Závislosť na sociálnych sieťach mení fungovanie v našom mozgu. Nedokážeme sa sústrediť na prednášku či film, ktoré nie sú tak dynamické ako TikTok videá. Vyskúšala som si, ako to zvládnem, keď si vymažem (nielen) TikTok na 7 dní.

„Týždeň bez TikToku či Instagramu? To predsa nemôže byť tak strašné,“ hovorím si v duchu. Pomaly odstraňujem z mobilu jednu sociálnu sieť za druhou. Keď však držím prst nad možnosťou „odinštalovať aplikáciu”, zomkne sa ma nevysvetliteľný pocit úzkosti.

Z môjho priečinku v mobile pomaly miznú ikony Instagramu, TikToku, YouTubu a Facebooku. Od tohto momentu sa pre mňa stáva môj mobil o čosi menej zaujímavý.

Ty si píšeš poznámky?

Na ďalší deň ráno sedím v prednáškovej miestnosti. Prednáška sa pomaly začína a ja sa rozhodnem, že si tentokrát budem poctivo zapisovať poznámky. Od písania ma po čase vytrhne spolužiačka, ktorá sedí vedľa mňa. Ukazuje mi nejaké video z Instagramu. Očami si ho rýchlo prebehnem a potichu sa zasmejem.

„Ty si píšeš poznámky?“ neveriacky sa ma pýta, keď si všimne, že v mobile mám otvorený poznámkový blok. Prikývnem. „To je milé,“ zareaguje a vráti sa späť k svojmu Instagramu. Otočím sa k spolužiačke na opačnej strane a vidím, že aj ona je zahľadená do sociálnej siete. Rovnako aj tí spolužiaci, ktorí sedia za ňou. Zisťujem, že nikto z nich nedáva pozor.

V rozhovore mi doktorka Škripcová povedala, že je obrovský problém udržať pozornosť mladších študentov na prednáškach. Hovorí, že jej generácia je nastavená tak, že keď im pri aktivite pípne upozornenie na mobile, odignorujú ho. Pri mladších ročníkoch si všíma, že sa ihneď strhnú a sú v pozore. To som si všimla aj ja.

Generácia tiktokových mozgov

Koncept krátkych videí na TikToku je stále viac populárny. Ostatné sociálne siete nadviazali na tento úspech, a po čase tu máme aj instagramové reels či Youtube shorts. Štúdia z Dánskej technickej univerzity upozorňuje, že vnímanie veľkého množstva informácií zo sociálnych sietí môže viesť k skracovaniu nášho rozpätia pozornosti.

Najviac ohrozené sú hlavne deti a mladí, ktorých mozog sa ešte stále vyvíja. Americká psychologička Gloria Mark tvrdí, že mladí ľudia si zvyknú na prepínanie vysoko stimulujúcich rýchlych obrazov a je pre nich čím ďalej, tým viac náročné sústrediť sa na pomalšie obrazy a väčšie množstvo textu.

Náš mozog nedokáže vnímať dva obrazy súčasne, iba prepínať našu pozornosť z jedného obsahu na druhý. Zdroj: Barbora Kolejáková, tiktok.com

Sedieť pri celovečernom filme či prednáške bez pozerania sa do mobilu je pre nás náročnejšie a dlhšie videá či podcasty si púšťame na dvojitej rýchlosti alebo dvojklikmi preskakujeme niektoré pasáže. Novinárka Julie Jargon z The Wall Street Journal pomenovala tento efekt ako „tiktokový mozog“.

Máme horšiu pozornosť ako zlatá rybka

Priama pozornosť je schopnosť, ktorá sa rozvíja v časti mozgu zvanej prefrontálny kortex a vyvíja sa až do 25. roku života. Naše mozgy sa menia na základe interakcie s digitálnymi technológiami, jedna z takýchto zmien je kompresia,“ vysvetľuje profesorka Univerzity v Južnej Karolíne, doktorka Julie Albright.

Cítim sa ako hladný človek, ktorý neustále chodí otvárať chladničku, aj keď vie, že tam žiadne jedlo nemá.

Naše rozpätie pozornosti sa stále skracuje. Priemerné rozpätie pozornosti generácie Zet je 8 sekúnd, čo je o 4 sekundy menej ako pri miléniáloch. To znamená, že sme na tom horšie ako zlatá rybka, ktorá sa dokáže na objekt alebo činnosť udržať pozornosť prvých 9 sekúnd. Toto si veľmi dobre uvedomuje aj Tiktokový marketing, ktorý sa snaží upútať našu pozornosť už počas prvej 1,5 sekundy.

Hlad po scrollovaní

Posúvame sa na ďalší deň. Tentokrát sedím v tichej kancelárii, kde momentálne nemám čo robiť. Pristihnem sa, ako si automaticky vyťahujem telefón a chcem si otvoriť Instagram či TikTok. Samozrejme, ani jedna aplikácia tam nie je.

Cítim sa ako hladný človek, ktorý neustále chodí otvárať chladničku, aj keď vie, že tam žiadne jedlo nemá. Prvýkrát pociťujem, že mi začína chýbať zábava nekonečného scrollovania TikTok videí či instagramových reelsiek.

Dopaminové dávky pre naše mozgy

„Keď scrollujete a náhodne narazíte na video, ktoré vás pobaví, váš mozog dostane dávku dopamínu,“ hovorí pre magazín Bustle neuropsychologička Sanam Hafeez. Náš mozog produkuje dopamín pri takzvaných malých víťazstvách. Radosť z výhry môžeme pocítiť práve vtedy, keď objavíme pre nás zaujímavé video v nekonečnej slučke TikToku.

Príjemný pocit z dopamínu motivuje náš mozog, aby sme ho vyhľadávali ešte viac. Neuropsychologička Hafeez ďalej hovorí, že keď pozeráme video na TikToku, ktoré nás nebaví, môžeme rýchlo skočiť na niečo, čo produkuje viac dopamínu. Neurónová časť v mozgu dokáže však produkovať len určité množstvo hormónu šťastia.

„Keď si to všetko „vybúchame“ na takej blbosti, ako je TikTok, náš mozog už nedokáže vytvárať dopamín v dostatočnom množstve pri iných aktivitách,“ vysvetľuje doktorka Škripcová. Preto potom nepociťujeme radosť z iných činností, ktoré by nás za normálnych okolností tešili.

Zober knihu, nie TikTok

Keď sa vrátim domov, ľahnem si na posteľ a len tak ležím a existujem. Normálne by som teraz otvorila TikTok, Instagram či inú aplikáciu, a napchávala svoj mozog dopamínmi. Takto mám však pocit, že mám chvíľu, kedy si môžem skutočne oddýchnuť od všetkých vnemov z reálneho sveta, aj toho virtuálneho.  

Závislosť na TikToku je porovnateľná s tou na kokaíne.

Do iných aktivít sa púšťam len ťažko. Napokon sa však donútim voľný čas vypĺňať čítaním internetových článkov. Bez sociálnych sietí mám aj čas si vypočuť viac podcastov ako zvyčajne. Dokonca začnem čítať aj knihu, na ktorú som si doteraz nevedela nájsť čas. Vnímam to ako produktívnejšie strávený čas, z ktorého mám viac ako z bezcieľneho scrollovania.

Zo zvedavosti si pozriem, ako som na tom so svojím „screen timom“. Prekvapene zistím, že môj denný priemer sa pohybuje okolo dvoch hodín. Bežne, keď som si pozerala štatistiky, oblial ma previnilý pocit, keď som videla, že môj screen time sa pohyboval okolo 4-6 hodín denne.

Závislosť na digitálnom kokaíne

Mladí ľudia trávia najviac času spomedzi všetkých sociálnych sietí na Instagrame, TikToku a YouTube. Nedávna štúdia vedeckého časopisu NeuroImage, ktorá sa zameriavala na mladých ľudí a ich používanie aplikácie Doyin (čínska verzia TikToku, pozn. red.), zistila u viac ako polovice používateľov symptómy závislosti. Podľa výskumníkov z Wall Street je závislosť na TikToku porovnateľná s tou na kokaíne.

Človek je o čosi slobodnejší, keď ho k ruke nepripútava mobil, ktorý ho láka.

Tvorcovia TikToku implementovali prvky, ktoré by mali pomôcť k tomu, aby mladí ľudia netrávili nadmerne veľa času scrollovaním videí. Najnovšie TikTok pridal možnosť posielať si pripomienky na spánok. Aplikácia tiež ponúka notifikácie s týždenným prehľadom toho, koľko času ste jej venovali v jednotlivé dni. Pre rodičov existuje možnosť nastaviť na účet svojich detí rodičovský zámok.

Ten im umožňuje nastaviť maximálny počet hodín, koľko chcú, aby strávili na platforme. Po vypršaní limitu sa aplikácia automaticky uzavrie a už ju nemožno do konca dňa otvoriť. Doktorka Škripcová odporúča nastaviť si rodičovský zámok aj sám pre seba. Sama mala problém so scrollovaním na TikToku a práve toto jej pomohlo.

Dovolenka od virtuálneho sveta

Ak by som mala tento krátky experiment opísať pár slovami, bolo by to: dovolenka od virtuálneho sveta. Počas celého týždňa som sa cítila pokojnejšie. Človek je o čosi slobodnejší, keď ho k ruke nepripútava mobil, ktorý ho láka, aby sa zhypnotizoval nekonečným zoznamom videí a príspevkov.

tiktokový mozog
Na TikToku si viete nastaviť limit používania aplikácie či sledovať týždenný prehľad používania. Zdroj: newsroom.tiktok.com

Aj keď mi to miestami chýbalo, uvedomila som si, že čas sa dá využiť aj na hodnotnejšie aktivity, ktoré ma väčšmi obohatia. S nekonečným scrollovaním, samozrejme, nadobro nekončím, bude to občas aj niekoľko hodín a nebudem mať zo seba najlepší pocit. No aspoň budem vedieť, že sem-tam si treba spraviť malú pauzu. Nechať oddýchnuť svoj tiktokový mozog a sústrediť sa viac na reálny svet.