Michal Sabol pochádza z malej dediny neďaleko Prešova, kde aj v roku 2016 začal nakrúcať videá na YouTube. Štyri roky tvoril obsah ako youtuber a dosiahol hranicu až šesťdesiattisíc odoberateľov. Vyskúšal tiež sociálne platformy Instagram a Tiktok. Na istý čas ho chytilo aj hranie v diavadle.

Si pomerne známy na YouTube a Instagrame. Vnímaš popularitu aj vo svojom reálnom živote?

Keď som nakrúcal videá pravidelne, stávalo sa mi často, že ma ľudia oslovili alebo sa so mnou chceli odfotiť. Najmä v nákupných centrách alebo na miestach, kde je viac mladších ľudí. Niekedy ma fanúšikovia odfotia a pošlú mi fotku, že ma videli. Stalo sa mi to párkrát aj v Trnave. Teraz sa s tým stretávam už menej, ale počas mojej najväčšej „slávy“ sa mi to stávalo pravidelne.

Ako je to na FMK? Spoznávajú ťa ľudia, spolužiaci alebo učitelia?

Nie je to až také časté, no viacerí spolužiaci mi povedali, že keď boli mladší, sledovali ma na YouTube. Predovšetkým ide o ľudí z východu, keďže tam boli moje videá populárnejšie.

Ale neprekáža ti to, či?

Nie, už som si zvykol. Prvýkrát som bol celkom v šoku, keď ma niekto spoznal na ulici a oslovil. Príde mi to milé, pokiaľ na mňa nevykrikujú. Som radšej, keď niekto príde za mnou, porozprávame sa a nie, keď na mňa niekto kričí.

Tvoje prvé video vzniklo na Valentín v roku 2016. Bol to spontánny nápad alebo si nad tým premýšľal už dlhšie?

Úplne spontánny nápad, nič nebolo naplánované. Používal som sociálnu sieť Ask.fm, ktorá fungovala na princípe otázka – odpoveď. Mal som približne dvetisíc followerov a chodilo mi aj množstvo otázok. Rozhodol som sa preto, že nahrám aj nejaké vtipné video. Za jeden deň som ho nakrútil, zostrihal a pridal. Večer som ale premýšľal, že by bolo dobré vyskúšať aj YouTube a pýtal som sa sám seba, či je teraz ten moment. Poslal som video trom kamarátom a potom ho vydal. Keď sa naň pozriem teraz, tak vidím, že video je hrozné. Ale stále si ho nechávam na kanáli ako pamiatku, že takto som začínal.

Koľko ti trvalo, kým si svojimi videami upútal väčšie publikum? Čo bol zlomový moment v tvojej tvorbe?

Trvalo mi to asi trištvrte roka. Zlom nastal, keď som nakrútil prvé video s názvom „Píšem textom piesní“. Vtedy nastal najväčší „boom“ a rast môjho kanála. Pamätám si, že raz mi za deň pribudlo takmer dvesto odberateľov a ja som neveril vlastným očiam. Takto všetko začalo a dostal som sa do väčšieho povedomia.

Čím dlhšie trvala moja prestávka od nakrúcania videí, tým viac som váhal, či sa vrátim.

Aký typ videí bol najviac sledovaný? Bola to práve séria „Píšem textom piesní“?

Áno, každý ma poznal predovšetkým vďaka týmto videám. Snažil som sa tvoriť aj iné typy videí, väčšinou som preto vydal vždy jedno video s touto tematikou a striedal ich s iným druhom. Neskôr ma séria trochu omrzela, no stále som sa snažil urobiť video aspoň raz za mesiac alebo dva, lebo fanúšikovia si ho pýtali. Ostatné videá mali taktiež vysokú sledovanosť, ale „Píšem textom piesní” mala vždy približne dvakrát viac videní.

Prečo bol podľa teba práve tento druh videí taký úspešný?

Sám neviem. Keď som začínal robiť videá, tak boli veľmi populárne. Neskôr ich všetci prestali nakrúcať, ale ľudia stále chceli vidieť tento kontent. Po pol roku som sa rozhodol, že ich budem nakrúcať už iba ja. Mali naozaj veľký úspech a ľudia si časom zvykli, že takéto videá robím len ja. Potom skúšali znovu aj ostatní youtuberi, no u nich už videá tohto typu nemali veľký úspech.

Obsah na YouTube si tvoril približne 4-5 rokov, pred rokom si však skončil. Prečo?

Pôvodne som chcel začať vydávať úplne iný obsah. Preto som aj ukončil jednu etapu na mojom kanáli a plánoval pridávať viac vlogový obsah z môjho života. Zopár som ich aj počas minulého leta nakrútil, ale po začiatku štúdia na vysokej škole som si chcel v septembri trochu oddýchnuť a zvoľniť tempo. V septembri som teda vydal jedno video s tým, že si dám na dva týždne prestávku, ktorá sa ale natiahla. Prišiel koronavírus a už sa mi do toho veľmi nechcelo. Čím dlhšie trvala prestávka, tým viac som váhal, či sa vrátim a či nebude divné, keď vydám po dlhšej dobe video.

Píšu ti teraz fanúšikovia, aby si vrátil a začal opäť tvoriť?

Píšu mi často. Aj som nad tým už rozmýšľal. Nedávno som aj pozeral vlogy, ktoré som točil počas minulého leta, ale už sa mi veľmi nepáčili. Človek sa neustále vyvíja a teraz by som ich už nakrútil inak. Keby som sa k tomu náhodou vrátil, tak by som chcel určite robiť videá z môjho života. Doteraz mám natočených päť či šesť videí, ktoré nikdy neuzreli svetlo sveta. Teraz by to už ale mohlo vyzerať lepšie, no nemám partiu ľudí, ktorí so mnou nakrúcali videá. Viacerí počas pandémie prestali s videami, veľmi sme sa nestretávali a každý išiel vlastnou cestou. Ak by sa našla nejaká super skupina, tak si viem predstaviť tvorbu znovu rozbehnúť.

Vystupuješ alebo vystupoval si vo videách aj u iných ľudí?

Áno, asi od roku 2017 sme mali skupinu šiestich youtuberov. Navzájom sme si pomáhali s tvorbou a motivovali sa. Vždy išiel nakrúcať niekto s niekým iným, a bolo to lepšie, lebo málo videí sa dá točiť jednou osobou. Predovšetkým pri mojom obsahu a druhu videí bolo dôležité mať vo videu viacerých ľudí. Z našej skupiny už nakrúcajú videá iba dve dievčatá, ale nie už príliš často.

Popri YouTube si rozbehol aj Instagram. Plánuješ sa naň viac zamerať? A v čom je to odlišné od YouTube?

V poslednej dobe som veľa rozmýšľal nad tým, že by som sa viac zameral na Instagram. U mňa je ale veľký problém pridávať trvalé fotky, všetko pridávam iba do príbehu. Netuším prečo. Stále si hovorím, že neskôr pridám, ale nakoniec sa k tomu už nedostanem. Tak to aj vyzerá, poslednú fotku mám asi zo septembra, ktorá bola spoluprácou. Paradoxne, v telefóne mám veľa dobrých fotiek, no vždy ich radšej pridám do príbehu, lebo je to rýchlejšie a je s tým menej roboty. Potreboval by som nejakého časového manažéra, lebo nič nestíham, aj napriek tomu, že mám toho menej, ako keď som nakrúcal. Nesústredím sa na primárne veci, ale skôr sekundárne, ktoré nie sú celkom podstatné.

Na Instagrame máš 15 tisíc followerov, chodí ti mnoho ponúk na spolupráce? Chceš sa viac zamerať na to?

Stále mi chodí celkom veľa ponúk na spolupráce, z čoho som prekvapený, keďže už dlhšie nevydávam videá. Po ústupe najsilnejšej fázy pandémie koronavírusu sa to celkom rozbehlo. Väčšinou dostanem aspoň jednu ponuku za mesiac.

Keby som znovu začal nakrúcať videá, chcel by som ich propagovať na Tiktoku.

V súčasnosti je veľmi populárny Tiktok, nerozmýšľal si nad založením účtu?

Skúšal som nakrúcať aj na Tiktok, no bolo to skôr len pre zábavu. Asi tri mesiace som pridával videá, ale už nie sú zverejnené, lebo všetky boli naozaj iba náhodná tvorba bez konceptu, čo nám napadla s kamarátmi. Doteraz má desaťtisíc followerov, ale veľmi ho nepoužívam. Keby som však znovu začal nakrúcať videá, tak by som skôr chcel propagovať svoje videá. Najzaujímavejšie a najvtipnejšie časti videa by som zverejnil práve na Tiktoku a robil si sám reklamu. Takto to napríklad robí aj známy youtuber Dávid Dobrík.

Videl som, že si bol aj súčasťou divadelného súboru. Prišlo divadlo až po YouTube alebo to bolo naopak?

Ja som vyskúšal už veľmi veľa vecí. Príležitosť prišla minulý rok a naozaj veľa som sa naučil. Kamarát ma oslovil, že im vypadla v jednej hre hlavná postava, išiel som na konkurz a zobrali ma. Nakoniec sme predstavenie odohrali štyrikrát a malo celkom veľký úspech, ľudia ma mali radi. Stvárnil som úlohu Bernarda v hre Tri letušky v Paríži. Naučil som sa lepšie a pomalšie rozprávať, artikulovať, dávať pozor na pauzy, aby mi bolo rozumieť. Mal som vo zvyku, ešte aj stále mám, rozprávať veľmi rýchlo a v tomto ma to poriadne posunulo. Som rád, že som si to počas jedného roku vyskúšal, ale potom sa rozhodol skončiť. Bralo mi veľa času, čo mi síce nevadilo, ale po finančnej stránke sa mi to veľmi neoplatilo, i keď na predstavenia chodilo množstvo divákov. Všetky financie išli do techniky a hercom ostávalo minimum.

Nerozmýšľal si nad kariérou herca?

Chvíľu som nad tým premýšľal, ale po konci v divadle som sa znovu zameral viac na YouTube. No po pol roku som si dal pauzu na neurčito aj na YouTube.

Si po prvom roku na tejto fakulte spokojný, aj keď bol online?

Školu som zatiaľ nestihol veľmi spoznať, keďže som v nej bol v minulom školskom roku dokopy asi dva týždne. Až teraz ju spoznávam viac. V online vyučovaní mi chýbali praktické veci, všetko bolo iba o teórii. Ubehlo to ale ako voda, ani neviem, kedy som stihol prejsť cez prvý ročník.

Na čo sa najviac tešíš na prezenčnej výučbe?

Práve na praktické veci, na ktoré som sa tešil už, keď som bol prvák. Jednak som rád, že zažijem študentský život, ale predovšetkým sa naučím niečo po praktickej stránke. Na základe toho som sa stal aj členom našej fakultnej televízie FMK TV.

Otázka na záver. Kedy sa dočkáme návratu Miška na YouTube?

Nechcem to ohraničiť dátumovo, ale ešte nie som vo fáze, že by som chcel všetko zahodiť a už nikdy sa k YouTube nevrátiť. Myslím si, že keď príde správny čas a chuť, tak sa tam veľmi rád vrátim a budem znovu točiť.

Študentský festival filmu a videa má na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave dlhodobú tradíciu: „ Ide o koncept, v ktorom študenti môžu prezentovať svoje kreatívne práce z oblasti filmu, animácie, fotografie, grafiky a dnes už aj digitálnych hier,” povedal odborný asistent Ján Proner, ktorý je jedným z hlavných organizátorov podujatia.

Koncept filmového festivalu FREJM na fakulte vznikol už dávnejšie. Vtedy išlo o skupinu študentov, ktorí sa stretli, premietali si svoje filmy a navzájom ich recenzovali. Organizátori posunuli nápad na vyšší level a prehliadku doplnili o prednášky, diskusie či filmový kvíz.

Minuloročný tretí ročník FREJM-u zrušili kvôli nastupujúcim pandemickým opatreniam. Hosťami mali byť moderátor Markízy Boris Pršo a herec Juraj Bača. Tento rok sa však organizátori rozhodli FREJM zorganizovať aj napriek stále prebiehajúcej pandémii. Bude teda výlučne v online priestore a uskutoční sa 5. mája 2021 so začiatkom o 10:00 hod.

Tentokrát bude festival moderovať Simona Mičová, ktorá minulý rok spravovala sociálne siete FREJM-u a plnila pri jeho organizovaní „manažérsku“ funkciu. Chod jednotlivých diskusií budú mať na starosti denní doktorandi FMK Branislav Oprala a Pavel Bielik:. „Pripravujeme diskusiu so zaujímavými hosťami z filmového priemyslu a divadla. Budeme sa v nej venovať pandémii a jej vplyvu na celé odvetvie kultúry. Pozvanie prijali filmová a televízna producentka Zuzana Mistríková a mladý divadelný a filmový herec David Hartl, ktorého môžu študenti poznať napríklad z úspešnej série Trhlina či drámy Ostrým nožom,” prezradil Oprala.

FREJM-u sa zúčastní aj režisér nového výpravného seriálu Slovania

Študentský festival FREJM každoročne navštevujú zaujímaví hostia. Inak to nebude ani tento rok. Okrem spomínanej Zuzany Mistríkovej a Davida Hartla majú organizátori pripravené ešte jedno prekvapenie: „Azda najzvučnejšie meno bude opäť Peter Bebjak,” hovorí Ján Proner. „Tento rok môžeme v kinách očakávať jeho film Správa, ktorý bol v kategórii Medzinárodný celovečerný film nominovaný na Oscara.” Televízia JOJ aktuálne vysiela jeho seriál Slovania, ktorý bude tiež predmetom diskusie.

Študenti mali štyri týždne na to, aby prihlásili svoje diela. Organizátori registráciu príspevkov spustili už 1. apríla 2021. Skúsená porota ich ohodnotí a vyberie tie najlepšie. Prihlasovanie bude možné v dvoch sekciách a hlasovať môžu aj diváci, konkrétne o udelenie špeciálnej ceny.

Online stream študentského festivalu uvedie moderátorka Simona Mičová a následne premostí na prvú diskusiu s režisérom Petrom Bebjakom.

„Po prvej prednáške sa pustia filmy zo študentskej produkcie. Na premietanie sme vyhradili 90 minút a veríme, že nám aj napriek pandémii  prídu kvalitné snímky,” očakáva Ján Proner. Nasledovať bude druhá zaujímavá diskusia na tému pandémie a jej vplyvu na umelecký priemysel.

Súčasťou programu bude tiež hlasovanie návštevníkov streamu o najlepší film, filmový kvíz či krátky workshop v programe Adobe Premier Pro. Na webe udalosti FREJM-u budú umiestnené zaujímavé práce študentov, ktoré odprezentujú aj počas programu. Ukončenie streamu bude sprevádzať vyhodnotenie troch najlepších filmov, vyhlásenie víťaza diváckeho hlasovania či odovzdanie cien.

Organizátori FREJM-u sa tešia na veľkú účasť. Festival bude vôbec po prvýkrát streamovaný online cez fakultný Facebook. Veria, že atmosféru celej udalosti dokážu účastníkom preniesť aj do ich domáceho prostredia.

Môžeme ťa vídať vo videách na YouTube kanáli Zrebný&Frlajs ako jednu z hlavných postáv. Prečo si kývla práve na tento typ spolupráce? Čím ťa oslovili?

So spoluprácou ma oslovil Lukáš Frlajs, ktorého som sem-tam stretávala na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré som navštevovala. Jeho otec ma učil dabing a keďže sa tam zvykol objaviť aj Lukáš, občas sme prehodili pár slov. Raz mi napísal, že do videa „Chcem skončiť!“ potrebujú dievča, ktoré už má nejaké herecké skúsenosti. Netušila som o čo ide, pretože som nikdy YouTube scénu nesledovala.

Tým, že som ho poznala už predtým, prevažne ako kvalitného herca, dôverovala som mu v tom, že ak sa pustil do nejakého projektu, tak to bude mať zmysel. O čo šlo, to som sa dozvedela až na mieste. V konečnom dôsledku malo video taký úspech, že ma začali na natáčania volať častejšie, až som sa nakoniec stala súčasťou tímu. Ak okrem školy nemám žiadne iné povinnosti, zúčastňujem sa na každom jednom nakrúcaní.

Keď sa povie herečka Kristína Valovičová, veľa ľudí si predstaví Miu Khalifu z vašich YouTube videí. Ako vnímaš fakt, že si ťa niektorí ľudia spájajú s pornoherečkou?

Mrzí ma to, pretože ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že som bola vždy viac chlapec ako dievča (smiech). V bežnom živote nenosím ani tričká s výstrihom, nie to ešte minisukne. Nikdy som nebola promiskuitná žena, naopak, aj čo sa vzťahov týka, mám také vysoké hodnoty, že je to niekedy až kontraproduktívne. Mateja už rok prosím o to, aby ma neobsadzoval do postáv ľahkých žien, ale akosi ma stále nechce poslúchať.

Je pravda, že keď sa zverejní video, kde stvárňujem takúto postavu, čísla sledovateľov na mojom Instagrame zrazu rastú celkom rýchlo, no to mi je v podstate jedno. Radšej by som mala vo svojej základni fanúšikov, ktorí vedia oceniť herecké kvality. Aj v rámci týchto videí si totiž zakladám na neprvoplánovom herectve, konkrétne podľa Michaila Čechova. Fakt tam nepotrebujem ľudí, ktorí na môj instagramový profil prídu hľadať polonahé fotografie. Také tam samozrejme nenájdu, čiže sú na zlej adrese (smiech).

Vravíš, že v rámci tvojich vzťahov máš vysoko nastavené hodnoty. Predpokladám, že tieto hodnoty sa vykryštalizovali aj na základe tvojich, možno nepríjemných, predošlých skúseností.

Áno, takto vysoko nastavené hodnoty som nemala odjakživa. No prešla som si niekoľkými vzťahmi s mužmi, ktorí boli nevďační. Mala som čo dočinenia s klamárom alebo aj s takými, ktorí sa vyžívali vo veciach typu alkohol, marihuana a podobne. To sa neraz vyvŕšilo až do agresivity. A presne preto mám averziu voči návykovým látkam a hlavne klamstvu. U mňa jednoducho neprejde ani klamstvo typu: „Včera som jedol fazuľovú polievku,“ ak bola v skutočnosti šošovicová.

Takže v rámci tvojej hereckej práce čerpáš zo svojich reálne prežitých emócií a skúseností. Máš na ich „fixovanie“ nejakú techniku?

Áno, mám. Možno to bude znieť zvláštne, ale keď sa pristihnem, že momentálne pociťujem niečo, čo som ešte nikdy necítila, tak si svoju hlavu predstavujem ako skriňu, ktorá pozostáva z množstva malých šuflíčkov. Ak teda prežívam niečo, čo si chcem zafixovať, pomyselne otvorím zásuvku, všetko do nej vložím a zatvorím ju. V momente, keď si danú emóciu potrebujem vybaviť alebo stvárniť tak, aby bola čo najreálnejšia, v tú chvíľu ju otváram. Znie to celkom psycho, ale naozaj to pomáha. V hlave tak nosím desiatky šuflíčkov.

Vráťme sa ešte k nakrúcaniu YouTube videí. Ako sa pripravuješ na natáčanie?

Na prípravy extra dlhý čas nemám, pretože dispozície na natáčanie dostávam vo väčšine prípadov deň vopred. Pozriem si teda, či mám scénky, v ktorých sú texty, prípadne nejaký špecifický kostým. Ak áno, naučím sa texty, pobalím kostýmy a môže sa nakrúcať. Ak točíme v ranných hodinách, zvyknem si urobiť pár dychových a rečových cvičení, aby som predišla koktaniu a surovému rannému hlasu.

Nervozitu našťastie odbúravať nemusím, pretože aj keď mi niečo nevyjde, točí sa znovu. Horšie pre mňa boli divadelné predstavenia, v ktorých má herec na všetko iba jeden pokus. Vtedy sa mi často stávalo, že som nezvládla vlastnú nervozitu, a to už som musela prijať bezpečnostné opatrenia v podobe niečoho na upokojenie a čierneho uhlia (smiech).

Všimla som si, že v poslednom čase sa v rámci kontentu zameriavate na aktuálnu situáciu na Slovensku. Čo je podľa teba inšpirácia k vytváraniu tohto typu videí?

Tak na toto odpovedať neviem, nakoľko ja nie som tvorca scenárov. Často chalani spravia taký scenár, v ktorom mám za úlohu parodovať konkrétne osoby. V 90 % som ani nevedela, o koho vlastne ide. Často som bola prekvapená, že všetci vedeli, koho stvárňujem okrem mňa.

Takto tomu bolo napríklad vo videu „Typy susedov“, kde som stvárňovala pomerne známu osobu, ktorú som až do dňa pred natáčaním nepoznala. Po tomto videu som na chvíľu dostala strach, aby si ma niekto neodchytil na ulici. Ťažko by sa vysvetľovalo, že som fakt nevedela, koho vlastne parodujem.

Momentálne navštevuješ bakalársky ročník masmediálnej komunikácie v Trnave. Ako stíhaš skĺbiť prácu so školou?

Musím (smiech). Natáčanie máme každý druhý štvrtok a keďže tento semester mi vyšiel rozvrh práve na štvrtok, tak vždy poviem produkcii svoje časové obmedzenia, na základe ktorých zostavujú dispozície. Aj za toto celý náš tím zbožňujem, pretože sú to ústretoví ľudia, ktorí sa dokážu prispôsobiť, aj keď nie vždy sú podmienky pre natáčanie ideálne.

Mám strach, že budem zaškatuľkovaná ako herečka, ktorá stvárňuje len komické postavy.

Je nejaká herecká úloha, s ktorou by si nikdy nesúhlasila?

Od hercov sa vo všeobecnosti očakáva, že budú schopní stvárniť všetko. Jasným príkladom je už spomínaná Mia Khalifa a podobné postavy. Sama sebe vždy vravím, že herectvo je moja práca, tak ju musím plniť najlepšie ako viem, aj keď sa v reálnom živote s postavou absolútne nestotožňujem. Paradoxom však je, že sa vyžívam v tragických úlohách, nie v komických. Preto mám strach, že budem zaškatuľkovaná ako herečka, ktorá stvárňuje len komické postavy. Ale aby som neodbočila od témy, som ochotná zahrať všetko, čo nie je maximálne pohoršujúce.

Myslíš si, že sa mladý herec v dnešnej dobe dokáže uživiť herectvom?

Samozrejme, je to beh na dlhé trate. Väčšina kolegov, ktorých poznám, majú okrem herectva aj inú prácu. Sú takí, ktorí pracujú v divadlách na plný úväzok. No tých je málo vzhľadom na to, koľko hercov je reálne na Slovensku. Myslím si, že herci, ktorí sú permanentne obsadzovaní do projektov v televízii, či už sú to seriály alebo rôzne zábavné relácie, si žijú možno až nad pomery. Takže áno, uživiť sa tým dá. Ale len vtedy, ak herec vyhrá lotériu v podobe hlavnej postavy seriálu.

Kde okrem YouTube ťa môžu čitatelia vidieť?

Sem-tam sa objavím v nejakom seriáli a ako každý správny konzervatorista mám svoje čestné miesto v Rodinných a Susedských prípadoch, ktoré sú donekonečna reprízované (smiech). Tiež sa podieľam na veľmi milom projekte s názvom Dobre vedieť, kde točíme inscenované odpovede na otázky. Po škole by som možno chcela vyskúšať účinkovanie v divadle, pretože už mi chýba tá nekonečná tvorivosť, ktorá je s ním spätá.

Prečo po škole a nie teraz?

Vzhľadom na to, že som išla z konzervatória na vysokú školu, kde študujem masmediálnu komunikáciu, nie je to pre mňa „med lízať”. Informácie, ktoré sa tu na mňa hrnú, sú pre mňa úplnou novinkou. Takže aj čas, ktorý venujem učeniu a príprave do školy tomu musím prispôsobiť. V skratke povedané, stále sa učím. Som tak trochu bifľoška. Nie preto, že by som tak milovala učenie. Skôr preto, že nenávidím stresy, keď niečo na 100 % neviem, a potom musím zase prijímať svoje bezpečnostné opatrenia (smiech). Divadlo je niečo, čomu herec musí venovať takmer všetok svoj čas.

Bojím sa, že budem zafixovaná ako youtuberka a nedostanem podstatnejšiu seriálovú alebo filmovú postavu.

Nebojíš sa toho, že YouTube ti zatvára možnosti účinkovania v iných projektoch?

Bojím. A celkom dosť, pretože robím v prvom rade herectvo. Nie som youtuberka. Bojím sa, že budem zafixovaná ako youtuberka a nedostanem tak nejakú podstatnejšiu seriálovú alebo filmovú postavu. Naposledy mi nevyšli castingy na nové seriály Červené pásky a Pán profesor. V takýchto situáciách vždy rozmýšľam, či je príčinou moje herectvo, či sa typovo nehodím do postavy alebo k hereckému partnerovi, alebo je na vine práve YouTube.

Musím však povedať, že vďaka videám sa mi otvárajú zase iné dvere. Vďaka nim som dostala príležitosť hrať v reklamách a iných projektoch. Tiež dostávam ponuky na Instagrame, ale na to si až tak nepotrpím. Ak by sa aj stalo, že YouTube videá budú môj osud, tak plakať nebudem. Tieto videá mi dávajú priestor na to, aby som sa herecky realizovala a zábava, ktorú prežívame na každom nakrúcaní, je na nezaplatenie.