1. Seaspiracy

Réžiu Netflixovej novinky mal v rukách britský režisér Ali Tabrizi. Ekologický dokument sleduje problematiku komerčného rybolovu – aký má deštrukčný dopad na našu planétu. Už ako malé dieťa miloval podmorský život, avšak to ešte nevedel, s akými problémami sa potýka. Už pred nakrúcaním dokumentu čistil pláže od odpadkov a zaujímal sa o problém s plastmi.

V dokumentárnom filme zobrazuje srdcervúce vraždenie veľrýb a delfínov, pripravovanie žralokov o ich plutvy, ale aj kritiku ryboloveckého priemyslu (korupciu, klamstvá, otroctvo, vraždy). Toto všetko má za následok ničenie oceánu, ktorý pohlcuje oxid uhličitý a je domovom pre približne 80 % života na našej planéte. Množstvo ľudí sa po pozretí Seaspiracy vzdalo konzumácie rýb a morských plodov.

Tvorcovia dokumentu Seaspiracy však boli obvinení zo zavádzajúcich informácií a trhania informácií z kontextu pri rozhovoroch. Upozornili na to kritizované organizácie značiek Dolphin Safe a Marine Stewardship Council. Kritici útočia aj na šokujúce a prehnané štatistiky. Uvidíme, akú dohru bude mať tento konflikt.

2. Cowspiracy

Cowspiracy a Seaspiracy nemajú podobný názov len tak náhodou. Dôvodom je to, že oba ekologické dokumenty majú rovnakých tvorcov.

Vedúcou príčinou vyčerpávania vodných zdrojov, odlesňovania, vyhynutia rôznych druhov zvierat či mŕtvych zón v oceáne je práve živočíšna výroba. Dokument sa zaoberá dopadom živočíšnej výroby na životné prostredie. Zároveň sa venuje aj skúmaniu politiky niekoľkých enviromentálnych organizácií v rámci tejto problematiky.

Dokumentárny film poukazuje na niekoľko dôležitých a desivých faktov. Uvedieme si pár príkladov. Živočíšna výroba je zodpovedná až za 18 % emisií skleníkových plynov, čo je viac, ako dokáže vyprodukovať všetok transport. Metán je 25- až 100-krát viac škodlivý ako oxid uhličitý v meradle 20 rokov. Pre predstavu – kravy vyprodukujú 567,812 miliárd kilogramov metánu za jeden deň. Tieto štatistiky sa čítajú skutočne veľmi ťažko.

3. Game Changers (Tí, ktorí menia svet)

Ekologický dokument Game changers pojednáva o výhodách vegánskej stravy (na rastlinnej báze). Je zdravá, šetrí naše srdce, planétu a životy hospodárskych zvierat. Film sa opiera o svetových športovcov žijúcich na rastlinnej strave, ako aj nešportovcov a odborné štúdie.

Príkladom je bývalý UFC bojovník James Wilks, ktorý sa po zranení ponorí do hlbín nutričných výskumov a cestuje svetom, aby o svojich nálezoch diskutoval s tými najlepšími atlétmi, ktorí žijú na vegánskej strave. Spovedal napríklad Arnolda Schwarzeneggera, Patrika Baboumiana, Novaka Djokovica a Dotsie Bausch.

Tento ekologický dokument je ďalším, po ktorého pozretí sa ľudia rozhodli zmeniť svoj jedálniček a vylúčiť živočíšne potraviny.

4. A Plastic Ocean

Tento dokumentárny film sa zaoberá devastačným dopadom plastov na naše životné prostredie, hlavne na podmorský svet. Medzinárodný tím dobrodruhov, výskumníkov a oceánskych ambasádorov sa vydáva na misiu okolo sveta, aby odhalili nepeknú pravdu a to, čo sa skutočne nachádza pod hladinou oceánov.

A Plastic Ocean je ďalší film s poslaním edukovať, avšak jeho zábery skutočne bolia. Žijeme v plastových časoch, tento univerzálny materiál nájdeme všade. Je súčasťou obalov, elektroniky, oblečenia a ďalších predmetov určených na každodenné použitie. Každoročne v oceánoch skončí 8 miliónov ton plastového odpadu.

Mnohokrát sa mylne domnievame, že recyklácia postačuje. Avšak je to skutočne tak? Recyklovateľná je len malá časť plastového odpadu. Mikroplasty teda plnia žalúdky morských a oceánskych živočíchov, nie je žiadnym prekvapením, že takýto stav ich ohrozuje a zabíja.

5. Kiss the Ground (Skloniť sa k zemi)

Mnohé dokumenty o klimatickej kríze v divákoch zanechávajú pocity bezmocnosti, paralýzy a depresie, avšak Kiss the Ground má za hlavnú úlohu priniesť nádej. Vedci a celebritní aktivisti v tomto dokumente opisujú, ako bojovať proti klimatickým zmenám. Spasenie vidia práve v pôde.

Film disponuje dôležitými informáciami o problémoch spojených so zdravím a životným prostredím, ktorým dnes čelíme. Aj napriek tomu, že sa zameriava hlavne na americké poľnohospodárstvo, zobrazuje aj inšpiratívne príklady z Afriky, Číny a Haiti. Dokument popisuje aj škodlivé poľnohospodárske praktiky, ktoré vznikli v Spojených štátoch.

Odtiaľ sa rozšírili do celého sveta, v dôsledku čoho značne narástla potreba využívania obnoviteľných zdrojov a regenerácie pôdy. Tento ekologický dokument skúma obnoviteľné zdroje v poľnohospodárstve z dôvodu zvrátenia klimatických zmien prostredníctvom navrátenia biodiverzity a prestavby zloženia pôdy, čo sa organických látok týka.

Oranie a pesticídy sú pre pôdu devastačné a spôsobujú erózie. Riešením je práve regeneračné farmárstvo, ktoré môže obnoviť aj zničené pôdy a znižuje uvoľňovanie uhlíka. Pôda, ktorá nie je znehodnotená, uhlík pohlcuje, tiež v sebe zadrží viac vody a poľnohospodári neriskujú straty z neúrodnej pôdy, ktorá sa postupne premieňa na piesok.

V prípade, že ste nadšencom prírodovedných dokumentov, ďalším odporúčaním sú aj dokumenty od uznávaného prírodovedca a dokumentaristu Davida Attenborougha. Najnovším z nich je A Life on Our Planet (Život na našej planéte).

Vymenované ekologické dokumenty otvorili oči mnohým divákom. Niektorí spravili drastické zmeny, iní svoj životný štýl aspoň mierne poupravili. Je dôležité pamätať na to, že aj keď nie sme stopercentní, naša snaha sa počíta. Ak sa však naše správanie nezmení, hrozia nám zmeny, ktoré budú pre život na našej planéte likvidačné.

Na trend preferovania rastlinnej stravy promptne reagujú jedálne či reštaurácie s rýchlym občerstvením. Napríklad taký gigant ako McDonald’s zaradil do ponuky v niektorých krajinách vegánsky burger. Postupne sa tiež otvárajú rôzne samostatné pobočky tzv. veggie či vegan fast foodov. Naša univerzita za trendmi zaostávať nechce, a preto sa rozhodla pre zapojenie do projektu Zelená jedáleň. Prináša tak alternatívu pre tých, ktorí majú chuť na niečo ľahšie, nemajú radi mäso alebo chcú bojovať proti klimatickým zmenám. Obyčajným obedom? Áno, aj tak sa dá začať.

Nie je to len šalátová nuda

Zelená jedáleň je projekt, ktorý ponúka každý deň v rámci obedového menu jedno rastlinné jedlo. Môžeme ho označiť za vegánske alebo za vegetariánske. Oba tieto prístupy k stravovaniu sa zameriavajú na rastlinnú stravu s minimálnym alebo žiadnym podielom živočíšnych potravín.

Zamestnankyňa jedálne TOP Relax na Rybníkovej ulici prezradila, že nová ponuka jedál sa teší obľube u študentov, no ešte viac u zamestnancov a u pedagógov. V kuchyni pracuje osobitná kuchárka, ktorá pripravuje jedlá pre nadšencov Zelenej jedálne. Na to, či sa suroviny líšia aj v nakupovaní a v cene, odpovedá jednoznačne áno. Klíčky, rôzne druhy zeleniny či sójové výrobky považujú za drahšie, čo sa však na cene lístka neodrazilo. Takýto obed si môžete dať bez doplatku.

Projekt v rámci svojich aktivít ponúka tiež bezplatné poradenstvo pre zostavovanie takéhoto jedálnička a poskytuje recepty či školenia. Zaujímavé je, že vysoké percento študentov si vyberá práve toto ,,zelené“ jedlo aj keď sa za vegánov nepovažujú. Časť z nich však dbá na redukovanie živočíšnej stravy, čo by mohla byť cesta pre tých, ktorí si nevedia predstaviť život bez praženice, hovädzích burgerov či klasického mlieka. Samozrejme, to ani nemusia.

Ukážka jedál v rámci projektu Zelená jedáleň v Top Relax UCM

Jamajské tekvicové rizoto
Grilovaný tofu syr s cuketou
Pohánka na taliansky spôsob
Zeleninový špíz s tofu syrom
Vegetariánske cícerovo-tekvicové kari
Pohánkové rizoto s hubami

Sú vegáni zdravší?

Prečo si bezmäsitý spôsob života získava takú popularitu? Mnoho ľudí pri prechode na rastlinnú stravu jednoducho začne konzumovať viac zeleniny a ovocia. Keď sa k tomu pridá vyradenie mastných či mäsitých výrobkov a polotovarov, aj to málo stačí k zlepšeniu viacerých zdravotných hľadísk. Často to nemusí byť neprítomnosť mäsa v jedálničku, ale radikálne zaradenie kvalitnejšieho a nutrične bohatšieho jedla sprevádzané zmenou životného štýlu, ktorý tieto zmeny zapríčiní.

Ľudia začínajú športovať, viac sa hýbať alebo prestanú fajčiť. Je pravdou, že aj vegetariánskou či vegánskou stravou môže človek pokryť potrebné živiny v strave, avšak musí byť určite viac ostražitý a dbať na správne kombinácie. Preto nemôžeme tvrdiť, že tento typ stravovania je lepší alebo zdravší. Aj vyvážená stredomorská strava poskytuje telu celé spektrum živín, minerálov a vitamínov.

Deň bez mäsa

Ponuka ,,zeleného“ jedla neznamená, že všetky ostatné sú menej hodnotné a nezdravé. Bezmäsitý obed môže byť aj voľbou pre tých, ktorý sa snažia vo svojom jedálničku živočíšne produkty obmedziť z dôvodu ich neekologického dopadu na našu Zem. Dôležité je zamyslieť sa nad pôvodom potravín, koľko ich zbytočne vyhodíme a v čom je jedlo, ktoré konzumujeme, zabalené.

Za zváženie stojí skúsiť si aspoň jeden deň do týždňa bez mäsa. Nie je to náročné, keďže možností je veľa. Bielkoviny, ktoré sú nevyhnutné pre naše telo a svaly, je potrebné dočerpať z ostatných zdrojov, ako sú napríklad strukoviny, semiačka, ale aj vegánske verzie proteínových práškov. Možnosťou, ako robiť ekologickejšie voľby v jedle je aj flexitariánstvo. To síce dovoľuje občasné konzumovanie mäsa a živočíšnych produktov, ale v redukovanom množstve a vo vysokej kvalite.

Rastlinná strava – áno či nie?

Uvedomovať si vážnosť situácie našej planéty by mal každý, bez ohľadu na to, aký stravovací štýl presadzuje. Ak chceme aspoň trochu zvrátiť zmenu klímy a neustále znečisťovanie vôd či ovzdušia, nestačí len recyklovať odpad a uprednostniť hromadnú dopravu pred osobnými autami. Denník The Guardian poukazuje na výskum, z ktorého vyplýva, že najväčší zmysel má jednoducho jesť menej mäsa, a to najmä hovädzieho a bravčového. Odlesňovanie zjednodušuje chov hospodárskych zvierat, no extrémne zvyšuje vytváranie skleníkových plynov. Vedci hovoria, že je potrebné až 90-percentné zníženie konzumácie mäsa v západných krajinách k zvráteniu týchto zmien. Keďže globálna populácia rastie, vyzerá to tak, že v roku 2050 nás bude o 2 miliardy viac. Pri aktuálnej nadmernej spotrebe si to vypýta svoju daň.

Všetci vieme, že jedným jedlom nezmeníme planétu a nezachránime svet. Priložiť ruku k dielu tým, že pravidelne aspoň raz do týždňa nebudeme jesť mäso, nevezmeme si jednorázový príbor a do najbližšieho obchodu pôjdeme pešo, za tú obetu určite stojí.