V relácií Login v FMK TV si vravel, že do rádia ťa priviedla pani Bugošová. Pamätáš si presne na tvoj začiatok?

Mal som s ňou predmet Prezentačné praktikum. Povedala mi, že zniem fajn a či si nechcem vyskúšať školské médiá. Do telky som nechcel ísť, ale rádio ma lákalo. Od malička som v ňom chcel pracovať. Doma som sa dokonca nahrával na magnetofón. Svoje prvé vysielanie som mal pár dni potom, čo pani Bugošová volala do rádia. Bolo to zlé, nemal som totiž prípravu, ale len to čo sme sa učili na predmete.

Pracoval som na sebe a posielal jej nahrávky z vysielania. Potom prišiel mail, v ktorom mi napísala, že je to lepšie. Ten mail som si odfotil a ak sa mi niečo nepodarilo, vždy som si ho pozrel a sám pre seba povedal, že bude dobre (smiech).

Mohli sme ťa okrem Aetteru počuť aj v inom rádiu?

Prvú skúsenosť som mal v regionálnom rádiu v Košiciach. Robil som respondenta a fingoval, že tam volám a niečo sa pýtam. Získal som kontakty na moderátorov, doteraz sme v spojení.

Moja prvá reálna skúsenosť bola s rádiom Aetter s tým, že pomedzi to som vysielal aj v regionálnych rádiách. Najdlhšie som pôsobil v rádiu Viva. Tam som hlásil spravodajstvo. Nebolo to však úplne to, čo som chcel robiť. Pozícia moderátora bola pre mňa lákavejšia, cítim sa v nej komfortnejšie.

Teraz si na vytúženej pozícií moderátora ale aj na poste on-air manažéra, aká je náplň tvojej práce?

V lokálnych rádiách sa pozície kombinujú. Programový riaditeľ je teda aj hudobný dramaturg. Modernejší názov je aj on-air manažér. Mám na starosti všetko čo sa týka programu. Hudobná dramaturgia, príprava prúdového vysielania, program, štruktúra moderátorov a spravodajcov. Taktiež školenie mladších moderátorov – to už si ale delíme viacerí.

Ste študentské rádio a začínali ste vysielať na deň študentstva, uvažovali ste aj nad iným dátumom?

Pôvodne sme chceli vysielať na narodeniny rádia vo februári, no kvôli problémom sme museli vysielanie posunúť z februára na apríl. Chceli sme začať vysielať 1. apríla a vysielanie venovať dňu bláznov. Vtedy nás ale zastavil prvý lockdown. Všetci študenti odišli domov.

Tak sme náš druhý dátum vysielania opäť zrušili a už sme nemohli čakať do ďalších narodenín. Rozhodli sme sa teda začať vysielať 17. novembra. Iný záchytný bod sme v jeseni nemali. Dobré rádio, Trnavské rádio a aj iné rádia alebo časopisy začínali 17. novembra. Je to dátum, nik naň nemá patent.

Keď už sa rozprávame o Trnavskom rádiu, vnímaš ho ako konkurenciu?

Podľa mňa pre nás priamou konkurenciou nie je. Majú inú cieľovú skupinu ako my. Môžeme hovoriť len o nepriamej konkurencii tým, že sme na jednom lokálnom mediálnom trhu.

V novembri ste oslávili rok na lokálnej frekvencii, je chod rádia odlišný od toho, keď ste vysielali len online?

Je to oveľa náročnejšie. Viac času venujeme skúškovým, prázdninám či letu. Kedysi sme počas týchto období pustili len hudbu, teraz študenti musia fyzicky zostávať v Trnave a vysielať. Máme pevnú štruktúru a nemôže sa stať, že nebudeme vysielať, ak sa niektorí z moderátorov nedostaví do štúdia.

Vždy je tam niekto kto musí zahlásiť správy, pretože sme legislatívne limitovaní. Študent nemôže nechtiac povedať nejakú značku alebo neoznačiť reklamu. Nie je to náročné mentálne, ale skôr časovo.

Prešli sme tiež na iný vysielací softvér. Každý týždeň doňho musíme niečo vkladať, generovať, sledovať ako to je naplánované. Momentálna situácia tiež nie je najľahšia. Stane sa, že nám vypadnú ľudia. Rozvysielali sme v najhoršom možnom čase, v pandémií.

Na internete nám stúpla počúvanosť približne o 200%.

Mali ste pred vysielaním na frekvencii stanovený cieľ počúvanosti?

Môj cieľ bol prežiť rok bez pokuty. To sa nám podarilo. V počúvanosti sme si cieľ nestanovili. Každý deň sa sledovanosť dá pozrieť na streame. Na internete sme stúpli v počúvanosti približne o 200%. Na frekvencii sa ale čísla líšia. Hlavným cieľom bolo zvládnuť vysielanie počas pandémie a to sme splnili. Cieľom ďalšieho roku bude zlepšiť povedomie o rádiu, zvýšiť počúvanosť až v tom nasledujúcom.

Vnímaš rádio Aetter ako profesionálne rádio?

Vnímam ho ako študentské rádio, čo sa nevylučuje s profesionálnosťou. Všetko je z oblastí študentstva. Moderátori sú z FMK, teda študenti. Preberáme témy aj hudbu, ktorá je pre nich zaujímavá.

Ako hovoríš, aj moderátori sú z FMK, majú šancu aj študenti z iných škôl?

Stále sme boli otvorení možnosti mať v rádiu aj študentov z iných škôl. Prax z minulosti je ale taká, že ak niekto prišiel z inej fakulty alebo univerzity, nemal na to toľko času. Väčšinou odišiel po pár týždňoch.

Naši študenti si môžu rádio zvoliť v ponuke predmetov, viac sa mu venovať a zdokonaľovať sa vo vysielaní. Je pre nás preto jednoduchšie pracovať s našimi vlastnými ľuďmi.

Keď sme pri škole, mal by mať moderátorv tomto odbore adekvátne vzdelanie?

Myslím si, že by ho mal mať. Možno vychádzam z toho, že aj ja mám v odbore príslušné vzdelanie. Bežne sa ale stretávame, že v médiách sú ľudia, ktorí žurnalistiku či médiá neštudovali. Niekedy sú vďaka tomu viac zaujímavejší a spontánnejší. Profesionál by ale podľa mňa mal by aj redaktor či moderátor. Aj oni majú vplyv a dosah na poslucháčov.

V Atteliéri si uviedol, že ak by sa vám podarilo zarobiť peniaze navyše, dali by ste ich moderátorom. Majú aktuálne nejaký stály príjem?

Moderátori aj redaktori, ktorí pracovali počas leta, dostali motivačné štipendium v závislosti od toho, koľko hodín odvysielali. Väčšina našich moderátorov má však rádio zapísané ako predmet a za vysielanie teda dostávajú kredity.

Cez leto ste teda fungovali normálnejšie. Aké je to teraz cez lockdown?

Už sme sa naučili ako fungovať v tejto situácii. Na vysielanie sa dá pripraviť aj bez štúdia. Ak sa to dá, vysielame z domu. V rádiu aj požičiavame techniku pre študentov, ktorí ju nemajú. Snažíme sa totiž eliminovať počet moderátorov v štúdiu naraz. Drvivá väčšina je zaočkovaná a aj takto sa snažíme bojovať s pandémiou.

Ďalší rok sa možno situácia zlepší, aké ciele máte v rádiu na druhý rok frekvencie?

Stále sa sústrediť na naše vysielanie, nepoľaviť. Nedostať žiadnu pokutu, dodržiavať všetky veci tak ako by sme mali. Budovať si značku. Možno aj spájať študentské vysielania, ale to je náročné z personálneho hľadiska. No zamerať sa chceme aj na počúvanosť rádia a predovšetkým ďalej pracovať so študentmi tak, aby raz, keď vyjdú z FMK, boli schopní vysielať v celoplošných alebo regionálnych rádiách.

Monika Farkašová

Monika Farkašová je úspešná absolventka FMK, na ktorú môže byť fakulta právom hrdá. Štartovacou čiarou vo svete marketingu bola o u nej mini agentúra Ej bisťu, ktorú založila počas školy so svojimi spolužiakmi.

Paradoxne, v rozhovore prezradila, že FMK sa jej zo začiatku nezdala dosť dobrá. S odstupom času však uznáva, že je to to najlepšie, čo sa jej v tom čase prihodilo. “FMK dá študentovi všetko, čo potrebuje. Slobodu, aby si uvedomil, kým chce skutočne byť, motiváciu, zmeniť sa, budovať, pracovať na sebe a čas získať prax už počas školy.”

Prvé skúsenosti nadobudla na marketingovom oddelení v Zľavomate. Potom jej kroky smerovali do Zaraguzy, kde si vyskúšala agentúrny život. Jej snom však bolo pracovať v reklamnej agentúre v New Yorku. Je výborný príklad toho, že keď človek chce, dokáže všetko. Aj napriek štyridsiatim neúspešným pokusom sa jej napokon podarilo dostať do malej reklamnej agentúry PI&C, na post digital marketing managera. V súčasnosti si svoje miesto našla v agentúre Dotcom.

Adriana Špronglová

Často sa to nevidí, ale Adriana Špronglová už od strednej školy vedela, čím chce byť. Videla sa ako spíkerka v rádiu a to sa jej určite aj vďaka FMK splnilo. Začínala v Europe 2 a dnes pôsobí v Rádiu Jemné. Počuť ju môžete napríklad v relácií Víkendový oddych.

Tvrdí, že škola je hlavne o tom, že dá rozhľad. “Ak cítite, že máte potenciál a myslíte si, že by vás niečo konkrétne bavilo, nenechajte sa odradiť a choďte do toho. Keď sa budete snažiť a ste šikovní, nie je šanca, že by ste sa nepresadili.”

Nie nadarmo sa o FMK hovorí ako o fakulte, kde sa dajú nazbierať praktické skúsenosti už počas školy. Dôkazom toho je Rádio Aetter, v ktorom môže každý študent naštartovať svoju mediálnu kariéru.

Soňa Cípinová

Absolventi FMK sa nestratia ani v televízii. Príkladom toho je aj redaktorka Soňa Cipínová. Svoje prvé skúsenosti s médiami získala prostredníctvom hereckej role opatrovateľky vo filme Neberte nám princeznú.

V televíznej brandži pokračovala v Mestskej televízii Trnava, kde pracovala 4 roky. Tam sa však venovala skôr marketingu ako spravodajstvu. V roku 2012 jej ale spravodajstvo učarovalo a našla si svoje miesto v televízii Markíza. Tvrdí, že škola ju naučila predovšetkým učiť sa. Aj to je dôležité, keďže život si vyžaduje neustále napredovanie a vzdelávanie.

Práca v televízii je podľa nej nevyspytateľná. Stále je v pohybe a stretáva sa so zaujímavými ľuďmi. Hrdo vyhlasuje, že ju to baví. To, či by vás práca v televízií bavila, môžete zistiť napríklad prostredníctvom našej študentskej televízie FMK TV.

Boris Holečko

Aj Boris Holečko, známy pod prezývkou Slepačí bujón, kedysi šúchal stoličky v Jame a na Skladovej. Najviac sa našiel v audiovizuálnej tvorbe, vďaka čomu je dnes špičkou vo video tvorbe a spolupracuje s mnohými známymi menami a značkami.

Ak vám je povedomý zo Sajfovich vlogov, nie je to náhoda. Spojilo ich Funrádio, kde Boris pôsobí ako video manažér. V rozhovore pre Atteliér prezradil, že univerzita mu rozhodne pomohla v tom, čo robí. Jeho druhým domovom sa počas výšky stala Skladová, kde ho poznali všetci vrátnici, keďže tam trávil často celé noci.

“Za túto možnosť som fakulte veľmi vďačný. Tak isto ako za všetky kontakty, ktoré som vďaka nej získal a dnes ich využívam.” Hovorí Boris.

Júlia Kováčová

Júlia Kováčová pôsobí ako šéfredaktorka v Novom čase takmer 11 rokov. Tento denník pozná azda každý a aj v roku 2020 sa stal najčítanejším denníkom. Dlho bol súčasťou známeho vydavateľstva Ringier Axel Springer. Až do roku 2018, kedy ho prevzalo vydavateľstvo FPD media a.s., vo vlastníctve Antona Siekela.

Absolventi FMK sú v médiách ako doma, o tom niet pochýb. Možno ani netušíte, že práve ona stojí za úplnými začiatkami Atteliéru. Takto vyzeralo prvé číslo, vydané v novembri 2003.

Juraj Koník

FMK z vás môže vychovať aj držiteľa piatich Novinárskych cien. Samozrejme, ak budete na sebe makať ako Juraj Koník. Tento absolvent FMK začal v médiách pracovať v roku 2006 a drží ho to dodnes. Začínal v televízií TA3, neskôr prešiel do denníka SME a aktuálne pracuje pre Denník N.

Svoje novinárske vlohy v sebe objavil už počas štúdia na vysokej škole. Istý čas dokonca šéfoval časopisu Atteliér. Spolu s Júliou Kováčovou tvorili obsah ešte v dobe, keď bol časopis v úplných plienkach. “Štúdium na FMK pomôže pripraviť sa na médiá iba tým, ktorí to naozaj chcú a pracujú už počas školy buď v dospeláckych médiách, alebo aspoň v tých modelových na školách.” Tvrdí Juraj Koník.

Alžbeta Saloňová

Aj známa infuencerka Alžbeta Saloňová, ktorú na Instagrame sleduje viac ako 153-tisíc ľudí, je hrdá absolventka FMK. Netají sa tým, že škola jej dala množstvo praktických skúseností a odporučila by ju každému, koho zaujíma práca v médiách alebo v marketingu.

Aj keď si možno myslíte, že Influencerom už môže byť dnes naozaj každý, nie všetci majú tak autentický obsah a verných fanúšikov ako ona. Popri svojom Instagramovom svete ešte dokonca stíha pracovať v RTVS, kde pôsobí spolu s jej partnerom Jakubom.

Peter Švaral

Nelákajú vás médiá ani marketing, ale chceli by ste si založiť vlastný biznis? Aj na to vás pripraví FMK. Peter Švaral absolvoval FMK v roku 2009 a dnes je spoluzakladateľ známeho portálu Fitshaker.

Aj napriek tomu, že nebol z tých študentov, ktorí už počas školy pracovali, tvrdí že na FMK sa našiel a zistil, čo ho baví. “Škola mi veľmi pomohla, to hovorím každému. Človek sa musí naučiť postaviť sa na vlastné nohy a na vysokej má na to najväčší priestor.” Hovorí Peter Švaral.

Ak vás zaujíma, ako začať budovať svoj biznis z jeho pohľadu, vypočujte si tento podcast

Tomáš Škarba

Absolvent FMK Tomáš Škarba vždy inklinoval k rádiu. Pôsobil ako moderátor v regionálnych rádiách HIT FM a Rádio One. Neskôr sa dostal do rádia Expres, kde si prešiel viacerými pozíciami a v súčasnosti pracuje ako redaktor.

FMK je proste lovebrand, a tak sa rozhodol po rokoch do školy vrátiť. Pôsobí ako externý doktorand a venuje sa problematike falošných správ, dezinformácií a propagandy v digitálnom priestore. Študenti sa s ním môžu stretnúť na predmete mediálny ateliér a tiež v študentskom rádiu Aetter. To po rokoch internetového vysielania minulý rok ako prvé študentské rádio, získalo frekvenciu.

FMK je známa najmä tým, že sa snaží prepájať teoretické vedomosti s praxou. Prednášky od spíkrov z praxe sú na fakulte organizované takmer denne. Vďaka tomu sa absolventi FMK po škole môžu bez problémov zamestnať.  Z prieskumu z roku 2020 vyplynulo, že prácu po škole si našlo až 96% absolventov, pričom takmer všetci pracovali už počas štúdia.

Proces, ktorým si Aetter prešiel, nebol vôbec jednoduchý. Rádio sa na získanie frekvencie pripravovalo kontinuálne už niekoľko rokov. Prodekan pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou Andrej Brník, nám priblížil, aké zmeny muselo podstúpiť: „Onlinové vysielanie je oproti frekvencii oveľa jednoduchšie. Pri vysielaní na internete potrebujete v podstate oveľa menej techniky. S frekvenciou je spojená aj prevádzka vlastného vysielača, prenos signálu, zabezpečenie kontinuity vysielania bez ohľadu na elektrickú energiu či internetové výpadky a podobne.“

Ďalšiu zmenu, ktorú rádio Aetter podstúpilo, bol prechod z analógového vysielania na digitálne. Čo to znamená? „Na šírenie zvukového signálu využívame výlučne dátovú sieť a nie obyčajné zvukové káble. Tomu sme museli prispôsobiť celú infraštruktúru vysielania. Sme jedno z mála regionálnych rádií, ktoré disponuje digitálnym šírením zvuku od jeho nahratia až po prenos na vysielač. Za týmto všetkým sú stovky hodín, ktoré sme rádiu venovali v presvedčení, že to má potenciál,“ doplnil Brník.

Koľko majú poslucháčov?

Konkrétne čísla ešte nie sú k dispozícii. Počúvanosť regionálnych rádií sa totiž nemeria v rámci prieskumov TGI-MML. „Na to, aby sa rádio etablovalo na domácom trhu, sú potrebné aspoň štyri vysielacie sezóny. To sú približne dva roky. Určite si chceme dať vypracovať vlastný prieskum. Ten však stojí peniaze a momentálne by bol neefektívny, nakoľko poslucháčov stále iba zbierame. Pozitívne je to, že v rámci onlinových sledovaní streamov si rádio Aetter polepšilo už o viac ako 50 % a stále rastieme,“ vysvetlil Brník s tým, že rádio je stále možné počúvať na internete.

Bez ohľadu na skúškové obdobie, sviatky či prázdniny si moderátori musia zvykať na pravidelnú prácu. „Prispôsobujeme sa tomu postupne, ale verím, že to zvládneme. Bolo toho za tento rok veľa. V konečnom dôsledku sme museli všetko rozbehnúť od začiatku aj napriek tomu, že to robíme už skoro 10 rokov,“ hovorí jeden zo zakladajúcich členov rádia Andrej Brník.

Práca v rádiu

Brník dodáva, že Aetter už nie je študentské rádio, hoci sa na ňom podieľajú študenti. Po novom je určené pre Trnavu a okolie. To podľa neho mení celý pohľad na vec. Ak sa chcete stať súčasťou Aetteru, aktuálne do svojich kruhov rádio hľadajú študentov marketingu, ktorí by chceli svoje zručnosti využiť už počas štúdia. Ponuka sa zameriava na prácu s klientom a mediálne kampane. V prípade záujmu sa stačí ozvať na e-mail studio@aetter.sk.

Prečo ste sa rozhodli práve teraz, po ôsmich rokoch, požiadať o vlastnú frekvenciu?

Na získaní frekvencie sme pracovali už dlhšie. Približne pred piatimi rokmi sme vyvinuli prvú iniciatívu. Museli sme skoordinovať frekvenciu či získať peniaze. Než sa nám to všetko podarilo, prešiel veľmi dlhý čas.

Cieľ bol posunúť vysielanie rádia Aetter na vyššiu úroveň, čím sme chceli motivovať aj študentov. Najlepší a najšikovnejší budú vysielať priamo na frekvencii v štúdiu A a tí, ktorí sa ešte stále zaúčajú a trénujú, budú mať k dispozícii štúdio B. Je to podnet, ako urobiť niečo navyše.

Na základe čoho vám schválila komisia žiadosť?

K žiadosti sa odovzdávalo veľa materiálov vrátane programovej štruktúry celého vysielania, časov, v ktorých budú vysielané spravodajské bloky, moderované vysielanie či publicistické relácie. Vďaka dobre vypracovaným podkladom Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) videla, že sme veľmi dobre pripravení.

Ďalším faktorom, ktorý mohol zavážiť, je, že sme študentské rádio a ako také budeme v súčasnosti na Slovensku unikátom. Počas minulého režimu tu už pravdepodobne boli študentské vysielania, no vtedy neboli vedené oficiálne. To, že sa RVR rozhodla pre naše rádio, nás veľmi potešilo.

V súčasnosti budeme unikátom na Slovensku.

Kedy sa dočkáme oficiálneho štartu na vlnách FM? Čo všetko vás ešte čaká a ako to bude prebiehať?

Náš plán je začať až na jar. Uvidíme, ako presne nám to bude vychádzať. Chceli by sme ešte deň predtým urobiť skúšobné online vysielanie. Rôzne skúšky už budú prebiehať počas celého januára a februára na našom online streame.

Ďalej sa budeme snažiť vytvoriť ranné tímy, skúšať kombinácie moderátorov, aby sme prišli na to, komu to viac sedí. Týka sa to aj popoludňajších či večerných vysielaní. Pôjde o prípravu moderátorov, ale aj hudobnú dramaturgiu. Keďže sme boli len online rádio, mohli sme hrať takpovediac čokoľvek. Teraz je však dôležité mať všetko ošetrené zákonom. Nemôžu tam byť napríklad nadávky, či už v slovenských, alebo zahraničných skladbách. Teoreticky tam nemali byť už teraz, ale keďže nám žiaden postih nehrozil, nedodržiavalo sa to vždy.

Čo si vyžadovalo získanie frekvencie? Stretli ste sa v procese s nejakými väčšími prekážkami?

Veľkou prekážkou bolo, že univerzita ako taká nemôže dostať frekvenciu. Rada ju môže udeliť len právnickej osobe. Takže vznikla iniciatíva pre vytvorenie s.r.o, ktorá bude pod univerzitou, aby nám RVR mohla udeliť licenciu. Výberové konanie je len dvakrát do roka, na jar a na jeseň. Nám sa podarilo frekvenciu skoordinovať tesne pred jarným výberom, ale kvôli papierovým podkladom na založenie s.r.o sme to už nestihli. Museli sme sa presunúť až na jesenné výberové konanie.

Na diskusiu bolo len jedno zasadnutie Správnej rady UCM, a to kvôli letným prázdninám. Na zasadnutí sme dostali určité pripomienky k návrhu s.r.o a bolo nutné ho prepracovať a doniesť až na ďalšie rokovanie, ktoré by sme však už nestihli. Báli sme sa, že prídeme aj o tú vybranú frekvenciu, čo sa napokon ukázalo ako opodstatnená obava, nakoľko sme na jeseň už boli vo výbere aj s ďalším žiadateľom.

Kvôli týmto okolnostiam sme sa rozhodli vytvoriť s.r.o. mimo univerzity, založenú na podpísaní memoranda a všetkých dôležitých dokumentov s UCM. Následne sme memorandum predložili Rade a tá ho schválila.

Financie boli ďalší problém. V tomto prípade nám riešenie poskytla naša študentka, ktorá v rámci svojej diplomovej práce o crowdfundingovej kampani vyzbierala peniaze na tento účel.

Čo presne znamená formát „študentské rádio“?

Je to rádio pre všetkých mladých ľudí tvorené študentmi. Naša cieľová skupina je približne vo veku 18 až 35 rokov. Nechceme pôsobiť celoplošne, čomu bude nasvedčovať aj obsah, mierený najmä na študentské témy. Konkrétne by išlo o študentov v Trnave.

Nemáme celkom v úmysle prispôsobovať sa len aktuálnym trendom, naopak, chceli by sme do toho vniesť aj univerzitný charakter. Dúfam, že to nebude znieť ako klišé, ale chceli by sme aj vzdelávať a vychovávať a venovať sa aj vážnejším témam, ktoré študentov zaujímajú. Časom uvidíme, akí budú poslucháči a akú nám budú dávať spätnú väzbu.

Vysielanie na frekvencii funguje tak, že vysielateľ musí prispievať do dvoch orgánov kolektívnej správy práv. My sme sa rozhodli pre SOZU a SLOVGRAM. Pán prodekan sa s nimi stretol a dohodli sa, že budú prizvaní pri úprave sadzobníka. V rámci dohovoru sa rozhodlo, že voči študentským rádiám budú v poplatkoch ústretovejší, keďže od tohto typu rádia sa neočakáva veľký zárobok.

Ako sa teraz zmení programová štruktúra rádia? Budete sa snažiť svoj obsah zamerať na širší okruh poslucháčov?

Program sa výrazne zmení vzhľadom na to, že sa musí prispôsobiť trhu analógového vysielania. Posunie sa čas ranného vysielania, a to z deviatej hodiny na ôsmu, keďže vtedy je hlavný čas, kedy študenti, najmä vysokoškoláci, vstávajú na prednášky. Ďalej sme doplnili popoludňajšie vysielanie, ktoré sme doteraz ako online rádio vôbec nemali. Náš primetime bol nastavený odlišne v porovnaní s inými rádiami. Rovnako sme do programu zaradili aj večerné vysielanie, ktoré bude už bez správ. Tematicky ho zameriame viac na slovenskú hudbu, cestovateľské relácie, na rebríček najhranejších hitov a podobne.

https://www.instagram.com/p/BrSKA7IAE8Z/?utm_source=ig_web_copy_link

Sprísnite výber redaktorov a moderátorov? Aké sú vaše kritériá?

Do rádia berieme viac-menej všetkých uchádzačov (dokonca aj z rôznych odborov), ktorí nemajú vážnejší problém, ktorý je nutné riešiť s logopédom alebo hlasovou pedagogičkou. Je možné prijať aj uchádzača s rečovým nedostatkom, no bude to trvať dlhšie. Pani Bugošová hovorieva, že všetky nedostatky a zlozvyky sa dajú odnaučiť. Samozrejme, aj pre všetkých ostatných máme predmet, ktorý slúži na zlepšenie jazykového prejavu a učíme ich všetkému potrebnému pre následné vysielanie.

V prípade, že študent na sebe nechce pracovať po stránke hlasového prejavu, máme v rádiu aj iné pozície. K možnostiam patrí pripravovanie jinglov, rubrík, strihanie rozhovorov či postprodukčné veci. Dokážeme záujemcov naučiť aj iným veciam ako len moderovaniu. Pozíciu technika ale nemáme, keďže žiadne komerčné rádio ju nemá. O všetko sa dokážu postarať moderátori a redaktori samostatne.

Tým najväčším rozdielom bude výber moderátorov vysielajúcich v štúdiu A, a teda aj na frekvencii. Budú to tí úplne najlepší. Ostatní budú zatiaľ na sebe pracovať v štúdiu B, kde máme takzvané „vysielanie do steny“. Tieto výstupy nejdú na žiaden stream, ale dajú sa stiahnuť, je možné poslať ich hlasovej pedagogičke a nám, vedeniu. Dostávajú tak ešte priestor na zlepšovanie, aby sa aj oni mohli dostať do oficiálneho vysielania.

Kritériá na prijímanie do rádia sa meniť nebudú, prísnejšie bude prebiehať len výber moderátorov už priamo do vysielania. Momentálne aj moderátori, ktorí už vysielajú, budú hodnotení a podľa toho sa rozhodne, ktorí ešte zostanú v štúdiu B, a ktorí už sú pripravení na štúdio A.

V prípade, že rádio bude zarábať, akým spôsobom budete riešiť príjmy?

V začiatkoch určite nemáme skutočnú ambíciu zarábať „veľké peniaze“. Naším plánom je vykryť vzniknuté náklady rádia, ako sú nákup vysielača, poplatok SOZE, nákup softvéru a iné výdavky spojené s chodom. Pokiaľ by sa nám podarilo zarobiť aj niečo navyše, chceli by sme peniaze rozdeliť moderátorom, keďže budú pracovať na svojich vstupoch intenzívnejšie a vysielať oveľa častejšie ako doteraz. Ak by nám ale financie chýbali, napríklad na poplatky za autorské práva, vieme sa spoľahnúť na fakultu, ktorá podporuje všetky školské médiá.

Ako sa zabezpečí chod rádia počas leta?

Ja osobne by som bol za možnosť, aby v lete hrala iba hudba, poprípade by tu bolo len minimum moderátorov a redaktorov. Vo všeobecnosti sme sa vo vedení dohodli tak, že vyberieme študentov, ktorí budú najlepší a zároveň budú mať čas počas leta. Fungovať to bude zatiaľ na ich iniciatíve a báze dobrovoľnosti, do budúcna však ešte uvidíme.

S univerzitou aktuálne riešime možnú dohodu o ubytovaní týchto študentov aj na internátoch. Nevieme zatiaľ presne, ako by to bolo a či by to bolo úplne zadarmo, no pracujeme aj s touto možnosťou. Už teraz vieme, že veľa našich vysielajúcich študentov v Trnave na leto ostáva. Mnohí tu majú brigády a radi by sa podieľali aj na chode rádia Aetter.

https://giphy.com/gifs/abcnetwork-1wR4V5Y0Wqjn0Jgh2k

Vo verejnom vypočutí ste uviedli, že by ste chceli rozširovať rádio postupne aj do ďalších miest, poprípade spolupracovať s inými študentskými rádiami. Ako by ste si takúto spoluprácu predstavovali?

Prioritne potrebujeme najprv „rozvysielať“ Trnavu, no Andrej Brník má aj víziu o spájaní študentských rádií. Chceli by sme pospájať hlavné študentské mestá, ktoré by sa striedali na danej frekvencii a pokrývali svoju oblasť. Bola by to pre nich šanca na zviditeľnenie a na určitý posun či prezentovanie svojich výstupov, s väčším dosahom na publikum.

Ako budete riešiť otázku marketingu a inzercie v rádiu vzhľadom na to, že sám doktor Brník pred komisiou potvrdil, že nie je dlhodobo možné rádio „ťahať“ bez reklamy?

Výhodou študentského rádia je to, že študenti, ktorí tu pracujú, nie sú ako bežní zamestnanci, čiže nepotrebujeme peniaze na ich vyplatenie.

V prípade, že naše rádio bude úspešné, chceli by sme ponúkať aj určitý reklamný priestor. Už ako online rádio sme boli oslovení viacerými firmami a spoločnosťami. Pýtali sa na možnosť spolupráce, cenu umiestnenia reklamy, ponúkali nám lístky do súťaží a tak ďalej. Vďaka týmto ponukám môžeme povedať, že aj samotné spoločnosti a podniky vidia v študentskom rádiu potenciál.

Keďže sa u nás študuje nielen masmediálna, ale aj marketingová komunikácia, chceli by sme v budúcnosti vytvoriť marketingovú redakciu. Bol by to tím zložený z aktuálnych členov redakcie, ktorí sú študentmi marketingovej komunikácie a boli vybraní počas našich konkurzov. Oni by sa zameriavali už iba na reklamné produkty.

V prípade, že rádio bude zarábať peniaze navyše, chceli by sme nimi odmeniť našich moderátorov.

Myslíte si, že sa študentské rádio dokáže popasovať s kvótami na slovenskú hudbu? Zvažujete aj možnosť požiadania o výnimku z kvóty?

Samozrejme, že v súčasnosti ľudia počúvajú vo veľkej miere najmä tú zahraničnú hudbu, ale rozhodne existujú aj slovenskí interpreti, ktorí sú skutočne populárni aj u nás. Napríklad SIMA či Sima Martausová sú veľmi obľúbené a sami moderátori a redaktori prichádzajú so žiadosťami o zaradenie ich pesničiek. Preto vôbec nevidím problém vo vymedzených percentách slovenskej hudby a zatiaľ nemáme dôvod zvažovať ani žiadosť o výnimku.

V pondelky večer máme naplánovaný blok, ktorý sa bude venovať priamo tejto hudbe. Bude to dvojhodinovka zameraná len na slovenské skladby. Snažíme sa o to, aby naša hudba nebola len typický „mainstream“, dávame priestor aj alternatívnejším interpretom. Je na hudobnom dramaturgovi, aby do playlistov zaradil to, čo mladých zaujíma, keďže nie každý je v súčasnosti fanúšikom Mekyho Žbirku.

V rámci rádia máme taktiež viacero ľudí, ktorí sú speváci alebo sa aktívne zapájajú do takýchto výstupov. Sami teda tvoríme nejaké slovenské skladby. Nedávno sme aj nahrávali novú vianočnú pieseň, ktorú budeme hrať v playliste. Rovnako môžete u nás nájsť piesne od Timky Jazudekovej, ktorá ich zložila a naspievala s ďalšími našimi členmi rádia.

https://www.instagram.com/p/BrpblL4Het9/?utm_source=ig_web_copy_link

Čaká nás ešte veľa práce a veľa prebdených nocí, ale verím, že sme na všetko už dobre pripravení. Keby sme teraz cúvli, vyčítal by som si to už do konca života. Čiastočne sa naozaj teším, no na druhej strane mám pred tým veľký rešpekt. Jednoducho je to už taký „real life“, kedy sa prestaneme na rádio len hrať a skutočne sa ním staneme.

Čo by ste o sebe povedali osobe, ktorá vás ešte nemala možnosť spoznať?
Povedal by som, že sa cítim stále mlado a som z Oravy. Nehanbil by som sa povedať, že som z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM, lebo ja ju mám naozaj rád. Ešte by som jej povedal, že by som s ňou rád išiel na pivo, ak by na mňa mala chvíľu čas.

Možno by ste mohli spomenúť aj fakt, že ste sa stali prodekanom na FMK. (smiech) Ako sa pozeráte na tento posun vo vašej kariére?
Je to pocit zadosťučinenia. Asi som veci robil dobre, keď si to niekto všimol. Na druhej strane, nikdy som za tým všetkým nebol sám. Pre mňa je veľkým vzorom Václav Mika a to, čo spravil kedysi s RTVS. Z nuly ju vytiahol hore. Ale za tou prácou nebol len on. Mal svoj tím ľudí, ktorému dôveroval. Mojou výhodou je, že som na FMK vyštudoval všetky tri stupne. Školu aj pomery na nej poznám teda ako svoju dlaň.

Treba sa venovať tým, čo chcú niečo dosiahnuť a pracujú na sebe naozaj tvrdo.

Prečo ste sa rozhodli novovytvorenú prodekanskú funkciu prijať?
Vždy som chcel na fakulte veľa vecí zmeniť. Myslím si, že toto je ten moment, kedy by sme to mohli skúsiť. Vo vedení budú noví ľudia a možno sa bude dať niečo nové a perspektívne vymyslieť. Je to náročné, pretože všetky aktivity súvisiace s funkciou mi zaberajú tretinu času z celého dňa. Zatiaľ si na to zvykám. Každé ráno sa budím s tým, že či to, čo robím, je správne.

Tento rok ste boli zvolený aj do akademického senátu FMK za pedagogickú časť. Kto vás v ňom nahradí?
Namiesto mňa nastupuje prvý náhradník, ktorým je Michal Kabát.

Prodekan pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou. Je táto nová funkcia vôbec potrebná?
Podľa mňa veľmi chýbala. Nebol tu nikto taký, kto by komunikáciu FMK koordinoval. Niekto mal na starosti Facebook či web, niekto sa venoval propagácii. Nieže by tí ľudia neboli schopní a sami to nezvládali, no je dobré, ak nad tým niekto stojí a vie efektívne pracovať s rozpočtom na propagáciu. My sme jedna z mála fakúlt na Slovensku, ktorá rieši propagáciu konzistentne a dáva na ňu peniaze.

Napriek propagácii je mienka o FMK dnes v spoločnosti skôr negatívna.
Chceme, aby fakultu vnímali v akademickej sfére vysoko, aby sme boli lídrom. Sme malá univerzita, ale zároveň jediná masmediálna fakulta na Slovensku. Myslím si, že dávame študentom viac ako iné školy s programami so zameraním na médiá a marketing. Je pravda, že niektorí študenti odchádzajú po bakalárskom štúdiu, ale nemyslím si, že idú na žurnalistiku do Bratislavy. Skôr idú pracovať. Majú pocit, že im škola už viac nedá.

Veľmi by som chcel, aby sme mali predmet alebo blokovú výučbu športovej žurnalistiky.

Kto podľa vás kritizuje fakultu?
Na FMK chodia aj takí, čo sa sem chodia len baviť a odsedieť si prednášky. To sú tie hlasné trúby, ktorým všetko prekáža. Vždy hovorím, že škola sa dá vyštudovať a absolvovať. Tí, čo ju absolvujú, sú tými, ktorí si ju prídu odsedieť a tí, čo ju vyštudujú, sú tými, čo niečo na fakulte robia. Je tu 2500 študentov. Je to veľmi veľa. Mohlo by nás byť menej. Na druhej strane systém je postavený na kvantite. Ak chce mať škola peniaze, musí mať viac študentov. Treba sa venovať tým, čo chcú niečo dosiahnuť a pracujú na sebe naozaj tvrdo.

Čoho sa bude týkať rozvoj, ktorý sa pri názve funkcie objavuje?
Pracujeme na tom, aby sme odišli z Jamy a našli iné priestorové riešenie. Do úvahy pripadá nadstavba na Skladovej, no je to náročné. Súhlasí s tým aj rektor. Chceme, aby to bolo transparentné a išlo to cez verejnú súťaž. Je to však otázka dlhodobého horizontu. Ak by šlo aj všetko hladko, skôr ako o tri či štyri roky to nebude.
Čo sa týka rozvoja, viete si predstaviť aj iné študijné programy, prípadne transformáciu súčasných?
Programy by sa mali vytvárať na základe dopytu z vonkajšieho prostredia a nie umelo. Čas ukáže, čo ďalej. Máme aj slabšie študijné programy, ale myslím si, že masmediálna a marketingová komunikácia sú nosné. Možno sa marketing rozčlení na digitálny marketing, politický marketing alebo niečo podobné. Ukazuje sa, že aj teória digitálnych hier je dobrý program. Aplikované mediálne štúdia (AMES) sú fajn. Tento odbor má vychovávať ľudí, ktorí budú učiť mediálnu výchovu. Predpokladalo sa, že ministerstvo školstva bude tlačiť, aby na základných a stredných školách bola mediálna výchova povinná. Týmto smerom ale ministerstvo nič nekoná. Nedá sa vyžiť z toho, že budete učiť jeden predmet.

Kedy by teda mohli vzniknúť dvojodbory, minimálne pre študentov AMES-u?
Sú tam byrokratické otázky; koho ten študent bude, pod ktorú fakultu bude patriť, do ktorých počtov sa bude rátať. Je to beh na dlhé trate. Nemyslím si, že to bude hneď, ale pracuje sa na tom.

Začala pracovať FMK aj na tom, aby na fakulte učili ľudia z praxe?
Áno. Na TEDI a MARK už sú, na KOMU je to trochu komplikovanejšie. Veľmi by som chcel, aby sme mali predmet alebo blokovú výučbu športovej žurnalistiky, pretože pri športe sa používa iný žargón, inak sa píše, jazyk je voľnejší. Máme veľa absolventov, ktorí písali pre rôzne športové weby, športových komentátorov. Je možné, že ich využijeme a poskladáme predmet na dva semestre.

Vráťme sa k vašim študentským začiatkom. Bola FMK vaša prvá voľba pri výbere školy?
Málokto vie, že som rok študoval v Ružomberku na Katolíckej univerzite. Keď som sa hlásil na FMK, tak sa tam spolu so mnou hlásilo 3500 uchádzačov a brali asi 400 študentov. Prijímacie skúšky som nespravil a moja mama veľmi chcela, aby som študoval a nešiel do zahraničia. Tak som mal poistku v Ružomberku, kde som študoval dejepis a nemčinu. O rok neskôr som sa opäť pokúsil dostať na FMK a už sa to podarilo.

Po absolvovaní bakalárskeho a magisterského stupňa v odbore masmediálna komunikácia ste fakultu neopustili. Čo vás viedlo k tomu, aby ste si podali prihlášku na doktorandské štúdium?
Chvíľku som sa hľadal. Čo chcem v živote robiť, keď vyštudujem. Zlom nastal v štvrtom ročníku, keď sme spolu so spolužiakmi založili fakultné rádio. Zistil som, že ma rádio baví a nechcel som s tým hneď skončiť. Chceli sme ho dostať na vyššiu úroveň, tak som si podal prihlášku na doktorandské štúdium.

Nie každý sa rozhodne pre doktorandské štúdium. Do istej miery aj pre finančné ohodnotenie, ktoré je nízke.
Nemyslím si, že doktorandi dostávajú nízke štipendium. Mesačne je to okolo 650 € a v škole musia byť len tri dni po štyri hodiny. To znamená, že si môžu nájsť aj inú prácu. Pokiaľ si plnia povinnosti na fakulte, sme radi ak majú aj kontakt s praxou.

Na fakulte ste zotrvali ale aj ako pedagóg. Prečo?
Počas doktorandského štúdia sme začali pracovať na propagácii fakulty a stále tu hralo istú rolu aj rádio. Videl som, že napredujeme a keď to má význam a vidíte, že napredujete, tak vás to veľmi baví. Baví ma aj pedagogická činnosť. Motivujú ma príbehy úspešných študentov, a tak som tu zostal učiť.

Je tu 2500 študentov. Je to veľmi veľa. Mohlo by nás byť menej. Na druhej strane systém je postavený na kvantite.

Ak sa bavíme o rádiu, bola tu snaha získať aj frekvenciu. Ako to vyzerá dnes?
Je to veľmi dlhý proces. Trvá to aj dva roky, ale už sa blížime do finále. Je to na poslednom medzinárodnom posudzovaní. Keď sa zistí, že požadovaná frekvencia je voľná, tak ju Rada pre vysielanie a retransmisiu na naše požiadanie zaradí do výberového konania, ktoré býva na jar a na jeseň.

Ako pedagóg ste sa zúčastnili na mobilite na Kube. Ako tam bolo?
Na Kube som strávil mesiac v Havane. Chodil som na fakultu cestovného ruchu, pretože sa tam vyučovalo po anglicky. Považovali ma za študenta, hoci som tam bol z pozície pedagóga. Robil som práce a prezentácie ako iní študenti. Vybavenie na Kube je veľmi slabé; mail používajú asi raz za týždeň, niektorí raz za mesiac. Majú pridelených 250 MB internetu na mesiac.

Čo by robil Andrej Brník, keby nebol na FMK?
Asi by som bol starostom na Orave, v Hornej Lehote, kde som poslancom. Už keď som bol študent, kandidoval som za starostu. V posledných komunálnych voľbách mi ľudia hovorili, aby som kandidoval opäť.

 Mgr. Andrej Brník, PhD. (31)
Na FMK UCM vyštudoval všetky tri vysokoškolské stupne. Ako študent založil na fakulte rádio Aetter. Od roku 2015 pôsobí na FMK ako pedagóg. Má rád Trnavu, no jeho srdce je spojené s rodnou Oravou. V Hornej Lehote, odkiaľ pochádza, je aj obecným poslancom. Podieľa sa tiež na prípravách Medzinárodných leteckých dní SIAF na Sliači. Keď bol dieťa, tancoval ľudové tance a hral v ochotníckom divadle.

Rádio sa podľa Andreja chce neustále vyvíjať. Zároveň dodal, že ide o logický postup. Vývoj prirovnáva k rastu dieťaťa, ktoré neskôr ako dospelé opúšťa domov a ide do sveta. Tak je to vraj aj s rádiom. “Chceme ho pustiť do sveta,“ vyjadril sa šéf rádia. Po pridelení frekvencií plánujú aj určité zmeny vo vysielaní. Rádio funguje už 4 roky. Momentálne sa vysiela od pondelka do štvrtka, kde môžete počuť relácie moderátorov či spravodajstvo. Avšak hudba hrá 24 hodín denne.