Je pondelok ráno a ja cestujem do školy. Sedím vo vlaku spolu s mladou mamičkou a jej trojročnou dcérou, ktorá si na mobile pozerá TikTok. Zarazilo ma to. V jej veku som sedávala pri okne a pozorovala krajinu vonku. Predstavovala som si vlastný svet, v hlave vymýšľala príbehy a popri tom som si potichu a falošne spievala popod nos.

Vychovávaná som bola prírodou, hrami so sestrami a reálnymi ľuďmi. Nie ako súčasné deti tvárami na TikTok-u, kde sú vystavené rôznym nástrahám. Neviem, či rodičovský zámok a kontrola sú natoľko účinné faktory, aby dokázali eliminovať a rozpoznať tieto hrozby.

Mladí ľudia sa radikalizujú. Každé spektrum, či už politické alebo názorové, má dve strany a ľudia sa stále častejšie ocitajú na jeho okrajoch. Stretnúť sa niekde v strede, sa stáva čoraz väčším problémom.

Od športu k mizogýnii

Jednou z figúrok blížiacich sa k okraju je aj môj bývalý spolužiak. Nazvime ho Boris. Boli sme spolupútnici z východu, ktorí sa náhodou ocitli v jednom krúžku v prvom ročníku na FMK. Sedávali sme spolu vo vlaku v čase, keď ešte len rozbiehal svoju kariéru influencera.

Venoval sa športu a cvičil v posilňovni. Motivoval mladých, aby pohybom neopovrhovali. Svoj hlas využíval so zmyslom a rozmyslom. Pamätám si niekoľko situácií, kedy vedľa mňa strihal jedno zo svojich fitness videí. Písal sa rok 2022.

Od minulého roka sa pustil do točenia humorných videí, storytimov a sketchov. Tie rýchlo získali popularitu aj napriek vulgárnemu slovníku, ktorý si osvojil, či hanlivým pomenovaniam, ktoré neváhal používať. Nemôžem prižmúriť oči ani nad ofenzívnym spôsobom jeho vyjadrovania voči určitým skupinám ľudí, vrátane tej, ktorej som súčasťou – nám ženám.

Ako ženu ma to uráža

Pred istým časom vo videu na TikToku odpovedal na otázky. Jedna z nich znela: „Nemyslíš si, že tvoje videá sú príliš ofenzívne, sexistické a proti ženskému pohlaviu?“ Boris zareagoval sarkastickou poznámkou: „Nie, nemyslím si, lebo sexizmus je nesprávny a chyby robia len ženy.“

V inom videu sa rozprával so svojím kamarátom o ženských outfitoch na cvičenie. Vraj majú radi, keď má žena obtiahnuté legíny, pod nimi tangáče a vidieť jej všetko. V ďalšom s tematikou, prečo ženy nikdy neurobia prvý krok, humorne poznamenal, že pre mužov je dôležité, aby medzi nohami mala „pucku“. Video zakončil so slovami: „Ak máš popárované oči, uši, ruky a nohy, tak nám s radosťou roztvor nohy.“

Na Instagrame v minulosti zverejnil story s popisom „pov: ten jeden kamarát“ a pripol k nemu video, ako okolo neho prechádza mníška a následne si odpľul. Úprimne ma ako ženu podobné videá urážajú. Medzi vtipným a ofenzívnym humorov je len tenká hranica. A kráča sa po nej ťažko.

Nie raz si pri Borisovi spomeniem na Andrewa Tatea. Bývalého kickboxera, internetovú celebritu, krajne pravicového extrémistu s mizogýnnymi prejavmi a človeka s negatívnym vplyvom na mladých mužov. Aj on začínal športovaním v posilňovni.

Zostávam bez odpovedí

Boris svojmu hlasu po čase prepožičal trochu iný odtieň. Bolo to v hone za slávou? V túžbe byť poznaný a rozpoznaný medzi nekonečným množstvom tvári pohybujúcich sa na tomto svete? Nemali edukatívne videá o cvičení úspech?

K odpovediam na otázky sa od neho nedopracujeme. Nemôžeme však tvrdiť, že to nebolo naším úmyslom a že sme sa o to nepokúsili. Borisa sme oslovili na rozhovor. Chceli sme vedieť jeho pohľad, či rozmýšľa nad vplyvom svojich videí na mládež. Naším cieľom bolo konfrontovať ho s konkrétnymi situáciami, ktoré sme si všimli na jeho profile. Telefón vyzváňal, no nedvíhal.

Rozmýšľam o svojich budúcich deťoch. Rada by som im vytvorila bezpečný internetový priestor. Viem, že je nereálne, aby som sama ochraňovala deti (či už svoje alebo cudzie) pred hrozbami, ktoré sa v online svete skrývajú. Môžu vyzerať ako sympatický vysokoškolák, ktorý sa humorom snaží priblížiť mladým. Alebo sa podobajú 30-ročnému mužovi, ktorý z pohodlia svojho bytu nahráva videá o tom, aké by sme my ženy mali byť.

Chcela by som vedieť, čo si o tom Boris myslí. Či aj on premýšľa nad podobnými vecami. Ktovie, či niekedy zdvihne vyzváňajúci mobil.