Viktória tvorí oblečenie a doplnky z látok zo secondhandov, skrachovaných tovární a odpadových materiálov. Každý kúsok prejde jej šikovnými rukami, pretože ho šije sama.

K vlastnej značke ju doviedol školský projekt a následne aj bakalárska práca počas štúdia architektúry na STU. Naštudovala si potrebné informácie, prestala nakupovať vo fast fashion reťazcoch a kúpila si šijací stroj. Vypočujte si, ako pokračovala idea upcyklovanej módy a príbeh značky Marna.

Vypočujte si aj ďalšie epizódy Podcasttu.

Katarína Peterová je slovenská slow fashion blogerka. Na svojom blogu Laflorita.sk šíri osvetu o globálnych ekologických problémoch v módnom priemysle a učí čitateľov, ako sa dajú z nepotrebného oblečenia vytvoriť nové kúsky.

S Katkou sme sa porozprávali nielen o jej vlastnej ceste k udržateľnej móde, ale aj o negatívach fast fashion, o tom, ako vyzerá výroba udržateľných značiek, a prezradila nám aj niekoľko rád, čo môžeme robiť s nepotrebným oblečením, aby neskončilo na skládke.

V minulosti si bola kráľovnou výpredajov. Aká bola tvoja cesta k udržateľnej móde?

Moja cesta bola veľmi dlhá, trvalo to možno päť alebo šesť rokov. Fast fashion som prepadla, bol to v mojej mladosti trend. Mám pocit, že každý človek, ktorý sa dnes zaujíma o pomalú módu, si zažil strop, keď tomu prepadol. Ja som bola schopná ísť do obdchodného centra a minúť svoje posledné peniaze vo výpredaji, aby som si kúpila niečo v zľave.

Postupne som však zistila, že to nie je len o túžbe po nových veciach, ale aj o mojom sebavedomí a sebaprijatí. Keby som bola vyrovnaná sama so sebou, tak by som nepotrebovala mať na sebe stále niečo nové.

A kde nastala zmena?

Najviac mi otvorilo oči, keď som sa začala venovať tvorbe popri škole. Od malička som bola tvorivá, k čomu ma viedla mamina a starká. Odjakživa sa u nás šilo, vyšívalo a plietlo. Každý deň som po škole sedela starkej na kolenách a spolu sme vyšívali, takže som to mala v sebe hlboko zakorenené. Keďže som mala počas vysokej školy „veľa voľného času“ (smiech), potrebovala som sa realizovať.

Vtedy som začala naplno tvoriť a uvedomila som si koľko času sa skrýva len za skrátením nohavíc. Myšlienka, že by som svoj výtvor, ktorému som venovala hodiny práce, predala za cenu porovnateľnú s fast fashion obchodmi bola nepredstaviteľná. Následne začalo moje štúdium v Mníchove cez erazmus a objavila som hnutie Fashion Revolution. Vtedy mi docvaklo, že plné obchody krásnych a lacných vecí nie sú také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Už to budú asi tri roky, čo sa snažím žiť udržateľnejšie.

Čo ťa viedlo k rozhodnutiu prestať nakupovať fast fashion oblečenie?

Odjakživa ma ťahalo k lokálnej móde. Vždy som bola jej podporovateľom, ale kedysi u mňa rozhodovala cena, takže som sa nakoniec priblížila k fast fashion. Hnutie Fashion Revolution mi otvorilo oči. Zasiahlo ma najmä poznanie toho, čo sa deje na druhej strane planéty. Dovtedy sme nemali informácie o tom, ako sa oblečenie vyrába. Dala som si záväzok, že prestávam nakupovať a v roku 2018 som si dala rok bez nákupov. Vďaka skúsenosti s tvorbou, ku ktorej som bola vedená, som si to vedela viac predstaviť.

https://www.instagram.com/p/CJd48nIrJus/

Pre mnohých je pojem fast fashion známy, no možno netušia, aký má negatívny dopad nielen na životné prostredie. Vedela by si to priblížiť?

Pre mňa bola dôležitým uvedomením predstava, že sú to masy tovaru a vlastne aj masy odpadu. Svetové fast fashion značky sú pomaly v každom väčšom meste na celom svete. Obrovské množstvo tovaru sa musí vyprodukovať a odoslať do celého sveta. Myslím, že ako takú predstavu má o tom každý, pretože nikdy sme nevkročili do prázdneho obchodu. Vždy sú tam haldy oblečenia. Nie je to iba o ušití nejakého kúsku, ale aj o vypestovaní materiálu.

Ešte pred tým, ako sa ide oblečenie šiť, je za tým obrovská časť ľudskej práce. Látku je potrebné utkať, nafarbiť, premiestniť na nejaké miesto. Keď si predstavíme šitie odevov, každý odev má svoj strih. Keď vystrihneme strih z rovnej látky, už pri tom vzniká odpad. Už pri samotnej výrobe vzniká veľa odpadu, ktorý pravdepodobne končí na skládke. Najnegatívnejšou stránkou je nedostatočne ohodnotená práca ľudí a detí. Je to novodobé otroctvo. Tých negatívnych faktorov je naozaj veľa.

Čím sa vyznačuje udržateľná móda? 

Udržateľná časť oblečenia je taká, ktorá sa nachádza v našej skrini. Udržateľný nákup, rovná sa, žiadny nákup. Treba využívať to čo už máme, vážiť si to, snažiť sa kombinovať alebo nachádzať iné spôsoby, než ísť do obchodu a kúpiť si novú vec. Môžeme napríklad nakupovať v secondhande, swapovať či upcyklovať. Keď sa už naozaj rozhodnem, že niečo potrebujem, tak hľadám kvalitu. To je veľký rozdiel oproti fast fashion. Pomalá móda sa sústredí na to, aby tie veci vydržali roky a aby to nemalo taký veľký dopad na generácie po nás.

Ako vyzerá proces výroby oblečenia u výrobcov udržateľnej módy? Čím sa líši od nadnárodných výrobcov, ktorých produkcia sa často sústreďuje v krajinách tretieho sveta?

Popísala by som to na príklade malej lokálnej značky, ktorá sa snaží tvoriť udržateľným spôsobom. Najväčší rozdiel oproti veľkej fast fashion značke je, že vieme, kto za tým je. Poznáme dizajnéra, ktorý stojí za tou značkou, prípadne rodinu konkrétnych ľudí. Keď niekomu napíšem, tak mi príde odpoveď, v ktorej bude podpísaný konkrétny človek.

Pri udržateľných značkách je osobný kontakt s tvorcom. Mám pocit, že každý lokálny výrobca sa istým spôsobom chváli a teší sa z toho, čo tvorí. Nechcem aby to vyznelo, že sú prehnane sebavedomí, jednoducho je u nich viditeľná radosť z práce. Udržateľná výroba dbá na kvalitu, vie odkiaľ pochádzajú materiály, majú certifikáty. Pri spracovaní si dávajú pozor na odpad.

Môže spotrebiteľ svojim správaním ovplyvniť iné značky, aby zmenili sociálne alebo environmentálne podmienky výroby?

Myslím si, že áno. Keď prídeš do obchodu a opýtaš sa obchodníčky, z akého materiálu bol kus oblečenia vyrobený, väčšinou nevie. Ale keď sa jej to stane desať krát za deň, začne to riešiť s nadriadeným a ten to posunie vyššie.

Mne sa stalo, že som bola vo veľmi typickej komunisticky vyzerajúcej slovenskej obuvi. Opýtala som sa pani predavačky, či by mi vedela povedať, ktoré topánky boli vyrobené na Slovensku. Tá pani na mňa vypleštila oči, že čo od nej chcem.

https://www.instagram.com/p/CAVnWXGn4z2/

V súčasnosti sa stretávame s rozšíreným problémom greenwashingu, čo znamená že značka sa prezentuje ako udržateľná, no v skutočnosti to tak nie je. 

Pred nákupom odporúčam čakať a sledovať. Keď zbadáme nový obchod, alebo nového predajcu na Instagrame, nespravme hneď krok k nákupu. Skúsme sa vyhnúť impulzívnemu nakupovaniu a sledujme, či značka pridáva fotografie z výroby, prípadne komunikuje, odkiaľ pochádza materiál. Sústreďme sa na drobnosti.

Ak nevieme tieto informácie nájsť, skúsme kontaktovať výrobcu mailom a pýtať sa. Ak máte pocit, že značka nie je dostatočne transparentná a nákup nebude udržateľným krokom, skúste hľadať alternatívy u iných výrobcov, ktorí vytvárajú niečo podobné a ich komunikácia je otvorenejšia. Greenwashing sa dá veľmi ľahko prekuknúť.

Mnohí považujú ceny oblečenia od udržateľných značiek za príliš vysoké. Čo si o tom myslíš?

Skôr by som sa pýtala, prečo je oblečenie vo fast fashion obchodoch také lacné. Keď sa pýtame, prečo je udržateľná móda taká drahá, tak nemáme šajnu, čo za tým je. Stratili sme pojem o hodnote, o tom, čo znamená niečo rukami vyrobiť, čo znamená viesť firmu. Nespraví sa to lusknutím prsta. Výrobcovia musia nakúpiť materiál, vytvoriť prototypy, zabezpečiť kvalitu. Stojí to strašne veľa energie a peňazí.

https://www.instagram.com/p/CCJrqwBHa0F/

Z tvojich príspevkov na blogu a sociálnych sieťach je zrejmé, že väčšinu oblečenia si vytváraš sama. Ak sa však už rozhodneš nejakú značku podporiť, aké sú pre teba rozhodujúce kritériá pri výbere?

Keď sa mi niečo zapáči a viem, že by som pri výrobe strávila veľa času, tak radšej podporím niekoho, kto je v tom profík. Väčšinou sa rozhodnem podporiť ľudí, ktorých poznám. Mnohí výrobcovia, od ktorých mám kúsky, sú moje priateľky, ľudia, s ktorými mám niečo spoločné. Radšej podporím ľudí, ktorých mám rada, než by som vošla do nejakého neznámeho obchodu, pretože chcem aby im rástla značka.

V rozhovore pre BloggersRE si povedala, že keď sa rozhodneme spomaliť, už v tom momente začíname žiť udržateľnejšie. Myslíš, že sa podarí na túto cestu spomalenia nasmerovať aj nadnárodné módne značky?

Neviem (smiech). Ale verím, že raz sa to podarí a bude to pre človeka prijateľnejšie. Ak sa nad tým zamyslíme, tak móda je tu pre nás. Aj fast fashion značky mali víziu, aby sme si mali čo obliecť, aby sme sa v tom cítili a vyzerali dobre. Mohli by upraviť výrobu tak, aby ľudia, ktorí chcú nakupovať a žiť inak, mali prístup aj k tejto móde a nemali by z toho výčitky.

Ako si predstavuješ, že by sa mohol módny priemysel vyvíjať do budúcna?

Predstavy mám rôzne, ale nemám konkrétny návod. Mohlo by sa začať tvoriť z textilného odpadu. Často sa stáva, že zo starých kolekcií sa zvýši obrovské množstvo oblečenia aj po výpredaji, a ten materiál je stále súci na tvorenie. Upcyklácia je však veľmi náročná na čas, premýšľanie a technológie, takže takéto kolekcie by boli aj tri krát drahšie. Toto je moje malé prianie, aby oblečenie, s ktorým sa ešte dá pracovať, neskončilo ako odpad.

https://www.instagram.com/p/CFfRi5_H30r/

Veľké množstvo oblečenia končí na skládkach. V minulosti bolo zvykom, že sa oblečenie dedilo aj dve generácie. Čo je dôvodom nášho ľahostajného prístupu?

Je to spôsobené tým, že sme stratili pojem o hodnote vecí, nemáme predstavu o tom, ako sa vyrábajú. Myslím si, že sme málo informovaní o materiáloch a o ich kvalite. Táto nedostatočná informovanosť spôsobuje, že nám je v podstate jedno, z akého materiálu máme oblečenie. Kvalitný materiál však dokáže zabezpečiť dlhšiu životnosť nášho oblečenia. Samozrejme, dôvodom je aj to, že nová vec je lacnejšia ako oprava starej. Je šialené, že oblečenie má rovnakú cenu ako obed či dokonca káva.

V súčasnosti existujú rôzne spôsoby, ako sa „zbaviť“ nepotrebného oblečenia, ktoré je ešte nositeľné. Čo robíš, ak ti doma v skrini visí kus oblečenia, ktorý už nenosíš?

Ja mám doma doslova pyramídu, ktorá začína od časovo najmenej náročných vecí až po najnáročnejšie možnosti. Prvá vec, ktorú môžem urobiť, je, že zbalím nepotrebné oblečenie do tašky, vyjdem von na sídlisko, nájdem textilný kontajner a vhodím tam tú svoju starostlivo zabalenú taštičku. Vďaka tomu, že som mala možnosť nahliadnuť na proces, ktorý sa za tým skrýva, vidím to ako náročnú, no veľmi potrebnú prácu.

Rovnako, ako je zabezpečený odvoz plastového, papierového odpadu, je dôležité spracovanie aj textilného odpadu. Vďaka tomu oblečenie nekončí na skládke, ale putuje buď na downcykláciu, alebo do secondhandov, a to oblečenie dostane druhú šancu. Ak by sme všetky tie tony oblečenia hádzali do komunálu a boli by na skládkach, tak by sme boli neskutočne zahltení.

Ďalší celkom rýchly spôsob, ako sa zbaviť nepotrebného oblečenia, je navštíviť swap, kde si prinesiete veci a vymeníte ich za nové. Rovnako sa dá usporiadať súkromný swap, čo robím veľmi rada. Keď sa mi nahromadí veľa vecí, zavolám kamošky, tie si ako jastraby všetko rozchytajú a ja o hodinu nemám nič (smiech). Swapy dokonca fungujú aj online cez sociálne siete. Ďalší rýchly spôsob je darovanie, buď niekomu, kto je v sociálnej núdzi, alebo rodine. Táto možnosť je asi každému blízka, lebo všetci sme v detstve nosili oblečenie po súrodencoch, bratrancoch a sesterniciach. Prečo si takto nepoposúvať oblečenie aj teraz?

Ak vás zaujíma táto téma a aktivity, ktorým sa Katarína Peterová venuje, vypočujte si záznam z rozhovoru rádia Aetter.

Výroba veľkého množstva nového oblečenia, nie tej najlepšej kvality a za nízku cenu, je v dnešnom svete bežná. Tento jav sa všeobecne nazýva Fast fashion a je hrozbou pre našu planétu. Módne reťazce síce predkladajú tisíce štýlov najnovších trendov a ponúkajú nám nový tovar každých pár týždňov, no má to omnoho väčšie množstvo nevýhod, ktoré si často neuvedomujeme.

Za jeden rok sa v priemere vyrobí 80 miliárd kusov oblečenia, čo je až jedenásťnásobok počtu celej svetovej populácie. Reťazce pri výrobe využívajú väčšinou lacné a nekvalitné materiály, čo spôsobuje znehodnotenie oblečenia po niekoľkých vypraniach a následnú kúpu nového.

Odevy veľkých módnych reťazcov sa vyrábajú v krajinách s najlacnejšou pracovnou silou a potreba zníženia nákladov má dopad na prírodu. Po poľnohospodárskej stránke je teda textilná výroba druhým najväčším znečisťovateľom vody a ovzdušia.

Riešením je slow fashion

Pre pomalú módu je dôležitá kvalita a ohľaduplnosť k životnému prostrediu. Tvoria ju lokálne značky miestnych dizajnérov, ktorí vlastnoručne šijú kvalitné a originálne kúsky oblečenia. Keďže jednotlivé odevy majú vysokú kvalitu, aj cena je často vyššia. Kvalitné materiály a zaujímavé vzory či strihy, ktoré sú veľmi špecifické, vydržia viac ako len jednu sezónu a nikdy nevýjdu z módy. Slow fashion sa v súčasnosti považuje za revolúciu v módnom priemysle.

Najjednoduchším spôsobom, ako podporiť slow fashion, je nakupovať oblečenie v second handoch. Zapojiť sa do recyklácie sa dá aj tak, že svoje oblečenie zanesiete do takýchto obchodov alebo venujete charite. Ďalším, veľmi účinným a v dnešnej dobe preferovaným spôsobom je clothing swap. Väčšinou ide o menšie podujatie, na ktorom si ľudia vymeňajú kúsky oblečenia. Výhodou swapu je to, že sa dokážete múdro a jednoducho zbaviť oblečenia, ktoré už nepotrebujete. Zároveň si na swape môžete nájsť iné kúsky a odniesť si ich domov.

Hlavným cieľom ekologickej módy je naučiť sa nenakupovať bezhlavo iba preto, že je niečo momentálne v móde, ale vyberať si kvalitu, ktorá je trvácna.

Upcyklácie sú in!

Ďalším spôsobom, ktorý je nielen šetrný k životnému prostrediu, ale aj nadmieru kreatívny, je upcyklácia oblečenia. Ide o opätovné použitie materiálu bez znehodnotenia jeho kvality a zloženia. Textílie sa upravia tak, aby vyzerali moderne. Rovnako sa môže z nepoškodeného látky ušiť úplne nový kúsok. Zo starých nenosených riflí tak môže vzniknúť nová kabelka, z nepotrebných šiat môžete vytvoriť tričko alebo si z otcovej košele vytvoríte oversized šaty.

Väčšina z nás si však netrúfa na vlastnú tvorbu oblečenia, a preto radšej využije šikovnosť a šijacie schopnosti niekoho iného. Na Slovensku sa upcyklovaná móda začína čoraz viac rozširovať a už teraz máme veľa možností, kde možno zaujímavé kúsky zohnať. Tu sú niektoré z nich.

NOSENE

Predajne Nosene sa nachádzajú v Bratislave a v Banskej Bystrici. V ich ponuke je nosené oblečenie a upcyklované kúsky, ktoré sú pretvorené do zaujímavého štýlu. Aj odpadový materiál, ktorý vzniká popri práci je znovu využitý, na rôzne detaily na oblečení, ktoré mu dodajú ešte viac života. Kolekcia upcyklovaných modelov má názov Renewals by Nosene a každý jeden model je originálny.

https://www.instagram.com/p/CHZ38DLn8wZ/

ALMARA

Vintage second hand Almara sídli v Prešove. Mladý pár Majka a Slavo už dlhé roky nepreferujú fast fashion. Namiesto veľkých módnych reťazcov nakupujú v second handoch, a tak sa rozhodli založiť si vlastný. V ich obchode je oblečenie už vytriedené, obsahuje iba tie najzaujímavejšie kúsky. Avšak aj napriek tomu,v obchode veľa oblečenia zostávalo, preto sa rozhodli pre ďalšiu krok, a to upcyklovanie. A tak pod ich rukami začali vznikať z nepredaného oblečenia úplne nové kúsky, ktoré sa tešia veľkému úspechu.

https://www.instagram.com/p/CCV8laPB_Z1/

BAGBET

Zakladateľkou dizajnérskeho štúdia Bagbet je Alžbeta Irhová. Toto štúdio využíva na tvorbu nielen staré oblečenie, ale aj zvyšné materiály z textilnej výroby. Dobré meno si vytvorilo nielen vďaka zaujímavým strihom oblečenia, ale hlavne používaním kvalitných materiálov, akými sú napríklad bavlna, ľan alebo hodváb.

Bagbet najskôr vytvorí prototypy a následne získa potrebný kvalitný materiál, z ktorého vyrobí originálne kúsky. Hotové oblečenie si môžete kúpiť online alebo v obchode Drobne store v Bratislave, prípadne pri návšteve výrobného ateliéru v hlavnom meste. Štúdio je možné zastihnúť na rôznych prezentačných podujatiach, ako napríklad Urban Market, Dobrý trh či Pomalo.

https://www.instagram.com/p/CCpzq2NnhNr/

BARTINKI

Hlavnou dizajnérkou je Martina Mareková Kuipers, ktorá pôsobí v dielni v Piešťanoch, pričom jej štúdio a showroom sídlia v Novej Cvernovke v Bratislave. Značka dokonca produkuje limitované edície zo starých nechcených materiálov. Hotový výrobok je výsledkom dostupných a kvalitných materiálov, no hlavne pocitov a štýlového zamerania dizajnérky. Martina taktiež vedie kurzy upcyklácie pre deti a dospelých.

https://www.instagram.com/p/B9G_bnQHlK_/

SEKÁČ JE LÁSKA

Sekáč je síce obchod s oblečením, ale predovšetkým je to miesto, na ktorom sa stretávajú ľudia s ekologickým cítením. Toto je hlavnou myšlienkou sestier Kataríny a Natálie, ktoré sú jeho zakladateľkami. Do tohto zaujímavého podniku je však zapojená celá rodina, od mamy až po brata. Ich cieľom je chrániť životné prostredie a napredovať v šírení myšlienky udržateľného životného štýlu.

Sekáč organizuje pravidelne bazáre oblečenia pod názvom Sedemdesiat sukieň mala, ale aj swapy oblečenia spojené s workshopmi a prednáškami, ktoré sú zamerané na tému udržateľnosti. Starému a nepredajnému oblečeniu vdychujú nový život pomocou originálnej upcyklácie. Dávajú mu novú a príťažlivejšiu tvár, ktorá mu pomôže nájsť rýchlejšie svojho budúceho majiteľa. Ich aktuálnu upcyklovanú kolekciu je možné nájsť v sekcii Upcyclove.

https://www.instagram.com/p/CGo5D5xg3pf/

Prinášame vám tretiu a poslednú časť zo série o fast fashion. V prvej časti sme si priblížili materiály oblečenia, a v druhej sme hovorili o jeho výrobe a preprave. V poslednej časti sa budeme venovať následkom fast fashion a možnostiam jeho eliminácie prostredníctvom slow fashion, recyklácie a upcyklácie.

„Slow fashion je dômyselne vyrobené vysokokvalitné oblečenie s doplnkami, určené na dlhodobé nosenie.“

Fast fashion neškodí len životnému prostrediu a zdraviu konzumentov, ale vo veľkej miere aj pracovníkom v odevných a textilných továrňach. V minulosti sa vo fabrikách v dôsledku nedostatočných bezpečnostných opatrení stalo niekoľko „nehôd“ so smrteľnými následkami. Posledná udalosť je z 8. decembra 2019 z indického Dillí, kde vypukol požiar, pri ktorom zomrelo minimálne 43 ľudí a viac než 50 bolo zranených.

Avšak v posledných rokoch sa dostáva do popredia forma etickej a udržateľnej módy. Mnohé fast fashion značky prezentujú niektoré zo svojich odevov ako „udržateľné“ a „eco-friendly“. Netvrdíme, že to tak nie je. Netreba však zabúdať na to, že takéto značky sa často snažia iba držať krok s „trendom” a stále im ide najmä o zisk a predajnosť.

Dôvody, prečo je dôležité zamyslieť sa nad rýchlou módou, si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

Ako konzumenti im našou kúpou dávame nepriamo najavo, že s ich filozofiou súhlasíme a podporujeme ich. Len ľudia majú možnosť to zmeniť a vyjadriť svoj postoj. Treba si dávať pozor na túto formu „brainwashingu“ od známych fast fashion značiek, ktoré sa len hrajú na udržateľné a etické, lebo je to trendy a in. Skúsme im vyjadriť náš nesúhlas tým, že radšej podporíme niektorú zo slow fashion značiek alebo iné formy recyklácie a upcyklácie oblečenia.

Slow fashion nie je voľba, ale nevyhnutnosť

Čo vlastne znamená pojem „slow fashion“? Môžeme ho definovať napríklad ako antitézu fast fashion. Slow fashion môže byť vyvážený životný štýl – etický, ekologický, udržateľný, nadčasový a sústreďuje sa viac na kvalitu ako kvantitu. Expertka na udržateľnú módu Alden Wicker tvrdí: „Slow fashion je dômyselne vyrobené vysokokvalitné oblečenie s doplnkami, určené na dlhodobé nosenie.“

Prečo je slow fashion nevyhnutná? Predpokladá sa, že odevný a textilný priemysel ročne vyprodukuje okolo 1,7 miliardy ton oxidu uhličitého, CO₂ (čo značne prispieva ku globálnemu otepľovaniu).

Na pestovanie potrebných surovín na výrobu oblečenia sa minie obrovské množstvo vody, pesticídov a ostatných toxických chemikálií, ktoré ničia pôdu, biodiverzitu a vodné zdroje.

Celosvetovo sa vyrobí okolo 80 miliárd nových odevov ročne, pričom v súčasnosti končí na skládkach spaľovne až 80 % všetkého vyrobeného oblečenia.

„Žijeme v “throwaway” (odhadzujúcej) spoločnosti, ktorá núti módne značky znižovať ceny oblečenia, a teda aj jeho kvalitu,” hovorí Christina Dean, zakladateľka Redress.

Najväčším konzumentom v Európe je Veľká Británia, kde ročne jedna osoba nakúpi až 27,8 kg oblečenia.

Ako začať – objavte svoju kreativitu pomocou slow fashion

Na to, aby sme boli trendy a in, nepotrebujeme nakupovať kvantá oblečenia z fast fashion obchodov. Móda je predsa forma vyjadrenia, tak buďme kreatívni a vyskúšajme napríklad vytvoriť viacej outfitov len s pár kúskami oblečenia. Môžeme napríklad vyskúšať kapsulový šatník. Ten obsahuje len základné kusy oblečenia, ktoré sa navzájom kombinujú.

Skúsme dať svojmu starému odevu ešte druhú šancu a upcyklujme ho. Teda vytvorme nové kúsky oblečenia z toho starého. Na rozdiel od recyklácie sa upcykláciou odevu jeho hodnota zvyšuje.

Prostredníctvom recyklácie tak naše oblečenie môžeme darovať známemu, rodine, na charitu, do second handov, kontajnerov na oblečenie alebo vymeniť prostredníctvom swapov. To, samozrejme, platí pre odevy, ktoré sú ešte v dobrom stave a dajú sa nosiť, len nám už nesedia alebo nás prestali baviť.

Na to, aby sme boli trendy a in, nepotrebujeme nakupovať kvantá oblečenia.

Ak je oblečenie už poškodené a nedá sa ďalej nosiť, neznamená to hneď, že ho musíme vyhodiť. Skúsme porozmýšľať a vymyslieť mu nejaké využitie v domácnosti (handry, obaly, obliečky na vankúše a pod.). Základom celej filozofie slow fashion je predsa eliminovať množstvo odevov a textilu; nielen jeho výrobou, ale aj tvorbou odpadu.

Slow fashion obchody, second-handy a swapy

Môžeme vymeniť klasické fast fashion obchody za tie slow fashion. U nás na Slovensku je ich síce menej, ale mnohé zahraničné sú dostupné aj online.

Kamenné a online obchody na SR:

• Kasha showroom,
• Marna ateliér,
• Lull,
• Less is more,
• Bagbet,
• I am organic,
• PLZR,
• Rivica,
• Sobi.eco,
• Severanka,
• Cila,
• Drobne,
• Bartinki, atď.

Online zahraničné obchody:

• Melisa Minca,
• Springkode,
• TOMS, Fjällräven,
• Ethical Market.

Mnohé ďalšie si môžete pozrieť na:

• Eco Cult
• či Good On You.

Pokiaľ nie sme obmedzení budgetom, môžeme investovať peniaze do kvalitných značkových vecí od samotných návrhárov.

Dostupnejšou alternatívou sú second-handy. Tie sa nachádzajú v každom meste a nie sú určené len pre ľudí, ktorí majú „hlboko do vrecka”. Vieme tam nájsť naozaj pekné a hlavne originálne a ekologické oblečenie.

https://www.instagram.com/p/B18cq5roz2V/

Jedným z najoriginálnejších a najštýlovejších second-handov na Slovensku je NOSENE. Nepredávajú len obnosené oblečenie, ale niektoré kúsky upcyklujú. Ktokoľvek k nim môže priniesť svoje obnosené oblečenie. Ich kamenné predajne sa nachádzajú v Bratislave a v Banskej Bystrici, prednedávnom dokonca rozbehli na ich stránke www.nosene.sk vlastný e-shop.

Ďalšou z možností je návšteva rôznych swapov (nielen oblečenia), ktoré sa organizujú v našom okolí. Bližšie informácie nájdeme na facebookových stránkach, ako napríklad Trnavský swap, SWAP Košice a pod., alebo stránky ako Nová Cvernovka či Stará tržnica, kde sa uskutočňujú okrem výmen aj rôzne festivaly a workshopy týkajúce sa udržateľnej a etickej módy.

Najznámejší slow fashion festival na Slovensku organizuje hnutie POMALO – festival udržateľnosti v bratislavskej Starej tržnici. Festival nám predstavuje zodpovednú módu a pomalý životný štýl.

Módna revolúcia

Žijeme v dobe sociálnych sietí, čo je najlepší spôsob na masové zdieľanie. Preto sa namiesto propagovania neetickej, neudržateľnej, škodlivej fast fashion skúsme zapojiť do módnej revolúcie a presadzovať slow fashion.

Ako inšpirácia môžu poslúžiť aj nasledujúce instagramové účty:

https://www.instagram.com/p/B6SvK2Bhzsx/

https://www.instagram.com/p/BywoQOZCrDz/

https://www.instagram.com/p/B19OcykIt-a/

https://www.instagram.com/p/B525FDtp-7A/

https://www.instagram.com/p/B5KL32hnPXo/

https://www.instagram.com/p/B5uiLk4pA8m/

V predchádzajúcom článku o fast fashion sme sa venovali materiálom, z ktorých sa oblečenie skladá. Teraz si priblížime, aká je výroba oblečenia a ako sa k nám jednotlivé kúsky odevu dostanú.

„Nemáte čo nosiť? Nájdite nových módnych favoritov v obchode alebo online,” týmito slovami sa nás snaží zaujať v reklamách na sociálnych sieťach jedna z najznámejších fast fashion značiek H&M.

Podľahli ste pokušeniu vlastniť ten nádherný top či štýlové nohavice? Upútal vás dizajn alebo lacná cena? Nezúfajte, nie ste prvý ani posledný, kto si kúpil nejaký kus oblečenia len kvôli príťažlivo nízkej sume. Avšak zamyslite sa, prečo je to také lacné a či to skutočne stojí za to.

Predtým, ako sa oblečenie ocitne v obchodoch v nákupných centrách, musí precestovať niekoľko tisíc kilometrov. Takže sa môže stať, že tričko, ktoré máte práve na sebe, precestovalo viac kilometrov, než vy za posledných 5 rokov (alebo celý život). 

Moderný druh otroctva?

Čím je oblečenie lacnejšie, tým viac si ho môžeme dovoliť. Čo však stojí za jeho nízkymi cenami? Pokles cien odevov je možný len z dôvodu znižovania cien nákladov, tzn. lacná pracovná sila, preprava a menej kvalitné materiály.

Dnes naše oblečenie vyrába približne 75 miliónov ľudí, 80 % z toho tvoria mladé ženy vo veku 18 až 24 rokov. Bohužiaľ, medzi tieto štatistiky môžeme zaradiť aj malé deti, ktoré často vypomáhajú v samotnej fabrike. Títo pracovníci (napríklad ženy v Bangladéši) zarobia približne 96 dolárov mesačne. Vláda sa vyjadrila, že na to, aby mohli žiť slušný život so základnými potrebami, by potrebovali 3,5-krát viac peňazí.

Približne 11 % detí z celého sveta je nejakým spôsobom nútených k práci.

Ich pracovný čas je 14 – 16 hodín denne. Nepoznajú víkendy, pracujú 7 dní v týždni s (ne)povinnými nadčasmi. Keďže ich platy sú také nízke, nadčasy robia skoro stále. Fabriky týmto pracovníkom vôbec neposkytujú dobré zdravotné podmienky. Často sú bez ventilácie a pracovníci tak dýchajú toxíny a prach z textílií. Taktiež bývajú verbálne a fyzicky týraní, ak nesplnia stanovené kvóty. Na pracovisku im chýba aj zdroj pitnej vody.

Napriek tomu, že detská práca je zakázaná zákonom, v mnohých chudobných krajinách je veľmi rozšírená. Podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) približne 11 % detí z celého sveta je nejakým spôsobom nútených k práci. Mnoho z nich pracuje aj v textilnom a odevnom priemysle, aby uspokojili požiadavky amerického alebo európskeho trhu.

Aké je to pracovať v jednej z bangladéšskych fabrík, sa môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

https://www.youtube.com/watch?v=8QSC_9c6qCQ

Z Bangladéša až na Slovensko len za 9,99 €

Mnoho fast fashion značiek má fabriky práve v Bangladéši. Až 80 % exportu z tejto krajiny tvorí odevný priemysel. Ako funguje ich proces výroby? Odkiaľ je látka? Kto sedí za šijacím strojom? Ako sa oblečenie transportuje do Ameriky alebo Európy? 

Prepočítajme si, čo všetko môže byť potrebné k výrobe a preprave oblečenia: 

1. Materiál (napríklad bavlna, viskóza, polyester) – treba zaplatiť jeho vypestovanie/vyrobenie, ľudí, ktorí s ním manipulujú a prepravu do fabriky. Materiály sa dovážajú z Uzbekistanu do Indie, Číny alebo Turecka.
2. Návrh oblečenia – zaplatiť návrhárov/dizajnérov, softvér na navrhovanie, vyrobiť makety oblečenia.
3. Výroba odevu – zaplatiť pracovníkov, náklady na softvér, stroje, budovu a energie, doplnkový materiál, balenie oblečenia.
4. Transport – zaplatiť cestu do veľkoskladu, cestu do obchodu, ľudí, ktorí s tým manipulujú.

Predtým, ako sa vôbec dostane oblečenie do obchodu, prejde dlhú cestu a mnohými rukami pracovníkov. Ako je teda možné, že za veci zaplatíme tak málo, keď je to taký namáhavý proces? 

V dnešnej konzumnej spoločnosti sa z 2 veľkých módnych kolekcií (jeseň/zima, jar/leto) stalo 52 mikrokolekcií. Každý týždeň tak pribúdajú nové a nové kúsky oblečenia. Na to, aby sa oblečenie kupovalo, musia mať značky aj lákavé ceny… Aby si spoločnosti udržali vysoké zisky, tak znižujú náklady na ich výrobu, no tým spôsobujú ujmu pracovníkom, ktorí musia pracovať v zlých podmienkach. 

Práve konzumenti, tzn. kupujúci, majú v rukách veľkú moc. Jedine oni môžu dosiahnuť zmeny, a to tým, že budú čoraz menej nakupovať vo fast fashion obchodoch a siahnu radšej po udržateľných kúskoch alebo lokálnej móde (tzv. slow fashion).

V nasledujúcom videu si môžete pozrieť podrobnejší popis výroby oblečenia:

Fast fashion alebo „toxická plavba”

Druhým najväčším znečisťujúcim priemyslom vo svete je práve módny priemysel. Každý deň sa v Bangladéši vyleje až 22 000 litrov odpadu do riek, pričom sa minie niekoľko tisíc galónov vody pri výrobe bavlny. Stephen Leahy z The Guardian tvrdí, že voda spotrebovaná na pestovanie bavlny v Indii by pokryla 85 % denných potrieb vody celej indickej populácie (1,24 miliardy ľudí), zatiaľ čo 100 miliónov ľudí v Indii nemá ani prístup k pitnej vode.

Znečistenie z lodí každoročne spôsobuje asi 400 000 predčasných úmrtí na rakovinu pľúc a kardiovaskulárnych ochorení.

Na prepravu materiálu do fabrík a oblečenia z fabrík do obchodu sa najčastejšie využíva lodná doprava. Tá vo veľkom množstve znečisťuje životné prostredie. Profesori J. J. Winebrake a J. J. Corbett tvrdia, že znečistenie z lodí každoročne spôsobuje asi 400 000 predčasných úmrtí na rakovinu pľúc a kardiovaskulárnych ochorení, no i 14 miliónov prípadov astmy v detskom veku.

Dôvody, prečo sa fast fashion nazýva aj „toxická plavba”:

• Po celom svete je asi 90 000 námorných nákladných lodí. 
• 15 najväčších lodí vyprodukuje toľko znečistenia ako 750 miliónov automobilov.
• Európa má najrušnejšie lodné prístavy na svete.
• V Dánsku zomrelo predčasne 1 000 obyvateľov na znečistenie z dopravy.
• Približne 4 % všetkých klimatických zmien sú spôsobené práve lodnou dopravou.

Ďalšie fakty, prečo sa módny priemysel považuje za toxický:

• Až 190 000 ton mikroplastov z textílií sa každý rok dostane do oceánu.
• Každý rok zomrie 20 000 ľudí na rakovinu (alebo potratom) na dôsledky chemických postrekov na bavlnu.
• 70 000 sudov oleja je ročne použitých na výrobu polyesteru. 
• 10 % celosvetových uhlíkových emisií pochádza z odevného priemyslu.
• 1 kg chemikálií je potrebný na vyrobenie 1 kg odevu.
• Takto znehodnotená pôda bude viesť k zníženiu produkcie potravy o 30 % nasledujúcich 30 – 50 rokov, ak sa nič nezmení.

Transparencia je v móde

Dnes sa do popredia dostáva trend „slow fashion” a etickej módy. Módne značky sú transparentné a ponúkajú svojim zákazníkov náhľad do ich procesu výroby odevov. Pristupujú zodpovedne k pestovaniu a výrobe bio materiálov, k pracovnej sile a primeranej sume za ich oblečenie. 

Napríklad značka Everlane je radikálne transparentná s ich cenami. Na svojej stránke vás tak informujú, koľko presne stál materiál, výroba, preprava a ďalšie poplatky za jednotlivý kus oblečenia.

https://www.instagram.com/p/B42is0iJKTc/

Po tragédii z roku 2013, keď sa zrútila budova Rana Plaza v Bangladéši (zahynulo 1 130 a zranených bolo vyše  2 500 ľudí), bolo v Londýne založené medzinárodné hnutie Fashion Revolution, ktoré bojuje za transparentný, etický a udržateľný módny priemysel.

https://www.instagram.com/p/B4zphXLhvNS/

Značiek a hnutí ako Everlane a Fashion Revolution po celom svete neustále pribúda. Ich podnetom na vznik neboli len straty na životoch pri nehodách či zlé pracovné podmienky, ale aj zodpovednejší prístup k životnému prostrediu. Pre inšpiráciu, zamyslenie a otvorenie očí, si môžete pozrieť dokumenty ako The True Cost, RiverBlue, China Blue, The Next Black a sledovať haštegy ako #whomademyclothes, #fashionrevolution a #responsiblefashion.