O vzostupe neonacizmu počúvame posledných pár rokov. Ibaže pasívne. Koľkokrát sa politici dušovali, že vytvoria brázdu proti extrémizmu? Namiesto toho sa ho Slováci postupne učia akceptovať ako bežnú súčasť spoločnosti.

S fašistami robíme v parlamente dohody, posielame ich do Bruselu a nechávame ich ovplyvňovať verejnú mienku na sociálnych sieťach (pretože aj fašisti majú právo slobody prejavu?).

Dnešní študenti si pamätajú všetkých egyptských bohov a Samovu ríšu, ale keď sa ich spýtate na 14 slov Davida Lanea, len máloktorí vám dajú odpoveď. Generácia Z vie, že majú nacizmus odsúdiť. Ale nevedia prečo. (Schválne, skúste sa ich spýtať, prečo je ĽSNS fašistická strana). V Hitlerovom Nemecku nezomierali len Židia. O život prišli aj Rómovia či homosexuáli.

Keď sa rozpráva o hrôzach jeho režimu, ľudia majú tendenciu si myslieť, že v tom čase boli všetci proti Hitlerovi, ale neodvážili sa mu postaviť. Omyl. Ak by Hitler nebol populárny a nemal toľko podporovateľov, koľko v tom čase mal, nikdy by nič nedosiahol. Jeho prvotná moc prišla od ľudí.

Za časť svojho úspechu Hitler vďačí aj propagande, ktorej vtedy veľmi pomohol vynález šírenia rádiového signálu. A teraz si predstavte, aké máme možnosti na šírenie informácií dnes. Bezmála dosť na to, aby vznikol viac než jeden diktátor.

Vražda na Zámockej a tragická nehoda na Zochovej majú minimálne jednu vec spoločnú. Ukázali nám, čo všetko sme sa ako spoločnosť naučili akceptovať. Alkohol a extrémizmus sú dva jedy, ktoré pijeme denne až pokiaľ sa niekto neotrávi.

Vyhasli mladé životy. A aj tak sa vo Facebookových komentároch nájdu ľudia, ktorí tvrdia, že „toto sme chceli, keď podporujeme Bidena. Je tu Amerika.“ Nie. Je tu konšpiračná vojna, nedostatok zdravého rozumu, no najmä – apatia voči jedom, ktoré sme mali už dávno prestať piť.