Alkohol patrí medzi najdostupnejšie drogy na svete. Kúpite si ho legálne takmer kdekoľvek a kedykoľvek, či už na benzínke, vo veľkom supermarkete alebo v zašitej večierke. Napriek jeho veľkej popularite mladí ľudia postupne menia pohľad na konzumáciu alkoholu a snažia sa ju minimalizovať. Preto nás zaujímalo, ako to vnímajú naši študenti.

Študentov UCM sme sa pýtali:

1. Kedy si prvýkrát ochutnal/a alkohol?
2. Ako často piješ alkohol?
3. Kde je tvoja hranica, pri ktorej prekročení už ide o závislosť?

Daniela, FMK, 1. ročník Bc.

1. Prvýkrát som ochutnala alkohol približne v 14 rokoch. Vypili sme si s kamarátkami u jednej z nich doma. Dali sme si gin.
2. Teraz pijem alkohol už oveľa menej, vyrástla som z toho. Ak sa však ráta pohárik vínka na večer, tak to si dám možno aj každý týždeň. A keď hovoríme o poriadnom pití, tak to praktizujem možno raz za tri mesiace.
3. Keď už človek pije tvrdý alkohol naozaj pravidelne, tak by som povedala, že ide o alkoholizmus. Pohárik vínka beriem ako relax, ale keď človek má potrebu niečo si dať pri akejkoľvek príležitosti, či je smutný alebo nahnevaný, vtedy to už pokladám za závislosť.

Adam, FMK KOMU, 1. ročník Bc.

1. Alkohol som prvýkrát skúsil, keď som mal 15 rokov spolu s kamarátmi, keď sme boli von. Išlo o vodku a tú aj pijem doteraz.
2. Čo sa týka pitia alkoholu, pijem ho zvyčajne každé dva týždne alebo keď som niekde s partiou von.
3. Keď ľudia pijú každý deň, vtedy si myslím, že je to už moc. Tam je moja hranica, ktorej prekročenie vnímam za závislosť.

Filip, FMK KOMU, 1. ročník Bc.

1. Prvýkrát som alkohol ochutnal, keď som mal asi 15 rokov a pravdepodobne to bolo na nejakej kamarátovej oslave. Išlo o ten najdostupnejší alkohol pre mladých, čiže vodku.
2. Alkohol pijem celkom často, povedzme raz za dva týždne, raz do týždňa s kamarátmi. Samozrejme, nie tak, že by som si sám doma otvoril fľašu. Skôr keď je zábava cez víkend alebo tak.
3. Za závislosť považujem, keď človek pije sám so sebou a dennodenne cíti potrebu vypiť si, aj keď na to nie je príležitosť a hlavne, keď si sám tie príležitosti vytvára.

Mathias a Soňa, FMK KOMU, 1. ročník Bc.

1. M: Nie je to kvôli tomu, že by som chcel byť spoločensky korektný, ale prvýkrát som si vypil až po 18 rokoch na školskom výlete.
   S: Ja, žiaľ, niekedy v 14. Nebolo to naschvál, bolo to s mojou kamarátkou, ktorá ma na to nahovorila.
2. M: Pijem maximálne príležitostne. Stačili mi dva školské výlety a open semester párty a povedal som si, že toto už nechcem zažívať.
   S: Takmer vôbec nepijem. Jednak mi alkohol nechutí, ale ani mi z neho nebýva moc dobre. Nepotrebujem ho a viem sa zabaviť aj bez neho.
3. M: Keď to má pravidelnosť a človek si už nevie povedať, že vynechá jeden deň, vtedy to už hraničí so závislosťou.
   S: Presne tak, keď človek pije každý deň a každú chvíľu pociťuje potrebu, že si musí niečo dať, trasie ho, keď má pocit, že si to musí dať a keď si dá, myslí si, že mu potom bude lepšie.

Sofia, FF, 1. ročník Bc.

1. Neviem, kedy presne som prvýkrát ochutnala alkohol. Istotne to bolo, keď som bola menšia, mala som nad 10 rokov, keď som si lízla od rodiny, ale pila som oficiálne možno v 15-16 rokoch.
2. Pijem príležitostne, čo znamená, že tak raz za mesiac, možno dvakrát. 
3. Závislosť by asi bola, keby mám fakt potrebu často piť a nezaobišla by som sa bez toho.

Tomáš, FF, 1. ročník Bc.

1. Alkohol som prvýkrát ochutnal v 15 na chate, kde mi mamin kamarát dal silnú tvrdú pálenku. Vtedy ma pitie hneď prestalo baviť a odvtedy som bol taký, že mi to moc nechutí, ale skúsil som, samozrejme, aj neskôr.
2. Alkohol pijem len príležitostne alebo keď raz za uhorský rok ideme niekde s kamarátmi do baru, tak si dám nejaký miešaný koktejl. Prípadne si vypijem, keď je nejaká oslava, stretnutie s rodinou, s ktorou sa často nevidíme, tak tri-štyrikrát do roka.
3. Pri závislosti záleží aj odkiaľ ste. Ak ste z Trnavy, v prípade piva by som povedal 4-6 pív, niekde na Záhorí alebo strednom Slovensku 10-12 pív. Keď hovoríme o tvrdom, tak tu v Trnave tri poldecáky a na Záhorí šesť. Vtedy už ide o miernejší alkoholizmus.

Laura, FF, 1. ročník Bc.

1. Prvýkrát som vraj ochutnala alkohol, keď som sa ešte len naučila chodiť a mali sme rodinnú oslavu. Načapali ma, ako dopíjam zvyšky z poldecákov. Ale nechutili mi. No naozaj opitá som bola prvýkrát asi niekedy po 18. 
2. Nepijem alkohol. Maximálne, keď ma niekto donúti tak raz za rok. A to si tiež dám tak pol pohára vína a ani ho nedopijem. Nechutí mi to.
3. O závislosť už ide, keď si človek potrebuje každý deň dať. Alkoholik nie je človek, ktorý sa raz za čas opije, ale taký, ktorý keď si aspoň raz za deň nedá niečo alkoholické, tak má buď zlú náladu alebo sa mu trasú ruky a pociťuje nutkanie, že si musí dať. Napríklad niečo také vidíme aj pri fajčení.

Miloš, FMK TEDI, 3. Bc.

1. Prvýkrát som alkohol okoštoval až v legálnom veku. Mal som asi 18 a pol roka, takže to už bolo v medziach zákona a rozbili sme sa s kamošmi na chate. 
2. Pijem tak raz za týždeň, ale nie v nejakých veľkých množstvách, iba tak zdravo, 1-2 pivká.
3. Prekročenie hranice závislosti záleží od človeka k človeku, ale povedal by som, že keď už niekto nie je schopný bežne fungovať a keď už cíti dopady toho, že nemá alkohol. Vtedy je to už veľmi zlé, dovtedy sa to ešte nejak dá. Keď človek cíti, že už bez pár promile nevie ani vstať, nevie sa bez alkoholu radovať, vtedy to už vnímam ako problém.

Michal, FMK TEDI, 3. Bc.

1. Prvý raz som sa opil v 16 rokoch pri príležitosti vykradnutia sa z domu, keď sme boli na jazykovom pobyte v Anglicku. Vtedy som prvýkrát pil alkohol bez dozoru rodičov a bolo to veľmi eventful (bohatý na udalosti – pozn. red.)
2. Pijem niekoľkokrát do týždňa, no nie vo veľkých množstvách, skôr príležitostne, napríklad na intráku. To znamená 2-3-krát do týždňa hlavne ľahký alkohol ako cider, pivko alebo víno prevažne s kamarátmi, sám nie.
3. Keď človek pije veľakrát do týždňa, sám a bez dôvodu, to je pre mňa alkoholizmus. A ešte keď človek povie, že mu chutí alkohol, to je pre mňa dosť varovné znamenie.

Viktória, FMK KOMU, 1. Bc.

1. Ak to mám zobrať tak poriadne, tak v 14 som prvýkrát pila alkohol. Boli sme s kamarátkami von, ja som bola nahnevaná na rodičov a chcela som vyskúšať niečo nové. Kamarátka ma teda presvedčila a dali sme si vodku.
2. Teraz pijem čo najmenej, skôr len keď je nejaká udalosť, oslava, párty a aj to chodím zriedkavo. Neopijem sa však do nemoty, že by som mala na druhý deň opicu alebo že by som si nepamätala, čo sa udialo.
3. Za alkoholizmus považujem, ak už má človek potrebu piť každý víkend, poprípade po škole, práci. Keď sa to opakuje a má cyklus, tam je moja hranica.