Trnava sa pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí rozhodla zahaliť svoju radnicu do purpurova. Stane sa tak 17. novembra po zotmení a farebné osvetlenie bude trvať až do rána.

Podporu výzve Purpurové Slovensko vyjadrí 10 slovenských miest a 14 najväčších dominánt.

Zapoja sa nasledujúce mestá:

Bratislava – Nová budova SND
Košice – Dóm sv. Alžbety a súsošie Immaculata
Prešov – historická budova Mestskej radnice a Vodárenská veža
Banská Bystrica – Hodinová veža
Martin – Divadelné námestie
Nové Zámky – Mestský úrad a Kino Mier
Trnava – Mestská radnica
Bardejov – Mestská radnica
Holíč – Zámok
Nitra – Chrenovský most a Divadlo A. Bagara

Pri tejto príležitosti sa zvykli konať rôzne podujatia, ako napríklad galavečer Purpurové srdce, stretnutie rodín „predčasniatok” v Košiciach alebo slávnostný koncert v Prešove. Avšak v dôsledku pandémie sa spomínané podujatia tento rok neuskutočnia.

Do iniciatívy Purpurové srdcia sa môže zapojiť aj široká verejnosť, a to zdieľaním príspevkov na sociálnych sieťach pod hastagom #NaseSrdciaSuPurpurove, oblečením v purpurových odtieňoch alebo vyplnením  finančného formulára pre OZ Malíček.

Každé jedenáste dieťa na Slovensku príde na svet predčasne. Ročne hovoríme o viac ako 5 000 deťoch. Za posledných pätnásť rokov vzrástol počet predčasne narodených detí na Slovensku o 30 %.

„Predčasný pôrod je vážny problém, ktorý prináša do rodín mnoho neistoty a strachu. Radosť z narodenia bábätka sa razom zmení na boj o jeho život, ktorý sa nemusí vždy skončiť úspešne. Predčasne narodené deti mnohokrát vážia menej ako kilogram a ich prognózy do budúcnosti bývajú nejasné,“ opisuje Ľubica Kaiserová, predsedníčka a zakladateľka občianskeho združenia Malíček.

Podpora tých najmenších

Malíček je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2011 vďaka iniciatíve rodičov na podporu predčasne narodených detí a ich rodín. Združenie sa zúčastňuje na rôznych projektoch, snažiacich sa predovšetkým o zviditeľnenie problematiky predčasných pôrodov.

Združenie spolupracuje s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti (SPS) a Sekciou sestier pracujúcich v neonatológii pri Slovenskej lekárskej spoločnosti. OZ Malíček je taktiež jedným zo 65 aktívnych členov medzinárodnej organizácie EFCNI.

EFCNI je Európska nadácia pre starostlivosť o novonarodené deti.

OZ malíček k Svetovému dňu predčasne narodených detí pripravilo balíčky obsahujúce napríklad osobné odkazy, ručne háčkované darčeky pre mamičky hospitalizované so svojimi deťmi. Balíčky posielajú mamy „predčasniatok”, ktoré si touto ťažkou cestou už raz prešli.

Zdravotné komplikácie predčasne narodených detí

„Čím skôr sa narodia, tým majú všetky orgány nezrelšie. Prežívanie predčasne narodených detí sa stále zlepšuje, avšak majú neorganizované cykly spánku a bdenia, oneskorený vývoj psychomotorických funkcií, môžu mať problémy s rečou, poruchy zraku a sluchu,” uviedla Iveta Jančoková, hlavná koordinátorka občianskeho združenia Malíček.

Najčastejší problém, s ktorým sa predčasne narodené deti musia popasovať, sú nedostatočne vyvinuté pľúca. Táto skutočnosť je sprevádzaná ťažkým dýchaním alebo chrčaním.

RDS (Respiratory Distress Syndrome) je stav, keď je dýchanie sťažené v dôsledku nedostatočnej elasticity pľúc. Lieči sa poskytnutím kyslíka skrz respirátor alebo podobné zariadenie. Vnútro pľúc je prirodzene pokryté povrchovou vrstvou, ktorá uľahčuje dýchanie. Pľúcam predčasne narodených detí táto vrstva chýba.

Ďalší orgán, ktorý môže predčasne narodeným deťom spôsobiť komplikácie, je srdce.

V tele matky dieťa získava svoj prívod kyslíka prostredníctvom placenty. Tepna ductus arteriosus, ktorá okysličuje detské pľúca, sa po pôrode zatvorí, aby mohla krv pretiecť do pľúc. Krv sa tu následne okysličí.

Patent Ductus Arteriosus (PDA) pri predčasne narodených deťoch spôsobuje to, že táto tepna býva celý čas otvorená, čo znemožňuje srdcu získať okysličenú krv z pľúc. Ak sa nepodarí tepnu uzavrieť pomocou štandardnej liečby, musí sa uzavrieť chirurgicky.

Hádam najznámejšie ochorenie predčasne narodených detí je žltačka. Ide o žlté sfarbenie kože alebo očných buliev pre nadmernú koncentráciu bilirubínu v krvi. Bilirubín je látka, ktorá sa vytvorí po rozložení červených krviniek. Keďže detská pečeň ešte nie je dostatočne vyvinutá na to, aby túto látku spracovala, vzniká žltačka.

Jedným z mnohých problémov môžu byť aj infekcie. Predčasne narodené detí majú slabú obranyschopnosť, a teda sú náchylnejšie k chorobám ako pneumónia, meningitída a podobne.

Nedostatok svalovej hmoty a podkožných tukov je tak isto spôsobený predčasným pôrodom, keďže sa podkožná tuková vrstva vyvíja najmä v posledných týždňoch tehotenstva. Je potrebná predovšetkým na udržanie stálej teploty tela a vykonanie niektorých obranných funkcií.

Rizikové faktory vedúce k predčasnému pôrodu

Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod, sú veľmi rôznorodé. Môžu súvisieť s ochorením matky alebo vonkajšími príčinami.

Medzi rizikové skupiny žien patria:

• ženy vo veku menej ako 16 a viac ako 40 rokov,
• ženy s nadmernou hmotnosťou vzhľadom na ich výšku,
• ženy s genetickou predispozíciou na predčasný pôrod,
• ženy so zlou životosprávou,
• ženy so závažným zdravotným ochorením (respiračné ochorenia, ochorenie obličiek, žliaz, srdcovo-cievne ochorenia),
• ženy, ktoré už predtým predčasne porodili,
• ženy, ktoré potratili dva alebo viackrát.

Je dôležité poznamenať, že tieto faktory sa vyskytujú v iba 40 % prípadov. V zvyšných 60 % je príčina neznáma. Avšak aj napriek tejto skutočnosti môžu bábätká narodené v 25. týždni tehotenstva vyrásť v normálne a zdravé deti.

Po predčasnom pôrode musia lekári musia niekoľko testov, aby zmiernili risk komplikácií, ktoré by sa mohli objaviť. Dieťa konštantne monitorujú, vykonávajú röntgen, aby mali prehľad o vývine pľúc a srdca. Robia aj odbery krvi, merajú hladinu bilirubínu, kalcia a glukózy.

Svietila aj na modro

Dvanásteho novembra si pripomíname Svetový deň pneumónie. Na znak podpory tohto dňa vznikla iniciatíva Lights for Pneumonia Education and Prevention, ktorá má zvýšiť povedomie o tomto ochorení. Do celosvetovej iniciatívy sa prvýkrát zapojila aj Trnavská radnica, ktorá vysvietila svoju budovu na modro.

Okrem Trnavy sa na neziskovej kampani Pneumo Light zúčastnilo 160 miest v 49 krajinách. Ide o päťročný projekt, ktorý chce v priebehu 3-4 rokov vysvietiť 350 budov a miest ako pripomienku Svetového dňa pneumónie.

Projekt PneumoLight je podporovaný aj firmou Pfizer, ktorá nedávno uviedla na trh  vakcínu proti covid-19 s 90 %-nou úspešnosťou. Ďalej projekt podporili aj University of Barcelona, Global Health Barcelona, Forum of International Respiratory Societies, European Lung Foundation, Spanish Society for Infectious Diseases and Clinical Microbiology.

Podľa Štatistického úradu SR za rok 2019 na zápal pľúc zomrelo celkovo 2 611 ľudí, z toho 17 detí mladších ako jeden rok. Pre porovnanie, v čase písania tohto článku zomrelo na covid-19 doposiaľ 526 ľudí.

Celosvetovo v roku 2017 zomrelo na pneumóniu 808 694 detí do päť rokov.

Modrá patrí aj autistom

Trnavská radnica každoročne podporuje napríklad aj Svetový deň povedomia o autizme. V roku 2019 z druhého na tretieho apríla, podobne ako aj tento november, vysvietila svoju radnicu na modro.

Stalo sa tak na podporu myšlienky vzájomného pochopenia a rešpektu ľudí s autizmom a väčšinovej spoločnosti.

„Práve to je východiskovým predpokladom destigmatizácie autizmu a účinnou prevenciou diskriminácie ľudí s poruchou autistického spektra,“ uviedla Petra Zlochová, predsedníčka občianskeho združenia SMARTÍK. V spolupráci s českým OZ Za sklem a slovenským OZ Na trati oslovili mesto Trnava so žiadosťou o podporu kampane Slovensko svieti na modro.

Modrá farba je pre autizmus charakteristická, nakoľko je symbolom komunikácie – jednej z oblastí, ktoré sú pre osoby autistického spektra problematické.

Socializácia a komunikácia je pre mnohých autistov problematická, a to aj napriek tomu, že mnohí z nich túžia po priateľoch a nadväzovaní vzťahov s druhými. Môže byť pre nich náročné odčítavať narážky v komunikácii, nevedia, kedy hovoriť a kedy počúvať, nedokážu čítať výrazy tváre – a to všetko má za následok ich sociálnu izoláciu.

Na Slovensku žije takmer 55 000 ľudí s poruchou autistického spektra. Aj napriek tomu, že autizmus nie je liečiteľný, ľudia s touto poruchou sa dokážu naučiť aspoň základným princípom komunikácie a starostlivosti o seba.

Niektoré z hlavných znakov autizmu u detí sú:

• nezáujem o objekty či udalosti, na ktoré ich upozorňujú ich rodičia, alebo iné osoby, napríklad ukázaním na konkrétny predmet – hračku, knihu, alebo niečo, čo sa deje v ich blízkosti (dieťa môže nakoniec zareagovať, no s oneskorením)
• opakujúce sa správanie, ktoré pretrváva v ich aktivitách (autistické deti sa napríklad môžu opakovane hrať tú istú hru tým istým spôsobom, alebo opakovane zoraďovať hračky v určitom poradí)
• odpor voči zmenám či odlišnému spôsobu vykonávania aktivít
• hryzenie, štípanie, kopanie, vkladanie nekonzumovateľných predmetov do úst, seba-poškodzujúce správanie

Fialová proti rakovine

Svetový deň boja proti rakovine pankreasu si Trnavská radnica už takisto raz pripomenula. Vo štvrtok 15. novembra 2018 sa zahalila do fialova, keď ju s prosbou o zapojenie sa do kampane oslovil trnavský rodák Patrik Herman, ktorý v tom čase pracoval ako generálny sekretár pre neziskovú organizáciu Europacolon Slovensko.

Okrem iného je Europacolon Slovensko spoluzakladateľom Aliancie NIE RAKOVINE, ktorá združuje najrelevantnejšie organizácie onkologických pacientov na Slovensku.

Na rakovinu pankreasu zomrie vo svete každý deň viac ako 900 ľudí. Slovensko je vo výskyte tejto diagnózy na smutnom druhom mieste. Až 95 % pacientov zomiera, teda 5 rokov od ochorenia prežije len jeden človek z dvadsiatich.

Liečba je v neskorom štádiu neúčinná, na výskum sa vynakladá málo prostriedkov. Podľa prieskumov viac ako 60 % opýtaných nevie o tejto diagnóze a jej príznakoch takmer nič. Prvým krokom k zlepšeniu tejto situácie je osveta ruka v ruke s upozornením na jej rozmer a závažnosť s cieľom podpory včasnej diagnostiky a výskumu v tejto oblasti.

Zelená pre udržiavanie medzinárodných vzťahov

Sedemnásteho marca minulého roku sa radnica vysvietila aj na zeleno. Uskutočnilo sa tak 17. marca, keď si mestá po celom svete pripomínajú Deň svätého Patrika. Trnavská radnica sa do zelena zahalila pri príležitosti návštevy írskej veľvyslankyne Hildy Ó Riain.

Deň svätého Patrika je po duchovnej stránke dňom modlitieb za misionárov na celom svete, keďže svätý Patrik bol tiež misionárom. Do Írska priniesol kresťanstvo a novú abecedu. Dodnes je uctievaný ako národný hrdina, a to najmä v Írsku, Severnej Amerike a Austrálii.