Fakulta masmediálnej komunikácie má nového prodekana pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou. Je ním ANDREJ BRNÍK, ktorého si mnohí študenti spájajú najmä s rádiom Aetter či moderovaním a organizovaním študentských podujatí. Čo by robil, ak by nebol na FMK, aký má vzťah k fakulte a čo bude jeho náplňou práce na novej pozícii. Aj na tieto otázky odpovedal nový prodekan v rozhovore pre Atteliér.

Čo by ste o sebe povedali osobe, ktorá vás ešte nemala možnosť spoznať?
Povedal by som, že sa cítim stále mlado a som z Oravy. Nehanbil by som sa povedať, že som z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM, lebo ja ju mám naozaj rád. Ešte by som jej povedal, že by som s ňou rád išiel na pivo, ak by na mňa mala chvíľu čas.


Možno by ste mohli spomenúť aj fakt, že ste sa stali prodekanom na FMK. (smiech) Ako sa pozeráte na tento posun vo vašej kariére?
Je to pocit zadosťučinenia. Asi som veci robil dobre, keď si to niekto všimol. Na druhej strane, nikdy som za tým všetkým nebol sám. Pre mňa je veľkým vzorom Václav Mika a to, čo spravil kedysi s RTVS. Z nuly ju vytiahol hore. Ale za tou prácou nebol len on. Mal svoj tím ľudí, ktorému dôveroval. Mojou výhodou je, že som na FMK vyštudoval všetky tri stupne. Školu aj pomery na nej poznám teda ako svoju dlaň.

Treba sa venovať tým, čo chcú niečo dosiahnuť a pracujú na sebe naozaj tvrdo.

Prečo ste sa rozhodli novovytvorenú prodekanskú funkciu prijať?
Vždy som chcel na fakulte veľa vecí zmeniť. Myslím si, že toto je ten moment, kedy by sme to mohli skúsiť. Vo vedení budú noví ľudia a možno sa bude dať niečo nové a perspektívne vymyslieť. Je to náročné, pretože všetky aktivity súvisiace s funkciou mi zaberajú tretinu času z celého dňa. Zatiaľ si na to zvykám. Každé ráno sa budím s tým, že či to, čo robím, je správne.

Tento rok ste boli zvolený aj do akademického senátu FMK za pedagogickú časť. Kto vás v ňom nahradí?
Namiesto mňa nastupuje prvý náhradník, ktorým je Michal Kabát.

Rodák z Oravy dnes zastává funkciu prodekana na FMK UCM v Trnave. Zdroj: Klaudia Černá

Prodekan pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou. Je táto nová funkcia vôbec potrebná?
Podľa mňa veľmi chýbala. Nebol tu nikto taký, kto by komunikáciu FMK koordinoval. Niekto mal na starosti Facebook či web, niekto sa venoval propagácii. Nieže by tí ľudia neboli schopní a sami to nezvládali, no je dobré, ak nad tým niekto stojí a vie efektívne pracovať s rozpočtom na propagáciu. My sme jedna z mála fakúlt na Slovensku, ktorá rieši propagáciu konzistentne a dáva na ňu peniaze.

Napriek propagácii je mienka o FMK dnes v spoločnosti skôr negatívna.
Chceme, aby fakultu vnímali v akademickej sfére vysoko, aby sme boli lídrom. Sme malá univerzita, ale zároveň jediná masmediálna fakulta na Slovensku. Myslím si, že dávame študentom viac ako iné školy s programami so zameraním na médiá a marketing. Je pravda, že niektorí študenti odchádzajú po bakalárskom štúdiu, ale nemyslím si, že idú na žurnalistiku do Bratislavy. Skôr idú pracovať. Majú pocit, že im škola už viac nedá.

Veľmi by som chcel, aby sme mali predmet alebo blokovú výučbu športovej žurnalistiky.

Kto podľa vás kritizuje fakultu?
Na FMK chodia aj takí, čo sa sem chodia len baviť a odsedieť si prednášky. To sú tie hlasné trúby, ktorým všetko prekáža. Vždy hovorím, že škola sa dá vyštudovať a absolvovať. Tí, čo ju absolvujú, sú tými, ktorí si ju prídu odsedieť a tí, čo ju vyštudujú, sú tými, čo niečo na fakulte robia. Je tu 2500 študentov. Je to veľmi veľa. Mohlo by nás byť menej. Na druhej strane systém je postavený na kvantite. Ak chce mať škola peniaze, musí mať viac študentov. Treba sa venovať tým, čo chcú niečo dosiahnuť a pracujú na sebe naozaj tvrdo.

Čoho sa bude týkať rozvoj, ktorý sa pri názve funkcie objavuje?
Pracujeme na tom, aby sme odišli z Jamy a našli iné priestorové riešenie. Do úvahy pripadá nadstavba na Skladovej, no je to náročné. Súhlasí s tým aj rektor. Chceme, aby to bolo transparentné a išlo to cez verejnú súťaž. Je to však otázka dlhodobého horizontu. Ak by šlo aj všetko hladko, skôr ako o tri či štyri roky to nebude.
Čo sa týka rozvoja, viete si predstaviť aj iné študijné programy, prípadne transformáciu súčasných?
Programy by sa mali vytvárať na základe dopytu z vonkajšieho prostredia a nie umelo. Čas ukáže, čo ďalej. Máme aj slabšie študijné programy, ale myslím si, že masmediálna a marketingová komunikácia sú nosné. Možno sa marketing rozčlení na digitálny marketing, politický marketing alebo niečo podobné. Ukazuje sa, že aj teória digitálnych hier je dobrý program. Aplikované mediálne štúdia (AMES) sú fajn. Tento odbor má vychovávať ľudí, ktorí budú učiť mediálnu výchovu. Predpokladalo sa, že ministerstvo školstva bude tlačiť, aby na základných a stredných školách bola mediálna výchova povinná. Týmto smerom ale ministerstvo nič nekoná. Nedá sa vyžiť z toho, že budete učiť jeden predmet.

Kedy by teda mohli vzniknúť dvojodbory, minimálne pre študentov AMES-u?
Sú tam byrokratické otázky; koho ten študent bude, pod ktorú fakultu bude patriť, do ktorých počtov sa bude rátať. Je to beh na dlhé trate. Nemyslím si, že to bude hneď, ale pracuje sa na tom.

Začala pracovať FMK aj na tom, aby na fakulte učili ľudia z praxe?
Áno. Na TEDI a MARK už sú, na KOMU je to trochu komplikovanejšie. Veľmi by som chcel, aby sme mali predmet alebo blokovú výučbu športovej žurnalistiky, pretože pri športe sa používa iný žargón, inak sa píše, jazyk je voľnejší. Máme veľa absolventov, ktorí písali pre rôzne športové weby, športových komentátorov. Je možné, že ich využijeme a poskladáme predmet na dva semestre.

Doktor Brník spolumoderuje fakultné Dni otvorených dverí s niekdajšou spolužiačkou doktorkou Grácovou. Zdroj: Facebook FMK UCM v Trnave

Vráťme sa k vašim študentským začiatkom. Bola FMK vaša prvá voľba pri výbere školy?
Málokto vie, že som rok študoval v Ružomberku na Katolíckej univerzite. Keď som sa hlásil na FMK, tak sa tam spolu so mnou hlásilo 3500 uchádzačov a brali asi 400 študentov. Prijímacie skúšky som nespravil a moja mama veľmi chcela, aby som študoval a nešiel do zahraničia. Tak som mal poistku v Ružomberku, kde som študoval dejepis a nemčinu. O rok neskôr som sa opäť pokúsil dostať na FMK a už sa to podarilo.

Po absolvovaní bakalárskeho a magisterského stupňa v odbore masmediálna komunikácia ste fakultu neopustili. Čo vás viedlo k tomu, aby ste si podali prihlášku na doktorandské štúdium?
Chvíľku som sa hľadal. Čo chcem v živote robiť, keď vyštudujem. Zlom nastal v štvrtom ročníku, keď sme spolu so spolužiakmi založili fakultné rádio. Zistil som, že ma rádio baví a nechcel som s tým hneď skončiť. Chceli sme ho dostať na vyššiu úroveň, tak som si podal prihlášku na doktorandské štúdium.

Nie každý sa rozhodne pre doktorandské štúdium. Do istej miery aj pre finančné ohodnotenie, ktoré je nízke.
Nemyslím si, že doktorandi dostávajú nízke štipendium. Mesačne je to okolo 650 € a v škole musia byť len tri dni po štyri hodiny. To znamená, že si môžu nájsť aj inú prácu. Pokiaľ si plnia povinnosti na fakulte, sme radi ak majú aj kontakt s praxou.

Na fakulte ste zotrvali ale aj ako pedagóg. Prečo?
Počas doktorandského štúdia sme začali pracovať na propagácii fakulty a stále tu hralo istú rolu aj rádio. Videl som, že napredujeme a keď to má význam a vidíte, že napredujete, tak vás to veľmi baví. Baví ma aj pedagogická činnosť. Motivujú ma príbehy úspešných študentov, a tak som tu zostal učiť.

Je tu 2500 študentov. Je to veľmi veľa. Mohlo by nás byť menej. Na druhej strane systém je postavený na kvantite.

Ak sa bavíme o rádiu, bola tu snaha získať aj frekvenciu. Ako to vyzerá dnes?
Je to veľmi dlhý proces. Trvá to aj dva roky, ale už sa blížime do finále. Je to na poslednom medzinárodnom posudzovaní. Keď sa zistí, že požadovaná frekvencia je voľná, tak ju Rada pre vysielanie a retransmisiu na naše požiadanie zaradí do výberového konania, ktoré býva na jar a na jeseň.

Ako pedagóg ste sa zúčastnili na mobilite na Kube. Ako tam bolo?
Na Kube som strávil mesiac v Havane. Chodil som na fakultu cestovného ruchu, pretože sa tam vyučovalo po anglicky. Považovali ma za študenta, hoci som tam bol z pozície pedagóga. Robil som práce a prezentácie ako iní študenti. Vybavenie na Kube je veľmi slabé; mail používajú asi raz za týždeň, niektorí raz za mesiac. Majú pridelených 250 MB internetu na mesiac.

Čo by robil Andrej Brník, keby nebol na FMK?
Asi by som bol starostom na Orave, v Hornej Lehote, kde som poslancom. Už keď som bol študent, kandidoval som za starostu. V posledných komunálnych voľbách mi ľudia hovorili, aby som kandidoval opäť.

 Mgr. Andrej Brník, PhD. (31)
Na FMK UCM vyštudoval všetky tri vysokoškolské stupne. Ako študent založil na fakulte rádio Aetter. Od roku 2015 pôsobí na FMK ako pedagóg. Má rád Trnavu, no jeho srdce je spojené s rodnou Oravou. V Hornej Lehote, odkiaľ pochádza, je aj obecným poslancom. Podieľa sa tiež na prípravách Medzinárodných leteckých dní SIAF na Sliači. Keď bol dieťa, tancoval ľudové tance a hral v ochotníckom divadle.