Média sú pod paľbou vlád. Potvrdzujú to slová českej eurokomisárky Věry Jourovej, ktoré povedala pre nemecký magazín Der Spiegel. V rozhovore upozornila na to, že nezávislosť médií je podrobená skúške v takmer všetkých štátoch Európskej únie. Za najalarmujúcejšiu považuje situáciu v Maďarsku a Poľsku.

Provládne médiá vo výhode

O tom, že situácia je vážna svedčí spoločný list 16 novinárskych organizácií obhajujúcich ochranu tlače, slobody prejavu a novinárov zo začiatku septembra. Medzi podpísanými možno nájsť Reportérov bez hraníc či Medzinárodný tlačový inštitút. Tento list adresovali Európskej komisii a vyzvali ju na zásah voči maďarskej vláde, keďže porušila pravidlá EÚ o štátnej pomoci s cieľom podlomiť pluralitu médií.

Autori listu poukazujú najmä na skutočnosť, že Európska komisia nekonala na podnet sťažnosti o štátnej pomoci podaných v rokoch 2016 a 2018. Prvá sťažnosť súvisí s verejnoprávnym vysielaním v Maďarsku, na ktorého adresu uvádzajú, že nespĺňa definíciu verejnoprávneho vysielania, ale je zaujaté v prospech vládnej strany Fidesz.

Sťažnosť z roku 2018 poukazuje na neférové zaobchádzanie pri distribúcii štátnej reklamy. Za príklad dávajú portál Index, ktorý bol najpopulárnejšou spravodajskou stránkou v onlinovom priestore, ale nedostal v štátnej reklame prakticky nič, hoci bol lídrom na trhu. Na druhej strane, jeho hlavný konkurent a provládny portál Origo zo situácie ťažil.

Médiá so spravodlivým a nestranným spravodajstvom takýmto spôsobom prichádzajú o tradičný zdroj výnosov z reklamy, keďže štát je najväčším inzerentom a sám si vyberá, kde svoje peniaze vloží. Strach z možných represií preto odrádza podnikateľov umiestňovať reklamy do týchto médií. Podobne nekalé trhové podmienky však panujú aj v tlači, rozhlase a televízii, pričom cieľom je finančné oslabenie nezávislých médií a umlčanie negatívnych hlasov smerujúcich na adresu vlády.

V liste upozorňujú konkrétne na koniec roka 2018, kedy sa ešte viac narušila pluralita médií v Maďarsku. Bola vytvorená Stredoeurópska tlačová a mediálna nadácia (KESMA), ktorá zjednotila provládne médiá a bola vyňatá z bežného preskúmania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že nadácia v súčasnosti kontroluje okolo 470 mediálnych spoločností, jej vznik zjednodušil centralizovaný systém kontroly obsahu.

Spraviť rozhovor s politikom? Náročná úloha

U našich južných susedov sa novinári s obmedzeniami stretávajú už dlhodobo. Negatívny trend možno výraznejšie pozorovať od roku 2011, kedy vstúpil do platnosti zákon o médiách a umožnil vznik kontrolného orgánu médií. Jeho členov pritom vymenováva vždy vládna strana.

Zákon umožnil udeliť pokutu médiám do výšky 700-tisíc eur, ak orgán označí spravodajstvo za nevyvážené, pohoršujúce verejnú morálku, prípadne urážajúce konkrétnu skupinu. Odstránil tiež právnu ochranu proti zverejneniu zdrojov novinárov. Aj keď organizácia Human Rights Watch vtedy k zákonu uviedla, že podkopáva slobodu médií a je nezlučiteľný s maďarskými záväzkami v oblasti ľudských práv, situácia v Maďarsku sa nezlepšila.

Minulý rok tamojšia vláda sprísnila prostredníctvom nových nariadení pravidlá novinárskej práce v priestoroch parlamentu. Nariadenia médiám zakazujú nahrávanie zvuku alebo videa na viacerých miestach, a to vrátane chodieb obklopujúcich plénum. Z blízkosti rokovacej sály bola premiestnená tiež tlačová miestnosť o poschodie nižšie.

Hoci tlačové konferencie v priestoroch parlamentu boli pravidelné udalosti, minuloročné nariadenia určujú novinárom dva páskou vyhradené priestory, z ktorých môžu fotografovať a pripravovať videoobsah. Získať mediálne vyjadrenie od politikov sa stalo náročnou misiou aj z dôvodu, že respondenti majú právo odmietnuť akúkoľvek žiadosť od médií a novinári musia ich rozhodnutie rešpektovať.

Aké je to robiť žurnalistiku v Maďarsku, ozrejmil v komentári pre Euronews novinár Peter Erdelyi. Na viacerých príkladoch približuje, ako zákon o médiách postupne zmenil veci verejné na súkromné záležitosti ľudí s mocou. Poslanec vládneho Fideszu nechal miestnu políciu vyšetrovať novinárov po tom, ako sa začali zaujímať o jeho skrytý majetok. Iným novinárom skontrolovali policajti preukazy totožnosti a zabavili dron, keď chceli priniesť reportáž z rodného mesta premiéra Viktora Orbána.

Reportéri sa do problémov môžu dostať aj keď píšu o určitých vplyvných ľuďoch. „Najvyšší maďarský súd nedávno rozhodol, že Istvan Tiborcz – premiérov zať, miliardár a príjemca obrovských prostriedkov z fondov EÚ – nie je verejnou osobnosťou a na základe tohto rozhodnutia nás už jeho právnici požiadali, aby sme článok o ňom odstránili,“ dopĺňa Erdelyi, redaktor spravodajského portálu 444.hu.

Hromadná výpoveď nezávislých novinárov

Ešte donedávna bol portál Index jedným z posledných médií, ktoré robili v Maďarsku nezávislú žurnalistiku a nebáli sa byť kritickí voči vláde premiéra Viktora Orbána. V júli sa však zhruba 80 novinárov rozhodlo podať hromadnú výpoveď. Reagovali na prepustenie ich šéfredaktora Szabolcsa Dulla, ktoré označili za neprijateľné.

Vydavateľ a vláda odmietli, že by išlo o politicky motivované rozhodnutie. Predstavenstvo Indexu uviedlo, že k odvolaniu šéfredaktora došlo kvôli nezvládnutiu vnútorných problémov a ekonomickému poklesu. Redakcia s takýmto odôvodnením nesúhlasila a v otvorenom liste napísala, že bola porušená druhá podmienka nezávislého fungovania Indexu – absencia vonkajšieho vplyvu na uverejňovaný obsah a zloženie zamestnancov.

Na podporu novinárov následne vyšli do ulíc hlavného mesta Maďarska tisícky demonštrantov. Solidaritu prejavili ľudia aj novému spravodajskému portálu Telex, ktorý založili bývalí novinári Indexu a je financovaný čitateľmi. Novozaložený Telex nabral na popularite ihneď po spustení, keď za prvých 24 hodín mal návštevnosť presahujúcu 300-tisíc čitateľov a v súčasnosti jeho obsah sleduje viac než 350-tisíc užívateľov Facebooku.

Český Soros podporil nezávislú žurnalistiku

Pozornosť však novozaložený portál vyvolal aj v očiach vlády kvôli zahraničnému sponzorskému daru. Podnikateľ, investor a filantrop Zdeněk Bakala, ktorý je podľa Forbesu 11. najbohatším Čechom, podporil Telex sumou vo výške 200-tisíc eur. Urobil tak bez nároku na podiel v spoločnosti, a to okamžite vyvolalo pozornosť u provládneho denníka Magyar Nemzet. Bakalu označil za českého Sorosa a uviedol viacero podobností, ktoré majú spoločné. Český podnikateľ napríklad vlastní nadáciu, ktorá podporuje študentov na prestížnych univerzitách.

Maďari sa musia naučiť, že za správy sa neplatí len v novinových stánkoch, ale aj na internete.

Telex akýkoľvek zahraničný vplyv odmieta a prostredníctvom crowdfundingovej kampane sa snaží vyzbierať peniaze na chod redakcie. Narozdiel od Slovenska, v Maďarsku nie je zvykom platiť za onlinové médiá. Šéfredaktorka Telexu Veronika Munk to chce zmeniť. „Maďari sa musia naučiť, že za správy sa neplatí len v novinových stánkoch, ale aj na internete,“ uviedla pre Voice of America.

Medzičasom zverejnili prvé väčšie odhalenie. Priniesli správu o tom, že Ministerstvo zahraničných vecí zbiera informácie o novinároch a ich zahraničných cestách. Tieto údaje im poskytujú maďarské veľvyslanectvá. Ministerstvo zistenia odôvodnilo tým, že sa snaží zabrániť zásahu zahraničných síl do vnútorných záležitostí štátu, keďže podľa ich skúseností je za podobnými útokmi zvyčajne Sorosová skupina.

Pokles v rebríčku slobody tlače

Názor na to, akým smerom sa bude uberať Index v najbližších rokoch, poskytol pre POLITICO Zoltán Varga, majiteľ portálu 24.hu. Varga je presvedčený o definitívnom konci nezávislosti Indexu a s príchodom ďalších volieb očakáva, že už bude riadený vládou. Zároveň sa obáva o budúcnosť vlastného média, keďže tie provládne začali diskreditačnú kampaň proti jeho osobe. V článkoch je označovaný za neplatiteľa daní či zlého človeka.

Podobné aktivity sa však nedejú len v onlinových médiách, ale možno ich spozorovať aj v ďalších typoch. V septembri sa v svetových médiách objavila správa, že nezávislá rozhlasová stanica Klubrádió má prísť o licenciu z dôvodu opakovaného porušovania pravidiel. O licenciu už stanica raz prišla, vtedy však išlo o národnú licenciu. Odvtedy funguje ako rozhlas pokrývajúci iba oblasť hlavného mesta so zásahom okolo 200-tisíc poslucháčov. V prípade, že rádiu licenciu odoberú, stratí frekvenciu a fungovať bude len online.

Ešte v roku 2016 zanikol najväčší opozičný denník Népszabadság, ktorý pritom fungoval od roku 1956. Spomedzi nezávislých médií tak už zostáva len niekoľko spravodajských portálov a najsledovanejšia televízia RTL Klub.

Úpadok úrovne slobody, ktorú majú novinári k dispozícii, najlepšie odzrkadľuje hodnotenie v rebríčku slobody tlače. V každoročne vydávanom World Press Freedom Indexe sa Maďarsko umiestnilo na 89. mieste. V porovnaní s rokom 2013, ide o pokles viac než 30 priečok. Z celej EÚ je na tom horšie už len Bulharsko na 111. mieste. Česká republika skončila na 40. mieste a Slovensko o sedem priečok pred ňou.

Problematické Poľsko

Napriek tomu, že sa Poľsko v rebríčku umiestnilo výrazne vyššie než Maďarsko – na 62. mieste, situácia je vážna aj tam. Zatiaľ, čo stav na Slovensku a Česku je označený ako uspokojivý, pri Poľsku svieti oranžová farba, čo symbolizuje problematickú slobodu médií. Rebríček zostavený pred piatimi rokmi ich pritom radil na rekordnú 18. priečku. Postupný zostup však registrujeme od konca roka 2015, kedy sa k moci dostala súčasná vládna strana Právo a Spravodlivosť (PiS).

Dôvody dlhodobého poklesu popisuje vo svojej správe organizácia Reportéri bez hraníc. Poukazujú predovšetkým na článok 212 v Trestnom zákone, podľa ktorého môžu byť novinári odsúdení až na jeden rok väzenia za ohováranie. Aj keď sa súdy obvykle uspokoja s pokutou, tento článok podporuje autocenzúru u nezávislých médií. Za hlavný terč uvádzajú varšavský denník Gazeta Wyborcza, ktorý čelí viac ako 50 súdnym sporom.

Články, ktoré ukazujú vládu, vládne agentúry alebo štátne spoločnosti v negatívnom svetle, sú predmetom prevažnej väčšiny súdnych sporov. Za zverejnenie tajných záznamov z rokovania medzi ním a rakúskym podnikateľom žaloval noviny aj predseda PiS Jarosław Kaczyński. Žalujúca strana zvyčajne požaduje nápravu, ospravedlnenie a finančné odškodnenie.

454 miliónov eur pre štátne médiá

Dôležitú rolu v poľskom mediálnom prostredí zohráva verejnoprávna televízia, ktorá má najvyššiu sledovanosť. Podľa správy Reportérov bez hraníc však namiesto nestranného a vyváženého informovania verejnosti slúži ako nástroj propagandy súčasnej vlády. Pochybnosti zosilnil sporný mediálny zákon, podľa ktorého sa štátnym médiám v tomto roku prerozdelí okolo 454 miliónov eur.

Aj napriek tomu je poľská mediálna scéna rozmanitejšia než maďarská. Kritické spravodajstvo má zastúpenie predovšetkým v onlinovom priestore. Rozmanitosť sa však končí pri reklamnej politike vplyvných štátnych spoločností, ktoré uprednostňujú publikácie blízke PiS. V kritických novinách ako sú Gazeta Wyborcza štát neumiestňuje žiadne reklamy. Vládne inštitúcie boli vyzvané, aby zrušili ich predplatné. Ich tituly zmizli alebo sú ponúkané len v malom množstve na čerpacích staniciach Orlen, či v budovách štátnej pošty. Informuje o tom politická nadácia Heinrich Böll Stiftung.

Navyše minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro vyhlásil, že je čas regulovať médiá a prinútiť ich, aby sa správali slušne. V kombinácii s obmedzeniami pre činnosť zahraničných médií v krajine, ktoré chce vláda zaviesť (predstavitelia PiS ich obviňujú zo zásahov do vnútorných záležitostí krajiny ), už o vyvážené mediálne prostredie ísť nemusí.