Snažíme sa spájať mentorov a štipendistky na základe profesie, ale aj záujmov, aby sa medzi nimi vytvoril hodnotný vzťah,“ dodáva Zuzana Fajta. Ponuku stať sa na rok spriaznenou dušou šiestich inšpiratívnych štipendistiek prijali tieto osobnosti: Eva Nemčovská, 1. zástupkyňa primátora mesta Trnava, Martina Goffová, riaditeľka odboru komunikácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Katarína Beňová, kurátorka zbierky umenia 19. storočia v Slovenskej národnej galérii, Marika Majorová, režisérka a marketingová špecialistka, Barbara Jagušák, moderátorka a PR manažérka a Filip Šimoník, brand konzultant a marketingový špecialista.

Tlačová správa

Náš bývalý redaktor sa prihlásil do ročného študentského programu v Trnave. Kvôli pandémii koronavírusu ho musel s ostatnými účastníkmi predčasne opustiť. Atteliéru povedal, čo stihol zažiť predtým a ako hodnotí túto skúsenosť. Ako sám hovorí, dostať sa do Kampusu nie je však vôbec jednoduché.

Ako si sa dozvedel o možnosti prihlásiť sa do programu Nádvorie Kampus?

O programe som sa dozvedel, keď sme robili s kamarátmi projekt Túlavé labky. Oslovoval som miestne médiá, aby sme spropagovali náš projekt a natrafil som na článok o Kampuse. Ihneď ma táto ponuka zaujala, pretože som videl nadpis, že ubytovanie je zadarmo. Keď som sa však pozrel bližšie, zistil som, že je to jedinečná príležitosť a ponúkané veci boli fakt super. A nebolo to iba o ubytovaní.

Váhal si nad podaním prihlášky?

Nad podaním prihlášky som neváhal. Vedel som, že si ju tam pošlem a skúsim šťastie. Pri vypĺňaní samotnej prihlášky som dlho uvažoval, ktoré veci zo svojho skromného života ukážem a čím sa môžem pochváliť.

Ako prebiehal výberový proces do programu?

Výberový proces pozostáva z dvoch kôl. V prvom kole som si musel vyplniť naozaj podrobnú prihlášku, na základe ktorej komisia vyberala vhodných uchádzačov. Tí sa potom dostávajú do druhého kola – na ústne pohovory. Tam som sa stretol s vedúcimi celého projektu a pýtali sa ma na rôzne veci nielen z prihlášky, ale aj z môjho života. Potom som už čakal na vyhodnotenie.

Nakoniec si ťa vybrali, vieš prečo?

Prečo si vybrali práve mňa? Asi pre moju šikovnosť, ochotu pomáhať, chuť meniť veci k lepšiemu a asi aj na základe toho, ako som sa im páčil na pohovore. Myslím, že tam som zabodoval, ale to posúdiť neviem. Hovorím, ako to vidím ja.

Do Kampusu nie je jednoduché dostať sa, a tak skôr odporúčam neustále na sebe makať

Čo hovoríš na priestory Nádvoria?

Nádvorie je krásny priestor s peknou a kvalitnou architektúrou, za ktorou stojí aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. Prostredie Nádvoria som vnímal ako študent v Trnave už predtým a veľmi sa mi páčilo. Aj krásne prostredie bolo jednou z motivácií, prečo som sa chcel do programu dostať.

A teraz k samotnému bývaniu, mal si izbu sám?

Nie, na izbách sme bývali po dvoch. Mal som príjemného spolubývajúceho a z predošlých rokov, ktoré som strávil na stredoškolskom internáte, som sa nebál ničoho. Bol som pripravený na hocikoho a hocičo.Bývanie v priestoroch Kampusu je fakt perfektné. Každá izba má vlastnú kúpeľňu. Kuchyňa a ostatné priestory Kampusu boli spoločné, a to je tiež výhoda. Práve kuchyňa spojená s obývačkou bola miestnosť, kde sme s ostatnými účastníkmi trávili veľa spoločných chvíľ.

Ako fungovalo spoločné bývanie v Kampuse?

Zo začiatku sme nemali žiadne spoločné pravidlá. Žili sme hocijako, bez pravidiel a každý si robil to, čo mu vyhovovalo. Postupom času, keď nebolo, kde klásť špinavý riad a prach sa víril aj pri miernom pohybe, sme pochopili, že takto to ďalej nepôjde. Museli sme si stanoviť pravidlá, napríklad na umývanie riadu alebo upratovanie spoločných priestorov. Spoločné bývanie bolo bez problémov. Ako tak spomínam, ani raz sme sa nejako extrémne nepohádali. V Kampuse z nás vznikol naozaj dobrý kolektív ľudí.

Aké ste mali medzi sebou vzťahy?

Z môjho pohľadu sme mali skvelé vzťahy. Aj na moje prekvapenie sme si rýchlo na seba zvykli a hneď sme sa spriatelili. Ja som nemal problém s nikým a myslím si, že ani ostatní nemali problém so mnou. Ak bol nejaký problém, vedeli sme si ho vydiskutovať a všetko bolo v poriadku.

Každú nedeľu sme mohli absolvovať spoločný brunch v kaviarni Thalmeiner.

Spomeň si na prvý týždeň v Kampuse? Nemal si strach z niečoho nového a neznámeho?

Iba dve veci som v živote nemal – strach a peniaze. (smiech) Určite som sa nebál mojich nových spolubývajúcich, ani vedúcich programu, skrátka ničoho. Nie je sa čoho báť! Skôr som bol zvedavý a tešil som sa na to všetko, čo má počas roka čaká. Prvý týždeň bol z môjho pohľadu super. Všetci sme sa museli najskôr spoznať a veľmi tomu pomohli aktivity, ktoré nás čakali, či už predstavovanie Nádvoria, spoločná večera alebo aj obyčajné chvíle v Kampuse.

Čo bolo obsahom programu počas pracovného týždeň?

Počas každého týždňa sa program menil a nebol určený program na daný týždeň. Viac-menej bolo všetko otvorené a bolo na nás, ako program Kampusu využívame. Čo bolo povinné každý týždeň, boli večere v reštaurácii Akadémia. Vždy bol na večeri nejaký zaujímavý hosť, ktorý nám mal čo povedať nielen z profesijného, ale aj z osobnostného života. Pracovný týždeň sme inak trávili každý zahltený svojimi povinnosťami a školou. Okrem spomínaných večerí sme mali prvý semester tri workshopy, teambuilding a veľa aktivít, ktoré sa časovo upravovali tak, aby nám všetkým vyhovovali.

Spomínal si večere s hosťami. S kým ste sa na nich stretli?

Napríklad s pánom primátor Bročkom, s ľuďmi z Nádvoria, s majiteľom pánom Trnkom alebo s rôznymi umelcami. Všetci nám mali čo povedať a každý jeden hosť bol perfektný. Ja osobne som si z každej večere niečo odniesol. Každého hosťa som počúval so záujmom a veľmi veľa som sa počas týchto neformálnych večerí dozvedel a naučil. Hlavne do osobnostného života.

Mali ste program aj počas víkendov?

Počas víkendov to bolo taktiež na nás. Každú nedeľu sme mohli absolvovať spoločný brunch v kaviarni Thalmeiner. Okrem toho nebol žiadny povinný program. Určite je dobré, keď človek zostáva v programe aj počas víkendu a spoznáva nielen ľudí na Nádvorí, spolubývajúcich, ale aj samotné mesto, ktoré má rozhodne čo ponúknuť.

Kampus nie je pre tých, ktorí hľadajú ubytovanie zadarmo.

Mrzí ťa, že kvôli koronavírusu ste museli opustiť Kampus?

Áno. Toto ma mrzí asi najviac. Tešil som sa na celý rok v Kampuse a to, že tam teraz nemôžem byť, mi je skutočne ľúto. Taký je život. Vždy nemôžete mať všetko. Program Kampus pokračuje však aj za priestormi Nádvoria. Spoločne si s Kampusákmi volávame, workshopy absolvujeme online a sme radi, že sa vidíme aspoň cez internet. Za ten viac ako polrok som toho zažil skutočne veľa. Spoznal som skvelých ľudí  a program mi dal do života skutočne dobrú lekciu.

Otázka na záver nemôže byť iná. Odporučil by si študentom prihlásiť sa?

Určite áno! Avšak, ako povedal môj spolubývajúci, program Kampus nie je pre tých, ktorí hľadajú ubytovanie zadarmo. Program je hlavne o aktívnosti, chuti meniť svoje okolie, snažiť sa byť lepší človek a v konečnom dôsledku aj o networkingu. Každému študentovi by som program odporučil. Do Kampusu nie je jednoduché dostať sa, a tak skôr odporúčam neustále na sebe makať a pracovať. Len pracovitosťou, skúsenosťami a šikovnosťou môže človek meniť svet okolo seba.

Program Nádvorie Kampus je určený šiestim mladým ľuďom z celého Slovenska, ktorí študujú v Trnave. Základným predpokladom na získanie ubytovania v akademickom roku 2019/2020 je úspešné absolvovanie prijímacieho konania a hodnotové a osobnostné vybavenie študenta.

Projekt sa snaží nájsť šikovných mladých ľudí naprieč odvetviami a študijnými odbormi, ktorí majú odhodlanie zlepšovať svet okolo seba. Študenti majú byť charakterní, ľudskí a nesebeckí, uvádza sa v tlačovej správe projektu.

Mali by však mať aj schopnosti a energiu veci meniť a viesť k tomu aj ľudí okolo seba. Dôležitá je aj schopnosť pretaviť svoje nápady do reality.

Nielen internát

Nádvorie Kampus nechce byť iba ďalším internátom. Bývanie je len jedným z benefitov programu a je viac prostriedkom, ako cieľom, píše sa v tlačovej správe projektu.

V priebehu roka je pre študentov pripravený rozvojový program, ktorý pozostáva z individuálneho mentoringu, tréningov, workshopov a networkingových aktivít. Mentorov získajú úspešní kandidáti na základe svojich individuálnych požiadaviek a  záujmov, tréningy budú zamerané na dôležité praktické zručnosti.

Drevená skriňa. Zdroj: Archív

Foto: Nádvorie Kampus

Foto: Nádvorie Kampus

Foto: Nádvorie Kampus

Pekná izba- Zdroj: Archív

Foto: Nádvorie Kampus

Foto: Nádvorie Kampus

Foto: Nádvorie Kampus

Foto: Nádvorie Kampus

Okrem toho štipendistom zakladatelia projektu pomôžu nájsť si kvalitnú stáž, aby mohli naberať reálne skúsenosti vo svojom odbore.

Program však nezabúda ani na sociálny aspekt – účasťou budú pravidelné spoločné večere a brunche, na ktorých budú vždy zaujímaví hostia, vďaka čomu môžu získať cenné kontakty.

Kto sa môže zapojiť?

Kandidáti musia v danom akademickom roku byť študentmi denného štúdia Trnavskej Univerzity, Univerzity sv. Cyrila a Metoda alebo Materiálovotechnologickej fakulty STU a musia mať menej ako 26 rokov.

Výber bude prebiehať v dvoch kolách. Prvé kolo spočíva vo vyplnení online prihlášky, ktorej kvalitu bude posudzovať panel hodnotiteľov. Prihliadať sa bude na záujmy a mimoškolské aktivity kandidátov, ale aj na študijný profil a študijné výsledky.

Nádvorie Kampus nechce byť iba ďalším internátom. V priebehu roka je pre študentov pripravený rozvojový program, ktorý pozostáva z i mentoringu, workshopov a networkingových aktivít.

Prvé kolo výberového konania do štipendijného projektu sa začína 15. apríla 2019 a záujemcovia môžu podať prihlášky až do 15. mája 2019. Najlepší kandidáti budú následne pozvaní do druhého kola, ktoré bude prebiehať formou individuálnych pohovorov. Najúspešnejší z nich potom dostanú pozvánku do štipendijného programu.

Neúspešný začiatok

Tím Nádvoria spustil prvý nábor už v septembri minulého roka, no po mesiaci sa nakoniec rozhodli štart programu odložiť.

“Myslím, že sa ukázalo, že sme neboli naplno pripravení a navyše sme nábor spustili tesne pred začiatkom akademického roka,” hovorí zakladateľ projektu Michal Trnka, ako cituje tlačová správa. Aj v dôsledku zlého načasovania sa im nepodarilo osloviť dostatočný počet študentov, s ktorými by boli spokojní.

Po roku sa projekt teda vracia opäť. Idea Kampusu sa však medzitým rozvinula z ubytovacieho štipendia na komplexný program pre výnimočných študentov, ktorý im dá nielen kvalitné zázemie, ale ponúka im aj možnosti osobnostného a profesijného rastu.

Čo získa 6 úspešných študentov?

• Ubytovanie v priestoroch Nádvorie Kampus počas celého akademického roka (od augusta 2019 do júna 2020). Individuálne je možné ubytovanie predĺžiť aj na obdobie letných prázdnin. Študenti a študentky budú ubytovaní v bunkách po dvoch. Súčasťou každej bunky je samostatná kúpeľňa, úložné priestory a pracovná plocha. V zdieľanom priestore sa nachádza plne vybavená kuchynka a práčovňa.

• Individuálny mentoringový program počas celého trvania štipendijného programu, zameraný na osobnostný a profesijný rozvoj.

• Workshopy, diskusie a semináre, kde sa naučia množstvo zaujímavých zručností a schopností.

• Prístup do Nádvorie Coworking, ktoré je ideálnym miestom na štúdium či prácu. Možnosť zúčastňovať sa na jeho aktivitách a eventoch.

• Možnosť získať relevantné skúsenosti formou stáže v niektorej z organizácií, ktoré v rámci Nádvoria pôsobia, či v niektorej z partnerských firiem.

• Dvakrát do roka niekoľkodenný tímbilding, počas ktorého navštívia skvelé miesta, ale takisto si oddýchnu a načerpajú inšpiráciu na nové projekty.

• Týždenne spoločné večere či brunche s ostatnými štipendistami a zaujímavými hosťami.

• Možnosť zapojiť sa do aktivít organizácií pôsobiacich na Nádvorí.