Automatický mlyn NUPOD a vodojem sú najvýznamnejšími dielami modernej architektúry, ktoré Emil Belluš v Trnave navrhol. Na jeho počesť sa od roku 1990 udeľuje Cena Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry.

Narodil sa 19. septembra 1899 v Slovenskej Ľupči. Zomrel 14. decembra 1979 ako osemdesiatročný v Bratislave. Jeho otcom bol stolársky majster Daniel Belluš. Architektov umelecký úspech vychádzal z rodinného zázemia, rodičia sa totiž zaujímali o kultúru. Jeho celoživotná práca znamená významný prínos pre európsku funkcionalistickú architektúru.

Aj generálny prokurátor sídli v Bellušovej budove

V Banskej Bystrici chodil na maďarskú základnú školu a gymnázium. Za mlada sa venoval veslovaniu na skife. Titul inžiniera v oblasti architektúry získal v Prahe po úspešnom absolvovaní štúdia na Českom vysokom učení technickom v roku 1923. Počas štúdia sa aktívne zapájal do činnosti spolku Detvan.

Zaujímavosťou je, že pri príležitosti Dňa poštovej známky v decembri 2016 vydali známku s vyobrazením busty Emila Belluša a poštovej budovy v Piešťanoch, ktorú navrhol. Známka vyšla v náklade 1,5 milióna kusov – autorom jej výtvarného návrhu je Jozef Česla z Kežmarku.

Jeho prvou stavbou, ktorú vytvoril ako absolvent, je polyfunkčný Národný dom v Banskej Bystrici. Od roku 1925 mal vlastný ateliér v Bratislave. Emil Belluš  bol členom Spolku slovenských umelcov a pravidelne sa zúčastňoval všetkých jeho výstav v Bratislave, Hodoníne a Krakove.

Rok 1928 patrí medzi dôležité v živote významného architekta – stal sa členom kuratória novozaloženej Školy umeleckých remesiel spolu s Dušanom Jurkovičom a Fridrichom Weinwurmom. Okrem toho spolupracoval s Jánom Jamnickým v Slovenskom národnom divadle na pozícii scénografa.

Mal niekoľko vysokoškolských titulov a sám prispel k rozvoju štúdia architektúry na Slovensku. Pomohol založiť Slovenskú vysokú školu technickú, dnešnú Slovenskú technickú univerzitu, kde 31 rokov pôsobil ako profesor. Z toho bol rok dekanom odboru inžinierskeho staviteľstva.

Emil Belluš navrhol budovy vo viacerých slovenských mestách. Medzi jeho najvýznamnejšie architektonické diela v Bratislave patria družstevné domy na námestí SNP, budova Národnej banky na Štúrovej ulici – dnes Generálna prokuratúra, Nová radnica na Primaciálnom námestí, dnešná budova Fakulty architektúry STU či hotel Devín.

V Piešťanoch je to zas Kolonádový most a budova Hlavnej pošty, ktorá pôvodne slúžila ako Poštový a telegrafný úrad. Úspešný architekt navrhol ikonické stavby aj v Trnave, a to automatický mlyn NUPOD a vodojem.

Do 50-metrovej výšky dal milión litrov vody

Portál ciernediery.sk uvádza: „Projekt vodojemu pochádza z roku 1941, do prevádzky ho odovzdali o 13 rokov neskôr. Stavba je architektonicky hodnotná vďaka valcovej nádrži na vrchu a jedinečnému tvaru šiestich železobetónových nosných pilierov.”

Výrazné sú teda aj tie časti, ktoré majú v prípade iných stavieb s podobným účelom hlavne konštrukčnú funkciu. Plná hmota nádrže a odľahčená zostava nosnej časti sú v peknom kontraste.

Vo valci, ktorý sa nachádza uprostred stĺpov, je technické schodisko a vodovodné potrubia. V plášti valca sú

menšie obdĺžnikové okná. Podobný motív sa nachádza aj v hornej časti nádrže, kde okná osvetľujú okružnú chodbu. Architektonicky zaujímavou je osvetľovacia a vetracia lucerna na streche nádrže. Do tejto časti vodojemu sa dá dostať technickým rebríkom.

Nádrž má objem 1200 metrov kubických, kde sa zmestí viac ako milión litrov vody s výškou hladiny 8 metrov. Zásobujú ju tri studne s výtlačnými motormi. Na okolitom pozemku sa nachádza aj dlhšie nevyužívaný vodný rezervoár, taktiež pôvodné dielo Emila Belluša.

Trnava je zásobovaná celkovo z troch zdrojov podzemných vôd – z Dobrej Vody, Dechtíc a priamo z Trnavy. Najstaršími z trojice sú studne na Bučianskej ulici, ktoré sa využívajú už od roku 1937. Pozemok, na ktorom sa nachádza vodojem, má tvar trojuholníka. Dlhší čas bol pomerne zanedbaný, za oplotením rástla burina a ležali odpadky. Dnes už upravený areál je ochranným pásmom vodného zdroja.

Vodárenská veža s vodojemom, čerpacou stanicou, bazénom a areálom sa nachádza vo východnej časti mesta. Vďaka výške 50 metrov je jednou z dominánt Trnavy. Do areálu, ktorý je oplotený po celom obvode, sa dá vstúpiť z Bučianskej cesty. O osvetlenie sa stará osem reflektorov – štyri pod stavbou a štyri vo vnútri vodojemu.

Belluša vychvaľovali uznávaní odborníci

Projekt mlyna pochádza z roku 1936. Objednalo si ho to isté družstevné ústredie, pre ktoré Belluš navrhol spomínané družstevné domy v Bratislave. Jeho skratka NUPOD znamená Nákupné ústredie potravinárskych družstiev.

O mlyne často publikovali odborníci a významní architekti, ako napríklad Karel Teige či Charalambos Sfaellos. Hodnotili ho veľmi pozitívne. Od mnohých získal obdiv kvôli jeho výtvarnej kompozícii, pričom sám Belluš

zdôrazňoval hlavne funkčnosť mlynu. Zaujímavé sú dve šikmo zrezané plochy budovy. V jednej sa nachádza šikmý lievik na nasýpanie obilnín. Druhá prekrýva schodisko.

Objekt pozostáva z dômyselne rozdelených a tvarovaných základných častí. Sklad obilia tvorí osem valcovitých síl. Ďalšou časťou je šesťpodlažný hranol s dlhými radmi okien, kde sú hlavné prevádzky mlyna. Medzera medzi nimi je vyplnená menšími dopravníkmi a vodojemom na stĺpoch.

Práca v mlyne mala presný postup. Zo železničnej vlečky sa obilie vykladalo, čistilo a upravovalo. Prepravilo sa nahor a nasypalo do síl. Z nich potom išlo na rôzne podlažia, kde sa mlelo a spracovávalo. Šikmým dopravníkom sa presunulo do skladu múky. Keďže je nižší a stojí samostatne, často unikne pozornosti pri sledovaní hlavnej budovy mlyna.

Do sila sa zmestí 200 vagónov obilia. Dopravu medziproduktov vyriešili spádom, hotové výrobky dopravovali točité sklzy, takzvané šneky. Hlavným protipožiarnym opatrením bola nádrž na streche spojená s hasiacim zariadením. Zásobovanie vodou zabezpečovala podzemná nádrž s objemom 300 metrov kubických. Belluš venoval pozornosť aj bezpečnostným prvkom. Budova mlyna je oddelená od sila. Čistiarne sú zas od mlyna izolované ohňovzdorným schodiskom s výťahom.

1/4

Kolonádový most v Piešťanoch je jednou z najznámejších slovenských stavieb Emila Belluša. Zdroj: zpiestan.sk

Emil Belluš projektoval aj budovu štvorhviezičkového hotela Devín v Bratislave. Zdroj: hoteldevin.sk

Automatický mlyn NUPOD je jednou z ikonických budov Trnavy. Zdroj: Daniel Bíro

Vodojem nie je prístupný verejnosti. Skupinová prehliadka sa uskutočnila v roku 2010 po 50 rokoch od spustenia vodojemu. Zdroj: Daniel Bíro