Spoločnosť v akej žijeme nám už dávno dala dosť jasne najavo, že je riadená mužmi. Od nepamäti ženám ukazuje ako sa majú správať, obliekať a prezentovať. Samozrejme, za tých pár rokov sa čo-to pozmenilo, no pointa zostáva viac–menej stále rovnaká. Aby si žena zaslúžila obdiv okolia, musí spĺňať určité kritériá nastavené tak, aby ulahodili mužskému oku. To spôsobuje to, že sa mladé dievčatá porovnávajú medzi sebou, čo môže mať katastrofálne následky ako je depresia. V najkrajnejších prípadoch dokonca aj samovražda.

Sociálne siete Instagram či Twitter v poslednom čase oblieta koláž dvoch fotografií. Táto koláž vyvolala mnoho zmiešaných reakcií a neunikla ani nám. Na fotografii vľavo môžeme vidieť 25-ročnú modelku Kendall Jenner, ktorá sa dostala do pozornosti vďaka účinkovaniu v reality show KUWTK.

Mnoho mladých dievčat ju považuje za vzor dokonalej ženy, nehovoriac o tom, že zastupuje aj prvé miesta v rebríčku krásy vytvorenom mužským pohlavím. Proste a v skratke, pozná ju a obdivuje skoro celý svet.

Alyssa Carson je na druhej strane obyčajné a zároveň neobyčajné devätnásťročné dievča, o ktorom mnoho ľudí ani len netuší. Celý život snívala o tom, že sa raz stane astronautkou. Zúčastnila sa niekoľkých vesmírnych táborov a v roku 2014 sa stala prvým človekom, ktorý absolvoval „NASA Passport Program“ a navštívila všetkých 14 turistických stredísk NASA v 9 štátoch. Dokonca bola uvedená aj ako najmladšia priekopníčka v talkshow Steva Harveyho.

Okrem toho účinkovala aj v dokumente The Mars Generation z roku 2017. Svet potrebuje vidieť viac dievčat ako je mladá Alyssa. Je omnoho vhodnejším idolom a vzorom pre malé dievčatá, ako napríklad spomínaná Kendall, ktorej fotka sa stala virálnou len vďaka tomu, že má na nej oblečenú spodnú bielizeň ukazujúcu jej „dokonalú a ideálnu” ženskú postavu.

Hrušky a jablká

Naozaj chceme, aby sme dávali mladým dievčatám takýto príklad? Aby nenasledovali svoje sny len kvôli tomu, že sa nezhodujú s predstavami „ideálnej“ ženy? A čo je vlastne ten ideál? Týmito otázkami sa zaoberali aj ľudia v komentároch pod fotkou, na ktorej boli vedľa seba spojené Kendall a Alyssa. Áno, samozrejme, že obo mladé slečny sú diametrálne odlišné a nemali by sme miešať hrušky s jablkami… Ale nespadajú náhodou hrušky a jablká do tej istej podskupiny ovocia?

Chápeme, že Kendall a Allysa žijú rozdielne životy, no predsa len majú niečo spoločné. Obe sú to ženy, ktoré nasledujú svoje vlastné sny. Čo ich rozdeľuje je to, že jedna z nich má väčšiu publicitu. Práve to je ten spomínaný problém. To je ten dôvod, prečo sa spôsob života Kendall považuje za ten „správny”. Pretože to je ten, ktorý nám médiá vedome podsúvajú.

Sociálne siete sú plné fotiek, ktoré však neodrážajú realitu. Je to niečo ako hnilé ovocie, ktorým nás kŕmia, až kým nám nie je zle. Toto ovocie chutí trpko a nesie v sebe závisť, ktorú pociťujeme pri pohľade na fotky, ktoré nám médiá ukazujú denno-denne.

Prečo nevyzerám ako ona? Prečo nemám takú postavu ako ona? Prečo nie som taká pekná? Tieto a mnohé iné otázky si mladé dievčatá po celom svete kladú každý deň.

Avšak, mnohí si neuvedomujú, že takto stále niekoho porovnávame (aj seba) a podvedome štveme proti sebe. Nespočetne veľa ľudí hlása, že ženy by predsa mali držať spolu a nie hašteriť sa a porovnávať. No práve tým, že odsudzujú ženy ako je Kendall, tak sebe vína lejú a ostatným vodu kážu.

Mali by sme sa ako ľudia zobudiť a konečne pochopiť, že nie každý z nás má rovnaké hodnoty a preferencie. Nemôžeme ostatným rozkazovať, ako majú žiť vlastný život. No čo môžeme urobiť je to, že nebudeme prezentovať a podsúvať iba jeden spôsob života a nazývať ho ideálnym.

Všetci to dobre poznáme. Dievčatá sa majú hrať s bábikami a nosiť šaty, chlapci sa majú hrať s autíčkami a obliekať si nohavice. Ružová farba je dievčenská a modrá zase chlapčenská. Svet módy niekedy dokáže byť veľmi prísny a nekompromisný, avšak nasledujúcich 7 ľudí sa nebálo prekročiť hranice a dokázať ostatným, že móda dokáže byť foremná a plná fantázie.

1. Amelia Bloomer

V dnešnej dobe sa nikto nepozastaví nad ženou, ktorá nosí nohavice. Je to niečo, čo vidíme na ulici každý deň, i keď nie vždy tomu tak bolo. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia boli pravidlá ženského obliekania veľmi prísne. Ženy museli nosiť výhradne šaty alebo sukne, pod tým spodničky a samozrejme nesmieme zabudnúť ani na tesne utiahnuté korzety, vďaka ktorým často nevedeli poriadne dýchať.

Veci sa začali meniť príchodom Amelie Bloomer, ktorá bola aktivistkou za ženské práva v období 50. rokov 19. storočia. Amelia chcela dosiahnuť to, aby bolo ženské oblečenie menej obmedzujúce pri bežných činnostiach a takisto aby sa aj pohodlne nosilo. Preto sa inšpirovala tureckými šatami a prišla s návrhom širokých voľných nohavíc, ktoré sa nosili pod sukňou siahajúcou po kolená.

Nohavice dostali ikonický názov Bloomer. Okrem toho, že posunuli hranice módy o krok vpred, tak sa začiatkom 50. rokov 19. storočia stali symbolom práv žien. V roku 1848 takisto začali vychádzať jej noviny s názvom The Lily, ktoré boli venované výlučne ženám. Spočiatku sa noviny venovali iba hnutiu striedmosti, no kvôli dopytu sa dvojtýždenník rozšíril aj o ďalšie správy.

2. Coco Chanel

Coco Chanel je jednou z najvplyvnejších módnych ikon 20. rokov. Väčšinu svojho detstva žila v sirotinci katolíckeho kláštora, kde sa vyučila za krajčírku. Po odchode zo sirotinca sa zamestnala u miestneho krajčíra. V 23 rokoch začala navrhovať a šiť klobúky, ktoré mali taký úspech, že už o 4 roky neskôr Coco otvorila svoj prvý obchod v Paríži, kde ich predávala.

Mnohí ju poznáme vďaka parfumu Chanel N°5 alebo jej ikonickým Little Black Dress (LBD). Aj napriek tomu, že jej šaty zožali neskutočný úspech rovnako ako aj jej parfum, Coco až rebelsky odmietala ženský štýl obliekania. Už vtedy uprednostňovala uvoľnenú a pohodlnú módu.

Postavenie žien v spoločnosti silnelo stále viac a viac a Coco priložila ruku k dielu tým, že začala navrhovať ženské oblečenie inšpirované mužskou módou. Do sveta pustila elegantné dámske obleky a kostýmy, blejzre a jednoduché každodenné oblečenie. Známa bola predovšetkým tým, že nosila námornícke prúžky, nohavice a robustné pletené svetre.

„Dala som ženskému telu slobodu: toto telo sa potilo pod parádnym hábitom, čipkami, korzetmi, bielizňou, vypchávkami,“ tvrdila Coco.

3. Prince

Prince, celým menom Prince Rogers Nelson, bol americký spevák, skladateľ, hudobník, hudobný producent, tanečník a herec. Je všeobecne považovaný za jedného z najväčších hudobníkov svojej generácie. Bol a stále je dobre známy pre svoju tvorbu, ktorá zahŕňala niekoľko rôznych žánrov.

Ako umelec bol známy svojím okázalým štýlom a hereckým prejavom. Začal byť považovaný za sexsymbol pre svoju obojpohlavnú sexualitu a hru s pohlavím. Prince je známy aj ako „ten čo nosil opätky“. Nosil ich, pretože boli určené na nosenie, ako to predviedla výstava Standing Tall v roku 2015 v múzeu Bata Shoe Museum v Toronte o mužoch na vysokých podpätkoch.

Mal to byť prejav sily a privilégií vyhradených pre vysoké mužské postavenia a až neskôr využívané prevažne ženami v 17. a 18. storočí. Takisto ako sa odmietal držať jedného žánru v hudbe, tak sa odmietal držať aj jedného štýlu obliekania. Princ však mal svojský spôsob, akým preberal prvky ženskosti – čipky, volániky, flitre, vysoké podpätky. Toto všetko si privlastnil a premenil to na znak mužského sexappealu, ktorý mu závidela nejedna žena.

4. Freddie Mercury

Freddie vyrastal v čase, keď búriť sa proti mainstreamovej móde nebol práve najlepší nápad. On aj jeho priateľka Mary Austin pracovali v obchode s oblečením. To im poskytlo perfektné miesto, odkiaľ mohli sledovať svet módy.

Freddieho si pamätáme ako človeka, ktorý nosil obtiahnuté pestrofarebné kostýmy, ale takisto aj obtiahnuté ženské džínsy, ktoré nosil s bielym tielkom alebo vzorovanými košeľami. Sebavedomie, s ktorým toto oblečenie nosil, dávalo najavo, že to nie je náhodou, ani že nezablúdil do ženského oddelenia pri výbere jeho kúskov do šatníka.

Najväčší šok prišiel, keď svetlo sveta uzrel videoklip k piesni I Want To Break Free od skupiny Queen, ktorej bol Freddie líder. V ňom mal totižto na hlave parochňu, na nohách opätky a na ušiach náušnice. Mal oblečenú čiernu minisukňu, pančušky a takisto aj opätky.

Aby to všetko do seba zapadalo, svoj „look“ doplnil aj vypchávkami pŕs. Avšak, aby bolo stále jasné, že Freddie je chlap, svoje ikonické fúzy si neoholil.  Bol to statement, ktorý dosť skoro naštartoval revolúciu. Mužská móda stratila smer a zmysel. Make-up, farebné blúzky, úzke nohavice, vysoké podpätky…. to všetko bolo možné.

5. Mark Bryan

Mark Bryan je Američan a je robotickým inžinierom. Dokazuje, že je konečne čas zbaviť sa rodových stereotypov, najmä v oblečení. Žije svoj život ako každý iný človek. Chodí do práce, do mesta s priateľmi, trávi čas doma so svojou ženou a deťmi…Takmer vždy však nosí sukňu a podpätky.

„Obliekam sa takto, pretože môžem. Len aby som bol iný. Vždy som obdivoval ženy, ktoré nosili úzke sukne a podpätky. Priťahovala ma sila, ktorú prezentovali. Podľa mňa oblečenie nemá pohlavie. Preferujem „mužský“ vzhľad nad pásom a „bezpohlavný“ vzhľad pod pásom. Je to všetko o oblečení bez pohlavia,“ tvrdí Mark v rozhovore pre portál Bored Panda.

Pre Marka je to „len“ oblečenie. Keď má na nohách opätky, cíti sa vyšší a mocnejší. Takisto tvrdí, že možno práve to sebavedomie nosiť takéto oblečenie mu dodalo istotu a silu zvládať stresové situácie v práci.

Ľudia sa Marka pýtajú aký názor má na to jeho okolie a hlavne rodina, keďže mnohých šokovalo, že Mark je ženatý a má 3 deti. Od svojej rodiny má však plnú podporu a jeho dcéra mu dokonca niekedy pomáha s kombinovaním jeho outfitov.

https://www.youtube.com/watch?v=4Oq_GQyh_GU

6. Harry Styles

Meno všetkým fanúšikom skupiny One Direction veľmi známe. I keď sa skupina už dávnejšie rozpadla, každý člen – Zayn Malik, Louis Tomlinson, Liam Payne, Niall Horan a v neposlednom rade aj Harry Styles – sa vydali svojou vlastnou cestou sólo kariéry.

Ohľadom Harryho sexuálnej orientácie vzniklo niekoľko špekulácií, no on sám tvrdí, že sexualita nie je žiadna nálepka a každý by mal byť tým, kým chce.

Harry sa len nedávno zapísal do histórie ako prvý muž vôbec, ktorý sa nachádza na obálke módneho magazínu Vogue úplne sám, a ešte k tomu v šatách. „Oblečenie je tu na to, aby sme sa s ním hrali a experimentovali,“ tvrdí Harry. „Občas, keď zájdem do obchodov, pristihnem sa, že pri pohľade na ženské oblečenie myslím na to, aké je úžasné,“ pokračuje Harry v rozhovore pre Vogue. Nie každý je však z tohto „experimentu“ nadšený. Po zverejnení spomínaných fotografií sa rozpútali rôzne debaty o poženšťovaní mužov.

Niekoľko ľudí sa vyjadrilo, že takto predsa muž nemôže vyzerať, pretože to nie je mužné. Avšak viacerí sú toho názoru, že už stačilo toxic masculinity a je načase aby aj muži dokázali vyjadriť svoje pocity, hoci aj nosením šiat či sukní.

7. Yungblud

„Bol som na návšteve u mojej susedky Annabelle,“ spomína si anglický spevák YUNGBLUD, vlastným menom Dominic Richard Harrison, na deň, kedy si prvýkrát obliekol šaty. „Mal som okolo 11 rokov a ona mi to obliekla zo srandy. V momente ako to na mňa dala, akosi som v sebe odomkol niečo nové. To ako som to na sebe cítil, miloval som pocit hodvábu na mojom tele. Tak trochu mi to dodalo sebavedomie, ktoré sa začalo ako vtip,“ pokračuje Yungblud pre PAPER.

Lak na nechtoch,  farebné i čierne rúže, výrazný make-up. Ničoho z tohto sa mladý spevák nebojí a nosí to s hrdosťou. Takisto ani o sukne, šaty a crop-topy nie je v jeho šatníku núdza. V dnešnej dobe máme síce omnoho väčšiu slobodu obliekania, no stále sa nájdu na svete miesta, kde je takéto niečo neprípustné.

Jedným z tých miest je aj Rusko, kde Yungblud na svojom vystúpení obdržal vyhrážky smrti, pretože mal na sebe oblečenú sukňu. To mu však nezabránilo obliecť si šaty, ísť sa odfotiť na Červené námestie v Moskve a všetkým dokázať, že toto je proste on a že sa neplánuje zmeniť.

Človek nemusí byť dokonale vypracovaný, aby mohol o sebe povedať, že je športovec a miluje pohyb. Svoje obrazy nemusí predávať za veľké sumy a mať výstavy v galériách, aby povedal, že je umelec.
Ani cestovateľom sa nestanete až vtedy, keď precestuje polovicu krajín sveta. Keď sa bavíme o životnom prostredí, súčasná populácia nemusí žiť bez internetu, nakupovania či vôbec nevyužívať auto, a predsa môže byť udržateľná a mať ekologický život.

Byť zodpovedným človekom k životnému prostrediu nemôže ostať iba vecou názoru. Nemalo by ísť o to, či sme za alebo proti. Cieľom nie je byť 100 % eko, ale začať. A nie je to vôbec náročné.
Na jednoduchosť ekologickej formy života poukazuje aj eko aktivista Matej Zámečník, ktorý hovorí,
že aj deti vedia zmeniť svet a vôbec nemusia čakať do dospelosti.

Ide o spôsob myslenia a rozhodovania v každodenných situáciách

K enormnému nárastu emisií prispieva každý z nás. Podľa svetových odborníkov existuje viac ako 95 % pravdepodobnosť, že ľudské činnosti za posledných 50 rokov môžu za ohrievanie našej planéty.
Pri ďalšom zvyšovaní priemernej teploty o 2 až 4 °C už naozaj nepôjde iba o zmeny v ďalekej Kalifornii či Austrálii, ale o nárast hladiny oceánov a topenie ľadovcov, ktoré budeme cítiť všetci na vlastnej koži.

Aby sme dosiahli znižovanie emisií skleníkových plynov, musíme sa zamerať na dve základné oblasti: energetika, do ktorej spadá elektrina, teplo, doprava a priemyselné činnosti a na potravinárstvo. Prechod na obnoviteľné a nízko-uhlíkové zdroje sa zdá byť kľúčovým faktorom v napredovaní. A ako môžeme znížiť emisie z poľnohospodárstva, a teda z potravinárstva? Dáta sa zhodujú, že striedmejšia spotreba mäsa, najmä hovädzieho a mliečnych výrobkov, môže výrazne pomôcť k zníženiu emisií.

Začať je možné už každodenným nákupom. Stačí sa zamyslieť, či  naozaj potrebujem všetko, čo mám
v nákupnom košíku. Áno, aj v tom internetovom. Propagátorka ,,zero waste“ prístupu na Slovensku Petra Slezáková motivovala aj mňa premýšľať nad vlastnou spotrebou úplne jednoduchou myšlienkou:  „Pamätaj, že každý tvoj dnešný nákup bude zajtrajším odpadom.“ V súčasnosti sa dokonca odhaduje,
že až 1/3 potravín skončí ako odpad.

Začať sa dá aj v obchode

Našťastie, triedenie odpadu je už samozrejmosťou v mnohých domácnostiach. Dobrým zvykom je tiež zužitkovať, a teda „otočiť“ ešte raz použitú vec či obal, a tak eliminovať všetko jednorazové.

Pokiaľ nekupujete kartón mlieka a potraviny pre celú rodinu, na cestu do obchodu zvoľte namiesto auta vlastné nohy. Namiesto skleníkových plynov, spotrebujete radšej vlastnú zásobu energie, ktorá sa nachádza v svaloch a posilnite tak aj svoje zdravie.

V supermarkete naozaj nepotrebujete plastové vrecko na banány či pomaranče, ktoré už vlastný obal majú. Namiesto plastového vrecka zvoľte radšej ekologickejšiu formu, a to sieťky na zeleninu.
Pri budúcom nákupe skúste zablúdiť do uličky s rastlinnými alternatívami jedál. Dnes ich je na trhu veľké množstvo a aj z tofu, cíceru či vegánskeho proteínu je možné vytvoriť naozaj chutné a nutrične bohaté jedlo.

Ženskému oku určite v žiadnom obchode neujde výpredaj oblečenia či drogérie. Zaradiť spiatočku
pri bezhlavom hádzaní do košíka všetkého nepotrebného, je opäť len plusom pre životné prostredie.

Netreba byť ekoterorista a hádať sa s každým, kto klimatickú krízu podceňuje. Lepšie je začať od seba. Možností ako priložiť ruku k dielu, je naozaj neúrekom. Prispieť môže tým, že si dáte deň bez mäsa, auta, či návštevou bezobalového obchodu alebo sekáču namiesto nákupného centra.

Na motivačný začiatok k ekologickejšiemu správaniu odporúčam aj najnovší dokument na Netflixe od Davida Attenborougha  A Life On Our Planet. Poďme do toho všetci spolu a urobme z eko životného štýlu cool záležitosť. Treba si uvedomiť, že naša planéta bola vo vesmíre veľmi dlho aj bez nás. Pre svoju existenciu ľudskú rasu naozaj nepotrebuje, my ju však áno.

Denis Bulejka sa už roky profesionálne venuje osobnému koučingu, biznis koučingu a tímovému koučingu. Používa pritom metódu koučovania zameranú na výsledky a aplikovanie do praxe. Vďaka tomu pomôže človeku nájsť odpoveď na jeho vlastné, vnútorné otázky samostatne. Kouč Denis viedol majiteľa reklamnej agentúry, či rôznych iných ľudí vo vedení známych firiem. Vypočujte si podcast, ktorý vám môže pomôcť nájsť spôsob, ako napríklad zefektívniť vašu prácu.

Postavenie žien vo svete je v súčasnosti skutočne rôzne a rôzne sú aj riešenia strán v otázke feminizmu. Nájdeme ešte stále miesta, kde žena nie je oveľa viac ako majetok, kde nemá právo vybrať sa vlastnou cestou a robiť slobodné rozhodnutia. Súčasná situácia je, našťastie, neporovnateľná s minulosťou a Slovensko nepatrí k týmto extrémnym príkladom. Napriek tomu značne zaostávame za ostatnými krajinami Európy a o ideáli rovnosti môžeme aj naďalej len fantazírovať.

Medzi hlavné problémy ale nepatrí len pomerne konzervatívny prístup ľudí v rámci krajiny. Veľmi dôležitou súčasťou sú aj zákony, možnosti a riešenia, o ktoré sa má starať naša vláda a jednotlivé politické strany. V tomto smere však momentálne nevieme, či môžeme konečne očakávať revolúciu, alebo budeme musieť skonštatovať, že „na Slovensku nič nové.”

Čo so sebou prináša nová vláda

Strana OĽANO, ktorá vo voľbách získala od ľudí najväčšiu dôveru, má v otázke feminizmu pomerne jasno. Ich program sa problematike jednoducho nevenuje. Samozrejme, nájdeme tu niekoľko bodov, ktoré pomáhajú rodinám, a tak strana môže čiastočne podporiť aj ženy. Ale opätovne je to len vo veľmi tradičnej a konzervatívnej rovine. Môžeme sa teda stretnúť napríklad s príspevkom budúcim mamičkám, ktorý bude žena dostávať po dosiahnutí štvrtého mesiaca tehotenstva. Táto možnosť je určite prijateľnejšia než pôvodné snahy o úplný zákaz interrupcií.

Podobný prístup zaujalo aj hnutie Sme rodina. Zameriavajú sa taktiež prevažne na finančnú pomoc budúcim mamičkám, no pomaly sa v ich programe začína poukazovať aj na platové rozdiely. Problémom však je, že aj táto politická strana k téme pristupuje veľmi konzervatívne a vymedzuje klasickú rolu ženy. Platové odlišnosti odôvodňujú materstvom, a preto chcú práve mamám vyrovnávať platy a dôchodky. Nanešťastie, týmto prístupom sa starajú o podporu vnímania žien najmä ako matiek. Nepodporujú tak skutočnú rovnosť, osobný rozvoj a samostatnosť každej ženy individuálne, či už sa rozhodne stať rodičom alebo nie.

https://www.instagram.com/p/B9_oSdxHVLE/?utm_source=ig_web_copy_link

SaS má k problematike oveľa bližšie: „Ratifikujeme Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Prijmeme právne úpravy, ktoré umožnia predchádzať diskriminácii pohlaví a domácemu násiliu a poskytnú jeho obetiam potrebnú pomoc.” Strana v programe zhrnula najdôležitejšie body, ale mnohé veci nepopisuje konkrétne. Neponúka nám priame kroky, a tak je otázne, ako k celej problematike nakoniec pristúpia.

Podobne ja na tom aj strana Za ľudí. Dalo by sa povedať, že podľa rozhovorov a verejných prejavov patria k zástancom feminizmu. V rámci ich zastúpenia môžeme vidieť aj viacero ženských reprezentantiek. Vo svojom programe však tému popisujú skôr okrajovo a skutočným konkrétnym zmenám sa nevenujú. Vyzdvihnutia hodné sú ale napríklad formulácie jednotlivých bodov programu najmä v oblasti rodiny, kde pokrokovo pristupujú k obom pohlaviam rovnako.

Riešenia v oblasti platovej nerovnosti

Koalícia PS & SPOLU, ktorá zastala, takpovediac, „pred dverami vlády” s chýbajúcimi 0,04 % hlasov, mohla v celej situácii zamiešať karty. Ako jedna z mála strán sa rozhodli ponúkať možnosti, ako skutočne dosiahnuť spravodlivejšiu pozíciu žien v našej krajine. Dokonca sa zamerali hneď na viaceré oblasti.

https://www.instagram.com/tv/B7oeoTuniQU/?utm_source=ig_web_copy_link

V prvom rade si chceli posvietiť na spoločnosti, firmy, inštitúcie, orgány aj podniky a dosiahnuť, aby zverejňovali platové rozdiely žien a mužov. Podľa prieskumu spoločnosti Forbes je rozdiel v priemernom plate ženy až 24,4 % v porovnaní s mužom. Keď si toto číslo predstavíme ako sumu z priemerného platu v našom štáte (1092 €/mes), dostávame sa na rozdiel až okolo 3192 € ročne. K tomu môžeme ešte prirátať aj odmeňovanie a naraz nie je celková čiastka až tak zanedbania hodná ako mnohí odporcovia feminizmu tvrdia. „Téme žien by sme sa mali venovať a Slovensko v nej veľmi zaostáva. Na rovnakej pozícií žena automaticky zarába menej ako muž. V štatistikách preto dosahujeme jedno z najhorších čísel,” potvrdil aj bývalý prezident Andrej Kiska (strana Za ľudí) v predvolebnej debate.

Vyrovnávacie opatrenia na pracovných pozíciách

Ďalším riešením koalície PS & SPOLU boli dočasné vyrovnávacie opatrenia. Tie mali slúžiť na to, aby sa pri prijímaní do nového zamestnania uprednostnili v prípade rovnakých kvalít ženy. Týkať sa to malo najmä exekutívnych, reprezentatívnych, diplomatických, ale i straníckych pozícií, a to až do vyrovnania stavov. Rovnako tak napomáhať ženám v angažovaní sa aj v menej tradičných povolaniach a disciplínach. Samotné vyrovnávanie ale môžeme vnímať z rôznych pohľadov.

Na jednej strane sa takéto opatrenie dá vnímať ako skvelá príležitosť pre ženy zastávať vo väčšej miere funkcie, ktoré sú za bežných okolností menej dostupné. Mohlo by to taktiež napomôcť k posunu v myslení stále konzervatívnej spoločnosti a vytiahnuť ženu zo stigmy, ktorou je primárne len staranie sa o rodinu a domácnosť. Prirodzene, nie je nič zlé na tom zvoliť si túto cestu. Nemusí to však byť vytúženým cieľom pre každú jednu z nás, a tak by vďaka spomínanému opatreniu bolo možné postupne zvoliť aj ambicióznejšie kariérne smerovanie.

Na druhej strane môžeme predpokladať, že je zriedkavé, aby uchádzači o zamestnanie mali naozaj rovnakú úroveň kvalít. Bolo by teda náročné zaviesť podobné návrhy do praxe. Taktiež nie je celkom správne, aby pracovnú pozíciu získal človek na základe pohlavia. V konečnom dôsledku ide predsa o to, aby bola práca vykonávaná čo najlepšie, nech už ju robí ktokoľvek.

Koalícia sa zároveň zamerala aj na pomoc rodinám či budúcim mamičkám. Zlepšenie podmienok v pôrodniciach alebo poradne pre ženy, ktoré sú v zložitej situácii a zvažujú možnosť vzdať sa dieťaťa. Medzi dôležité kroky ale zaraďujú aj ratifikáciu Istanbulského dohovoru.

Istanbulský dohovor alebo zlo z Istanbulu

Slovensko sa v téme Istanbulského dohovoru rozdelilo na akési dva tábory. Mnohí ľudia ho podporujú, no vidia v ňom problematické formulácie či dokonca údajnú gender ideológiu. Iní hovoria, že je to potrebný krok na to, aby sme sa zaradili medzi moderné krajiny. Každopádne, odhaduje sa, že až každá tretia žena (čiže dokopy až 61 mil. zo 185) zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie od dovŕšenia 15 rokov.

Základom dohovoru preto je zosúladiť právne normy a politiku štátov s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany žien, dievčat a ďalších skupín ohrozených násilím v Európe. Vyžaduje, aby rôzne formy násilia (psychické, fyzické, sexuálne obťažovanie, manželstvá z donútenia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov…) boli prísne trestané.

Tento dokument sa snaží zamedziť najmä násiliu na ženách a rovnako nabáda štáty k zlepšeniu ochrany obetí domáceho násilia. Ako riešenie ponúka napríklad finančnú pomoc, rozšírenie poradenských služieb a snahu o medializovanie prevencie.

V rámci aktuálnej vlády, je tento dohovor považovaný za dôležitý, a to najmä stranami Za ľudí a SaS. Andrej Kiska vidí riešenie problému v možnosti, že napriek zamietnutiu dohovoru sa z neho vyberie „gro” toho najdôležitejšieho a práve to sa na Slovensku zavedie do platnosti. V tomto prípade by ale dochádzalo k problému vzhľadom na monitorovanie a štatistiky dohovoru v EÚ.

Pokiaľ by totiž bola uzákonená len určitá časť, Slovensko by sa nemohlo zapojiť do zberu informácií o účinnosti opatrení. Keď sa na to ale pozrieme z pohľadu súčasnej situácie v krajine, bolo by to, takpovediac, „lepšie niečo ako nič”. V konečnom dôsledku je predsa najdôležitejšie, aby ženy dostali pomoc a ochranu, ktorú potrebujú. Spôsob, akým sa to uskutoční, je už vedľajší.

Nateraz zostávajú riešenia strán v otázke feminizmu aj vzhľadom na korona krízu v úzadí. Možnosti by tu síce boli, ale či sa naozaj dočkáme ich zavedenia do praxe je už, bohužiaľ, neisté. Pevne však veríme, že počas rozlúčky s predošlou vládou, sme sa rozlúčili aj so zastaralými prístupmi k feminizmu a že konečne na Slovensko príde „vietor zmeny”.

Autor: Dagmar Kováčová

Autor: Simona Mičová

Autor: Dagmar Čatlošová

A práve tu sa vytvoril priestor na ofrflanie aj druhej polovice. To nastáva vtedy, ak ten predmet, na ktorý ste sa tak tešili, nie je vôbec, ale že absolútne vôbec a ešte raz vôbec o tom, o čom ste si mysleli, že bude. Dokonca má aj viac hodín ako predmet, ktorý by bol užitočnejší. FMK je síce skvelá, mladá a dynamická. Avšak občas má aj veľký talent zamraziť aj ten posledný kúsok kreativity, ktorý v sebe v tú chvíľu máte.

text: Lenka Hlopková

text: Ľuboš Greguš

text: Michaela Lehotská

Prečo teda existuje toľko otravných reklám? Po menšom zamyslení som dospela k záveru, že lepšie je vymyslieť reklamu, ktorú budeme neznášať, než milovať. Je vedecký dokázané, že negatívne situácie si pamäť dokáže uchovať dlhšie ako pozitívne. Čím je teda reklama otravnejšia, tým dlhšie si ju budeme pamätať. Ostáva mi už len veriť, že na smrteľnej posteli sa mi nebude v hlave premieľať: „A s kým bankujete vy?“

text: Michaela Stareková