Prieskum verejnej mienky uverejnený koncom septembra minulého roka ukázal, že až 60 % obyvateľov USA neverí médiám. O výsledkoch informovala známa analytická spoločnosť Gallup. Nízke čísla dôvery v mediálne inštitúcie však možno zaznamenať celosvetovo, pričom percentuálny prepad vykazuje taktiež dôvera na Slovensku.

Koncentrácia vlastníctva médií dôvere nepomáha

Politickým dianím rozdelená americká spoločnosť sa odzrkadlila aj v odlišnom pohľade na dôveryhodnosť. Z prieskumu vyplýva, že novinárskej práci nedôveruje 58 % republikánov, 35 % nezávislých a 6 % demokratov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom viera republikánov prudko klesla, a naopak, pri demokratoch mierne vzrástla.

Vzhľadom na to, že bývalý republikánsky prezident Donald Trump opakovane útočí na novinárov a označuje články z dielne serióznych médií za fake news, tieto čísla nie sú prekvapujúce. Za nedôveru voči médiám však nemôže výlučne Trump, keďže voliči Republikánskej strany im neveria dlhodobo. Koniec koncov, činnosť novinárov spochybňoval už v sedemdesiatych rokoch iný republikán – prezident Nixon.

Pre médiá boli nepriaznivé výsledky prieskumu okomentované aj v časopise Forbes. Autorka článku Patricia Barnesová sa v súvislosti s klesajúcou dôverou pýta, čo sa stane, keď médiá budú presadzovať vlastné záujmy na úkor zodpovednej kontroly vlády. Spomína pritom koncentráciu vlastníctva médií do rúk malej skupiny ľudí, čo považuje za možnú príčinu nedôvery k médiám.

Ako príklad uvádza mexického miliardára Carlosa Slim Helúa, ktorý sa v roku 2015 stal väčšinovým akcionárom v New York Times, a šéfa Amazonu Jeffa Bezosa, ktorý od roku 2013 vlastní Washington Post. Barnesová preto dáva do pozornosti otázku, či by niekoho prekvapilo, ak by Bezos nebol priaznivcom Trumpovej obchodnej vojny s Čínou a presadenia protimonopolného zákona v USA. Rovnako sa pýta v prípade Slim Helúa, tentoraz však upriamuje pozornosť na Trumpovo poškodzovanie vzťahov s jeho rodným Mexikom.

Kritika obľúbených politikov ľudí neteší

Viac svetla do problematiky vnáša austrálsky výskum, ktorým vedci zisťovali, čo konkrétne dôveryhodnosť ovplyvňuje. Medzi faktory prehlbujúce nedôveru v spravodajský obsah patrili nepresne podané príbehy v minulosti, zaujatí novinári, netransparentnosť, senzáciechtivosť a pretláčanie vlastnej agendy. Výskum zároveň odhalil, čo pomáha budovať dôveru v médiá. Čitatelia považujú za kľúčové faktory rozsah pokrytia informácií, otvorenosť voči spätnej väzbe či reputáciu spravodajstva a novinárov.

Získať dôveru tých, ktorí sú už voči správam skeptickí, je náročnou úlohou. Ľudia, ktorí médiám dôverujú, prejavili nadšenie a záujem pri príležitosti podieľať sa na zlepšení aktuálneho postavenia médií. Naopak tí, ktorí médiám nedôverujú vo všeobecnosti ani nehľadali možnosti, ako súčasnú situáciu zlepšiť.

Viac ako štvrtina Američanov nechápe rozdiel medzi spravodajským a redakčným obsahom.

Sociológ Michael Schudson rozoberá v časopise pre profesionálnych novinárov Columbia Journalism Review ďalšie príčiny možnej nedôvery v mediálny obsah. Keďže analytické žánre – s priestorom pre vlastnú interpretáciu autora – začali v žurnalistike postupne dominovať, význam objektívneho spravodajstva, ktoré odpovedá na základné spravodajské otázky, sa zmenšil. Vinou toho ostalo na čitateľoch, aby sami rozpoznali rozdiel medzi faktickými informáciami a informáciami vychádzajúcimi z úsudku novinára. Význam tohto tvrdenia zvýrazňuje fakt, že viac ako štvrtina Američanov nechápe rozdiel medzi spravodajským a redakčným obsahom.

Na tieto skutočnosti nadväzuje Schudson s tým, že možno nastal čas, kedy by mali novinári uznať, že nepíšu len z nezainteresovaného úsilia o pravdu. Keďže celé roky popierajú, že by ich osobné hodnoty mali niečo spoločné s tým, ako pristupujú k informovaniu verejnosti, nebude to jednoduché. Dokladá to myšlienkou, ktorá hovorí o tom, že novinári sa držia svojich profesionálnych hodnôt rovnako pevne ako lekári Hippokratovej prísahy.

Aj keď sú médiá vo vytváraní obsahu čoraz viac zodpovednejšie a presnejšie, politikou polarizovaná spoločnosť im prestáva dôverovať. Novinári totiž podrobujú priamej či nepriamej kritike ich obľúbených politikov alebo politické strany, s ktorými sú stotožnení. Veľa ľudí preto nebude veriť médiám aj naďalej. Nezáleží pritom na relevantnosti jednotlivých údajov, ktoré sú v článku predložené. Namiesto zaujatia kritického pohľadu nad vážnymi informáciami je podľa amerického sociológa ľudskejšie obviňovať posla danej správy.

Najdôveryhodnejšia je RTVS, najmenej bulvárne médiá

Údaje, ktoré prezrádzajú viac o dôveryhodnosti médií na Slovensku priniesol oxfordský inštitút Reuters pre štúdium žurnalistiky v tohtoročnej štúdii Digital News Report. V nej je uvedené, že slovenské mediálne prostredie sa vyznačuje populárnymi súkromnými televíznymi stanicami, dôveryhodným verejnoprávnym vysielateľom a silnými onlinovými médiami. Aj napriek tomu dôvera v médiá klesá nadol a v súčasnosti sa nachádza na 28 %. V porovnaní s minuloročnými výsledkami ide o päťpercentný prepad.

Slováci považujú za najdôveryhodnejšie médium verejnoprávneho vysielateľa RTVS (67 %), ktoré predbehlo spravodajskú televíziu TA3 len o jedno percento. Spomedzi denníkov sú na tom najlepšie Hospodárske noviny (58 %). Naopak, v rámci online médií veria čitatelia najviac portálu Aktuality.sk (58 %), ktorý je zároveň na vrchole rebríčka top onlinových médií. Medzi tradičnými médiami obsadila prvé miesto televízia Markíza. Najväčšiu nedôveru vzbudzuje u respondentov bulvárny denník Nový Čas (36 %) nasledovaný portálom topky.sk a Plus 7 dní (oba 31 %).

Hoci dôvera v prácu novinárov každoročne klesá, potešujúce môže byť aspoň zistenie o vyššom počte predplatiteľov digitálnych médií. Vlani platilo za obsah na internete o štyri percentá menej čitateľov ako je tomu tento rok (12 %).

Koronakríza zvýšila dopyt po serióznom spravodajstve

Na druhej strane koronakríza spôsobila, že ľudia opäť začali viac konzumovať obsah produkovaný dôveryhodnými médiami, a tak mnohé z nich prekonávali rekordy v návštevnosti. Potvrdzujú to viaceré výskumy realizované v prvej polovici minulého roka.

Analýzu slovenského facebookového prostredia uskutočnil Denník N, ktorý pozoroval celkovo 30 účtov. Zastúpenie mali po desať stránok bulvárne, seriózne a problematické médiá. Cieľom bolo zistiť počet interakcií od používateľov na jednotlivých stránkach.

Z údajov vieme vyhodnotiť, že dôveryhodné médiá dosahovali v marcových meraniach, kedy sa u nás objavili prvé prípady koronavírusu, väčší počet interakcií než v období parlamentných volieb. Záujem mali čitatelia aj o bulvárne správy. Stagnáciu alebo len minimálny rast však zaznamenali problematické médiá. Aj napriek tomu, že analýza odhalila zvýšený záujem o seriózny obsah, dezinformácie stále oslovujú veľké množstvo ľudí a ich popularita dlhodobo stúpa.

Počas koronakrízy stúpla sledovanosť aj televízii. Svedčia o tom výsledky merania adMeter. Zatiaľ čo pred zavedením opatrení proti koronavírusu sa priemerný strávený čas s médiami pohyboval okolo šesť a pol hodiny, neskôr vzrástol na viac ako sedem hodín denne. Za nárastom do významnej miery stojí sledovanosť televíznych staníc. Ľudí zaujímali predovšetkým spravodajské kanály, čo pocítila najmä TA3, ktorej sledovanosť sa v porovnaní s predchádzajúcim víkendom zvýšila vtedy o 400 %.

Facebook hodnotí kvalitu médií

Výraznejší záujem o spravodajský obsah sa neprejavil len v našom internetovom priestore. Pred dvomi rokmi prepracoval Facebook funkciu News Feed tak, aby na úkor správ zobrazovala viac obsahu od priateľov. Táto zmena ale poškodila spravodajským stránkam, ktorých návštevníci prichádzali primárne z Facebooku. Viaceré médiá sa preto rozhodli hľadať návštevníkov inde. Dôsledkom toho začala sociálna sieť strácať svoje dominantné postavenie spravodajského centra.

Podľa denníku New York Times však verejný dopyt po informáciách o koronavíruse zabezpečil médiám znovu obrovský prílev návštevníkov z Facebooku. Denník Washington Post získal za dva týždne o 119 % viac kliknutí ako za rovnaké obdobie v predchádzajúcom mesiaci. Podobný trend, dokonca aj vyšší, evidovali tiež ďalšie médiá ako The Times či NBC News. Vysvetlenie možno hľadať aj v tom, že sociálna sieť zmenila svoje algoritmy v prospech kvalitných vydavateľov.

Prostredníctvom mediálneho skóre kvality NEQ (news ecosystem quality) spustila hodnotenie 100 najlepších vydavateľov. Tento nástroj sa tak stal ďalším faktorom, ktorý určuje, ktoré správy zobrazuje News Feed používateľom. Skóre kvality daného médiá znižuje napríklad používanie clickbait nadpisov či zdieľanie dezinformácií.

Po tom, ako vypukla pandémia, hľadali používatelia informácie prevažne u vydavateľov s vyššou hodnotou NEQ. Medzi spravodajské organizácie, ktoré boli na tom najlepšie patrili CNN, The Times či Washington Post. Tento fakt bol však zlou správou pre médiá s nižším skóre ako britský bulvárny denník Daily Mirror, ktorý prišiel o 28 % návštev, informuje ďalej denník New York Times.