Sofiia si presne pamätá moment, keď sa zamilovala do Eurovízie. Písal sa rok 2016 a na pódiu štokholmskej Globe Arena stála Jamala s emotívnou piesňou 1944. Keď ukrajinská speváčka zvíťazila, vtedy len 12-ročná Sofiia cítila hrdosť a radosť z toho, že hudba môže spájať.

Odvtedy sa pesničková súťaž stala súčasťou jej života. Každý rok si s priateľmi a rodinou už týždne vopred prehráva súťažne piesne, sleduje kvalifikácie a hlasuje za svojho obľúbenca či obľúbenkyňu. Keď príde na rad finálový večer, vyzerá to ako narodeninová oslava.

Slovensko na Eurovízii chýba a bol by úspech, ak by sme mali aspoň nejakého reprezentanta.

Miestnosťou s televíziou rozvoniava chutné občerstvenie a partia kamarátov sedí pred televíziou Počas večera si úpenlivo sledujú hudobný program, zapisujú si dojmy a vytvárajú rebríčky umiestnení. Nakoniec ich porovnávajú s konečnými výsledkami súťaže.

Keď sa presťahovala na Slovensko a začala študovať na FMK UCM, prekvapilo ju, že jej noví kamoši nemali k Eurovízi podobný vzťah. „Keď som sa rozprávala so slovenskými rovesníkmi, zistila som, že túto súťaž nepozerajú a nepoznajú ju,“ uviedla. O čo teda ide?

Experiment bol úspešný

Eurovision Song Contest, na Slovnesku známa ako Eurovízia, je pesničková súťaž, na ktorej každoročne vystupujú zastupitelia národnostných krajín. Za jej vznikom stojí Európska vysielacia únia (EBU), ktorá ju organizuje od mája 1956. Tento rok sa dočkáme už 69. ročníku.

EBU však pôvodne neplánovala vytvoriť súťaž. Len dva roky pred prvým ročníkom založili Eurovision Network. Jej poslaním bola výmena a výroba spoločných televíznych programov s cieľom nákladovo efektívne rozšíriť materiál pre národné vysielacie organizácie.

Fanúšikovia Eurovízie sa môžu za jej vznik poďakovať talianskemu verejnoprávnemu vysielateľovi RAI, keďže práve ten prišiel s myšlienkou súťaže. Historik zaoberajúci sa súťažou Dean Vuletic pre NBC News povedal, že išlo experiment so zárodkom televíznej technológie.

Horehronie je typ piesne, ktorý na Eurovízii funguje dodnes, keďže je v národnom jazyku krajiny, odzrkadľuje národné tradície, kultúru a etnické prvky.

Prvého ročníku sa zúčastnilo sedem krajín. Reprezentanti Holandska, Švajčiarska, Belgicka, Nemecka, Francúzska, Luxemburska a Talianska sa stretli v meste Lugano, ktoré sa nachádza na juhovýchode Švajčiarska. Víťazstvo vtedy utŕžila domáca speváčka Lys Assia.

„Nemáme k dispozícii údaje o sledovanosti za rok 1956, ale vlastníctvo televízora vtedy nebolo veľmi rozšírené, takže pravdepodobne neboli veľmi vysoké,“ zhodnotil Vuletic. Nasledujúci rok sa odohrala vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa zapojilo už aj Rakúsko, Dánsko a Spojené kráľovstvo. Postupne rozrástla o ďalšie krajiny a vlani sa jej zúčastnilo 37 reprezentantov – národov z Európy, ale aj Izraela či Austrálie.

Nový režim priniesol nové príležitosti

Pokiaľ by ste sa pozreli zoznam minuloročných účastníkov, Slovensko by ste v ňom hľadali márne. Našu krajinu naposledy reprezentoval v roku 2012 Miroslav Šmajda, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Max Jason Mai. Naša eurovízna história sa však začala písať ešte v minulom storočí.

Po rozpade Sovietskeho zväzu a vlne politických zmien naprieč východnou Európou, vzniklo viacero samostatných štátov, ktoré prejavili záujem o Eurovíziu. Zapojiť sme sa chceli už pár mesiacov po vzniku Slovenskej republiky, no situácia bola vtedy komplikovaná.

Študent FMK a člen skupiny OGAE Slovakia (oficiálny fanklub Eurovízie na Slovensku – pozn. red.) Blažej Fabian vysvetľuje, že pre obrovský záujem nových krajín muselo vzniknúť kvalifikačné kolo. Slovensko naň vtedy vyslalo populárnu skupinu Elán s piesňou Amnestia na neveru. Na postup do súťaže to však nestačilo.

Naším prvým oficiálnym reprezentantom sa stala skupina Tublatanka. V Dubline predstavila Nekonečnú pieseň, s ktorou sa umiestnila na 19. mieste, čo nás zaradilo do najhoršej sedmičky. Vtedajšie pravidlá súťaže automaticky diskvalifikovali krajiny z tejto kategórie z účasti v ďalšom ročníku.

Fabian z OGAE Slovakia to odôvodňuje tým, že EBU chcela krajiny motivovať, aby do súťaže posielali najlepších interpretov a najlepšie piesne. Keďže sa Slovensko v roku 1995 nemohlo súťaže zúčastniť, Slovenská televízia sa vtedy rozhodla Eurovíziu nevysielať.

Tak blízko, a predsa tak ďaleko

Po ročnej stopke vycestoval do nórskeho Osla Marcel Palonder s piesňou Kým nás máš. Pred jeho vystúpením ho moderátor predstavil zahraničným divákom. Následne sa na televíznych obrazovkách objavil vtedajší premiér Vladimír Mečiar a povedal: „Veľa šťastia Slovensko!“

Slovenská televízia a rozhlas sa do Eurovízie nezapojí ani v najbližšom období.

Marcel Palonder napokon obsadil 18. miesto. Odvtedy na Eurovízii súťažilo ďalších päť reprezentantov Slovenska – Katarína Hasprová, Nela Pocisková & Kamil Mikulčík, Kristína, dvojičky Veronika a Daniela Nízlové ako TWIINS a už spomínaný Max Jason Mai, no nikto sa nedostal k víťazstvu bližšie ako on.

Za vyzdvihnutie však stojí pieseň Horehronie od Kristíny. Podľa Blažeja sme v roku 2010 boli považovaní za jedného z favoritov na výhru vďaka výberu piesne. „Horehronie je typ piesne, ktorý na Eurovízii funguje dodnes, keďže je v národnom jazyku krajiny, odzrkadľuje národné tradície, kultúru a etnické prvky,“ ozrejmil Fabian.

Zatiaľ čo zahraničných fanúšikov mohla pieseň a jej odprezentovanie zaujať, na Slovensku bolo jej prijatie zmiešané. Aj keď sa stala extrémne populárnou a získala dve ocenenia počas udeľovania Slavíkov, našli sa aj posmešné alebo poburujúce reakcie. Časť ľudí totiž v texte započulo vulgarizmus.

Na výslednej podobe pesničky pracovala aj Hanka Servická, ktorá naspievala vokály v „anjelskej reči“. V prvej minúte a 34 sekunde piesne ľudia počujú „po**b sa Denis“. Servická tvrdí, že tam vulgarizmus nie je a spieva tam „Lia sankte di alla mann“, čo má znamenať „Osláv sa tvoje sväté meno, Pane môj“.

Slovensko sa mohlo vrátiť do Eurovízie

Zuzana Vicelová, vedúca odboru komunikácie RTVS, v auguste 2023 deklarovala, že verejnoprávny vysielateľ zvažuje návrat do súťaže v roku 2025. Rok na to sa tieto plány rozplynuli. Vicelová to odôvodnila nedostatočnými finančnými zdrojmi, ktoré poznačilo aj zníženie príspevku zo štátneho rozpočtu pre RTVS.

So zrušením RTVS a vznikom STVR sa tento plán stal ešte viac nereálny. Na pozícii generálneho riaditeľa je dočasne poverený generálny riaditeľ Igor Slanina. Ten mal telerozhlas viesť do konca septembra 2024, no jeho poverenie bolo niekoľkokrát predĺžené. Na poste štatutára zostane najmenej do 30. júna 2025.

„Vzhľadom na aktuálnu situáciu, keď nie je riadne zvolený manažment STVR a s tým súvisiace obmedzenia v rámci rozpočtu, sa Slovenská televízia a rozhlas do Eurovízie nezapojí ani v najbližšom období,“ uviedol pre časopis atteliér PR manažér STVR Filip Púchovský.

Napriek tomu na pesničkovej súťaži vystúpi Slovák Adam Pavlovčin. Víťaz Česko Slovenskej Superstar známy ako Adonxs bude v máji v švajčiarskom Bazileji reprezentovať Česko. Pre Aktuality.sk poznamenal, že Slovensko na Eurovízii chýba a bol by úspech, ak by sme mali aspoň nejakého reprezentanta.

Zabudli sme na ňu

Ako sme už načrtli, Slovensko malo svoje zastúpenie v najväčšej hudobnej show. Počas druhej vlny reprezentácie medzi rokmi 2009 a 2012 súťaž trhala rekordy sledovanosti na vtedajšej samostatnej Slovenskej televízii, tvrdí Fabian. Zároveň hovorí, že ľudia sa vtedy o nej bežne rozprávali.

Za vtedajším veľkým záujmom vidí aj skutočnosť, že sme v tom čase mali vlastnú súťaž, prostredníctvom ktorej sme vyberali reprezentantov. Túto kvalifikáciu organizovala samotná Slovenská televízia. Zároveň spomenul, že na Slovensku dlho existovala tradícia festivalu populárnych piesní Bratislavská lýra.

Ako je teda možné, že po viac ako dekáde Slováci nepoznajú Eurovision Song Contest? Keďže naša krajina od roku 2012 na túto súťaž nevyslala žiadneho reprezentanta, médiá nemali veľkú motiváciu o nej informovať. Slovami Jána Amosa Komenského – čo oči nevidia, to srdce nebolí.

Už týždeň dopredu som si bol vedomý, že budem musieť vstávať skoro ráno, presnejšie 3:50, aby som stihol vlak do Zvolena. Večer predtým však atteliér oslavoval svoje 20. narodeniny, a preto som sa musel uspokojiť so štvorhodinovým spánkom. Cesta bola hladká, až kým sme neprišli do Galanty, kde sme potrebovali prestúpiť.

Všade bola tma a text, ktorý svietil na informačnej tabuli, sa nedal prehliadnuť. „Meškanie 15 minút,“ prečítal som nahlas a vzápätí sa celá skupina zatvárila kyslo. Nič, čo by sa však nedalo zvládnuť. Lenže meškanie postupne naberalo na dĺžke, zatiaľ čo my sme vystáli dieru do podlahy železničnej stanice.

Avšak nastúpením do rýchlika (po takmer hodine čakania), ktorý nás mal odviezť do Zvolena, kríza ešte nebola zažehná. V priebehu cesty do vagóna rýchlym krokom vtrhla revízorka. „Vlak ide len do Zvolena, ak idete ďalej, musíte ísť iným spojom,“ povedala nahlas. Vydýchol som si, pretože sa nás to netýkalo. Bohužiaľ, bol to len náš dojem. Plánovali sme vystúpiť až na druhej zastávke, no vlak ukončil jazdu už na prvej.

Konečne v cieli

Príchod do Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vykompenzoval strastiplnú cestu. Pekná, obnovená budova ponúka ešte krajší interiér – perlovo biele steny, vysoké stropy a tisícky kníh, ktoré sú naozaj všade. Na jednej z chodieb som si všimol nejakú od Georga Orwella, nešlo však o 1984 ani Zvieraciu farmu.

Otváracou ceremóniou bol slávnostne otvorený 29. ročník novinárskej súťaže stredoškolákov a vysokoškolákov Štúrovo pero. Spomedzi privítaných hostí nás zaujal práve jeden obyčajný chlapík. Išlo o Andreja Tušera, autora mnohých kníh, bez ktorých by sa študenti masmediálnej komunikácie nezaobišli. Ako sa robia noviny je niečo ako Biblia pre žurnalistov.

Nasledovala spätná väzba na časopisy stredných a vysokých škôl a online žurnalistických projektov. Zúčastnil som sa na hodnotení vysokoškolských časopisov, v tejto kategórii bolo prihlásených 8 periodík.

Porotu tvorili aj také mená, akými sú napríklad Gabriela Kajtárová, reportérka domáceho spravodajstva TV Markíza, alebo Viera Kulichová, vedúca domácej redakcie TASR. Spolu s ďalšími dvoma členmi hodnotili jednotlivé časopisy po tematickej, obsahovej, ale aj grafickej stránke.

Práve s Kajtárovou bola neskôr vedená diskusia, ktorú moderoval Patrik Herman, dlhoročný moderátor Markízy. Študenti mali možnosť získať odpovede na otázky, ktoré ich zaujímajú. Nevyhli sa ani témam ako Ján Kuciak, aktuálna politická situácia, Ukrajina alebo novinárska práca.

Trampoty v meste

Po ukončení programu prvého dňa súťaže sme sa rozhodli uhasiť hlad, niektorí trojuholníkmi pizze, iní bagetami. Stáli sme na zvolenskom námestí, keď sa k nám potichu priblížila neznáma osoba. V ruke držala už len ohorok z cigarety a fajčiarskym hlasom na nás prehovorila: „Potrebujem sa dostať do Levoče, nedoložíte mi na vlak?“

Dali sme jej nejaké drobné, no vzápätí nám došlo, že do Levoče nepôjde. Pribehla k nej štvorica detí. „Tu máš ohorky, Jana,“ vykríklo jedno z nich a začalo tancovať s ostatnými. Po zvláštnej situácii sme opustili námestie.

Vyčerpaní po celom dni sme sa rozhodli doplniť energiu v jednej miestnej kaviarni, kde hrali dobrý indie rock a kde sa k nám pridal aj pes Luna, ktorý patril iným návštevníkom. Debatovali sme dlho – tak dlho, až nám obsluha musela oznámiť, že za pár minút zatvárajú.

Práve v túto noc som si potvrdil jednu vec: atteliéristi sa dokážu zabávať, ale aj socializovať. Na internáte, kde sme boli ubytovaní, náš šéfgrafik dostal počas hry za úlohu darovať obyvateľom vedľajšej izby dvanásť centov. Urobil tak bez váhania. S chladnou tvárou im povedal, že ako charita im daruje tieto peniaze.

Keď sa nevracal, pochopili sme, že sa zarozprával. Po nahliadnutí do danej izby som uvidel členov redakcie časopisu Univerzál, napokon tam skončila aj polovica našej posádky. Porozprávali sme sa o našich časopisoch a odovzdali si aj svoje know-how.

Opäť v knižnici

Počas druhého dňa dostali súťažiaci, ktorí sa zapojili do kategórie tzv. indi-vindi, vzácnu a potrebnú spätnú väzbu na ich články. Porota, v rovnakom zložení ako deň predtým, bola naozaj kritická. Poukazovala na chyby v článkoch, taktiež však vyzdvihla to, čo bolo na nich urobené správne. Páčilo sa im, keď sa študenti a študentky nebáli klásť kritické otázky napríklad vedeniu škôl.

Zatiaľ čo počas prvého dňa sme sedeli na balkóne, odkiaľ sme mali výhľad na celú miestnosť, počas vyhodnotenia sme sa usadili inde. Aj keď bolo vyhlasovanie výsledkov zdĺhavé, sedel som v napätí od začiatku od konca. Aj tento rok, na 29. ročníku súťaže Štúrovo pero, náš časopis dokázal svoje kvality.

Získali sme Zlaté Štúrovo pero v kategórii vysokoškolských časopisov, umiestnili sme sa na prvom mieste v kategórii online žurnalistika za náš web a Podcastt. Spomedzi redaktorov ocenili Luciu Bakusovú (3. miesto), 2. miesto a cenu TV Markíza získala Viktória Revajová, prémiu ministerky kultúry získala šéfredaktorka Bernadetta Čaranová.

Fotku s pánom Tušerom sme nestihli, po ukončení súťaže sme sa ponáhľali na vlak. Tentokrát nemeškal.

KEMP je kreatívny event marketingových projektov a zároveň súťaž pre študentov slovenských vysokých škôl, ktorí chcú ukázať svoje najlepšie marketingové znalosti. Organizujú ho študenti Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave v rámci kabinetu marketingu. Študenti tu zbierajú praktické zručnosti, absolvujú workshopy s profesionálmi a musia v krátkom čase prostredníctvom zadaní od reálnych klientov ukázať, čo v nich je.

Prihláseným tímom v zložení copywriter, content creator a grafik muselo v úvodných zadaniach stačiť krátkych 10 minút. Na finálne zadanie dostali týždeň a na ten ďalší – vo štvrtok 22. apríla – sa konalo veľkolepé finále. Niekto pohorel a niekto, naopak, zahviezdil. 

Neskutočný drive a práca pod tlakom

Hviezdne tímy sa na workshopoch v réžii agentúry Effectivity rozhodne nenudili. Každý z 25 súťažných tímov dostal názov podľa hviezdy vo vesmíre, aby mohol v marketingovej súťaži, prirodzene, zahviezdiť. Na prvom workshope 18. marca prednášali Peter Rajčák a Mário Poór z agentúry Effectivity o Art Direction a dizajne a porozprávali svojim kemperom aj o storytellingu. Záverečné zadanie, ktoré malo stream zároveň aj doviesť do finále, sa týkalo známej vitamínovej tabletky Celaskon.

„Zadajte do Googlu slovo HERGOT. Kliknite na obrázky a vyberte si z nich jeden ľubovoľný. V headline použite len tri slová a spravte z týchto ingrediencií reklamu na šumivý Celaskon,“ zadali páni z Effectivity úlohu pre tímy. Desať minút je na zadanie príliš málo času, no aj tak sa s ním súťažiaci popasovali slušne. 

„Prvý workshop bol založený na tom, ako za desať minút vôbec niečo zo seba vypáčiť von. Taký strestest kreativity. Takže aj rozhodovanie a hodnotenie bolo veľmi spontánne a mohlo tu byť, v tomto mini plusovom zadaní, tých výhercov oveľa viac. Dali sme vyslovene prednosť len niečomu, čo sa tam neopakovalo,“ zhrnul prvý workshop a s ním súvisiace zadanie Peter Rajčák. Prácu pod stresom tímy nepochybne zvládli, dostali feedbacky a o týždeň na nich čakala znovu ďalšia výzva. 

Vzdelávanie, networking a spoznávanie

Daniel Abrahám a Michaela Reichová z Effectivity prichystali pre prihlásených študentov tému Dizajn obchodného modelu. Navyše, Miška prišla do reklamnej agentúry pôvodne ako stážistka a postupne sa vypracovala. Snaha, šikovnosť a drive boli aj v jej prípade odmené a porozprávala svoj príbeh súťažiacim.

„Je to o motivácii. Ak niečo chcete, tak si vyberiete, či budete spať pohodlne 8 hodín, alebo len 6, a tie dve hodiny využijete na svoje zlepšovanie sa,“ vyjadrila sa Michaela na margo svojho postupu z pozície stážistu na plnohodnotného člena tímu. Dala do pozornosti aj svoje obľúbené kurzy na sebarozvoj, medzi ktoré patria napríklad Digitálna Univerzita, Digital Marketing Club či kurzy od Madviso.

Okrem iného si pre vysokoškolákov spolu s Danielom prichystali opäť desaťminútové zadanie, ktoré znelo: Oživte aktivačnú kampaň Spookies od Kauflandu o technologickú vychytávku. V hodnotení sa prihliadalo na kreatívny názov, krátky headline, návrh grafiky a samotné prepojenie s už existujúcou kampaňou. Študenti nepoľavili a prišli s naozaj zaujímavými a kreatívnymi riešeniami. „Druhé zadanie bolo založené na inovatívnosti a na tom, ako priniesť do reklamného sveta niečo, čo tu ešte nebolo. Dôraz sa kládol na najnovšie technológie, ktoré máme k dispozícii,“ uviedol Peter Rajčák ohľadom druhého zadania.

Posledná skúška zručností a lákavá výhra na dosah

Na poslednom a zároveň najdlhšom zadaní, na ktoré mali kemperi týždeň, pracovali všetky skupinky, no do záverečného finále sa dostalo len 10 najlepších. Šlo o tri rozdielne zadania od reálnych klientov, od agentúry Effectivity alebo od partnera Tchibo Slovensko. Zástupcovia týchto spoločností a členovia FMK UCM v Trnave boli aj porotcami súťaže.

Za Fakultu masmediálenej komunikácie hodnotili súťažiacich Martin Klementis a Vladimíra Jurišová. Jedným zo zadaní bolo vymyslieť aktivačný lojalitný program pre obchodný reťazec. Ďalším zadaním, pre klienta Tchibo Slovensko, bolo predstaviť koncept komunikácie spoločnosti Eduscho, ktorý sa venuje výrobe a predaju kávy. 

Porotcovia hodnotili namakané prezentácie tímových spíkrov a predovšetkým ich stratégiu, ktorú zvolili pri tvorení. Taktiež udržateľnosť výrobkov, sociálny dosah a marketing a, samozrejme, aj samotný potenciál využitia jednotlivých návrhov. „Budeme prihliadať hlavne na to, ako bolo splnené zadanie a tiež na to, akým spôsobom študenti – súťažiaci, a teda kreatívci – mysleli a ako za jednotlivými ideami prišli,“ vyjadrila sa k téme hodnotenia Zuzana Žambochová z Tchibo Slovensko.

„Všetkých desať tímov, ktoré sa prebojovali do finále, splnilo zadanie a teraz bude záležať na tom, ako to dokážu odprezentovať naživo, ako sa dokážu obhájiť a ako dokážu posunúť svoje návrhy ešte ďalej tou prezentáciou. Rozhodovanie pri týchto súťažiach je trošku komplikovanejšie, pretože človek má na začiatku nejaké očakávania, ktoré sa buď postupne napĺňajú, alebo nie. Uvidíme, ako to pôjde kemperom dnes naživo,“ upresnil hodnotenie tímov Mário Poór z reklamnej agentúry Effectivity. Potom už spíker z každého tímu slovne obhájil marketingovú stratégiu a netrepezlivo čakal na vyhlásenie výsledkov. 

Veľkolepé finále s cenami, ktorým by odolal len málokto

Finále a prezentácia projektov prebiehala naživo na facebooku FMK UCM. A čo by to bola za súťaž bez veľmi dobrej motivácie, ktorá poháňa súťažiacich vpred? Jeden tím zo spomínanej finálovej desiatky vyhral peňažnú odmenu v hodnote 1000 eur. Táto suma putovala pre výhercov prvého miesta od sponzorov Tchibo Slovensko a od agentúry Effectivity. Aby toho nebolo málo, jeden tím spomedzi všetkých zúčastnených dostal stáž v spomínanej reklamnej agentúre ako zásluhu za svoju dobre odvedenú prácu.

Budeme prihliadať hlavne na to, ako bolo splené zadanie a tiež na to, akým spôsobom študenti – súťažiaci, a teda kreatívci – mysleli a ako za jednotlivými ideami prišli.

Výherný tím s názvom Pollux v súťaži zahviezdil so svojím Aktivačným lojalitným programom pre obchodný reťazec Billa. „Chceli sme prísť s niečím jednoduchým a zároveň niečím, čo by spojilo rodičov s deťmi,“ povedali o svojom projekte dievčatá z víťazného tímu. „Prišli sme s návrhom stavebnice v štýle ostrova pokladov. Vzbudzuje to tajomstvo a deti predsa rady objavujú,“ dodali výherkyne, ktoré sa teraz tešia z peňažnej výhry aj novej skúsenosti.

Ďalší ročník KEMP-u je neistý

Ak si kreatívec a zaujala ťa táto súťaž, mal by si sa prihlásiť do ďalšieho ročníka. Samozrejme, ak sa ho podarí zorganizovať. Na záverečnú otázku moderátora online streamu ohľadom nasledujúceho ročníka z finále marketingovej súťaže KEMP odpovedal koordinátor celého projektu Tibor Lachkovič: „Toto už bola jedna otázka, ktorú som dostal ešte pred tým, ako vyšlo toto finále a stále nevieme. Nevieme na to odpovedať, ešte by sme si mali niekedy poslednýkrát zavolať a dohodnúť sa, ako to dopadne. Takže som veľmi zvedavý, či pôjdeme do KEMP-u č. 2 a či sa spoločne stretneme aj v reálnom kempe, nielen takto online,“ dodal na záver.

Detský čin roka motivuje ku konaniu dobrých skutkov a pomáha tak deťom a budúcim dospelým zorientovať sa v hodnotách. Dáva im šancu pochopiť cez skutočné príbehy, čo je dobré a čo zlé. Do projektu sa za 19 rokov realizovania projektu zapojili takmer 2 milióny detí.

Kategórie detských činov:

• Záchrana ľudského života
• Pomoc v rodine
• Pomoc rovesníkom
• Pomoc prírode
• Pomoc ľuďom
• Dobrý nápad
• Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin
• Dobrý čin na nete

Tu nájdete: Nominované príbehy

Ako a do kedy hlasovať

Online hlasovanie prebieha od 5. októbra do 27. novembra 2020. Hlasovať môžete na tejto stránke, kde nájdete všetky príbehy. Kliknutím na tlačidlo hlasuj oceníte príbeh svojho výberu.

Online anketa je pre verejnosť v spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk. Touto formou môžu ľudia prispieť na projekt, podporiť dobro a hlavne sa inšpirovať dobrými skutkami detí.  Jeden skutok za všetky kategórie, ktorý získa najväčšiu podporu verejnosti, získa ocenenie Cena ĽudiaĽuďom.sk.

Čím je tento ročník špeciálny?

„Tento ročník je výnimočný hneď v troch smeroch. Oslavujeme 20. výročie, to znamená, že tých dvadsať rokov už vyše 1 700 000 deti podporilo dobro. Veľa sa v našej spoločnosti mení a naša každodennosť vyžaduje prepojene s novými médiami a tak sme tento rok pripravili novú aktuálnu kategóriu: Nový čin na nete,” uviedla k projektu štatutárka OZ Detský čin roka Saša Broadhurst-Petrovická.

„Súčasná situácia s pandémiou je výnimočná výzva pre nás všetkých. Teší nás, že napriek mimoriadne sťaženým podmienkam na školách i v živote, projekt pokračuje. To znamená, že naďalej môžeme podporovať dobré skutky detí, ktoré nás všetkých inšpirujú a istým spôsobom aj liečia, lebo nám dodávajú nádej a silu,” doplnila štatutárka.

Organizátori zaslali začiatkom októbra pedagogický materiál s vybranými skutkami do 2200 základných škôl a školských úradov. O tom, ktorých osem skutkov získa ocenenie Detský čin roka 2020, rozhodne detská porota.

„Učitelia s tlačeným pedagogickým materiálom pracujú na hodinách etickej výchovy, slovenského jazyka či v školskom klube. Čítajú si príbehy spolu s deťmi a hlavne sa rozprávajú o tom, čo príbehy prinášajú,” priblížili organizátori.

O tom, ktorých osem skutkov získa ocenenie Detský čin roka 2020, rozhodne detská porota.

Počas leta výberová komisia vybrala štyridsať nominovaných skutkov v ôsmych kategóriách. Skutok, ktorý získa vo svojej kategórii najväčšiu podporu, bude v decembri vyhlásený za Detský čin roka 2020.

Piataci z Trnavského kraja zachránili učiteľovi život

V súťaži má zastúpenie aj Trnavský kraj. Hrdinský čin dvoch žiakov piatej triedy na jednej zo základných škôl v Skalici patrí do kategórie Záchrana ľudského života. Derek Petrovič a Krištof Bogár „neváhali zo svojho mobilu privolať rýchlu zdravotnú službu. Do jej príchodu ostali pri učiteľovi, zároveň mu postrážili bicykel a osobné veci. Po príchode rýchlej zdravotnej služby bol učiteľ prevezený letecky do Bratislavy,“ uvádza sa na  stránke ľudiaľuďom.sk kde môžete za spomínanú dvojicu hlasovať.

„Tým, že neváhali a ihneď zavolať rýchlu pomoc, mu zachránili život, “ znie na stránke detskycin2020­.ludialudom.sk. Prihlasovať príbehy môžete pomocou formulára (alebo poštou) do 30. júna 2021. Svoj, kolektívny, alebo niekoho iného dobrý skutok môže žiak (alebo pedagóg) napísať najviac v rozsahu 1 strany A4.

O peripetiách, ale aj pozitívach súťaže v digitálnom priestore porozprávala Lucia Škripcová.

V čase koronakrízy sa plnia na sociálnych sieťach rôzne výzvy. S jednou, fotografickou, ste prišli aj vy. O čo išlo vo výzve, ktorá nesie názov 35ka?

Absolventi často po tom, čo odišli zo školy, už nenašli cestu k foteniu pre radosť.

Ako sa mohli účastníci dozvedieť o tejto súťaži?

Informácie sme šírili len na našich sociálnych sieťach – na Facebooku a Instagrame. Informovali sme študentov o 35ke na online vyučovaní jednotlivých predmetov. Žiadne veľké promo sa nekonalo, aj preto nás tak potešil počet súťažiacich.

Súťažné práce sa ukladali do digitálneho úložiska. Stalo sa, že niekto nestihol nahrať fotku alebo ju nahral po časovom limite?

35ka mala dve kategórie, a to študenti a absolventi. Čo mali spoločné a čo, naopak, rozdielne?

Koľko prihlásených účastníkov bolo v každej kategórii?

Formát 35ka nevznikol kvôli koronavírusu a štúdiu na diaľku, ale existoval už predtým. Kto stál pri jeho vzniku a odkedy sa výzva vyhlasuje?

Víťazné práce vyberala porota, ktorá navrhla témy. Podľa akých kritérií sa posudzovali najlepšie práce?

Ako by sa dala súťaž posunúť v ďalších ročníkoch?

Výsledky súťaže v kategórii študentov:

Celkový víťaz: Marcel Nagy (Mgr. 2 KOMU)

• Víťaz v téme Žena v červenom: Marcel Nagy (Mgr. 2 KOMU)
• Víťaz v téme Svet za zrkadlom: Zdenka Hamarová (Bc.3 KOMU)
• Víťaz v téme Sila: Alžbeta Labudová (Bc.3 KOMU)
• Víťaz v téme Pohľadnica z domu: Andrej Greguš (Bc.1 KOMU)
• Víťaz v téme Pred a po: Andrej Greguš (Bc.1 KOMU)

Víťaz súťaže zabodoval u porotcov v téme Sila prevrátenou fotografiou.

Pohľad a postoj pána na obálke knihy preniesol fotograf Marcel Nagy aj na modelku.

Absolventka Nikola Fabová a jej Žena v červenom. Alebo aj bez červenej.

Cez kľučovú dierku sa na tému Pohľadnica z domu pozrela absolventka Mona Hurbanová.

---

Do súťaže o najlepší spot Múdra huba sa zapojilo 12 jednotlivcov alebo tímov z Českej a Slovenskej republiky. Všetky videá sú umiestnené na YouTube kanáli Talentované houby: https://www.youtube.com/channel/UCqEE7nkEY5LxM8b697Fzfpg a tiež na FB Talentované houby: www.facebook.com/talentovanehouby

Súťaž bola vyhodnotená 15. decembra 2015. Porota BARD určila dvoch víťazov, ktorí si rovným dielom rozdelili výhru 1200€.

Víťazmi sa stali súťažné spoty, ktorých autormi sú Martin Jurči a dvojica Dominika Susková a Roman Baraník.

Spot Martina Jurčiho mal najviac videní na YouTube

Video Dominiky Suskovej a Romana Baraníka

A na aké účely použijú súťažiaci výhru? „Časť výhry pôjde do mojej najväčšej záľuby, cestovania,“ prezradila Dominika. Roman má iné plány: „Peniaze použijem na kúpu nového fotoaparátu. Predsa sa treba posúvať ďalej.“

Odmenu 300€ za najviac videní na YouTube získal spot Martina Jurčiho z Nižnej, ktorý sa dozvedel o súťaži z nástenky na VŠMU. „Do súťaže sme sa rozhodli zapojiť, aby sme získali finančné prostriedky na štúdium. Taktiež som si chcel vyskúšať výrobu reklamy. Je to pre mňa obrovská skúsenosť či už po filmárskej, ale aj scenáristickej stránke,“ povedal Martin Jurči. Výhru použije hlavne na vzdelávanie.

Víťazné spoty budú použité na marketingové účely Múdrej huby. Zadávateľ súťaže Radim Klimeš zo spoločnosti Bio Agens Research and Development – BARD, s. r. o. prezradil účel súťaže: „Naším cieľom bolo dostať informáciu o Múdrej hube aj medzi mladých ľudí. Sme radi, že sa súťažiaci s náročnou témou popasovali a vytvorili naozaj krásne videá.“

Súťažiaci museli splniť určité podmienky: spot musel trvať 30 sekúnd. V spote bolo povolené používať voiceover /krátke hovorené slovo – max. 10 slov – prenášané hlasom, ktorého nositeľ nebol prítomný v obraze/ alebo finálne titulky v dĺžke 10 slov. Forma spotu bola voľná: animácia, videotvorba, hraný spot, grafika…. kreativite sa medze nekládli. Súťaž nebola určená len študentom slovenských a českých stredných a vysokých škôl, ale aj celým tímom a jednotlivcom, ktorým bola táto oblasť blízka.

Čo je Múdra huba?

Múdra huba je mikroskopická huba, ktorá sa nachádza v zemi. V r. 1965 český vedec Dáša Veselý ako prvý u nás izoloval pythium oligandrum z pôdy. Múdra huba je malý “upír”, ktorý vycuciava živiny z iných húb. Robí to tak rýchlo, že ostatné huby sa nestíhajú rozmnožovať. A keď múdra huba nemá čo “jesť”, odumrie. Múdra huba je prírodný mikroorganizmus, ktorý nemá vedľajšie ani alergické účinky, nedá sa ňou predávkovať. Je účinná aj po viacerých použitiach. Ničí plesne, ekzémy, prejavy lupienky, atopické ekzémy, zápachy nôh, zapareniny, mykózy na nechtoch, na rukách, na nohách, v oblasti vagíny, psoriázu, parodontitídu, afty, časté kútiky, spomaľuje kazivosť zubov, pomáha pri hojení vredov, nehojacich sa ranách, pri preležaninách.

Autor: TS

Zadanie je jednoduché: implementovať používané lodné kontajnery v praxi a zrealizovať modifikáciu lodného kontajnera. Výherca získava okrem ceny „NOAH´S ARCH“ i finančnú cenu vo výške 11 000 €. Okrem toho, účastníkom súťaže ponúka spoločnosť Bôry uznanie autorských práv a z nich plynúce ďalšie príjmy, uzatvorenie zmluvy na zabezpečovanie ďalšej výroby nimi zhotovených modifikátov, ako  i propagáciu ich diel. Vyplatí sa to každému, nielen víťazovi súťaže.

Cieľom súťaže je motivácia jednotlivcov a kolektívov k modifikácii požívaných lodných kontajnerov na iný účel, ako boli určené, a zapojiť sa tak do celosvetového trendu recyklácie.

Všetky potrebné informácie vrátane prihlášky do súťaže nájdete na webovej stránke spoločnosti.

Aké sú podmienky súťaže?

Spot musí trvať 30 sekúnd, nesmie obsahovať žiadne hovorené ani písané slovo, hudbu môže. Forma spotu je voľná: animácia, videotvorba, hraný spot, grafika…. kreativite sa medze nekladú. Súťaž nie je určená len študentom slovenských a českých stredných a vysokých škôl, ale aj celým tímom a jednotlivcom, ktorí sa cítia v tejto oblasti „doma“.

Ako sa prihlásiť?

Účasť v súťaži vzniká zaslaním prihlášky na emailovú adresu: talentovanehouby@trumpeter.sk. Každý, kto do súťaže zašle vytlačenú, podpísanú a oskenovanú prihlášku so súhlasom s pravidlami súťaže, dostane Press kit Múdra huba (informácie o Múdrej hube, animáciu, fotografie). Všetky výsledné spoty treba zaslať vo formáte mp4 na e-mailovú adresu: talentovanehouby@trumpeter.sk. Videá budú umiestnené na YouTube a FAN page na Facebooku Talentované houby. Súťaž i podmienky sú uverejnené na FAN page na Facebooku Talentované houby: www.facebook.com/talentovanehouby a na web stránke zadávateľa súťaže: http://www.pythium.eu/cs/soutez-sutaz/.

Kto bude víťaz?

Súťaž bude vyhodnotená 15. decembra 2015. Víťazný spot, ktorý určí porota BARD, získa 1200€. Ten spot, ktorý bude mať najviac videní na YouTube, dostane 300€. Víťazné spoty (bez ohľadu na to, či pôjde o český alebo slovenský spot) budú použité na marketingové účely Múdrej huby. Spoločnosť BARD má právo na úpravu víťazných spotov a zákaz publikácie nevhodných spotov.

Viac informácií: PR agentúra Trumpeter

Anežka Hrdá

anezka.hrda@trumpeter.sk, +421 944 34 64 72

Maroš Hamorský, Matúš Hliboký, Marek Lenčucha, Branislav Macko, Roman Majerský, Marek Surovec. Toto sú mená našich spolužiakov, ktorí od minulého leta pripravujú projekt DOSKA. Myšlienka študentskej súťaže sa zrodila v hlave Maroša Hamorského niekedy v apríli minulého roka. Keďže na Slovensku už existuje pár podobných projektov a chalani nechceli iba kopírovať už zaužívané systémy, hľadali niečo nové, čím by sa odlíšili. Tak vznikol unikátny koncept „battle system“, ktorý celú súťaž zatraktívnil a priniesol jej dynamickosť. Mareka Surovca sme sa opýtali, čo bolo pri príprave projektu zložité: „Začiatky boli veľmi komplikované, nakoľko sme začínali v lete, keď sme boli porozliezaní po celom Slovensku a tak všetky brainstormy a celkovo komunikácia prebiehali zväčša na internete – ako sa na online súťaž patrí. Komplikovaná bola aj tvorba corporate identity, za ktorú sa musíme poďakovať najmä Marekovi Lenčuchovi, ktorý odviedol úžasnú prácu. Bol trpezlivý, zniesol naše námietky, tlak času a vytvoril niečo, čo je veľmi pekné a vystihuje podstatu Dosky a ďalej samozrejme zháňanie hlavného partnera a čakanie. Vždy, keď sme ohlasovali nový krok súťaže, boli sme plní očakávania a nervozity. Vyjde to? Nevyjde? Príjmu to? Bude to úspešné? – To boli pre nás skúšky.“

Kto súťaží?
Registrácia súťaže bola spustená 1. 2. a za tri minúty tridsaťštyri sekúnd sa zaregistroval maximálny počet súťažiacich. Súťažiaci sa prihlasovali ako dvojice zložené s copywritera a grafika. Počet tímov bol obmedzený na 32 najrýchlejšie sa zaregistrovaných. Podmienkou prihlásenia bolo štúdium na vysokej škole, slovenské občianstvo a najviac 26 rokov dosiahnutých v deň registrácie.

Kto vyhráva?
Jedinečnosť súťaže je v systéme súťaženia. Každý tím bojuje o postup do ďalšieho kola iba s jedným tímom. Súťaží sa v piatich kolách. Do prvého kola, ktoré bolo spustené 2. 3. bolo nasadených 32 tímov, do druhého kola, ktorého úlohou je facebook aplikácia postúpila polovica nasadených, do kola tretieho sa zapája osem tímov, ktoré pripravujú mobilnú aplikácii. Štyri tímy, ktoré sa prepracovali do semifinále si zmerajú sily v zadaní microsite a vo finálovom kole budú dva tímy súperiť v príprave komplexnej online kampane. Podmienkou na splnenie zadaní jednotlivých kôl je zaslanie grafického návrhu a explikácie, nevyžaduje sa plná funkčnosť, dôležitý je nápad.
Kto rozhoduje?
O postupe jednotlivých tímov rozhoduje fundovaná porota v zložení: Radovan Grežo (MUW;Digital), Michal Pastier (Zaraguza Digital), Jaro Zacko (Triad Advertising), Samuel Bednár (Vaculík Advertising), Jord Nikov (Digitask), Peter Šebo (Zoznam.sk) a Marek Bobula (Zoznam.sk). Porotcovia hodnotia anonymné práce bodmi a slúžia na rozhodnutie o postupe z konkrétneho kola. Spoluprácu s porotcami si organizátori pochvaľujú, nakoľko sa s nimi už poznajú osobnejšie. Jedná sa o mladých ľudí, ktorých teší podporovať mladé talenty. Za rovnako ústretovú považujú aj spoluprácu s partnermi, ktorých zapojiť do projektu bolo o čosi zložitejšie ako s porotcami, no po ich súhlase s projektom odsúhlasili ceny, o ktorých organizátori nesnívali.
Láka hlavná cena aj „cena útechy“
Motivácia nie len zúčastniť sa, ale aj súťaž vyhrať je veľká. Tím, ktorý sa umiesti v súťaži Doska na prvom mieste vyhráva zrealizovanie výhernej kampane a poskytnutie mediálneho priestoru od spoločnosti Zoznam.sk v hodnote 20 000€, dvakrát iPhone 4 a možnosť vybrať si stáž v jednej z partnerských agentúr (Digitask, MUW; Digital, Triad Advertising, Vaculik Advertising, Zaraguza Digital) alebo v Zoznam.sk. Pre tím, ktorý sa v súťaži umiestni na druhom mieste organizátori pripravili 100€ poukážku na nákup kníh v kníhkupectve Martinus a taktiež možnosť zvoliť si stáž v jednej z agentúr. Hlavným partnerom súťaže je Zoznam.sk a odbornú garanciu má na starosti Asociácia digitálnych marketingových agentúr. Vyhrať môže iba jeden tím, všetky tímy a priaznivcov Dosky poteší afterparty, ktorá sa bude konať po ukončení všetkých súťažných kôl. Marek hovorí: „Afterparty sa bude konať ani nie 24 hodín po ukončení posledného kola 1. 4. v bratislavskom podniku K.C. Dunaj. Program oficiálne začína o 17 hodine. Vyhlásime výsledky súťaže, odovzdáme ceny a potom sa začne oslavovať víťazstvo alebo zapíjať prehra. Pozvaní sú všetci partneri súťaže, súťažiaci a ich priatelia či fanúšikovia. Budeme radi, ak príde čo najviac ľudí, ktorí sa môžu spoznať, podebatovať pri pivku. Samozrejme môžu osloviť aj realizačný tím, ktorý sa afterparty, žiaľ, zúčastní bez mojej prítomnosti, a nadať organizátorom za prebdené noci alebo si jednoducho v uvoľnenej atmosfére užiť Doska game over party a zrelaxovať po skúšaní svojich schopností.“
Budúcnosť s otáznikom
Jednoznačnej odpovede na otázku, či sa súťaž na budúci rok dočká pokračovania, sme sa od organizátorov nedočkali. Nebránia sa takejto myšlienke, ale tiež nechcú predbiehať. Všetko závisí od toho, ako dopadne aktuálny nultý ročník súťaže a aké budú ohlasy. Pokračovať v tradícií Dosky a objavovania nových talentov by sa potešili. A čo súťaž priniesla samotným organizátorom? „Realizácia Dosky nám priniesla mnohé – vrásky na čele (smiech). Teraz vážne, priniesla nám mnohé skúsenosti, rozhľad, známosti, nové možnosti, otvorila poniektorým oči, ukázala smer, ktorým sa chceme uberať. Je to niečo, čo sme vytvorili a začína žiť. Súťaž nám priniesla hlavne skutočne pozitívne pocity a každým dňom prináša mnohé nové. Je to náš prvý spoločný projekt a určite v každom z nás niečo zanechal,“ hovorí Marek.