Celý svet bojuje s pandémiou COVID-19 už viac ako rok a svetlo na konci tunela v podobe jej prekonania je stále v nedohľadne. Iskra nádeje vznikla vďaka farmaceutickým firmám, ktoré priniesli na trh vakcínu. S riešením však vyšlo na povrch aj mnoho problémov a nedorozumení. Na Slovensku máme patálie s logistikou, nedostatkom striekačiek a panuje chaos v očkovacom poradovníku.

Nie sme ani zďaleka jediní, kto má s riešením pandémie ťažkosti. V našej informáciami presýtenej spoločnosti si o vakcínach alebo testoch vieme zistiť takmer čokoľvek. Na svete existujú skupiny, ktoré sa vyhýbajú digitálnemu svetu a sú odstrihnutí od modernej civilizácie. Jedným z príkladov takéhoto typu spoločenstva sú Amiši.

Žili aj na Slovensku?

Vznik tohto kresťanského spoločenstva datujeme do druhej polovice 17. storočia, konkrétne do oblasti Švajčiarska a južného Nemecka. V tom čase v Európe zúrili náboženské konflikty a vznikalo mnoho protestantských spolkov. Tie, ktoré najviac predurčili vznik Amišov, boli Mennoniti.

Mennoniti boli pomenovaní podľa ich lídra, Holanďana Menna Simmonsa. Ten nesúhlasil s krstom novorodeniatok a hlásal potrebu krstenia dospelých jedincov. Zároveň bol zarytým pacifistom. Mennoniti sa na rozdiel od Amišov rozčlenili na európsku a americkú časť. Profesorka Botiková spomína na svoju priamu skúsenosť s členmi komunity: „V samoobsluhe som si všimla matku s dvomi dcérami. Bolo vidno, že tie šatôčky použilo už niekoľko generácií.“ O ochote len k minimálnym zmenám svedčí aj výrok kolegu Botikovej počas jej návštevy štátu Virginia: „Nič sa nezmenilo, len vymenili čierne koče za čierne autá.“ 

Habáni zanikli, pretože medzi seba prijali cudzích. Amiši túto chybu nechcú zopakovať.

Práve neskorší líder skupiny Mennonitov Jakob Amman je považovaný za zakladateľa amišskej kultúry. On stál na čele skupiny, ktorá na začiatku 18. storočia pre nehostinné podmienky v Európe odcestovala do Severnej Ameriky do štátu Pensylvánia.

Skupina Mennonitov – tzv. Habánov – časť svojej existencie prežila aj na území dnešného Slovenska. Sú známi svojím keramickým či hrnčiarskym majstrovstvom. U nás zotrvali zhruba tri storočia (16. – 19. st.). „Používali len štyri farby. Modrú, zelenú, žltú a mangánovo fialovú. Ich výrobky vynikali jednoduchosťou a čistotou,“ spomína etnologička. Tí, ktorí na našom území ostali, sa museli asimilovať a tí, ktorí odcestovali do zahraničia, zakotvili buď v Rusku, alebo až v Severnej Amerike, kde sa pre podobný životný štýl pripojili ku komunite Amišov.

V počte zhruba 200-tisíc sú roztrúsení v amerických štátoch Ohio, Pensylvánia, Indiana, ale aj v Michigane, Iowe či kanadskom Ontáriu. Niektorí sa presídlili do strednej Ameriky, kde si v Belize založili osadu San Ignacio. Ich zdrojom informácií sú nimi tvorené noviny – The Budget. Vznikli v roku 1890 a sú tlačené v meste Sugarcreek v štáte Ohio. Cestujú prevažne na konských povozoch alebo bicykloch. Rôzne amišské komunity sa zvyknú odlišovať práve farbou týchto záprahov. Autá alebo hromadnú dopravu využívajú len vo výnimočných prípadoch.

Rodinný spôsob života podľa tradícií

Amišov podľa ich špecifického štýlu obliekania spoznáme veľmi jednoducho. Ženy nosia jednoduché jednofarebné dlhé šaty s bielou alebo čiernou zásterou. Pokrývku hlavy tvorí trojuholníková šatka. Pre mužov sú typické tmavé nohavice, tmavá vesta, košeľa a klobúk – v lete svetlý, v zime tmavý. Vždy majú obuté ťažké kožené topánky, nezáleží na tom, či je tropické leto alebo tuhá zima.

 

Podľa nich elektrinou prichádza diabol.

Sobášiť sa môžu iba medzi sebou, inak sú zo spoločenstva vylúčení. Bežne majú rodiny aj viac ako 6 detí. Síce je po svadbe dlhá brada pre mužov bežným zjavom, zapustenie fúzov je zakázané. Ženy si zase nesmú strihať vlasy a ani nosiť akékoľvek šperky. Keďže Amiši sú potomkami iba niekoľkých stoviek pôvodných prisťahovalcov, genetické poruchy nie sú ničím výnimočným. Ich vzhľad kopíruje chudobnú európsku vrstvu zo 17. storočia. Zároveň odzrkadľuje ich rešpekt voči tradíciám a neochotu k akýmkoľvek zmenám.

Amiši odmietajú elektrinu a ich fotografovanie je zakázané

Komunity sú rozdelené na dve skupiny – Nového a Starého poriadku (New and Old Order). Rozdiel je v prísnosti dodržiavania pravidiel, ktoré obmedzujú používanie elektriny a kontakt s vonkajším svetom. Nový poriadok je benevolentnejší. Hlavou rodiny je vždy muž a na čele komunity je zvyčajne kazateľ. Rodinný život je veľmi dôležitý, a aj preto sa snažia izolovať od vonkajšieho sveta. Botiková tu vidí spojitosť s Habánmi: „Habáni zanikli, pretože medzi seba prijali cudzích. Amiši túto chybu nechcú zopakovať.“

Využívanie elektriny je obmedzené na úplné minimum. Deje sa tak z dôvodu možného pokušenia výdobytkov modernej spoločnosti, ktoré by narušili rodinnú stabilitu a harmóniu. „Podľa nich elektrinou prichádza diabol. No na druhú stranu si povedzme, že plný internet hoaxov je naozaj nebezpečným nástrojom,“ dodala Botiková. Členovia Nového poriadku môžu používať čiastočne elektrinu, vlastniť auto či telefón. Zakázané je aj ich fotografovanie. Amiši veria, že fotografie sú v rozpore s biblickým učením o zákaze podobizní, ako sa to píše v knihe Exodus. Okrem toho sú presvedčení, že fotografie sú primárnym zdrojom pýchy a samoľúbosti.

Svojpomocné vzdelanie nasledované farmárčením

Amiši nechodia do bežných škôl. Vzdelávajú sa do ôsmeho ročníka vo svojich komunitách. Zameriavajú sa na čítanie, písanie, matematiku, náboženstvo, základy farmárčenia a práce v domácnosti. Stredná škola u nich neexistuje. Mnohí študenti po dokončení základnej školy dosahujú lepšie výsledky ako väčšina amerických detí z verejných škôl.

V šestnástich až osemnástich rokoch sa Amiši vyberú do sveta okúsiť, aké to je žiť v modernej spoločnosti. Toto obdobie volajú rumspringa – behať vôkol. Potom sa môžu rozhodnúť, či chcú byť súčasťou svojej cirkvi, alebo chcú odísť. Väčšina z nich sa vracia a nechá sa pokrstiť.

Spoliehajú sa na to, že život, čas, Pán Boh, niekto ich problémy vyrieši.

Po krste sa ich život prehupne do pracovnej fázy. Sú výborní farmári a v tejto súvislosti etnologička Botiková spomína predsa len nejakú spoluprácu s vonkajším svetom: „Miestni obyvatelia mimo komunít s obľubou využívajú ich poľnohospodárske výrobky, pretože nevyužívajú pesticídy a úroda je veľmi zdravá.“ Keďže je poľnohospodárstvo v ostatnom čase v útlme a aj finančné náklady narastajú, mladí Amiši často pracujú v reštauráciách alebo továrňach neďaleko svojich komunít. Niektoré skupiny žijú z turistického ruchu.

Poučia sa z vlastných chýb?

Pre uzavretosť týchto komunít je aj COVID-19 veľkou neznámou. Ústredný dištrikt ministerstva zdravotníctva v Michigane si tak dal za úlohu informovať ich o dôležitosti vakcinácie. Nechcú totiž, aby sa opakoval prípad, keď pre odmietanie očkovacej látky prepukla v komunitách detská obrna.

Podmienky prevencie boli veľmi podobné. Umývanie rúk či vyhýbanie sa veľkým skupinám ľudí. Ďalšiu podobnosť môžeme nájsť v špecifickosti ohrozenia určitej skupiny obyvateľstva. Avšak kým momentálne ohrozenou skupinou sú seniori, v minulosti to boli deti.

Rok po tom, čo sa v Pensylvánii nevyskytli žiadne prípady detskej obrny, sa v roku 1979 objavili v amišských komunitách. Po dlhom presviedčaní, keďže sú veľmi tvrdohlaví, sa nechali zaočkovať všetky komunity, no dovtedy zomreli už desiatky detí. O zanedbávaní základnej zdravotnej starostlivosti a dôvere vo vyriešení problémov pomocou vyššej moci hovorí Botiková s povzdychom: „V spoločenstvách vzniká samoriadiaci mechanizmus. Spoliehajú sa na to, že život, čas, Pán Boh, niekto ich problémy vyrieši.“

Je otázne, či sa z tejto smutnej skúsenosti poučia, pretože doterajšie skúsenosti s dodržiavaním protipandemických opatrení nie sú práve optimistické. Snáď ležérny prístup nebude odzrkadlený na strate ľudských životov.

V tomto rozhovore sa dozviete:

Koľko ľudí vrátilo lístky za neuskutočnený festival?

Aké novinky prinesie Grape 2021?

Ako pomáhajú vlády v zahraničí a u nás?

V čom vidí hudobník pozitíva pandémie?

Bol tento rok pre Grape horší ako 2015, kedy bol festival pre zlé počasie zrušený?

Rok 2015 nebol dobrý, pretože nám blblo počasie. Spojili sa tam vysoké teploty a silný vietor. V 35 až 40 stupňoch sa nedá pracovať, keďže na letisku je tieňa málo. Keď sú veľké teploty, pravdepodobnosť búrok je veľká. Tie búrky bývajú veľmi silné. Museli sme vtedy aj evakuovať areál. V tom roku sme mali k tomu všetkému aj veľký nárast návštevníkov. Samozrejme, nedá sa to porovnať s rokom 2020, pretože celý svet zastal.

Ako funguje momentálne agentúra Grape?

Naša agentúra Grape má full-time iba jedného človeka, ktorým je hlavný produkčný. Tu sme trošku vo výhode, keďže iné festivaly majú zamestnaných omnoho viac ľudí a buď museli prepúšťať, alebo znižovať platy. Ťaháme všetci za jeden povraz, ľudia boli chápaví a navzájom si pomáhame.

Viete nám povedať zhruba koľko ľudí percentuálne vrátilo lístky za tento rok a koľko si ich ponechalo?

12,5 % vrátilo (1 000 z 8 000). Absolútne tomu rozumieme. Ľudia nemajú peniažky a aj napriek tomu nás veľmi pekne podržali.

Koľko ste prerobili?

Agentúra sa zadlžila. Niektoré zmluvy máme zle postavené. Budeme v dlhu tak okolo 150 000 eur.

Mysleli sme si, že v roku 2020 sa zarobia peniaze, ktoré sa preinvestujú do nového areálu.

Má koronakríza vplyv aj na predaj merchu?

Určite tiež negatívny. Niečo sa predalo, ale určite by toho bolo viac, keby bol festival.

V rozhovore pre SME ste v júni hovorili, že veríte v prebookovanie 80 % kapiel na budúci rok. Darí sa vám zatiaľ naplniť tento cieľ?

Celá agentúra sa snažila prebookovať interpretov na ďalší rok. Myslím, že sa nám nepodarilo prebookovať len štyroch interpretov. Celá Európa v tomto spolupracuje, takže ten booking bol jednoduchý.

Po dlhých rokoch musí Grape opustiť pieštanské letisko. Už sa vie, kam festival pôjde?

Stále máme problém s nájdením nového areálu. Je to veľmi ťažká práca, keďže potrebujeme 50 až 60 hektárov plochy, ktorá nesmie byť roľa, ani byť v zastavanom území. My sme prešli asi 15 rôznych miest, kde hľadáme spoločnú reč. Mesto Piešťany je minoritný majiteľ letiska, majoritný je Trnavský samosprávny kraj, ktorý má hlavné slovo, ale predsa len mohlo mesto vyvinúť nejaký tlak. A ten tlak, čo vyvíjalo, som ja vyvíjal na učiteľku na strednej škole. Takže veľmi slabučké. Podnikatelia ten týždeň volajú zlatý týždeň. Prichádzajú o státisíce eur. My by sme veľmi radi ostali, keďže nám to vytvára identitu aj komfort, ale žiaľbohu to nejde. Na druhej strane chápeme a rešpektujeme, že letisko je na to, aby sa na ňom lietalo.

Každý týždeň sa to mení. Mali sme nejakých favoritov, pretože my o tom, samozrejme, už dva roky vieme. Pán Viskupič (pozn. red. predseda Trnavského samosprávneho kraja) nám držal nejaké fleky. Mysleli sme si, že v roku 2020 sa zarobia peniaze, ktoré sa preinvestujú do nového areálu. Momentálne hľadáme možno len dočasné riešenie. Naším cieľom i víziou je, že chceme vybudovať nový areál, na ktorom by sme zostali aj do konca života. Takže je možné, že v roku 2021 bude Grape niekde a od roku 2022 už bude mať každoročne stále miesto. Primátori boli veľmi ústretoví i nápomocní, takže verím, že sa z toho niečo urodí.

Kedy plánujete oznámiť, kde bude festival?

Keďže Vianoce sú veľmi dobré obdobie na to, aby si človek niečo kúpil i predal, tak sa to budeme snažiť oznámiť čím skôr. Miesto ale musí byť. Nemôžeme predsa zavádzať. Práve kvôli tomu, že niekomu nové miesto nemusí sadnúť, držíme vrátenie lístkov do konca roka. Takže prichádzame o nejaké peniaze, ale je to asi fér.

Ukázali sme, že aj v rámci obmedzení sa ľudia naučili pravidlá rešpektovať a nebol vôbec žiaden problém.

Bojíte sa, ako rok 2021 dopadne?

Sme v komunikácii so všetkými veľkými agentúrami. Sme aj v Európskej asociácii. Tam sa všetci tvária, že to bude v poriadku. To znamená, že bude vakcína. Vieme, že aj rýchlotesty sa vyvíjajú. Najpravdepodobnejšia bude asi ústna voda. Naleješ do úst, po pár sekundách vypľuješ a podľa zafarbenia vieš zistiť, či si pozitívny. Snáď bude existovať digitálny QR kód, ktorý bude hovoriť o tom, či si zaočkovaný. Každopádne agenti v Európe sa tvária, že to bude v poriadku. Americké kapely doletia, dajú si karanténku a pohoda. Takže roka 2021 sa nebojím. No keby sa náhodou niečo stalo, máme pripravený náhradný program na leto. Viac akcií, menej ľudí.

Čo plánujete zmeniť v roku 2021?

Máme pripravenú novú identitu, novú tému. Vytvorili sme kartovú hru, ktorá návštevníkom spríjemní pobyt na festivale. Je to taký manuál, ako lepšie prežiť túto udalosť. Je to podľa mňa veľmi vtipné a pevne verím, že sa s tým ľudia budú zabávať.

Musíme sa rozhodnúť do dvoch týždňov. Kontinuálne predávame lístky. Predĺžili sme možnosť vrátenia lístkov do konca roka. Tie lístky, ktoré si ľudia kúpili, im zostali.

Aspoň čiastočnou náplasťou za zrušený Grape bol Festival duševného zdravia. Dopadol tento minifest dobre?

Podľa mňa áno. Síce ekonomicky nie, pretože opäť zaúradovalo mesto Piešťany, kde sa niečo dohodlo a nakoniec sme platili nájmy za veci, ktoré sme platiť nemali. Priestory, ktoré sme mali mať ohradené nám zrušili, takže sme museli ísť inam. Skrátka poleno za polenom. Obyvatelia Piešťan to každopádne prijali veľmi, veľmi dobre.

Všetky hygienické opatrenia museli byť dodržané. Každý deň sa predávalo iba 1 000 lístkov, priestor bol ohradený, návštevníci mohli vstúpiť len s rúškom. Trvalo to tri dni. Ukázali sme, že aj v rámci obmedzení sa ľudia naučili pravidlá rešpektovať a nebol vôbec žiaden problém. Samozrejme, že policajti o jedenástej síce došli a vypínali nám to, čím sa chcem „poďakovať“ mestu Piešťany, že sme nemohli pobudnúť aspoň do polnoci.

Každopádne, mestský park je naozaj krásny a pripadá mi, že práve na takéto akcie bol postavený. Za 50-tisíc by sme to spravili aj budúci rok, ale pokiaľ sa prístup mesta nezmení, tak sa na to môžem vieš čo. Prišlo by nám to ako pekná tradícia, zostať takto v Piešťanoch v malom, ale to je otázka na pána primátora. Pokiaľ to chce, musí pre to niečo urobiť.

Taktiež sa začiatkom leta odohrala aj trojdielna miniséria koncertov medzi blokmi v Bratislave, Košiciach a Piešťanoch . Môžeme niečo podobné očakávať aj v budúcnosti?

Vtedy sa dalo len streamovať. Myslím si, že ľudia už majú streamovania po krk. Toto bolo tiež bojové riešenie. Sponzori nás veľmi podržali. Mali sme tam Orange, Gambrinus a, samozrejme, Red Bull. Neviem, či by takýto projekt práve pre tú presýtenosť streamovania mal zmysel.

Pevne verím, že v máji vyrážame na tour, ktorú sme preložili už dvakrát.

Poďme teraz od festivalu k vašej kapele. Zvláda Billy Barman toto obdobie?

Minulý víkend sme si prenajali veľmi pekne prerobenú stodolu na Myjave. Už sme tam boli aj pred rokom, keď sme písali pesničky na Zlatý vek. Strávili sme tam celý víkend a vzišli z toho 2 nové skladby. No preorientovať sa na online svet nás vôbec nezaujíma. Natočili sme tri diely Prázdnych miest. Sú to live klipy v uzavretých prevádzkach, ktoré potrebujú pomoc.

Natočíme ešte nejaký vianočný koncert s babami so SĽUK-u. Pevne verím, že v máji vyrážame na tour, ktorú sme preložili už dvakrát. (smiech) Z apríla na október, z októbra na máj.

Aké sú ohlasy ľudí na album Zlatý vek?

Korona priniesla to, že ľudia sú, čo sa týka streamingu veľmi aktívni. Má to najväčšiu počúvanosť a sťahovanosť zo všetkých albumov. Buď nám to pomohlo, alebo sme nahrali dobrý album. (smiech) Vinyly sa nepredávajú, ale rozumieme tomu, že musíme chodiť za ľuďmi a koncertovať. Problémom je, že tie pesničky vieme otestovať jedine tam. Takže v máji budeme vedieť, ako na tom Zlatý vek je. (smiech)

V rozhovore pre SME ste povedali, že ďalší album by mal byť tanečnejší. Stále to platí?

Ináč, prišlo mi zvláštne, že sme si na tom rozhovore vykali. Až som sa kvôli tomu zapotil. (smiech) Zdá sa nám, že sa ľudia nemajú na čo hýbať. Áno, asi by sme to radi roztancovali. To sedí.

Aké bolo robiť onlinový koncert pre Rádio FM?

Rádio FM máme veľmi radi. Je to naše domácke rádio, takže vždy radi prídeme čokoľvek zahrať. Bola to premiéra celého albumu. Malo to celkom dosť videní. Sme veľmi radi, že si na to ľudia klikli.

Dokáže zvýšený záujem fanúšika o hudbu v onlinovom priestore finančne nahradiť koncerty?

Nahradiť určite nie.

Ste v kontakte s kolegami z brandže. Viete uviesť nejaký príklad, ako iní interpreti zvládajú toto obdobie?

Sú dve skupiny umelcov. Takí, ktorí majú hudbu ako sekundárne povolanie a ľudia, ktorí sa hudbe venujú full-time. Tí, ktorí boli na hudbe závislí, si museli nájsť novú prácu. Napríklad aj náš bubeník. Mne sa „vypli“ obidve povolania. Takže ja žijem zo zásob, ktoré dochádzajú.

Jednu z požiadaviek máme, aby nám dane tento rok odpustili alebo aspoň znížili.

Ako vnímate pomoc vlády umelcom? Je podľa vás dostatočná?

Pevne verím, že za festival sa konečne niečo udeje. Bolo to veľmi chaotické. Strašne veľa združení, strašne veľa spolkov. Na druhú stranu treba povedať, že tento segment je rôznorodý. Od zvukárov cez majiteľov klubov až po maliarov. Strašne široké spektrum. Tento proces trval veľmi dlho, kým sa našli aspoň tri spolky, ktoré začali rozumne a s konceptom reprezentovať vládu.

Nás ako festival si trošku pohadzovali. Najprv sme boli priradení na Ministerstvo kultúry, odtiaľ sme šli na Ministerstvo hospodárstva a teraz sme na financiách u Hegera. Je všetkým veciam otvorený, počúva nás. Ja na stretnutia nechodím. Ako festival nás zastupuje Mišo Kaščák a náš účtovník Majo.

Maďarsko, Poľsko, Česko už dostali peniaze dávno. Či Colours of Ostrava, či Balaton Sound, či Sziget. Tie dotácie boli v státisícoch. Takže som veľmi zvedavý, čo naši vymyslia.

Úplne nerozumiem jednej veci. Naša vláda ako prvá začala podporovať cestovný ruch, ktorý vynáša ľudí preč. Tí ľudia potom míňajú peniaze v zahraničí a nie na Slovensku. My robíme event, ktorý je na Slovensku a peniaze zostanú doma. Jednu z požiadaviek máme, aby nám dane tento rok odpustili alebo aspoň znížili. Stále máme 20 %. Nemci, Česi aj Rakúšania toto číslo znižujú. V tomto máme veľký bordel a cítim veľký nezáujem zo strany štátu.

Prišla vám nejaká podpora od štátu?

Ako umelec som si požiadal o štipendium. Malo by mi prísť teraz vyjadrenie. Ide o 3 000 eur. Ľudia okolo mňa to už dostávajú, ale my ako autori sme na rade až teraz. Zdá sa mi, že to dávajú skoro každému. Aj keď treba povedať, že 3 000 eur v tejto dobe nie je bohviečo. Akurát na zaplatenie kosenia v Piešťanoch. (smiech)

Má podľa vás toto obdobie nejaké pozitíva?

V mojom súkromnom živote určite má. Mám dvojročného syna. S ním a s priateľkou trávim viac času. Keď prišiel lockdown, zavreli sme sa na tri mesiace v Trenčianskych Tepliciach a uvedomil som si, ako málo času som s nimi trávil. Takže toto určite prinieslo trošku tepla.

Demokrati po ôsmich rokoch opäť vo voľbách uspeli

„Prezident je mŕtvy, nech žije prezident.“ V Spojených štátoch amerických sa začiatkom novembra tohto roku uskutočnili prezidentské voľby. O priazeň občanov USA zabojovali kandidát demokratov Joe Biden i vtedajší prezident a zároveň republikán Donald Trump. Historicky najstarším prezidentom sa stane Biden (78), ktorý zvíťazil v pomere hlasov 306 : 232.

Priebeh volieb už tradične sprevádzali rozporuplné vyjadrenia Trumpa. Ten počas svojho 17-minútového prejavu z Bieleho domu spochybnil výsledky volieb a tvrdil, že má aj fyzické dôkazy. Na túto nanajvýš pochybnú reakciu reagovali viaceré americké televízie (ABC, CBS a NBC) prerušením priameho prenosu, čím dali jasne najavo, že pohár trpezlivosti môže pretiecť aj voči najmocnejšiemu mužovi planéty.

Podpora novín jednoznačne zafarbená do modra

Takisto ako pred štyrmi rokmi, aj počas týchto volieb najčítanejšie americké noviny zverejnili, na koho stranu sú naklonené a koho by ich čitatelia mali voliť. Výsledky boli opäť extrémne jednostranné. Podobne ako v predchádzajúcom volebnom období, keď vypomáhali Hillary Clintonovej, bol teraz Biden podporovaný v pomere 47 : 7 oproti Trumpovi. V preklade to znamená, že zhruba až 300 miliónov ľudí mesačne číta články, ktoré sú orientované na stranu demokratov, zatiaľ čo len 28 miliónov sa dostáva k tvorbe podporujúcej druhú stranu.

Priaznivci republikánskej strany tento postoj novín pochopiteľne odsudzujú. Faktom však je, že si za to ich prezident môže aspoň v tomto predvolebnom období sám. A to kvôli šíreniu pochybných a nepravdivých informácií. Len za prvých 100 dní vládnutia bolo Trumpovi narátaných 492 nepravdivých tvrdení.

Viac peňazí = väčšia šanca zvíťaziť

Takmer 5 miliónov (4.9 milióna). To je číslo všetkých typov reklám, ktoré boli použité v predvolebnej kampani oboch táborov. Či už to bola reklama internetová, bannerová, televízna alebo akákoľvek iná. Je to viac ako dvojnásobok v porovnaní s rokmi 2012 a 2016.

Niektorí ľudia si môžu myslieť, že vyšší počet reklám môže mať na voliča opačný efekt. Teda, že nimi bude znechutený a volieb sa nezúčastní. Výskum periodika Washington Post však hovorí, že síce ovplyvnenie voličov všeobecne nie je až tak značné, no účinok sa môže prejaviť v tzv. „swing states“ (štáty, v ktorých je pomer hlasov enormne vyrovnaný).

Swing states boli hlavným cieľom oboch kandidátov. Svedčí o tom fakt, že spomedzi 14 najdôležitejších štátov sa až 85 % rozpočtu (700 miliónov dolárov) ušlo práve šestici swing states (Florida, Pensylvánia, Severná Karolína, Michigan, Wisconsin a Arizona). Demokrati minuli na svoju kampaň o 42 miliónov dolárov viac ako republikáni (379 mil. ku 337 mil. dolárov).

Voľby rozdelili médiá

V USA rozlišujeme dva hlavné politické subjekty. Následkom tejto polarizácie sa aj médiá delia do dvoch základných kategórií – konzervatívci a liberáli. Je známe, že liberáli skôr inklinujú ku demokratom a konzervatívci ku republikánom.

Konzervatívna skupina je výrazne zastúpená v impériu Ruperta Murdocha. Do jeho vlastníctva spadajú napríklad Fox News, Wall Street Journal a The Sun. Síce nevyjadrujú oficiálnu podporu republikánom, no z ich textov je zrejmé, na koho stranu sú naklonení. Podľa štúdií Fox News, Murdochova skupina pravidelne prináša republikánom zhruba 3 % hlasov.

Do skupiny liberálnych médií patria CNN, NBC, The New York Times či USA Today. Harvardská štúdia z roku 2017 ukázala, že až 93 % správ CNN a NBC v prvom mesiaci od zvolenia Donalda Trumpa bolo negatívnych. The New York Times motivoval svojich čitateľov, aby volili Joe Bidena. Autorom článku je výber editorov a to znamená, že tým reprezentuje názor celého periodika.

USA TODAY’s Editorial Board is endorsing Joe Biden for president, an extraordinary step for @usatodayopinion, which previously had never endorsed a presidential candidate. https://t.co/Xio705JiXJ

— USA TODAY (@USATODAY) October 20, 2020

K podobnému kroku sa odhodlal aj server USA Today. Ich článok nesie nadpis „Voľte Joe Bidena. Odmietnite Donalda Trumpa.“ Ďalej uvádzajú, že takéto rozhodnutie doposiaľ nemuseli vykonať od svojho založenia v roku 1982. Vysvetľujú to tým že, Trump podľa nich nemá „znalosti, povahu, spoľahlivosť a úprimnosť, ktorú Amerika od svojho prezidenta potrebuje.“ Biden vraj môže krajine priniesť kompetenciu a stabilitu.

Niekomu môže byť Trumpa až ľúto, keď vidí, v akej presile boli v ostatných voľbách jeho súperi – či už finančne alebo vďaka mediálnej podpore. No okrem ekonomickej stránky jeho 4 roky vládnutia zaujali skôr negatívne. Kvôli nemu sú diplomatické vzťahy s Čínou na bode mrazu, jeho komunikácia bola azda ešte na horšej úrovni, akú predvádza náš predseda vlády a všetko to zaklincoval nezvládnutím pandemickej situácie.

Eduroam je projekt a služba, prostredníctvom ktorej užívatelia z participujúcich inštitúcií (napr. univerzity) vzájomne získajú prístup k internetu cez wi-fi v hosťovskej inštitúcii využijúc svoje domáce prístupové údaje. UCM sa stala členom tohto projektu po podaní prihlášky za člena a splnení federačného technologického profilu začiatkom roka 2019.

Je to zdieľaná wi-fi sieť, ktorú využíva obrovské množstvo univerzít po celom svete. Napríklad v Českej republike sa nachádza 1079 hotspotov, vo Veľkej Británii až 1864 a u nás je ich dokopy 265. To znamená, že keď sa jedného dňa vyberiete na výlet trebárs do Prahy a budete sa nachádzať v blízkosti areálov či už Karlovej univerzity alebo ČVUT, s internetovým pripojením nebudete mať problém. Podľa vlastnej skúsenosti viem, že užitočné to môže byť aj pre študentov, ktorí sa rozhodnú využiť grantový program Erasmus.

Wi-fi sieť sa nachádza vo všetkých budovách UCM (Herdu, Jama, Skladová i Aula J. Matúša).

Ako sa na eduroam pripojím?

Na stránke našej školy je návod, ako sa do wi-fi siete pripojiť. Pre prehľadnosť zjednodušený návod uvedieme aj v tomto článku.

1. Je nutné vyplniť prihlasovacie meno i heslo.

Ako získam prihlasovacie meno? Prihlasovacie meno je osobné číslo študenta, ktoré vieme nájsť v AIS-e (IDO) vo forme mailovej adresy ucm. Napríklad 2796874 @ucm.sk.

Ako získam heslo? Heslo je vaše rodné číslo bez lomky (napr. 9988776655).

2. Je nutná konfigurácia zariadenia. Najjednoduchšia cesta konfigurácie je pomocou aplikácie CAT (pre Android treba nainštalovať z Google Play Store).

3. Samozrejme sa musíte nachádzať v priestoroch UCM, v ktorých je na wi-fi sieť dosah. Teda, mal by byť.

Má eduroam budúcnosť?

Eduroam je program s ušľachtilým nápadom, ktorý má za cieľ spájať univerzity a iné školské inštitúcie. V minulosti to väčšina študentov uvítala, pretože dátové siete neboli tak rozsiahle rozšírené a i ceny za ne boli pritiahnuté za vlasy. No v dnešnej dobe sa nám už pomaly dostáva na trh 5G sieť a čím ďalej tým viac ľudí využíva dátové služby aj v zahraničí. Taktiež v období koronakrízy je pohyb značne obmedzený, a študenti tak nemajú možnosť eduroam využiť. Je teda otázne, kedy koronaepidémia pomynie a či sa dátové služby za ten čas nestanú natoľko výhodnými, že wi-fi siete budú skrátka zbytočné.

V roku 2018 si spolupracoval s bankou ČSOB na edukatívnom projekte digitálna inteligencia. Môžeš nám ho bližšie opísať?

Bolo to veľmi pekné a zároveň posledné zadanie od ČSOB. Robili sme to na jeseň 2018. Cieľom ČSOB je vzdelávať mladých ľudí ohľadom digitálnej bezpečnosti a ako sa brániť pred rôznymi typmi vírusov. Vždy najväčším rizikom pre banku sú samotní ľudia. Ak sa ľudia správajú nezodpovedne, antivírusové programy jednoducho nestačia.

Oslovili sme kvôli tomu Expl0iteda a on nám veľmi rád pomohol. Vytvorili sme sériu prankov („hack pranks“), v ktorých sme s pomocou Yablka hackovali Expl0v instagram. Na základe týchto príkladov sme ukázali, čo je phishing alebo hack cez wi-fi. Chceli sme týmto zvýšiť povedomie medzi mladými ľuďmi o potenciálnych hrozbách. V druhej časti sme vytvorili súťaž pre stredné školy – olympiáda v digitálnej inteligencii, v ktorej boli celkom náročné otázky. Jednotlivé školy (3. a 4. ročníky) sa mohli prihlásiť a najlepšie získali vybavenie do počítačových učební.

Spolupracovalo sa ti lepšie s bankou ČSOB alebo VÚB?

Pre ČSOB sme robili len digital, zatiaľ čo pre VÚB sme od januára 2019 tvorili celú komunikáciu od televíznych spotov až po digital. VÚB je pre mňa v podstate sekundárna značka, keďže sa televíznej stránke až tak nevenujem. No podieľal som sa na tvorbe komunikácie účtu pre mladých. To bola veľká zábava. Vytvorili sme „fejm účet pre mladých“. V našej kampani sme sa opierali o to, že mladých ľudí láka viac sláva ako peniaze, keďže sláva im neskôr peniaze prinesie. Preto sme rozdávali ikonické kusy oblečenia od slovenských rapperov (Rytmus, Ego, Pil C atď.). Ak si otvoria „fejm“ účet, môžu vyhrať mikinu z konkrétneho klipu. Prezentovali sme to na stránke fejm.sk.

Mal som šťastie, že som študoval to, čo ma baví.

Ako si spomínaš na tvoje pôsobenie na FMK?

Bolo to super. Robili sme veľmi veľa vecí. Stále sme sa chodili baviť, no zároveň sme dokázali celkom obstojne študovať. Teraz mi chýba to, že som mal na všetko čas. Mal som šťastie, že som študoval to, čo ma baví. Reklama ma bavila asi už od puberty.

Dala ti naša škola potrebné znalosti pre budúce zamestnanie?

Dala mi veľmi dobrý základ. No vec, ktorú si najviac cením je, že mi dala svet kontaktov. Na naše hodiny chodili ľudia z praxe. Ak je človek trošku aktívny zistí, že je veľmi jednoduché sa dostať do agentúry. Stačí ukázať, že chce. Moja prvá stáž súvisiaca s reklamou bola v druhom ročníku. Keď som v piatom ročníku odchádzal ako absolvent, tak som mal za sebou trojročnú prax. Často som robil aj neskoro do noci, keďže ako mladý človek som mal veľa energie.

Čo by si na FMK zlepšil?

Vylepšil by som priestory. Vybavenie učební a pod. Znížil by som počet študentov v jednotlivých skupinách.

V štvrtom ročníku si pracoval aj na jesennej FMK konferencii Marketing Identity. Bolo to náročné?

Vytvoril som tri názvy, ako by sa to mohlo volať a zobrali to hneď na prvýkrát. Mal som pocit, že síce som ešte len študent, ale už som vytvoril niečo hmatateľné. Názov konferencie Marketing Identity sa zachoval až dodnes, čomu sa veľmi teším. Každá škola mala v tom čase vlastnú súťaž. KAMAKO (pozn. red. Katedra marketingovej komunikacie FF UK) mala žiarovku, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre má eskalátor a my sme nemali nič. Tak sme sa rozhodli spolu s Marošom Hámorským, Marekom Surovcom a Braňom Mackom, že vytvoríme súťaž pod názvom Doska. Záujem bol šialený. Zužili sme výber na 32 tímov. Registrácia sa vypredala zhruba za 3 minúty. Súťaž bola rozdelená do piatich kôl. V každom kole bol tútor z reklamného prostredia. Takže keď sa spätne pozerám na tieto dve eventy, tak som veľmi rád, že sa nám ich podarilo vytvoriť.

V našej kampani sme sa opierali o to, že mladých ľudí láka viac sláva ako peniaze, keďže sláva im neskôr peniaze prinesie.

S ktorou firmou sa ti spolupracovalo najlepšie?

Veľmi dobre sa mi spolupracovalo s O2. Podarila sa nám novembrová kampaň – Nežná revolúcia. Majú výborných ľudí na marketingovom oddelení. Majú odvahu robiť nové veci. Sú lídrom v tvorení inovatívnej komunikácie. Ak sa dajú dokopy silní ľudia a dobré zadanie, tak môže aj v menšej firme vzniknúť veľmi pekná kampaň.

Na aký projekt si najviac pyšný?

Určite Absolutka. Kampaň 2. ročníka 17. novembra, v ktorej sme ďakovali ľuďom. Nie len tým, ktorí stáli na pódiu, ale aj bežným ľuďom, ktorí našli odvahu a išli do ulíc, aj keď nevedeli, ako to dopadne. Mojím favoritom je tiež digitálna inteligencia.

Ako ste postupovali pri výbere influencerov pre kampaň Absolut? Keďže to v tom čase bola kampaň s najvyšším počtom zapojených influencerov.

Vedeli sme, že hejt je vždy viac počuť ako to pozitívne. Chceli sme zabrániť tomu, aby mlčiaca väčšina, ktorá s nami súhlasí, nebola mlčiaca. Oslovovali sme influencerov, ktorí mali najväčší dosah. Stavali sme to tak, aby tú vlnu kampane bolo počuť. To malo presvedčiť mlčiacu skupinu obklopenú hejtom, že aj influenceri majú rovnaký názor ako ja. Na konci sme mali 66% pozitívny sentiment.

To je celkom dosť a nebýva to bežné pri takejto téme. Skôr by som očakával viac hejtu.

Nemáme na to benchmark, ale niekedy mám pocit, že 80% reakcií je negatívnych. Vychádzali sme z insightu, že v našej krajine je veľmi rozmnožená xenofóbia. Naša cieľová skupina boli mladí ľudia (21+).

Pre mňa sú tie ceny dôkazom, že stále sa vie v reklame baviť.

Vyhral si rôzne ocenenia napr. za kampaň The forgotten day of freedom pre O2 a môžeš sa pýšiť aj titulom copywriter roka 2019. Ktoré ocenenie je pre teba najcennejsšie?

Všetky ocenenia sú tímová práca. Ceny sú extrémne príjemná vec, ale úprimne, až tak to neprežívam. Pre mňa sú tie ceny dôkazom, že stále sa viem v reklame baviť. Najviac ma teší ocenenie z Cannes, ktoré sme dostali za The forgotten day of freedom. Teším sa aj za Absolut.

Členovia agentúry Triad už druhý rok po sebe dominovali počas odovzdávania marketingových cien na Slovensku. Prečo je to tak?

Naozaj je to o tom mať ľudí na rovnakej vlnovej dĺžke. Ak je niekto, kto nesedí ľudsky, pravdepodobne to nie je ten správny človek do Triad-u.

Akým projektom sa teraz venuješ?

Primárne sa venujem O2. No nemôžem o tom nič povedať. Dohoda o mlčanlivosti nám to zakazuje. (smiech)

Čo by si odporúčil ľuďom, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou venovať sa copywritingu v budúcnosti?

Nech si googlia, čo je copywriting. Dá sa nájsť veľké množstvo tutoriálov. Na začiatku som nevedel vôbec pracovať s Photoshopom. Našiem som si tutoriál a za dva týždne som niečo zbúchal. Výsledok na prekvapenie vôbec nebol zlý.

Ako správne kašľať?

To je jedna z informácií, ktorá je možno banálna, ale o to dôležitejšia. Mnoho z nás kašle i kýcha do svojich dlaní. S tými si následne podávame ruky, chytáme kľučky či pomocou prstov ťukáme do telefónov. Takisto nie je správne, ak pri kašli nepoužívame ruky vôbec a vylučujeme kvapôčky (koronavírus je kvapôčková infekcia, ktorá sa šíri vzduchom, pozn. red.) do okolia. Najlepšou a najbezpečnejšou metódou je požívať náš rukáv, resp. predlaktie. Táto časť nášho tela totižto neprichádza tak často do kontaktu s inými predmetmi alebo osobami ako práve dlane.

Ako reagovať pri prejave symptómov?

Ak pociťujete ťažkosti s dýchaním, kašlete alebo máte zvýšenú teplotu, riaďte sa heslom Dr. Medovej: „Telefonicky kontaktujem lekára a za žiadnych okolností nejdem do čakárne.“ Takýmto prístupom by ste ohrozili nie len ostatných, ale aj samých seba.

Následne k vám príde špeciálna infekčná sanitka. Rozdiel medzi infekčnou a obyčajnou záchrankou je v tom, že jej obsluhujúci personál má na sebe špeciálny oblek. Tí vás následne prevezú na infekčné oddelenie, kde sa podrobíte patričným vyšetreniam.

Dokáže alkohol naozaj sám poraziť koronavírus?

Na našu otázku odpovedala pani doktorka veľmi pohotovo: „Alkohol koronavírus nezabije, je to hlúposť.“ Síce by alkohol teoreticky dokázal koronavírus zahubiť, ale to len pri vyššej telesnej teplote ako 56°C. Čo je prakticky nemožné dosiahnuť, resp. pre organizmus to je životu nebezpečné.

„Alkohol koronavírus nezabije, je to hlúposť.“

V niektorých krajinách sa rozšíril trend alkoholoických sprejov, ktoré ľudia po sebe striekajú ako repelent. Ak koronavírus máte, je používanie podobných sprejov zbytočné. Môžu však byť nápomocné, pri dezinfikácii dlaní, ktoré sú kritickou časťou nášho tela.

Ako predísť nakazeniu?

Stopercentná odpoveď na túto otázku neexistuje, keďže žijeme v rýchlej dobe. Ľudia cestujú z kontinentu na kontinent a je prakticky nemožné zamedziť kontaktu s nakazenou osobou. Pani doktorka uviedla tri najdôležitejšie veci, vďaka ktorým môžeme znížiť riziko nakazenia na minimum: pravidelná osobná hygiena, pud sebazáchovy a sebareflexia.

Dôvodom, prečo je veľmi náročné tento vírus izolovať, je vysoká inkubačná doba. Zatiaľ čo prasacia chrípka sa prejavila do šiestich dní, koronavírus sa môže prejaviť v období štrnástich dní. Pre mnoho ľudí je prirodzene náročné vydržať 2 týždne v aspoň relatívnej izolácií, čo je jedným z hlavných dôvodov rýchleho šírenia.

Zdôrazňovala aby sa ľudia, ktorí nedávno navštívili kritické oblasti (Ázia, Južná Kórea alebo severné Taliansko) vyhýbali veľkým davom ľudí, t.j. nákupné centrá, školy, vlakové či autobusové stanice a pod. Je dôležité, aby človek nezatajoval, že sa v daných krajinách nachádzal.

Samozrejme je dôležité sa kritickým oblastiam vyhýbať. Na tejto mape detailne vidíme štatistické údaje a farebne vyznačené oblasti, ktoré by sme určite v najbližšej dobe nemali navštíviť.  Ak by ste náhodou koronavírus dostali, nepodliehajte panike, nie je „automaticky po vás“. Úmrtnosť pri ľuďoch od 20 do 29 rokov je 0,2% čo je takmer rovnaké číslo, aké je bežné pri klasickej chrípke (0,1%).

Môže sa koronavírus rovnať s inými epidémiami modernej histórie?

V priebehu posledných 100 rokov na našej planéte vzniklo niekoľko ničivých pandémií. Napríklad typ vírusu H1N1, ktorý bol príčinou šírenia chorôb pri prasacej aj španielskej chrípke len zriedkavo napádal ľudí s vyšším vekom ako 60. U koronavírusu je to úplne inak. Práve seniori (nad 80 rokov) sú najohrozenejšou vekovou kategóriou kvôli nižšej obranyschopnosti organizmu.

Je dôležité začať od seba a byť disciplinovaný. Dodržiavanie hygieny, správna metóda kašľania a kontrolovanie zdravotného stavu sa môžu zdať banálne, no práve naopak, práve počas týchto dní sú mimoriadne dôležité. Aj v tomto prípade platí, že je nevyhnutné všímať si maličkosti.

Dozviete sa, či preferujú skôr domácu alebo zahraničnú tvorbu a prečo je dôležité hľadať informácie priamo na stránkach webových portálov.

Juliána Mináriková

Aj napriek tomu, že sa dostáva k tlačeným periodikám zriedkavo, pravidelne číta týždenník Slovenské národné noviny. Sama tvrdí: „Je to veľmi dobrý zdroj pre dobudovávanie si predstavy mimo hlavného prúdu médií.“ Vo voľnom čase si rada prečíta mesačník Historická revue. Podľa jej vlastných slov si toto periodikum udržuje svoj štandard už viac ako 20 rokov.

„Študent masmediálnej komunikácie by mal mať prehľad vo všetkom.“

Uznáva, že študentské publikum často využíva tzv. „scan reading“ (rýchle nasávanie len kľúčových faktov v texte). Zároveň dodáva: „Študent masmediálnej komunikácie by mal mať prehľad vo všetkom.“ Či už ide o bulvár, alternatívu alebo mainstream.

Na záver si ešte povzdychla nad prístupom mladej generácie. Namiesto toho, aby navštevovali priamo portály, ako napríklad www.sme.sk, sa na ne dostanú cez Facebookom vypichnuté články. Myslí si, že sa takto študenti orientujú na obsah podľa preferencií vydavateľa a nie samých seba. Preto neodporúča, čo máme konkrétne čítať, ale skôr to, ako pristupovať k informáciám.

Matej Martovič

Pre doktora Martoviča je dôležité to, aby médiá kriticky pristupovali k rôznym spoločenským témam. „Práve preto najčastejšie čítam Aktuality.sk, SME a Denník N.“ Taktiež je preňho esenciálne, aby sa mienkotvorné médiá venovali investigatívnej žurnalistike.

Pre študentov navrhol čítanie aspoň Aktualít, keďže na navštevovanie ich webu nie je potrebné predplatné. Veľmi dobre si uvedomuje, že študenti zvyknú míňať peniaze na iné mimoškolské aktivity.

Odporúčame prečítať si aj rozhovor s Martovičom.

Hana Pravdová

„Ja čítam všetko,“ tak zneli prvé slová profesorky Pravdovej. Tvrdí, že tak koná kvôli potrebe udržania pozornosti na rôzne spôsoby písania novinárov, a to jej v konečnom dôsledku pomôže pri skvalitnení procesu výučby. I keď, ako sama priznáva, ide o finančne aj časovo náročnú činnosť. „Je tu veľmi veľká unifikácia tém,“ dodala.

Spočiatku nechcela prezradiť periodiká pre študentov, a to z dôvodu zaujatia nestranného postoja, ale predsa len odporučila náš Atteliér a Communication Today. Na záver ešte tento zoznam obohatila o periodiká EJMAP, Acta Ludologica a Media Literacy and Academic Research, ktoré nájdete aj na webovej stránke FMK.

Peter Ušák

Ako tu už niekoľkokrát odznelo, aj v tomto prípade sú najčítanejším online médiom Aktuality.sk a Topky.sk. Primárne kvôli aktuálnym politickým informáciám. „Za najobjektívnejšie médium na Slovensku považujem TA3,“ doplnil.

Tieto portály by odporučil aj našim študentom. Ak „študáci“ hľadajú formu politickej zábavy, určite ich nesklamú účastníci nášho Týždňa vedy a techniky 2019 – Zomri. Ešte upozornil na to, aby sme navštevovali weby, ktoré používajú overené zdroje a vyvarovali sa tým konšpiračným.

Jana Radošinská

Podľa jej vlastných slov číta takmer všetky známe časopisy aj noviny, ktoré vychádzajú na Slovensku. Tvrdí, že jej rodičia sú veľkí fanúšikovia tlačených periodík. „Čo doma nájdem, to aj prečítam,“ dodala. Spomedzi slovenskej tlače však nečíta nič pravidelne.

Za obľúbené periodiká považuje britský časopis Empire, ktorý sa zameriava na filmovú a televíznu tvorbu. Odporúča toto periodikum najmä študentom, ktorí majú záujem o audiovizuálne diela.

„Odporúčam Aktuality.sk, keďže na navštevovanie ich webu nie je potrebné predplatné.”

Dozvedeli sme sa, aké periodiká čítajú pedagógovia FMK a výber bol naozaj pestrý. Prakticky všetci sa zhodli na tom, aby sme čítali ľubovoľné články, len nech sú potvrdené faktami.

12. októbra vyšli ľudia v Paríži, Londýne a iných európskych metropolách do ulíc, aby vyjadrili svoj nesúhlas so situáciou v oblasti severovýchodnej Sýrie. Tento víkend sa k nim pridali sýrski Kurdi v meste Qamišli, ktoré leží priamo v inkriminovanej oblasti na Blízkom východe. Dôvodom týchto protestov je rozhodnutie tureckého prezidenta R. T. Erdoğana obsadiť územie, ktoré Kurdi s pomocou OSN krvopotne vybojovali spod nadvlády Islamského štátu (IS).

https://www.youtube.com/watch?v=lRS-zmI8ZyA

Európska politická elita na čele s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou vyjadrili jednoznačný nesúhlas s rozhodnutím Turecka. Aj napriek tomu, že prezident Spojených štátov Donald Trump prakticky stiahnutím svojich vojsk umožnil tento rozbroj, uznáva, že rozhodnutie Turkov „nebolo najšťastnejšie“.

Vyhostením IS zo severovýchodnej Sýrie sa síce vytvorila „bezpečná zóna“ pre migrantov z Turecka, no problémom je, že niektorí ľudia sa do nej nechcú dostať. Boja sa nedostatku politickej kontroly nad danou oblasťou. Oficiálne tu totižto neplatia žiadne zákony a niektorí jednotlivci si myslia, že by túto chaotickú situáciu mohlo Turecko využiť k šíreniu teroru.

Korene problému

Konflikt medzi krajinou polmesiaca a najväčším národom (asi 40 mil. obyvateľov), ktorý nemá vlastný štát, siaha do 80. rokov minulého storočia. V tom období boli práva Kurdov žijúcich na území Turecka značne potláčané.

Nemohli používať svoj jazyk, obliekať sa do svojich tradičných krojov a ani realizovať folklórne slávnosti. Jedným z pokusov úplne zničiť kurdskú národnosť bolo premenovanie Kurdov na tzv. „horských Turkov“. Slová ako „Kurdi“ alebo „kurdský“ turecký parlament zakázal. Ľudia, ktorí hovorili alebo spievali po kurdsky, boli následne zatknutí a v niektorých prípadoch dokonca väznení.

Séria násilných represií zo strany Turecka vyústila k vzniku Strany kurdských pracujúcich (PKK). Tá mala (a stále má) za úlohu vybojovať politické i kultúrne práva pre kurdskú minoritu. Až do roku 1999 trvalo obdobie ozbrojených konfliktov. Množstvo novinárov, aktivistov a politikov zmizlo alebo bolo zavraždených.

V 20. storočí sa PKK snažila o dohodu s tureckou vládou. Došlo k viacerým mierovým obdobiam (1999 – 2004,  2013 – 2015), no ozbrojené konflikty pokračujú dodnes. Zatiaľ došlo k viac ako 50 000 úmrtiam na obidvoch stranách.

Sýria, Irak, OSN a vlastne všetci

Územie v Sýrii je momentálne alfou a omegou konfliktu. V roku 2012 sýrske vojenské jednotky opustili túto oblasť a boj proti IS ostal primárne na pleciach sýrskych Kurdov a vzdušných jednotiek OSN. Tým sa podarilo vytlačiť jednotky Islamského štátu a získať pre seba desiatky tisícov kilometrov štvorcových. Keďže Turecko vníma sýrskych Kurdov ako komplicov politickej strany PKK, zároveň ich považuje za teroristickú organizáciu.

V Turecku sa okolo 1 200 osobností podpísalo pod petíciu, ktorá je proti násilnostiam páchaným na kurdských obyvateľoch. Vláda ako dôsledok zatkla niekoľko aktérov petície.

Kurdský národ nezažíval problémy len na území Turecka alebo Sýrie, ale aj v Iraku. V roku 1991 došlo k ozbrojenému konfliktu na území Irackej republiky. Dôvodom bola nespokojnosť Arabov a Kurdov s nenávistnými opatreniami zo strany prezidenta Saddáma Husajna. Bolo to „skvelé“ obdobie na revolúciu, keďže vojsko aj ekonomika Iraku bola oslabená po nedávnych vojenských konfliktoch s Iránom a Kuvajtom.

OSN vytvorila nad územím, ktoré Kurdi vo vojne získali, tzv. „no-fly“ zóny. To znamená, že toto územie bolo v podstate nezávislé. Lenže to bola súčasť dohody medzi Tureckom a OSN: stiahnuť Kurdov zo Sýrie a Libanonu, následne ich „napchať” do Iraku, ktorý je aj tak v politickom rozklade. Neskôr Turci podali Iraku „pomocnú ruku“ v podobe zničenia kurdských jednotiek, ktoré okupovali ich územie. Irak súhlasil, no vojnové operácie (Oceľová operácia a Operácia kladivo) voči húževnatým Kurdom neboli úspešné.

Existuje riešenie?

V prvom rade by sa jednoznačne mali začať debaty medzi Sýriou, Tureckom i OSN bez použitia strelných zbraní, granátov a slzotvorných plynov. Pokiaľ sa nebudú rešpektovať základné piliere demokracie, krajiny nemôžu napredovať a dlhotrvajúce konflikty budú ešte oveľa dlhšie. Pokiaľ bude lídrom Turecka R. T. Erdoğan, pravdepodobne nečaká kurdský národ nič dobré. No ako sa hovorí: „O šťastie treba bojovať.“