Pozrime sa na pravdivosť niektorých tvrdení o princovi Philipovi, prezentovaných v populárnom seriáli The Crown (Koruna).

Dňa 9. apríla2021 zomrel vo veku 99 rokov princ Philip. Oficiálne stanovisko z Buckinghamského paláca znelo: „S hlbokým zármutkom Jej Veličenstvo kráľovná oznamuje smrť svojho milovaného manžela, Jeho kráľovskej Výsosti princa Philipa, Vojvodu z Edinburghu. Jeho kráľovská výsosť zomrela dnes ráno v pokoji na hrade Windsor.“

Philip, ktorý sa s budúcou kráľovnou Alžbetou oženil v roku 1947, bol najdlhšie slúžiacim životným partnerom britského panovníka v dejinách a súčasne najstarším mužským členom kráľovskej rodiny všetkých čias.

Britská kráľovská rodina púta pozornosť nielen svetových médií, ale je aj lákadlom sveta filmových a seriálových tvorcov. Vzniklo viacero diel zachytávajúcich prostredie kráľovstva. Na rozdiel od desiatok dokumentov, ktoré o britskej monarchii vyšli, pri seriáli The Crown z produkcie Netflix bolo už od prvej série jasné, že bude mimoriadne úspešným po celom svete. Výnimkou nie je ani Slovensko, kde patrí medzi najsledovanejšie seriály súčasnosti.

Tvorcovia každé dve sezóny kompletne menia obsadenie, aby dôveryhodne zachytili starnutie členov monarchie a nemuseli využívať špeciálne efekty a masky. A hoci nie je jednoduché hrať členov kráľovskej rodiny a zachytiť ich majestátnosť, viacerým hercom stvárňujúcim princa Philipa sa to podarilo.

Samozrejme, nachádza sa tu aj upravená pravda a menšie domnienky, ako sa mohli postavy v daných situáciach v skutočnosti cítiť a správať. Dianie za múrmi Buckinghamského paláca je ale naozaj stvárnené veľmi uveriteľne. Tvorcovia dlhodobo deklarujú, že seriál je fikcia inšpirovaná reálnymi udalosťami. Niektoré zobrazené skutočnosti sa opierajú o fakty, iné sa považujú za výmysly. Čo teda bola pravda a čo, naopak, fikcia o zosnulom princovi Philipovi v seriáli The Crown?

Princ Philip mal ťažké detstvo – pravda

Narodil sa v gréckej kráľovskej rodine v nepokojných časoch. Spolu s rodinou bol vytlačený z Grécka počas politických prevratov, keď mal len 18 mesiacov. Po vyhnanstve sa jeho matka nervovo zrútila. Doktori jej neskôr diagnostikovali schizofréniu a poslali ju do azylového domu, otec rodinu opustil a presťahoval sa na juh Francúzska. Mladý princ sa zatiaľ vzdelával v Anglicku, kde zostal žiť s rôznymi príbuznými.

Bojoval, aby sa Mountbatten stalo kráľovským priezviskom – pravda

Od roku 1917 britskí monarchovia majú priezvisko, no väčšinou ho nepoužívajú. V seriáli The Crown princ Philip trvá na tom, aby jeho priezvisko Mountbatten bolo kráľovským priezviskom, ktoré by si ponechali aj jeho potomkovia. Presadiť sa mu to nepodarilo a v roku 1952 Alžbeta oznámila, že jej deti budú v prípade potreby používať priezvisko Windsor. V knihe Philip a Alžbeta: Portrét kráľovského manželstva životopisec Gyles Brandreth uvádza vojvodovu súkromnú poznámku k téme: „Nie som nič iné ako krvavá améba. Som jediný muž v krajine, ktorý nesmie dať svoje meno svojim vlastným deťom.“

Skutočnosť, že otázka priezviska bola pre Philipa boľavým miestom, vidíme pri zmene po smrti starej mamy kráľovnej a Winstona Churchilla, dvoch osôb, ktoré sa najtvrdšie postavili proti tejto myšlienke. V roku 1960 Alžbeta II. vydala nariadenie, ktorým vyhlásila, že jej potomkovia, ktorí nenesú kráľovské tituly (t. j. princ alebo kráľovská výsosť), môžu používať priezvisko Mountbatten-Windsor. Toto meno sa následne dostalo potomkom kráľovnej a princa Philipa, ktorí nie sú budúcimi panovníkmi, vrátane princa Harryho a Meghaninho syna Archieho.

Odmietol sa pokloniť kráľovnej Alžbete – fikcia

Pre seriál je to síce príjemne dramatický okamih, ale princ Philip sám pochádzal z kráľovskej rodiny. Považuje sa za veľmi nepravdepodobné, že by skutočne mal problém pokľaknúť ku kráľovnej, keďže je to ustanovený znak úcty panovníkovi.

Christopher Wilson, expert na kráľovskú rodinu, dokonca povedal: „Pochybujem, že princ Philip niekedy hovoril tieto slová svojej manželke, pretože pochádzal z kráľovskej domácnosti, ktorá si veľa rituálov a protokolov požičala od britskej kráľovskej rodiny. Vedel veľmi dobre, čo sa od neho očakávalo na verejnosti a bol pripravený to nasledovať.“

Princova rodina sa spája s nacistickou stranou – pravda

Winston Churchill v prvej epizóde hlasno protestoval na svadbe Philipa a Alžbety: „Viete, prečo tu nie sú jeho tri sestry? Všetky sú zosobášené s nacistami. Prominentnými nacistami.“ Aj keď je pochýb o tom, že Churchill naozaj mal takýto verejný výbuch, to, čo hovoril, má základ v pravde. V skutočnosti sa tri zo štyroch Philipových sestier vydali za nemeckých aristokratov, ktorí sa neskôr stali vedúcimi osobnosťami nacistickej strany. Jediným prítomným členom najbližšej rodiny na svadbe bola jeho matka, princezná Alice z Battenbergu, ktorá počas nacistickej okupácie prichýlila v jej aténskom dome rodinu gréckych Židov.

Samotného Philipa nespravodlivo poškvrnila vlastná rodina. Niektorých dvoranov znepokojoval jeho germánsky pôvod. Nemohli však poprieť, že išlo o vojnového hrdinu, ktorý bojoval proti nacistom a hlásil sa k Británii.

Princ Philip bol kráľovnej neverný – fikcia

Kráľovské manželstvo trvalo 73 rokov, čo je najdlhšie v podaní všetkých britských panovníkov. V seriáli však vidíme, že vzťah kráľovnej Alžbety II. a princa Philipa mal ďaleko od dokonalosti. Objavili sa dokonca špekulácie, že bol neverný.

Všetko sa údajne začalo, keď sa princ v roku 1956 plavil so svojím tajomníkom a najlepším priateľom Mikom Parkerom do Austrálie na otvorenie olympiády. Parker podľa seriálu písal pravidelne listy o ich ceste členom Thursday clubu, v ktorých naznačoval, že si užívajú s krásnymi domorodkyňami. V skutočnosti však neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by usvedčili Philipa z nevery a listy sú zrejme výmyslom scenáristov.

Taktiež v druhej sérii kráľovná našla v manželovej batožine fotografiu ruskej baletky Galiny Uľanovovej. Táto žena skutočne existovala a bola najlepšou svetovou baletkou tej doby. Do Londýna prišla s baletným súborom z divadla Boľšoj teatr, ktorý vôbec po prvý raz účinkoval mimo Sovietskeho zväzu. Táto udalosť sa však napriek obrovskej snahe britských médií nikdy nepotvrdila a preukázala sa len ako klebeta. Podobne ako s listami, ani v tomto prípade nie sú žiadne indície, že by niečo spolu mali, keďže 46-ročná baletka bola v Londýne iba krátky čas, sprevádzal ju manžel a mala náročný program.

Brexit a jeho história je pomerne komplikovaná. Všetko sa začalo prejavom Davida Camerona vo februári 2016. Vtedajší premiér ako prvý navrhol odchod Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) a vyhlásil referendum o vystúpení z nej. Obyvatelia mali možnosť hlasovať 23. júna 2016. Veľkú úlohu v rozhodovaní zohrala najmä nespokojnosť Britov s EÚ, ale aj neznalosť problematiky či vnútorné problémy krajiny.

Výsledky ukázali, že takmer 52 % obyvateľov je za vystúpenie. Po predchádzajúcich udalostiach ale prišiel šok – rezignácia Davida Camerona z funkcie premiéra. Na jeho stoličku zasadla britská konzervatívna politička Theresa Mayová, ktorá v minulosti dokonca viedla kampaň za zotrvanie Veľkej Británie v EÚ.

118 Mayovej poslancov hlasovalo proti nej

Vláda sa s podporou novej premiérky rozhodla vytvoriť zmluvné podmienky pre odstúpenie. Podľa nich mal brexit nastať v marci 2019. Odchod však skomplikovali predčasné voľby, ktoré Mayová vyhlásila. Mala v úmysle upevniť vedúcu pozíciu konzervatívcov v krajine. Prekvapením preto bolo, že Briti vyjadrili veľkú podporu proeurópskej politickej strane Labouristov, ktorá začala premiérke „dýchať na krk“.

Tieto skutočnosti viedli ku katastrofálnemu záveru a návrh Theresy Mayovej o brexite zamietlo až 432 poslancov, pričom 118 členov parlamentu bolo z jej politickej strany. Premiérka sa nevzdávala a svoj návrh v rôznych obmenách predniesla ešte dvakrát, no bez úspechu. Situácia ju prinútila požiadať EÚ o predĺženie lehoty odchodu a vzdať sa funkcie premiérky. Na jej miesto nastúpil Boris Johnson, ktorý brexit jednoznačne podporoval.

Od februára má Európska únia 27 členov

Premiér mal bezpodmienečný plán – doviesť Veľkú Britániu až k odchodu z EÚ, čo sa mu zo začiatku nedarilo a stretával sa s neúspechom. Presadzoval brexit aj za cenu toho, že Británia odíde bez dohody. Parlament mu to však nedovolil a Boris Johnson, napriek všetkým komplikáciám, vytvoril novú dohodu. Zdalo sa, že ju poslanci odsúhlasia. Ak by prešla, brexit by nastal 31. októbra 2019.

Jeho plány sa však nenaplnili a Johnson musel požiadať EÚ o ďalší odklad odsúhlasený do 31. januára 2020. Nádeje na odchod Británie sa rapídne zvýšili 12. decembra 2019 vďaka predčasným voľbám, ktoré vyhrali vládnuci konzervatívci. Brexit teda nastal 31. januára 2020 podľa dohody Borisa Johnsona. Po tomto dátume sa začalo prechodné obdobie, počas ktorého musí Británia stále rešpektovať všetky smernice a normy EÚ. Potrvá do 31. decembra 2020.

Čo znamená brexit pre slovenských študentov?

Ministerstvo zahraničných vecí vydalo prehlásenie, že študenti, ktorí začínajú štúdium vo Veľkej Británii v akademickom roku 2019/2020, nepocítia žiadnu zmenu týkajúcu sa najmä finančných otázok. Žiaľ, podmienky pre nasledujúci akademický rok nie sú také jednoznačné. Poplatky Slovákov sa pravdepodobne zvýšia podobne ako študentom, ktorí pochádzajú z tretích krajín (napr. USA, Austrália, Ázia).

Mladá Slovenka Zuzana je v magisterskom stupni štúdia na univerzite v Manchesteri. Celú situáciu hodnotí negatívne: „Ja som fanúšikom EÚ a s brexitom nesúhlasím už od prvého referenda v roku 2016. Veľmi som dúfala, že sa stav krajiny v posledných predčasných voľbách zmení, no nezmenil.”

Vo svojom okolí zatiaľ nepociťuje nijaké zmeny, aj keď v spoločnosti sa brexit spomína často. „Pred predčasnými voľbami sa o ničom inom ani nehovorilo. Ľudia neriešili kampane a volebné programy, ale iba názor a postoj strán k odchodu Británie z EÚ. Spoločnosť je už unavená a otrávená, rozdelilo ju to na dva tábory,” hovorí študentka.

Momentálne platia Európania na väčšine škôl takzvané domáce školné, ktoré je rovnaké, ako uhrádzajú Briti. Po brexite by sa však malo zdvojnásobiť. Podľa Zuzany je možné, že navýšenie nebude až také radikálne, pretože britské univerzity majú záujem o európskych študentov. Školy by sa teda mohli snažiť o čo najmenšie poplatky pre Európanov.

Zuzana ešte nevie, či v Británii ostane aj po získaní titulu: „Štúdium dokončím v septembri a možno tu ostanem ešte rok-dva pracovať. Brexit nie je nosným kritériom môjho rozhodnutia, no zohľadním ho. Verím, že podmienky po odchode Británie budú pre Európanov stále priaznivé a že nás z krajiny nezačnú vyhadzovať.”