Veľa mladých ľudí sa začína zaujímať o ekologické témy a ich spôsoby uvedenia v praxi, ktoré sú reálne prospešné. Registrujeme second-handy, zero-waste materiály, čapovateľnú drogériu a najnovšie aj tzv. swap – teda výmenu produktu za produkt. Swap je ekologický a zároveň ekonomický spôsob, ako sa zbaviť nepoužívaného oblečenia a dostať zaň “nové” originálne kúsky. Pritom nezaťažujeme planétu kúpou nového fast-fashion oblečenia.

Sára je veľkou milovníčkou módy, no zároveň jej nie je ľahostajná naša planéta. Preto sa snaží vnímať svet inak, venovať pozornosť menej konzumným veciam: „Celosvetovo táto myšlienka predstavuje akúsi alternatívu bežného nakupovania oblečenia, prípadne iných vecí, ktoré by sa dali na swape vymieňať.“

Swap v Trnave

Sára vo svojom okolí začala viac vnímať tento typ podujatia. Celá myšlienka sa jej zapáčila natoľko, že mesto Trnava má svoj vlastný swap aj vďaka nej. Je to spoločný projekt, ktorý vytvorila so svojimi kolegyňami a existuje už vyše roka. Sára si tiež rada nakupuje v sekáčoch alebo na blšákoch. Vysvetlila, že je to ekonomickejšie a často sa jej podarí nájsť originálne kúsky.

Podľa jej slov bolo prvé spustenie tohto projektu časovo náročné: „Keď sme robili swap úplne prvý raz, venovali sme tomu niekoľko týždňov. Vôbec sme nevedeli, do čoho ideme, a snažili sme sa premyslieť každý detail.“ Okrem samotných eventov sa stále venujú i celej organizácii, pretože si samy zastrešujú sociálne siete a komunikáciu.

Okrem swapu oblečenia sa začali venovať aj výmene rastlín. Namiesto oblečenia si môžu návštevníci vymeniť kvetiny, odrezky z rastlín alebo kvetináče. Sára vysvetľuje, že každý swap má vlastné, ale zato jednoduché pravidlá: „Vždy dopredu avizujeme prostredníctvom nášho facebook eventu alebo facebook stránky miesto, čas a dátum konania a tiež jednotlivé pravidlá. Uvádzame v nich, čo na swap patrí a čo nie,“ opisuje postup.

Je to aspoň malá troška, ktorou môžeme pomôcť prírode.

Hlavným cieľom nie je len posunúť nevyužité oblečenie alebo nadbytok rastlín, ale nájsť im nový domov niekde, kde budú využívané a potrebné.

Radosť z úspechu

Na základe ohlasov okolia vidí, že sa o tento druh výmeny zaujíma viac a viac ľudí. Tvrdí, že najlepšie reakcie sú po evente, keď ľudia dávajú spätnú väzbu. Či už ako komentár, alebo príspevok na sociálnej sieti.

K veľkému úspechu sa pridávajú aj ponuky na organizáciu podobnej udalosti na iných miestach než len v Trnave, kde vznikol: „Náš swap chceme robiť naozaj lokálne a okrem toho vo veľa mestách sa už swap koná pod taktovkou niekoho iného, a preto sa nám zdá zbytočné vytvárať nejakým spôsobom konkurenciu.“

Zvýšený záujem ľudí o takéto podujatie sa dá vidieť každým ďalším úspešne zvládnutým podujatím. Môže to byť spôsobené aj tlakom, ktorý sa v spoločnosti vyvíja v súvislosti s konzumným správaním. V dnešnej dobe je trendy byť „eco“ a „zerowaste”. Práve vďaka pozitívnym reakciám a ich následnému šíreniu medzi známymi sa prídu pozrieť na miestny Trnavský swap stále noví ľudia.

Kvety nad oblečenie

Vyswapované oblečenie a aj rastliny sú súčasťou jej domova. Ako sama tvrdí, rastliny doma vedú: „Oblečenia zo swapov mám pomenej, pretože nakupujem aj v sekáčoch či blšákoch a v poslednej dobe si viac a viac uvedomujem, že nič nové nepotrebujem.“

Dnes má doma niekoľko druhov rastlín, ktoré si vyswapovala alebo sa ich ujala po skončení akcie. Veľa odrezkov zostáva po evente bez domova a je škoda ich vyhodiť. Vezme si ich domov, nechá ich zakoreniť, následne ich presadí a opäť prinesie odrezky na ďalší swap, kde nájdu svoj domov.

Prinášame vám tretiu a poslednú časť zo série o fast fashion. V prvej časti sme si priblížili materiály oblečenia, a v druhej sme hovorili o jeho výrobe a preprave. V poslednej časti sa budeme venovať následkom fast fashion a možnostiam jeho eliminácie prostredníctvom slow fashion, recyklácie a upcyklácie.

„Slow fashion je dômyselne vyrobené vysokokvalitné oblečenie s doplnkami, určené na dlhodobé nosenie.“

Fast fashion neškodí len životnému prostrediu a zdraviu konzumentov, ale vo veľkej miere aj pracovníkom v odevných a textilných továrňach. V minulosti sa vo fabrikách v dôsledku nedostatočných bezpečnostných opatrení stalo niekoľko „nehôd“ so smrteľnými následkami. Posledná udalosť je z 8. decembra 2019 z indického Dillí, kde vypukol požiar, pri ktorom zomrelo minimálne 43 ľudí a viac než 50 bolo zranených.

Avšak v posledných rokoch sa dostáva do popredia forma etickej a udržateľnej módy. Mnohé fast fashion značky prezentujú niektoré zo svojich odevov ako „udržateľné“ a „eco-friendly“. Netvrdíme, že to tak nie je. Netreba však zabúdať na to, že takéto značky sa často snažia iba držať krok s „trendom” a stále im ide najmä o zisk a predajnosť.

Dôvody, prečo je dôležité zamyslieť sa nad rýchlou módou, si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

Ako konzumenti im našou kúpou dávame nepriamo najavo, že s ich filozofiou súhlasíme a podporujeme ich. Len ľudia majú možnosť to zmeniť a vyjadriť svoj postoj. Treba si dávať pozor na túto formu „brainwashingu“ od známych fast fashion značiek, ktoré sa len hrajú na udržateľné a etické, lebo je to trendy a in. Skúsme im vyjadriť náš nesúhlas tým, že radšej podporíme niektorú zo slow fashion značiek alebo iné formy recyklácie a upcyklácie oblečenia.

Slow fashion nie je voľba, ale nevyhnutnosť

Čo vlastne znamená pojem „slow fashion“? Môžeme ho definovať napríklad ako antitézu fast fashion. Slow fashion môže byť vyvážený životný štýl – etický, ekologický, udržateľný, nadčasový a sústreďuje sa viac na kvalitu ako kvantitu. Expertka na udržateľnú módu Alden Wicker tvrdí: „Slow fashion je dômyselne vyrobené vysokokvalitné oblečenie s doplnkami, určené na dlhodobé nosenie.“

Prečo je slow fashion nevyhnutná? Predpokladá sa, že odevný a textilný priemysel ročne vyprodukuje okolo 1,7 miliardy ton oxidu uhličitého, CO₂ (čo značne prispieva ku globálnemu otepľovaniu).

Na pestovanie potrebných surovín na výrobu oblečenia sa minie obrovské množstvo vody, pesticídov a ostatných toxických chemikálií, ktoré ničia pôdu, biodiverzitu a vodné zdroje.

Celosvetovo sa vyrobí okolo 80 miliárd nových odevov ročne, pričom v súčasnosti končí na skládkach spaľovne až 80 % všetkého vyrobeného oblečenia.

„Žijeme v “throwaway” (odhadzujúcej) spoločnosti, ktorá núti módne značky znižovať ceny oblečenia, a teda aj jeho kvalitu,” hovorí Christina Dean, zakladateľka Redress.

Najväčším konzumentom v Európe je Veľká Británia, kde ročne jedna osoba nakúpi až 27,8 kg oblečenia.

Ako začať – objavte svoju kreativitu pomocou slow fashion

Na to, aby sme boli trendy a in, nepotrebujeme nakupovať kvantá oblečenia z fast fashion obchodov. Móda je predsa forma vyjadrenia, tak buďme kreatívni a vyskúšajme napríklad vytvoriť viacej outfitov len s pár kúskami oblečenia. Môžeme napríklad vyskúšať kapsulový šatník. Ten obsahuje len základné kusy oblečenia, ktoré sa navzájom kombinujú.

Skúsme dať svojmu starému odevu ešte druhú šancu a upcyklujme ho. Teda vytvorme nové kúsky oblečenia z toho starého. Na rozdiel od recyklácie sa upcykláciou odevu jeho hodnota zvyšuje.

Prostredníctvom recyklácie tak naše oblečenie môžeme darovať známemu, rodine, na charitu, do second handov, kontajnerov na oblečenie alebo vymeniť prostredníctvom swapov. To, samozrejme, platí pre odevy, ktoré sú ešte v dobrom stave a dajú sa nosiť, len nám už nesedia alebo nás prestali baviť.

Na to, aby sme boli trendy a in, nepotrebujeme nakupovať kvantá oblečenia.

Ak je oblečenie už poškodené a nedá sa ďalej nosiť, neznamená to hneď, že ho musíme vyhodiť. Skúsme porozmýšľať a vymyslieť mu nejaké využitie v domácnosti (handry, obaly, obliečky na vankúše a pod.). Základom celej filozofie slow fashion je predsa eliminovať množstvo odevov a textilu; nielen jeho výrobou, ale aj tvorbou odpadu.

Slow fashion obchody, second-handy a swapy

Môžeme vymeniť klasické fast fashion obchody za tie slow fashion. U nás na Slovensku je ich síce menej, ale mnohé zahraničné sú dostupné aj online.

Kamenné a online obchody na SR:

• Kasha showroom,
• Marna ateliér,
• Lull,
• Less is more,
• Bagbet,
• I am organic,
• PLZR,
• Rivica,
• Sobi.eco,
• Severanka,
• Cila,
• Drobne,
• Bartinki, atď.

Online zahraničné obchody:

• Melisa Minca,
• Springkode,
• TOMS, Fjällräven,
• Ethical Market.

Mnohé ďalšie si môžete pozrieť na:

• Eco Cult
• či Good On You.

Pokiaľ nie sme obmedzení budgetom, môžeme investovať peniaze do kvalitných značkových vecí od samotných návrhárov.

Dostupnejšou alternatívou sú second-handy. Tie sa nachádzajú v každom meste a nie sú určené len pre ľudí, ktorí majú „hlboko do vrecka”. Vieme tam nájsť naozaj pekné a hlavne originálne a ekologické oblečenie.

https://www.instagram.com/p/B18cq5roz2V/

Jedným z najoriginálnejších a najštýlovejších second-handov na Slovensku je NOSENE. Nepredávajú len obnosené oblečenie, ale niektoré kúsky upcyklujú. Ktokoľvek k nim môže priniesť svoje obnosené oblečenie. Ich kamenné predajne sa nachádzajú v Bratislave a v Banskej Bystrici, prednedávnom dokonca rozbehli na ich stránke www.nosene.sk vlastný e-shop.

Ďalšou z možností je návšteva rôznych swapov (nielen oblečenia), ktoré sa organizujú v našom okolí. Bližšie informácie nájdeme na facebookových stránkach, ako napríklad Trnavský swap, SWAP Košice a pod., alebo stránky ako Nová Cvernovka či Stará tržnica, kde sa uskutočňujú okrem výmen aj rôzne festivaly a workshopy týkajúce sa udržateľnej a etickej módy.

Najznámejší slow fashion festival na Slovensku organizuje hnutie POMALO – festival udržateľnosti v bratislavskej Starej tržnici. Festival nám predstavuje zodpovednú módu a pomalý životný štýl.

Módna revolúcia

Žijeme v dobe sociálnych sietí, čo je najlepší spôsob na masové zdieľanie. Preto sa namiesto propagovania neetickej, neudržateľnej, škodlivej fast fashion skúsme zapojiť do módnej revolúcie a presadzovať slow fashion.

Ako inšpirácia môžu poslúžiť aj nasledujúce instagramové účty:

https://www.instagram.com/p/B6SvK2Bhzsx/

https://www.instagram.com/p/BywoQOZCrDz/

https://www.instagram.com/p/B19OcykIt-a/

https://www.instagram.com/p/B525FDtp-7A/

https://www.instagram.com/p/B5KL32hnPXo/

https://www.instagram.com/p/B5uiLk4pA8m/