Fact-checker Robert Barca overuje dezinformácie na slovenskom Facebooku od marca. Odvtedy sa mu podarilo upozorniť na viacero hoaxov.

Téme fact-checkingu sme sa pred pár týždňami venovali v samostatnom článku, kedy sme vám priblížili, ako táto služba funguje a čo jej kritici vyčítajú. Rozhodli sme sa ďalej venovať tejto problematike, a preto sme oslovili priamo človeka, ktorý za overovaním faktov stojí. Je ním Robert Barca, bývalý redaktor Denníka N či webový editor časopisu .týždeň. V súčasnosti je jediný fact-checker pre náš trh.

V rozhovore pre Atteliér hovorí o tom, koľko hoaxov sa im v agentúre podarilo vyvrátiť, s akými druhmi falošných správ sa stretáva, ale aj o povolaní overovača faktov.

Viac ako 150 označených príspevkov

Správa, že Facebook začne overovať fakty aj na Slovensku, sa objavila vo februári. Fact-checkerom ste od 1. marca. Koľko hoaxov sa vám odvtedy podarilo vyvrátiť?

Áno, plnohodnotne sa fact-checking na Slovensku v rámci AFP ( pozn. red. Francúzska tlačová agentúra, ktorá zastrešuje overovanie faktov pre Facebook na Slovensku) spustil 1. marca 2020 na stránke fakty.afp.com. Odvtedy sme vyvrátili 32 falošných správ a pomocou nástroja Facebooku označili viac ako 150 príspevkov ako nepravdivých.

Zoberú zrniečko pravdy a doplnia zbytok obrazu tak, aby zapadal do ich názorového sveta.

V rozhovore pre portál Aktuality.sk ste uviedli, že editorský proces v AFP je mimoriadne dôkladný, informácie sa preverujú desaťkrát, a preto sú vaše články publikované aj viac ako týždeň po napísaní. Uprednostniť jeden hoax pred ďalšími môže byť náročné. Podľa akých kritérií sa pri výbere rozhodujete?

Kritériom je viralita príspevku, spoločenská závažnosť témy, aktuálnosť, ale aj náročnosť “debunku” – t. j. ako dlho mi bude trvať, kým dezinformáciu vyvrátim. Nedá sa povedať, že by sme postupovali podľa nejakej pevne danej prioritizácie. Pracujem na viacerých článkoch zároveň a rozhodujem sa na subjektívnej báze vždy v diskusii s editormi.

Keď označíte príspevok za hoax, ostatní užívatelia sú pred jeho prečítaním upozornení. Správa sa tiež začne zobrazovať v News Feede na nižších pozíciách. Máte nejaké údaje o tom, že takýto postup funguje? Nebolo by lepšie príspevok vymazať?

Oficiálne štatistiky či sociologický výskum v rukách nemám. Súčasný systém funguje tak, že každý, kto zdieľa dezinformáciu, ktorú my vyhodnotíme a označíme ako nepravdivú, dostane následne notifikáciu o tom, že zdieľal nepravdivý obsah s odkazom na článok, v ktorom dôkladne danú správu vyvraciame. Osobne mi tento prístup príde omnoho hodnotnejší, než keby sa mala správa len vymazať. Obsah my nemažeme, profily či stránky si ich následne môžu vymazať sami.

barca fact-checker
Na Slovensku zastrešuje overovanie faktov pre Facebook francúzska tlačová agentúra AFP. Na Slovensku zatiaľ pôsobí len jeden jej člen – Robert Barca. Zdroj: Súkromný archív Roberta Barcu

V apríli zverejnila – na základe článkov fact-checkerov – najznámejšia sociálna sieť upozornenia na 50 miliónov príspevkov s nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusus nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusu. Ktorá dezinformácia súvisiaca s pandémiou, rezonovala na slovenskom internete najviac?

Tých dezinformácií súvisiacich s pandémiou je veľmi veľa. Či už najrôznejšie tvrdenia o povinnom očkovaní, o tom, že koronavírus je výmysel, konšpirácia, že zaň môže Bill Gates, že ho vymysleli Rusi, Američania alebo čínska armáda. Objavujú sa tiež správy, že ho rozširujú 5G siete, ktoré sa u nás zatiaľ ani nezavadzajú, že vírus sa šíri pomocou chemtrails (pozn. red. teórie, že do paliva lietadiel sú pridávané látky za účelom vyvolania škodlivého účinku). Skrátka nespočetne veľa hlúpostí všetkého druhu.

Všetkých dezinformátorov spája, že si chcú budovať značku, priviesť čo najviac ľudí na svoj profil a získať čo najviac followerov. Preto rozširujú čo možno najškandalóznejšie až neuveriteľné správy, ktoré však buď nemajú s realitou nič spoločné, alebo len zoberú zrniečko pravdy a doplnia zbytok obrazu tak, aby zapadal do ich názorového sveta. My však nehodnotíme názory, ale pravdivostnú hodnotu nimi prezentovaných faktov.

V súčasnosti majú politici na Facebooku a Instagrame plnú voľnosť šíriť vyložené nezmysly a klamstvá.

Na slovenskom Facebooku ste ako fact-checker aktívny len vy. Je to dostatočné? Môžeme očakávať, že postupne budú pribúdať ďalší?

V tomto momente neviem o tom, že by sa mal projekt fact-checkingu v dohľadnej budúcnosti v rámci SR rozširovať. Kapacita jedného človeka však aj na náš relatívne malý trh nestačí. Myslím, že je pravdepodobné, že fact-checkerov pribudne.

Politici majú voľnosť šíriť klamstvá

Hybridným hrozbám sa začína intenzívnejšie venovať aj vláda SR. Je na Slovensku dezinformačná scéna rozšírenejšia v porovnaní s ďalšími krajinami V4?

Nemyslím si, že by bola na Slovensku dezinformačná scéna zásadne odlišná od iných krajín v regióne. Vo svojej praxi sa stretávam s dvoma druhmi falošných správ. Jedny sú medzinárodné – šíria sa po celom svete, sú prekladané trollmi a dezinformátormi z jedného jazyka do druhého a oslabujú dôveru v svetových politikov a médiá, pretože sa tvária, že poukazujú na rôzne medzinárodné sprisahania a pod.

 Moja práca je však najmä o neustálom hľadaní pôvodu dezinformácií a ich overovaní pomocou novinárskych metód.

Tým druhým typom sú lokálne dezinformácie, ktoré reagujú na domáci kontext v danej spoločnosti. Málokedy sa stane, že slovenský web preberie lokálnu dezinformáciu z politiky či spoločnosti, ktorú my vidíme napríklad v Poľsku, Francúzsku, Nemecku či inde.

Príspevkom aktívnych politikov sa venovať nemôžete. Práve oni však často patria medzi najväčších šíriteľov zavádzajúceho obsahu. Myslíte si, že sa to v dohľadnej dobe zmení a budete môcť kontrolovať aj ich činnosť?

Toto je najkľúčovejšia otázka zo všetkých. V súčasnosti majú politici na Facebooku a Instagrame plnú voľnosť šíriť vyložené nezmysly a klamstvá. Marian Kotleba šíril správu o mikročipoch vo vakcínach proti koronavírusu, ktoré vraj mali byť predpovedané už v Zjaveniach Jána v Biblii. Niečo takéto môže byť pri globálnej pandémii nebezpečné. Facebook však odmieta politikov hodnotiť, pretože nechce zasahovať do demokratickej súťaže, a ja neviem o tom, že by sa tento prístup mal v dohľadnej dobe meniť.

Fact-checker AFP vyvrátil aj hoax, ktorý prisudzoval prezidentke Zuzane Čaputovej iný príhovor, ako na klimatickom samite OSN predniesla. Zdroj: AFP

Ako vyzerá pracovný deň fact-checkera? Chodíte aj do terénu?

Každý deň sa venujem inej téme, vyberám príspevky a dezinformácie, ktorým sa budem venovať. Aj keď do terénu nechodím, mám pracovné stretnutia a som v neustálom kontakte so svojimi kolegami elektronicky. Moja práca je však najmä o neustálom hľadaní pôvodu dezinformácií a ich overovaní pomocou novinárskych metód.

Prax z viacerých redakcií a komunikačných oddelení bola pre mňa pri kvalifikácii na prácu v AFP kľúčová.

Medzi našimi študentmi sú možno budúci novinári, ktorí by sa chceli venovať fact-checkingu. Aké vzdelanie musí mať novinár na to, aby mohol vykonávať tento druh práce?

Fact-checking môže vykonávať prakticky ktokoľvek. Existuje mnoho aktivistov, blogerov či influencerov, ktorí overujú informácie vo svojom voľnom čase. AFP však svojich fact-checkerov dôkladne vyškolí v používaní online nástrojov, ja som absolvoval dve školenia v našej varšavskej bunke. Pri každodennej práci používam reverzné vyhľadávanie, nástroje na archiváciu webstránok, Crowdtangle a mnohé iné štatistické a analytické online nástroje.

Ja sám som sa dezinformáciám začal venovať až ku koncu magisterského štúdia pri svojom výskume. Na svoju prácu nepotrebujem žiadnu špeciálnu licenciu, nemám ani vzdelanie v oblasti žurnalistiky, vyštudoval som medzinárodné vzťahy a teraz ešte študujem fotografiu. Prax z viacerých redakcií a komunikačných oddelení bola pre mňa pri kvalifikácii na prácu v AFP kľúčová.