Feministky = ženy, ktoré nenávidia mužov?

Comment

Feminizmus

Otázka feminizmu často vyvoláva v našej spoločnosti ostré a najmä odmietavé reakcie. Už od jeho začiatkov sa stretával s kritikou, pretože narúšal dovtedy zaužívané predstavy o tom, ako by žena mala vyzerať a ako by sa mala správať. Časy, keď sa ženy mali starať len o domácnosť či deti, už ale dávno pominuli. Aj v dnešnej dobe však stále veľa ľudí, najmä mužov, vníma toto slovo negatívne. Spájajú si ho s ruskou ženskou punkovou kapelou Pussy Riot, ktorej členky sú známe svojimi protestmi, alebo s predstavou ženy – extrémistky, ktorá sa stavia proti opačnému pohlaviu, nenávidí ho a snaží sa ho za každú cenu zdegradovať. Pritom asi nevedia, že toto hnutie nachádza silnú podporu aj u mužov. Niektorí dokonca tvrdia, že feminizmus je, viac-menej, niečo ako nacionalizmus. V skutočnosti je však hlavnou myšlienkou tohto smeru zrovnoprávnenie žien a mužov a snaha dospieť k spravodlivejšej a slobodnejšej spoločnosti. Stavia sa proti patriarchálnosti, vopred určeným kategóriám a stereotypom, z ktorých vyrástla ideológia nacionalizmu. Jeho zámerom je teda naučiť ženy myslieť a konať slobodne a najmä ich povzbudiť k tomu, aby vyjadrovali svoje názory a snažili sa ich presadiť. Feministky sa nesnažia mužov odsunúť na vedľajšiu koľaj, usilujú sa len o rovnocenné postavenie žien.

 

“Feministky sa nesnažia mužov odsunúť na vedľajšiu koľaj, usilujú sa len o rovnocenné postavenie žien.”

 

Niektoré rodové nerovnosti a diskriminácia žien, nielen v politike, ale tiež v ekonomike a kultúre, naďalej pretrvávajú a práve feminizmus sa snaží hľadať účinné prostriedky na ich odstránenie. Ak sa však žena snaží poukázať na túto situáciu, je obvinená z toho, že sa len zastáva svojho pohlavia a je zaujatá voči mužom. Keď sa iná rozhodne venovať naplno štúdiu a svojej práci, je označená za kariéristku, ktorá ignoruje svoje prirodzené poslanie matky. Nehovoriac o tom, že máloktorá žena o sebe otvorene povie, že je feministka, pretože nechce byť kvôli skreslenej predstave vnímaná negatívne.

Emma Watson a jej prejav na pôde OSN k téme feminizmus

Emma Watson a jej prejav na pôde OSN k téme feminizmus

Feministky dosiahli pokrok

Obdivuhodné však je, ako sa ženám podarilo vybojovať si lepšie postavenie v našej spoločnosti aj napriek tomu, že boli kvôli svojim názorom zosmiešňované a napádané. V štátoch západného sveta sa diskriminácia na základe pohlavia prejavuje len v politicko-spoločenskej oblasti, no v niektorých moslimských krajinách ide o úplné obmedzovanie žien. V dnešnej dobe však mnoho ľudí berie našu situáciu ako samozrejmosť a neuvedomuje si, koľko úsilia to vyžadovalo. Ženy totiž nie vždy mali právo slobodne voliť, vzdelávať sa, pracovať či vlastniť majetok a v niektorých krajinách sú stále podriadené mužom. Nedávno sme si pripomínali Medzinárodný deň žien, no málokto vie, že sa oslavuje ako deň boja žien za sociálne a politické zrovnoprávnenie, za medzinárodnú solidaritu, proti militarizmu a vojne. Dátum 8. marec bol zvolený k výročiu organizovaného štrajku žien, robotníčok z krajčírskych a textilných dielní v New Yorku v roku 1908. Tie protestovali proti desaťhodinovému pracovnému času, nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.

 

“Niektoré rodové nerovnosti a diskriminácia žien nielen v politike, ale tiež ekonomike a kultúre, naďalej pretrvávajú a práve feminizmus sa snaží hľadať účinné prostriedky na ich odstránenie.”

 

História feminizmu vo svete

Hlasy pre ženy

Hlasy pre ženy

Pôvod tohto smeru možno nájsť v osvietenstve, ktoré je charakteristické vládou veľkých žien preslávených veľkými činmi. Významnými medzníkmi, keď došlo k rozkolísaniu tradičných hodnôt, boli boje amerických osád za nezávislosť a Francúzska revolúcia. Ženy boli kvôli okolnostiam nútené prijímať mužské roly a začali si uvedomovať, že sú schopné ich prevziať. Stretávali sa v rôznych spolkoch, písali pamflety a rečnili na verejných miestach s presvedčením, že presadia svoje názory. Olympe de Gouges, Francúzka meštiackeho pôvodu a zakladateľka prvých ženských spolkov, hlásala, že ženy sa rodia slobodné a právne sú rovné mužovi. Vyžadovala garanciu rovných práv vo všetkých oblastiach života a skončila popravená na základe obvinenia z túžby po moci a zo správania, ktoré neprislúchalo jej pohlaviu. Začiatok 19. storočia je obdobím klasického feminizmu, ktorý myšlienkovo vymedzila Angličanka Mary Wollstonecraftová vo svojom diele Obrana práv žien. Podľa nej bolo podriadené postavenie žien umelo vytvorené a v danej dobe už natoľko samozrejmé, že ich menejcennosť bola považovaná za niečo prirodzené. Žiadala právo na rovnakú mzdu pre obe pohlavia a búrila sa proti triednym rozdielom. Založila školu a publikovala literárne kritiky a eseje zaoberajúce sa rovnakým prístupom k vzdelaniu, čím si vyslúžila mnoho kritiky od mužov.

 

“Máloktorá žena o sebe otvorene povie, že je feministka, pretože nechce byť kvôli skreslenej predstave vnímaná negatívne.”

 

Deň žien

Deň žien

Ďalšou požiadavkou feministiek bol rovnoprávny prístup k povolaniam. Začali presadzovať stanovisko, že domov sa pre ženu postupne zmenil na pascu, pretože sa stále viac odcudzovala spoločenskému dianiu. Spočiatku sa držali oblasti, ktorá súvisela s ošetrovateľstvom a výchovou – prvé ženy sa začali uplatňovať ako platené gazdiné, učiteľky a ošetrovateľky. Treťou oblasťou emancipačného hnutia bol boj za rovnaké právne postavenie mužov a žien, z čoho vyplývala aj požiadavka spoločne voliť. V tej dobe bolo ženám upierané právo voliť z dôvodu, že neboli považované za schopné rozlišovať a racionálne vnímať realitu. Nemohli samostatne spisovať závet, rozhodovať o svojom majetku, vrátane zarobenej mzdy, alebo o vlastných deťoch, viesť súdny spor, nemohli sa ani zúčastňovať politických schôdzí.

 

Radikálne feministky

Najvýraznejšie začali v tejto problematike vystupovať americké sufražetky, členky radikálneho hnutia za zrovnoprávnenie žien, ktoré založili spolok zameraný na získanie volebného práva pre ženy. Spočiatku boli spoločnosťou odsudzované z amorálnosti a stávali sa aj terčom fyzických útokov. Napriek nepriaznivej atmosfére sa začali sufražetky presadzovať aj vo Veľkej Británii. Rozvíjali súkromné dievčenské školstvo, začali sa združovať do spolkov a pre svoje aktivity získali aj podporu niekoľkých známych mužov, predovšetkým Johna Stuarta Milla. Organizovali podpisové petície a veľké demonštrácie. Prenikali do parlamentu a rušili jednania, rozbíjali okná a napadli na ulici ministra. Mnohé z nich skončili vo väzení, kde ich násilne kŕmili, pretože za svoje požiadavky držali hladovku.

Britská sufražetka Emily Davisonová sa na znak protestu vrhla pod kráľovho koňa a zahynula

Britská sufražetka Emily Davisonová sa na znak protestu vrhla pod kráľovho koňa a zahynula

 

“Spoločnosť a muži síce neodsudzovali vzdelanosť ženy ako takú, ale obávali sa, že by pripravila ženy o vlastnosti, ktoré sú pre mužov výhodné – obetavosť a nenáročnosť.”

 

Vďaka úsiliu sufražetiek sa ženy v Amerike aj vo Veľkej Británii dočkali úplného zrovnoprávnenia žien v oblasti volebného práva. Po prvej svetovej vojne mnohé európske krajiny zaviedli všeobecné volebné právo, a to ženám umožnilo, aby mohli nielen voliť, ale aj byť volené. V medzivojnovom období získali tiež možnosť študovať na svetových univerzitách a mnohé začali pôsobiť v oblasti vedy a umenia. Počas druhej svetovej vojny si ženy ťažko vybojovali spoločenské uznanie a postavenie, no po vojne sa už svojich práv nechceli vzdať a vznikla druhá vlna feminizmu. Do popredia sa dostal problém socializácie a zmena prístupu k rodine a práci. Ženám sa podarilo presadiť svoje požiadavky na právo na väčšiu kontrolu nad vlastným telom, na ukončenie tehotenstva a prístup ku všetkým profesiám. Každá príslušníčka civilizovaného národa Európy a Ameriky sa chopila šance na zlepšenie svojho postavenia.

 

“Aj napriek progresu, stále prevládajú určité zaužívané stereotypy, ktoré sú pre nás samozrejmosťou.”

 

Situácia na Slovensku

Emancipácia na Slovensku prebiehala najmä v mestách a kruhoch inteligencie. Ženské hnutie sa u nás vyvíjalo oddelene od českého, no navzájom sa výrazne ovplyvňovali. Keďže Slovenky potrebovali organizáciu, ktorá by združovala ich literárnu, charitatívnu a kultúrnu činnosť, vznikol spolok Živena. Tú možno považovať za významný medzník v aktívnom živote slovenských žien. Pôsobili v nej aj naše najvýznamnejšie spisovateľky, ako Elena Maróthy-Šoltésová, Terézia Vansová či Božena Slančíková-Timrava. Živena dokonca spolupracovala aj pri vydávaní prvého ženského časopisu Dennica. Za Českom sme však výrazne zaostávali, pretože sme nemali vlastnú univerzitu, ani stredoškolský ústav, na ktorom by mohli študovať ženy. Spoločnosť a muži síce neodsudzovali vzdelanosť ženy ako takú, ale obávali sa, že by pripravila ženy o vlastnosti, ktoré sú pre mužov výhodné – obetavosť a nenáročnosť.

Beyoncé na svojom koncerte s veľkým nápisom FEMINISTKA v pozadí

Beyoncé na svojom koncerte s veľkým nápisom FEMINISTKA v pozadí

Nástupom moderny v európskych krajinách sa sľubne rozvíjajúci proces v ženskom myslení radikálne prerušil a postavenie ženy sa opäť znížilo do úlohy matky, manželky a milenky. Príslušníci moderny boli toho názoru, že žena vyciciava tvorivé sily muža a spojenie sa s ňou znamená koniec umelca. V medzivojnovom období sa však ženy okrem starostlivosti o domácnosť začali venovať aj iným činnostiam, ako účinkovaniu v divadle či organizovaniu prednášok, a postupne získali aj možnosť študovať. Viac sa zaujímali o politické dianie a ich emancipačné snahy podporila vláda v roku 1920, keď vyhlásila ženy za politicky, sociálne a kultúrne rovné mužom. Touto témou sa však začali zaoberať až po tlaku zahraničia a ženských mimovládnych organizácií.

 

“Nazývame sa demokratickým štátom, no v niektorých prípadoch, akoby tu platilo heslo “rovní a rovnejší”.”

 

Ako to u nás vyzerá v súčasnosti?

Dnešná situácia je v porovnaní s minulosťou pokrokom, no Slovensko ešte stále v tejto oblasti dobieha krajiny, ktoré nemajú skúsenosť s komunizmom. Je pravda, že postavenie žien v našej spoločnosti sa zlepšilo, no o to viac sa musia snažiť obhájiť si svoj status. Aj napriek progresu stále prevládajú určité zaužívané stereotypy, ktoré sú pre nás samozrejmosťou. Niektoré veci vnímame ako čisto ženské záležitosti, iné zase ako mužské, najmä v oblasti povolaní. Platové podmienky medzi ženami a mužmi sa tiež stále líšia a v oblasti politiky sa ženy stretávajú s väčším neúspechom. Vládne u nás iný postoj voči feminizmu a rodovej rovnosti, čo môže byť aj výsledkom vplyvu našej kresťanskej tradície, ktorá presadzuje patriarchálnosť. Nachádza sa tu však mnoho aktivistov a aktivistiek, ktorí presadzujú práva žien, rovnaký prístup k povolaniu a rodovú rovnosť. Práve vďaka nim sa začalo hovoriť viac otvorene aj o téme sexizmu a násilia páchaného na ženách. Zaujímavé však je, ako sa k tejto problematike stavia väčšina spoločnosti. Poúča ženy o tom, aby sa neobliekali vyzývavo alebo počas noci nechodili samy a nehrozí im, že ich tam cudzí chlap znásilní. Ale prečo sú ženy vedené k tomu, aby sa nejakým spôsobom obmedzovali, inak sa do takej situácie dostanú vlastnou vinou? Nemali by sme skôr učiť mužov, aby sa k ženám správali s väčšou úctou a ovládali sa? Nehovoriac o domácom násilí, ktorým na Slovensku trpí každá štvrtá žena. Nazývame sa demokratickým štátom, no v niektorých prípadoch akoby tu platilo heslo “rovný a rovnejší”. Očividne má aj naša spoločnosť stále určité medzery v oblasti rodovej rovnosti takisto, ako aj ostatné. Snáď sa postupom času dopracujeme k úplnému zrovnoprávneniu žien a mužov a zároveň k slobodnejšej spoločnosti.

 


Autor: Nikoleta Žišková

 

 

Infoblok:

FEMINIZMUS:
-hnutie, ktoré presadzuje politickú, ekonomickú a sociálnu rovnosť žien a mužov

-stavia sa proti patriarchálnosti, vopred určeným kategóriám a stereotypom

-pôvod tohto smeru možno nájsť v osvietenstve

-prvé feministky boli kritizované spoločnosťou, odsudzované z amorálnosti a stávali sa terčom fyzických útokov, niektoré skončili vo väzení či dokonca popravené

-vďaka feminizmu získali ženy v našej spoločnosti právo slobodne voliť a byť volené, právo vzdelávať sa, pracovať, vlastniť majetok či ukončiť tehotenstvo


 

Vyjadrenia známych osobností k téme feminizmu:

“Som z Británie a myslím si, že je správne, aby som ako žena dostávala rovnaký plat ako moji mužskí kolegovia, že by som mala mať možnosť sama rozhodovať o svojom tele, že je správne, aby ma v politike a rozhodovacích procesoch mojej krajiny zastupovali aj ženy. Pre úplnosť, feminizmus je definovaný ako presvedčenie, že ženy a muži by mali mať rovnaké práva a príležitosti. Je to teória politickej, ekonomickej a sociálnej rovnosti.” – Emma Watson na zasadaní OSN

 

„Áno, som feministka. Hrdá. Teší ma, že si to môžeme povedať nahlas a nikto na nás kvôli tomu nekričí: Mlčte kravy!“ – Kiera Knightley v rozhovore pre Reflex

 

„Ženy sa tohto slova boja asi preto, aby ich nespájali s radikálnymi aktivistkami, ktoré v sedemdesiatych rokoch vyrážali do ulíc. Ale úprimne, veľa z toho, čo vtedy hovorili, platí aj dnes a ja s nimi v mnohom súhlasím.“ – Ellen Page hovorí otvorene o feminizme

 

„Myslím si, že stále žijeme v neuveriteľne sexistickej spoločnosti, hoci to vyzerá tak, že ženy spravili veľký pokrok. Žena je stále kategorizovaná a škatuľkovaná. Môžeš byť sexy, ale zároveň nemôžeš byť múdra. Môžeš byť múdra, ale zároveň nemôžeš byť sexy. Nikto sa nezaoberá tým, ako sa správajú muži.“ – Madonna v rozhovore pre magazín Refinery29

 

„Vždy som mierne zmätená, keď mi žena akéhokoľvek veku, no predovšetkým mladá žena, povie niečo ako: verím v rovnoprávnosť, ale nie som feministka. Feministka je podľa definície niekto, kto verí v rovnosť práv. Dúfam, že sa ľudia prestanú báť to hovoriť. To neznamená, že nenávidíte mužov, že sa chcete separovať od zvyšku sveta. Znamená to len, že veríte, že ženy majú rovnaké práva ako muži.“ – obhajkyňa ženských práv Hillary Clinton

 

„Moja mama je veľká feministka. Vždy podporovala ženy a ich postavenie v spoločnosti a myslím si, že tak nejako prirodzene sa sformovali aj moje názory, môj rešpekt voči ženám pochádza od mamy.“ – herec Chris Hemsworth

 

„Učíme dievčatá, aby boli nenápadné. Hovoríme im: „Môžete mať veľké ambície, ale nie príliš veľké. Mali by ste chcieť byť úspešné, ale nie zase veľmi úspešné, lebo zastrašíte mužov.“ Pretože som žena, očakáva sa, že budem chcieť vstúpiť do manželstva. Manželstvo môže byť zdrojom radosti a lásky a vzájomnej podpory, ale prečo dievčatá učíme, aby túžili po manželstve a neučíme to isté aj chlapcov? Robíme z dievčat vzájomné súperky, nie kvôli zamestnaniu alebo úspechu, čo môže byť podľa mňa dobrá vec, ale kvôli záujmu mužov.“ – časť úryvku textu z pesničky od Beyoncé – Flawless (text pôvodne pochádza od nigérijskej spisovateľky menom Chimamanda Ngozi  Adichie)


 

Fotky – zdroje:

flickr.com, newscom.com, google.com, theguardian.com

 

atteliér

Author

atteliér

Časopis študentov UCM.

Related Posts

Discussion about this post