V rozhovore sa dočítate:

• čo robiť počas štúdia, ak chcete uspieť v marketingu,
• prečo dobrý nápad na úspech nestačí,
• ako AI mení marketing a kde má stále nezastupiteľné miesto človek,
• kde je hranica medzi inšpiráciou a plagiátorstvom.

V rozhovore pre atteliér ste pred pár rokmi spomínali, že by ste na FMK ocenili predmet zameraný na schopnosť argumentovať a vyskladať si vlastný názor. Medzitým na fakulte vzniklo argumentačné praktikum, ktoré sa venuje práve rozvoju týchto zručností. Máte pocit, že sa FMK v tomto smere posúva správnym smerom a lepšie pripravuje študentov na prax?

Určite áno. Teší ma, že fakulta reaguje na to, čo sa deje v spoločnosti a prispôsobuje tomu aj svoje študijné programy. Schopnosť argumentovať a vytvárať si vlastný názor je dnes mimoriadne dôležitá – najmä v čase, kedy sa do praxe dostáva umelá inteligencia, deepfaky a ďalšie fenomény ovplyvňujúce mediálne prostredie.

Mať dobrý nápad je len 20 % úspechu. Zvyšných 80 % je schopnosť ten nápad vyargumentovať a predať klientovi v zasadačke. Preto je super, že škola študentov učí, ako si obhájiť svoj názor, pretože presne to budú v agentúre robiť každý deň.

Pozitívne vnímam aj to, že fakulta rozširuje svoje zameranie, napríklad o herný odbor. Vidím jej snahu reflektovať potreby trhu. Fakulta sa posúva správnym smerom.

Ako vám štúdium pomohlo a kde ste, naopak, cítili jeho limity?

Veľkým plusom je, že sa na škole stretávate s ľuďmi, s ktorými sa neskôr stretnete aj v profesijnom živote, či už ako kolegovia alebo ako súperi. Je to dôležité aj z pohľadu networkingu. Počas štúdia si zároveň vyskúšate tímovú prácu a dostávate feedback, čo vám dá základný náhľad do praxe. V agentúre je to potom prirodzene intenzívnejšie.

Limity som cítil najmä v nedostatku hlbšej praxe. Mali sme síce aj reálne zadania, ale nebolo ich toľko, koľko by som rád uvítal.

Školské projekty znesú všetko – máte neobmedzený rozpočet a žiadneho klienta, ktorý vám to vráti. V agentúre narazíte na tvrdú realitu: napasovať sa do budgetu, dodržať prísny brand manuál a stihnúť šibeničný deadline. To je prax, ktorá sa v škole simuluje len ťažko.

Ktoré zručnosti vám po nástupe do praxe najviac chýbali?

Najmä skúsenosti s reálnymi prípadovými štúdiami. Práve práca na konkrétnych zadaniach a ich následný detailný rozbor mi počas štúdia dali najviac. Na niektorých zahraničných školách je tento prístup oveľa výraznejší. Študenti dostanú reálne zadanie, spracujú ho a potom ho dôkladne rozoberú. Myslím si, že na školách by malo byť viac takýchto príležitostí, pretože vedia študentov výrazne posunúť vpred.

Vidíte v tomto smere u dnešných študentov posun?

Jednoznačne. Veľa z nich už do praxe prichádza s prvými praktickými skúsenosťami. Mnohí sa venujú vlastným projektom, spravujú sociálne siete menších značiek, prípadne absolvovali stáže v rôznych agentúrach. Vždy je dobré, keď uchádzač ukáže svoju prácu, pretože práve na nej je vidieť spôsob jeho uvažovania. Aj my robíme stážové programy cielene s tým, že ak sa niekto osvedčí, rátame s ním do budúcna.

Nepotrebujem vidieť dokonalú grafiku, potrebujem vidieť, ako ten človek rieši problém. Ak študent spravuje TikTok pre lokálnu kaviareň s nulovým budgetom a má to nápad, povie mi to o ňom viac, než teoretická seminárka.

V čom ešte vidíte rezervy – čo by podľa Vás mali študenti v tejto oblasti vedieť lepšie?

Najmä v prezentačných zručnostiach, no nie je to len otázka škôl – skôr ide o širší problém. Ako Slováci sa často nevieme dobre „predať“. V porovnaní so západom nie sme zvyknutí svoje nápady sebavedomo prezentovať. Práve toto je oblasť, v ktorej by sa študenti mohli zlepšiť. Nestačí mať dobrý nápad, ale treba ho vedieť aj jasne a presvedčivo odkomunikovať.

V agentúre sa často stáva, že priemerný nápad so skvelou, sebavedomou prezentáciou vyhrá nad geniálnym nápadom, ktorý jeho autor na stretnutí s klientom len neisto odrmolil z papiera. Dobrá prezentácia je polovica úspechu.

Mnohí študenti dnes premýšľajú, ako sa čo najlepšie pripraviť na prácu v agentúre. Čo by mal podľa Vás študent marketingu robiť už počas školy, ak chce uspieť?

Musí ukázať, že niečo robí, že na sebe pracuje. Nemusí to byť dokonalé ani úplne profesionálne – dôležité je, aby bolo vidieť, že ho to baví, a že má nadšenie pre svoju prácu. Či už ide o školský projekt alebo niečo, čo robil pre kamaráta či športový tím, podstatné je ukázať spôsob uvažovania. Neočakávame hotového profesionála. Najväčšiu hodnotu pre nás má energia a „mindset“ (pozn. red – nastavenie mysle).

Ak mi na pohovor príde študent, ktorý mi ukáže, že robil s nulovým budgetom kampaň pre lokálny útulok alebo vtipne promuje vlastný merch na Instagrame, má u mňa okamžite body navyše oproti niekomu, kto má síce samé jednotky, ale úplne prázdne portfólio.

Aj napriek tomu, že sme menší trh, často sa nám darí presadiť odvážnejšie koncepty

Ako sa dostať do agentúry ako THIS IS LOCCO?

Cenné je, keď mladí ľudia prinášajú vlastný pohľad – najmä v kontexte internetovej kultúry. Starší kreatívci nemusia vždy stíhať „ísť s dobou“. O to viac si vážime mladších kolegov, ktorí prinášajú nové postrehy. Za dôležité považujem, aby sledovali dianie okolo seba, rozumeli trendom a nebáli sa to ukázať vo svojej práci.

Spomeniete si na uchádzača, ktorý Vás najviac zaujal?

Jedna kolegyňa nám poslala drevený vláčik – lokomotívu ako portfólio. Zaujalo nás to natoľko, že sme ju pozvali na pohovor a napokon u nás pracovala. Spomínam si aj na uchádzača s nadizajnovanou topánkou alebo študenta, ktorý rozposlal pizzu do agentúr spolu so svojím portfóliom. Takéto nápady fungujú. Ukazujú proaktivitu a snahu odlíšiť sa. Často sú tou vecou, ktorá vám pomôže dostať sa dovnútra.

Každá kariéra má momenty, ktoré ju zásadne nasmerujú. Keď sa pozriete spätne, ktorý moment vás najviac posunul – a prečo?

Bolo ním určite obdobie, kedy som skúšal rôzne nové veci a nebál sa výziev. Programoval som weby, robil grafiku, neskôr som sa začal viac sústrediť na copywriting. Popri tom som sa zapájal do rôznych projektov, robil kampane pre rodinnú firmu či rôzne online projekty. Išlo o obdobie, kedy sa začínali rozbiehať sociálne siete – veľa ľudí sa ich bálo, no ja som sa do toho pustil naplno. Kľúčové bolo nebáť sa a skúšať nové veci.

S odstupom času sa na niektoré rozhodnutia pozeráme inak. Existuje rozhodnutie, ktoré by ste dnes urobili inak?

Úprimne, asi také nemám. Vždy sa snažím v danom momente urobiť najlepšie rozhodnutie. Keď sa už pre niečo rozhodnem, stojím si za tým. Nemá zmysel vracať sa späť a premýšľať, čo mohlo byť inak. Nikam vás to neposunie.

Práca v reklame je pre mnohých študentov vysnívaná, no realita býva často komplexnejšia. Veľa študentov si predstavuje prácu v reklame ako „kreatívny dream job“. Čo je na nej v skutočnosti najťažšie?

Pracovať so svojím egom. Každý nápad je pre vás osobný, investujete doň čas aj energiu. A potom príde moment, keď ho niekto skritizuje alebo zamietne. Nie je to jednoduché. Časom však pochopíte, že feedback vás neposúva smerom nadol, ale, naopak, posúva vás dopredu. Keď si to uvedomíte, začnete rásť. Inak je to krásna profesia. Často hovorím, že si v nej môžem plniť sny za peniaze klientov.

Reklamný trh sa za posledné roky výrazne mení – či už vďaka technológiám alebo správaniu publika. Kam sa posunula slovenská reklama od nášho posledného rozhovoru?

Základy sa nemenia – stále ide o emóciu, autenticitu a dobrý nápad. Zmenila sa však rýchlosť. Vďaka technológiám, najmä AI, sa všetko výrazne zrýchlilo. To prináša tlak na efektivitu, ale niekedy aj riziko, že sa uspokojíme s priemerom. Zároveň sa mení aj správanie publika – dominujú krátke formáty a platformy ako TikTok či Instagram.

Zaostáva slovenská reklama za zahraničím?

Výrazne nie. Skôr naopak. Záleží však, z akého pohľadu sa na to pozeráme. Z hľadiska kreativity a nápadov sme podľa mňa na veľmi dobrej úrovni. Aj napriek tomu, že sme menší trh, často sa nám darí presadiť odvážnejšie koncepty. Rozdiel je v rozpočtoch, čo sa prejavuje v exekúcií. Pracujeme s menším rozpočtom v porovnaní s väčšími trhmi, čo je prirodzene viditeľné na finálnom spracovaní kampaní. Na druhej strane nás to núti byť flexibilnými a kreatívnymi.

Vo vašej práci sa prirodzene prepája kreativita so stratégiou. Dá sa kreativita naučiť alebo ide skôr o talent?

Existujú postupy, ktoré vás k nej dovedú. Talent určite pomáha, no nie je rozhodujúci. Dôležitá je prax – čím viac tvoríte, skúšate a pracujete na sebe, tým ste lepší. V konečnom dôsledku, človek ktorý na sebe pracuje, dokáže predbehnúť aj tých, ktorí majú prirodzený talent, no nerozvíjajú ho.

Často sa stáva, že aj vlastné nápady radšej „zavrhneme“, ak máme pocit, že sú až príliš podobné už existujúcim.

Za každou kampaňou je množstvo práce, ktorá zvonku často nie je viditeľná. Ako vyzerá proces vzniku kampane od nápadu po realizáciu?

Štandardne to začína klientom, ktorý potrebuje odkomunikovať produkt alebo službu. Buď príde s hotovým „briefom“ (pozn. red. – stručný prehľad) alebo ho spolu s agentúrou dopracujeme. Následne prebehne tzv. „kick-off“ (pozn. red. – prvotné stretnutie, ktoré oficiálne spúšťa projekt), kde sa stretne tím. Pri väčších zadaniach, ako sú napríklad veľké kampane, môže pracovať viac tímov paralelne.

Po úvodnom stretnutí sa kreatívci pustia do práce – najskôr individuálne premýšľajú nad nápadmi, neskôr ich rozvíjajú v menších skupinách. Po niekoľkých dňoch nasleduje interné zhodnotenie, kde sa spolu s kreatívnym riaditeľom vyberajú najsilnejšie nápady. Tie sa ďalej rozpracujú – často sa formou brainstormingu ešte vylepšujú a posúvajú.

Keď vyberieme finálny smer, pripravíme prezentáciu pre klienta, ktorá musí obsahovať konkrétne koncepty, vizuály, skriptá či návrhy pre sociálne siete a ďalšie formáty. Klient následne poskytne spätnú väzbu, ktorú zapracujeme. V niektorých prípadoch prechádzajú nápady aj testovaním na cieľovej skupine.

Neskôr príde na rad samotná produkcia – pri väčších projektoch , napríklad televíznych spotoch, oslovujeme produkčné spoločnosti a režisérov, ktorí pripravujú svoje spracovanie konceptu. Po výbere začíname s natáčaním. Po produkcii nasleduje postprodukcia – strih či farebné úpravy, až kým nie je výsledný materiál hotový. Paralelne s tým sa zapája aj mediálna agentúra, ktorá rieši nasadenie kampane – teda, kde a v akých formátoch sa bude komunikácia zobrazovať. Na konci celého procesu kampaň nahodíme do médií a ide von.

Toto je ale idalny učebnicový príklad… vyzerá ako pekný, lineárny proces od briefu po nasadenie. V realite je to často organizovaný chaos. Je to veľa kávy, prebdené noci, slepé uličky, kedy po dňoch práce zistíte, že tadiaľto cesta nevedie, a dlhé argumentačné ping-pongy s klientom. Nie je to sterilný proces, je to organická tvorba, kde sa občas potíte, kým nenájdete ten správny spoločný prienik.

Marketing dnes výrazne ovplyvňujú nové technológie aj meniace sa správanie ľudí. Ako podľa Vás mení umelá inteligencia (AI) prácu kreatívcov a marketérov?

Používame ju denne – najmä na rešerš, prehľady alebo prototypovanie. Ide o skvelého pomocníka, no nie finálne riešenie. Ľudský faktor stále zostáva veľmi potrebný. Výstupy si treba overovať a upravovať, pretože pre AI „ľudská reč“ stále nie je úplne prirodzená. Napríklad, pri kvalitnom copywritingu vie AI vytvoriť základnú kostru, s ktorou potom človek ďalej pracuje. AI vie pomôcť rýchlo otestovať nápady a zistiť, či majú potenciál fungovať. Celkovo výrazne zrýchľuje produktivitu a umožňuje tvoriť veľké množstvo výstupov za krátky čas. O to dôležitejšie však zostáva, aby mal kreatívec nad týmto procesom kontrolu a vedel tieto nástroje usmerniť.

V reklame sa často diskutuje aj o originalite a etike. Dlhodobo upozorňujete na plagiátorstvo – prečo je to podľa vás stále problém?

Kreatívec, rovnako ako agentúra, je platený za vymýšľanie nápadov. Kopírovanie cudzích nápadov popiera podstatu tejto práce. Aj pre to u nás neexistuje pochopenie pre vedomé plagiátorstvo. Je to jednoducho neprípustné. Zároveň si dávame pozor aj pri vlastných nápadoch. Ak prídeme s niečím, čo sa nám zdá dobré, vždy si overujeme, či už niečo podobné nevzniklo inde vo svete. Často sa stáva, že aj vlastné nápady radšej „zavrhneme“, ak máme pocit, že sú až príliš podobné už existujúcim.

Aj napriek úspešnej kariére má väčšina ľudí stále nové ambície. Máte ešte v kariére niečo, čo chcete dosiahnuť?

Bol by som rád, keby sme mohli pracovať pre viac zahraničných klientov. Mali sme ambíciu otvoriť pobočku v Česku, no časom sme zistili, že daný trh funguje trochu inak a nie všetko nám dávalo z dlhodobého hľadiska zmysel. Pre nás je kľúčové najmä to, aby sme sa neustále posúvali – prinášali lepšie veci, držali krok s technológiami a zostali v tempe doby.

Práve nové výzvy nás posúvajú ďalej. Dôležité je pre nás aj to, aby sme mali okolo seba kreatívnych ľudí, vedeli prilákať nový talent a spolupracovali s klientmi, ktorí sú otvorení odvážnym nápadom. Skúsenosti s medzinárodnými kampaňami už síce máme, no vždy je to iná disciplína – človek pracuje s rôznymi trhmi a očakávaniami naraz. Práve takého výzvy nás však bavia a chceme sa im ešte viac venovať.

Juraj Kováč

Marketingovú komunikáciu na UCM FMK vyštudoval v roku 2009. V reklamnej agentúre pôsobí ako kreatívny riaditeľ. Zároveň je prezidentom Art Directors Club Slovakia, ktorý združuje najoceňovanejších kreatívnych ľudí z oblasti reklamy na Slovensku. Je laureátom ocenenia EFFIE, Zlatý Klinec či Cannes Young Lions.

Čo vás motivovalo k založeniu platformy ksebe?

Dostať sa k psychológovi bol na Slovensku naozaj veľký problém. Sama som potrebovala odbornú pomoc a po dlhom hľadaní som narazila iba na zoznamy e-mailov. Nevedela som, kto sú tí ľudia, kde študovali, ani akým štýlom pracujú. Ďalší problém bol termín. Prvý mi ponúkali najskôr o pol roka. Ak bolo človeku psychicky zle, často dostal odpoveď: „Nie, je mi ľúto, neberiem.“ Chceli sme vytvoriť psychologickú platformu, kde si viete do 24 hodín dohodnúť odbornú pomoc.

Aké výzvy ste museli prekonať pri zakladaní?

Zamestnať prvých desať psychológov. Boli sme nová platforma a vysvetliť im, prečo by mali ísť práve k nám, bolo náročné. Náš spoluzakladateľ, klinický psychológ Karol Kleinmann, má svoje vlastné zdravotnícke zariadenie. Práve vďaka nemu sme získali prvých desať odborníkov, ktorí u nás pracujú doteraz. Za ten čas sme sa rozrástli a psychológov už máme okolo 150. Mohli by sme ich mať aj viac, preferujeme však kvalitu pred kvantitou. Na druhej strane, výzvou bolo dostať sa do povedomia ľudí a zviditeľniť nás v online priestore.

S akými typmi klientov pracujú vaši psychológovia?

Dovolím si tvrdiť, že už nie je smer alebo téma, ktorú by sme v psychologickom poradenstve nevedeli pokryť. Keď príde klient a chce riešiť tému LGBTIQ+ či depresiu, máme na to odborníkov. Ak má napríklad diagnostikovanú bipolárnu poruchu a potrebuje terapiu, vieme pomôcť. Alebo naopak, keď psychológ povie, že odporúča psychiatra, máme interný zoznam overených a dostupných. Tí sa o pacientov zaujímajú viac ako len tým, že im predpíšu lieky.

Na terapiu môže prísť ktokoľvek. Aký trend prevláda pri ženách a mužoch?

Až 82 percent klientov sú ženy. Možno to trochu vychádza z našej podstaty. Vieme sa viac rozprávať a zdieľať svoje pocity. To ale vôbec neznamená, že by na terapiu mali chodiť iba tie. Existuje tragická štatistika podľa NCZI – samovraždy naopak pácha až 82 percent mužov. Čo sa týka vekového zloženia, pozorujeme, že mladšie generácie Y a Z sú oveľa viac otvorené návšteve psychológa.

Psychológ je pre klienta v zásade cudzí človek. Ako si vybrať toho správneho? 

Musí vám sadnúť a musíte mať pocit, že tomuto človeku by ste sa chceli zveriť. Na webstránke je jeho fotka, dosiahnuté vzdelanie a psychologické odborné zameranie. Vyberiete si desiatich, ktorí sú v podstate rovnakí a rozhodnete sa pre toho, ktorý sa vám najviac pozdáva. Môže sa vám však stať, že hoci sa vám páči na obrázku, pri osobnom stretnutí vám na ňom niečo prekáža, napríklad hlas. Vtedy je úplne v poriadku ísť k inému. Psychológ nie je nadčlovek a nemusí byť každý každému sympatický. My sme tento proces zjednodušili online testom.

Na akom princípe funguje tento test?

Je to novinka, ktorú sme nedávno pridali na web. Je zameraný nielen na témy, ale aj štýl komunikácie, ktorý daný klient preferuje. Test vygeneruje troch psychológov, ktorí by vám mali vyhovovať. Tešíme sa, že nám to zatiaľ vychádza.

Učíte na Katedre marketingovej komunikácie Univerzity Komenského a v platforme ksebe pracujete ako marketingová špecialistka. Čo je základom marketingu vašej platformy?

Najsilnejší kanál je PR, potom brand a edukácia v spolupráci so psychológmi. Okrem toho veľa píšeme – týždenne máme aj desať mediálnych výstupov. Využívame aj performance marketing, no ten až tak nefunguje. Terapia nie je obyčajný produkt, ktorý sa dá ľahko propagovať. Dlhodobo spolupracujeme s portálom Startitup. Momentálne u nich vychádzajú ksebe podcasty s rôznymi hosťami. Neviem odhadnúť, či úplne raketovo vystrelili, ale som za ne veľmi rada. Téma duševného zdravia sa týmto spôsobom dostáva aj k ľuďom, ktorí sa o ňu bežne nezaujímajú.

Ponúkate aj služby pre firmy. O čo majú najväčší záujem?

Buď ide o vzdelávanie, napríklad diskusie o témach spojených so stresom, vyhorením, či asertivitou, alebo workshopy o psychologickom bezpečí na pracovisku. Na workshope sa snažíme spoznať takzvaný “pain point” danej firmy. Potom sa zameriame na C-level manažment, teda riadiace pozície, alebo konkrétny tím. Workshopy sú ideálne pre 8 až 12 ľudí. Vysvetľujeme teóriu, po nej ukazujeme praktické príklady a riešenia daných situácií. Ponúkame tiež individuálne sedenia so psychológmi, ktoré prepláca firma. Okrem multi-šport kartičky teda zamestnanci dostanú aj psychológa.

V jednej časti podcastu ste spomínali, že terapia má dve fázy: pochopenie problému a zmenu správania. Ako dlho celý tento proces trvá?

To je otázka každého klienta, keď začína s terapiou. Ťažko povedať, je to veľmi individuálne. Niekto príde s konkrétnym problémom a vie si ho vyriešiť za pomerne krátky čas. Poznám ľudí, ktorí chodia na terapiu dlho, pretože si uvedomujú, ako veľmi im v pozitívnom zmysle ovplyvňuje život. Za mňa platí, čím neskôr človek príde, tým je proces dlhší. Zmena závisí aj od toho, ako sa po terapii venujete sami sebe. Nie je to len o hodine so psychológom.

Na základe tejto odpovede si môže veľa ľudí myslieť, že terapia je nekonečný proces. Ide o správny úsudok?

Vôbec to tak nemusí byť. Je to jeden zo stereotypov. Keď niekto príde s konkrétnym problémom, nemusí riešiť traumy z detstva. Jedným z terapeutických smerov, ktorý sa nevŕta v minulosti je systemika. Veľmi zjednodušene, tento prístup pracuje nasledovne: stalo sa, stalo sa, nezmením to, ale čo s tým idem robiť teraz? Napríklad Denis, moderátor podcastu Mozgová atletika, šiel na terapiu bez hlbokej traumy. Bral to skôr ako prevenciu. Takto sa to aj odporúča, no na Slovensku sa prevencia u akéhokoľvek lekára veľmi podceňuje. Sedenia u psychológa nie sú výnimkou.

Spomínali ste, že mladšie generácie majú k duševnému zdraviu otvorenejší prístup. S akými problémami prichádzajú na terapiu?

Často hovoria o absentujúcej podpore zo strany rodiny – najmä pri výbere štúdia alebo partnera. Riešia tiež vzťahové problémy, stres, úzkosti či coming out. Dospievajúci v mnohých prípadoch potrebujú ísť na terapiu, avšak tým, že nie sú finančne sebestační, majú to sťažené. Rodičia často používajú stereotypné vety typu: „Choď si zabehať,“ alebo „My sme toho vydržali viac.“. Stále však tvrdím, že sa na nich nemôžeme hnevať. Keď boli mladí, o prevencii v rámci duševného zdravia sa nevedelo toľko ako dnes. Častokrát si neuvedomujú, že doba sa naozaj zmenila. Hladina stresového hormónu kortizolu je vyššia, všetko je rýchle a negatívne k tomu prispievajú aj sociálne siete.

Zvykli ste sa označovať ako “slniečko skupiny“. Mať stále úsmev na tvári a byť plný energie vie byť veľmi vyčerpávajúce. Zmenila sa u vás táto pozícia, najmä v súvislosti s chodením na terapiu?

Pre mňa bolo dôležité nájsť hranicu kedy ešte môžem a kedy už to ide na úkor mňa samej. Vedela som vždy všetko zmanažovať a potom ma v úvodzovkách “vyplo“. Objavila sa u mňa tetánia a zrazu som nevedela rozprávať. Jednoducho zo mňa nevyšlo ani slovo. Stŕpla mi celá ľavá ruka a myslela som si, že mám porážku. Až neskôr som si uvedomila, že čosi nie je v poriadku a potom som začala chodiť na terapiu. To však neznamená, že už zo mňa nie je slniečko. Z energického extroverta zrazu nie je introvert. Skôr sa učím kedy byť extrovertkou a kedy povedať nie, lebo chcem byť sama so sebou.

Čo je hlavným posolstvom ksebe?

Chceme, aby sa všetci ľudia mali dobre. Aby každý, kto potrebuje pomoc, ju do 24 hodín naozaj našiel. Stále vysvetľujeme, že ísť k psychológovi nie je hanba, ale sila. Keď nám je psychicky zle, môže to vyústiť do depresie a v najhorších prípadoch aj do fatálnych rozhodnutí. Veľa z duševných problémov je vyliečiteľných, no dôležité je začať ich riešiť v zárodku. Urobiť v úvodzovkách ten krok k sebe. Keď sú ľudia vysporiadaní sami so sebou a majú sa radi, pekne sa správajú aj k svojmu okoliu. Takto vieme vytvoriť rešpektujúcu a prijímajúcu spoločnosť. Takže tak, sme srdiečkári.

Keď v 60. rokoch 20. storočia začali najvyššie postavení muži amerického futbalu diskutovať o myšlienke zápasu, ktorý by určil najlepší tím „sveta“, pravdepodobne nečakali, že o viac ako o pol storočie pôjde o podujatie, ktoré bude sledovanosťou v Severnej Amerike atakovať dosahy olympijských hier. 

V roku 1966 sa po sérii rokovaní zástupcovia konkurenčných líg amerického futbalu – AFL a NFL dohodli (okrem zlúčenia oboch líg do niekoľkých rokov), že presne o rok sa uskutoční zápas medzi najlepšími tímami z oboch súťaží. Víťazné družstvo by získalo pomyselný status svetovej jednotky. 

Tak sa aj stalo, na štadióne v Los Angeles sa proti sebe postavili vtedajší princovia futbalovej scény Kansas City Chiefs a Green Bay Packers. Kultúrny program ako výplň medzi polčasmi alebo tzv. halftime show tvorili študenti stredných škôl, ktorí na podujatie prišli školským autobusom. Štadión s kapacitou vyše 90 tisíc sa zaplnil iba z dvoch tretín. Cena za 30-sekundovú reklamu bola 42 500 dolárov.

Od stredoškolákov ku kráľovi popu

Prvý ročník však ostal v absolútnom tieni svojich nástupcov. Progres Super Bowlu totiž nemôžeme charakterizovať lepšie ako, keď sa prehupneme na časovej osi do roku 1993, kedy halftime show otvára Michael Jackson, ktorý prepísal dejiny tohto podujatia.

Organizátori sa dovtedy trápili s tým, že počas halftime show im od televíznych obrazoviek odíde veľké množstvo ľudí. Vystúpenie Jacksona bolo prelomové, nielenže vtedy po prvý raz v histórii získali nárast divákov, ale spevák stanovil rekord, ktorý doteraz žiadna halftime show nepokorila. Celosvetovo ju malo vtedy podľa vtedajšej tlače sledovať 133 miliónov ľudí. 

Jacksonove vystúpenie spôsobilo, že evolúcia Super Bowlu docielila prestíž aj pre interpretov. Preto nedostávajú umelci za svoju halftime show honorár. Že ide o veľkú česť podčiarkujú slová Lady Gaga, ktorá v roku 2016 odspievala pred samotným zápasom hymnu USA. „Bola to pre mňa obrovská pocta a splnený sen“, konštatovala vtedy v rozhovore pre NFL. O rok na to už bola hviezdou halftime show a po vystúpení sa neubránila ani slzám šťastia.

Jedným z dôvodov nárastu sledovanosti bola v tomto roku Taylor Swift.

Ročník 2024 trhal rekordy

Super Bowl každý rok postupne rástol až sme sa dostali do bodu, že v roku 2024 sa môže prestížne podujatie pochváliť sledovanosťou 123 miliónov divákov v USA. Mimochodom, podľa dostupných štatistík sledovalo viac ľudí iba pristátie na mesiaci. K zvýšeniu sledovanosti samotného duelu nepochybne prispelo viacero faktorov. Jedným z nich bolo aj vyrovnané stretnutie, ktoré vyvrcholilo v predĺžení. Kansas City Chiefs v ňom zdolali svojich rivalov z klubu San Francisco 49ers pomerom 25:22.

Rozhodujúcu úlohu však mala podľa komentátora NFL Ladislava Faba zohrať prítomnosť Taylor Swift. „Vyrovnanosť nepochybne prispela k tomu, že Super Bowl dosiahol rekordné čísla. Keď je zápas dramatický, tak ľudia pri ňom ostanú až dokonca, avšak základným pilierom úspechu bola Taylor Swift,“ konštatuje Fabo.

Speváčka, ktorá aktuálne kraľuje rebríčkom popovej hudby, vypredáva jeden koncert za druhým a podľa CNN má aj pozoruhodný vplyv na americkú ekonomiku, totiž tvorí pár s členom víťazného tímu Travisom Kelcem. Aj televízne kamery si neraz do vysielania vybrali záber práve na ňu. Nehovoriac o fotografii po zápase, ktorá obletela celý svet. Jej pozitívny vplyv sa prejavil aj bez vystúpenia v halftime show. V tomto ročníku sa v nej predviedol americký spevák Usher.

V USA sviatok, v Európe popularita rastie

Americký futbal, ktorý v USA primárne zastrešuje organizácia NFL, je v porovnaní s inými športami jasným lídrom na trhu. Pre Slovákov je to však šport, ktorý má minoritný záujem. Ak si odmyslíme zopár klubov amerického futbalu, ktoré sídlia v niektorých krajských mestách, tak zoznámiť sa s ním máme možnosť iba prostredníctvom amerických filmov. V USA ide o niečo tradičné, čo dokonale reflektuje úspech Super Bowlu. 

„Celé to súvisí s kultúrou v USA. Americký futbal je pre miestnych ako náboženstvo. Ostatné top súťaže robia tiež výbornú prácu, ale obrovský rozostup, ktorý medzi nimi je, tu bol už od začiatku. Vzišiel z americkej nátury. Aj preto má Super Bowl také dosahy,“ vysvetľuje Fabo. Pre bližšie porovnanie, podľa údajov zo Statista.com mala NFL v roku 2023 väčšiu sledovanosť, ako baseball, basketbal a hokej (MLB, NBA, NHL) dokopy. 

Záujem o NFL stúpa aj na Slovensku.

Vplyv na popularitu má aj vzácnosť duelov. Zatiaľ čo v NHL odohrá každý tím 82 zápasov v základnej časti, pri NFL to je iba 17 stretnutí. Sledovanosť Super Bowlu je už len prirodzeným vrcholom celej dominancie. „Logicky sa tomu prikladá iná vážnosť, keďže zápasov je menej. Nehrajú sa trikrát do týždňa, ako je to u konkurencie. Každý zápas je ako sviatok,“ dodáva Fabo.

Trhom v USA to nekončí. Fabo, ako dlhoročný komentátor, eviduje zvýšený záujem aj na Slovensku. Vidí za tým šikovnosť najvyššieho manažmentu. „Je to marketingová filozofia Rogera Goodella (komisára NFL – pozn. red.). Uvedomuje si obchodný potenciál európskeho trhu. Môžem potvrdiť, že záujem o prenosy NFL alebo o články z tohto prostredia rastie aj na Slovensku,“ objasňuje komentátor pre JOJ Šport a Premier Sport 2.

To, že záujem rastie aj v Európe, dokazujú minuloročné zápasy NFL v Nemecku, ktoré sa vypredali v priebehu niekoľkých minút. Statisíce ďalších záujemcov nedokázal systém ani pripustiť ku kúpe, nakoľko bol pre enormný záujem preťažený. „Toto bolo pre vedenie NFL jasný signál toho, že Európa má pre nich zmysel. Ekonomicky z toho neťažia len pri predaji vstupeniek, ale aj pri predaji „merchu“ alebo licenčných práv“, uzatvára Fabo.

Pravdaže, NHL taktiež pravidelne zavíta do európskych krajín, ale hokej je na rozdiel od amerického futbalu pre Európanov populárny šport a svoje štruktúry tu má už dávno vybudované. Americký futbal je v Európe stále vo vývoji, no záujem o neho začína byť aj na našom kontinente obrovský. Expanzia NFL tu ale nekončí, v úvodnom kole sezóny 2024/2025 zavíta napríklad do Brazílie.  

Za 30 sekúnd reklamy v Super Bowle zaplatí inzerent 7 miliónov dolárov.

Messiho premiéra na Super Bowle

Nejde však iba o športovo-spoločenskú udalosť, čo jasne potvrdzujú masívne reklamy a ich cenovka. Za 30 sekúnd reklamného priestoru vo vysielaní zaplatí inzerent 7 miliónov dolárov. Aj s prihliadnutím na dnešnú infláciu je to oproti prvému Super Bowlu nárast cenovky o viac ako 2000 %.

Super Bowl je prehliadka tých najlepších kúskov, ktoré vyprodukujú reklamné agentúry. Pochopiteľne, nechýbajú v nich ani najznámejšie osobnosti z rôznych odvetví. V reklame na nízkokalorické pivo Michelob ULTRA si zahral futbalista Lionel Messi. V reklame na službu Uber Eats sa zase objavila herečka Jennifer Aniston.

Podľa USA Today ostali tieto reklamy v tieni „víťaza“. Najväčší úspech dosiahla reklama od sieti poisťovní State Farm Insurance v hlavnej úlohe s legendárnym hercom a bývalým guvernérom Kalifornie Arnoldom Schwarzeneggrom.

Náklady na reklamu v Super Bowle sa môžu zdať obrovské, keďže okrem samotného poplatku za odvysielanie, musí značka zabezpečiť aj celý proces tvorby, ktorý sa môže pohybovať v podobných hodnotách. Avšak pri tejto príležitosti získava exkluzívny priestor, na ktorý má príležitosť iba raz ročne. Pri televízii sa stretávajú celé generácie rodín, na ktoré sa dá reklama zacieliť. Je to možno jedna z mála situácií, kedy sa niektorí ľudia tešia na reklamy.

Pozvanie prijali absolventky Patrícia Čertek , ktorá pôsobí v Zaraguze, Katarína Sopková z Istropolitana Oglivy, Marika Tisoňová z agentúry TRIAD a aktuálna študentka FMK Klaudia Némethová z This is Locco. Dievčatá sa podelili o skúsenosti z prvého roka v reklamných agentúrach, ale aj o to, či padli do kolotoča práce alebo či vyhoreli.

O tom, aký bol prvý rok v reklame

S nástupom do novej práce sa tiahnu otázky dostatočnosti. V agentúre sú totiž ľudia, ktorí toho vedia značne viac ako juniori zo začiatku. Patrícia o svojom prvom roku povedala: „Určite presiahol moje očakávania v tom, čo môže človek robiť hneď od nástupu.“ Už ako juniorka mohla pracovať na veľkých zadaniach. Nebola len osobou, ktorá sedí v kancelárii a pripravuje podklady, ako si mnohí môžu myslieť.

Marike už zo začiatku dávali veľkú zodpovednosť a dôveru. „Hneď mi zverili podcasty, pretože vedeli, že pochádzam z rádiového prostredia,“ povedala Marika, ktorá pôsobila päť rokov v našom študentskom rádiu Aetter. Aj v rámci zaúčania ju hneď vzali vymýšľať na brainstorming. Brali ju ako úplne rovnocennú, veľmi ju podporovali a posúvali rýchlo dopredu.

Pred prácou vo veľkej A-čkovej agentúre si Katarína vyskúšala stáže v malej digitálnej a v PR agentúre. Až keď sa dostala do Saatchi & Saatchi ju práca začala viac baviť a napĺňať. „Prvý rok bol o tom, že som sa učila procesy, nakúkala som, ako sa čo robí, ako sa robí digitálna a potom aj printová časť.“ Začiatky sú vždy o tom, že sa človek do toho potrebuje dostať a rozkukať sa. Najskôr dostávala hlavne malé a až postupne väčšie práce. Samozrejme, postupy a prejavená dôvera sa v každej agentúre mierne líšia.

Úvodné faily neboli veľké

Klaudia je v reklamnej agentúre od apríla 2023, čiže svoj prvý rok stále prežíva. Hľadala prácu, v ktorej sa bude rozvíjať. „Je dôležité ísť tam s tým, že sa chceš učiť. Bude to často ťažké, budeš sa sama seba pýtať, prečo si to robíš, ale nakoniec to stojí za to.“ Tvrdí, že ak čokoľvek neviete, pýtajte sa. Tí ľudia sú tam na to, aby pomohli.

Kombinácia praxe a skúšania pomáha.

Keď ste junior, máte okolo seba tím ľudí, ktorý vám pomáha. Nie je to o tom, že niečo urobíte a hneď to dáte von. Vždy to vidí niekto ďalší zo seniorov, čím sa riziko failov eliminuje. „Občas sa mi stalo, že som niečo zabudla publikovať načas. Nikdy sa mi však nestalo nič také, že by som namiesto 50 € minula 500 €,“ hovorí Marika. 

Z komunikačného hľadiska sa môžu vyskytnúť brepty na prezentáciách a nervozita. Patrícia si preto prešla hlasovým koučingom. Tvrdí, že kombinácia praxe a skúšania taktiež pomáha. Na rôznych vzdelávacích kurzoch rozvíjala svoje jemné zručnosti a stretávala inšpiratívnych ľudí. 

Začiatočné makanie a kolegiálne vzťahy spolu súvisia

Práca v agentúre, špeciálne v začiatkoch, trvá dlhšie. Neskôr, keď naberiete prax, to už ide jednoduchšie a rýchlejšie, lebo viete, čo máte kde hľadať. Ste si viac vedomí toho, čo sa od vás očakáva, aký má byť výstup a ako si to celé vyskladať. Pomerne kľúčové je počas voľného času vzdelávať sa vo vami vybranej oblasti. Katarína sa učila kresliť podľa rôznych návodov a po večeroch sa zdokonaľovala v Adobe Illustratore, InDesigne a Photoshope. V agentúre sa už skôr učila celkovo vnímať reklamu.

Takmer všade je aj nejaký absolvent FMK, čo ponúka skvelú možnosť small talku. Agentúry stále potrebujú ľudí, treba len využiť príležitosť. Talent sa vychováva, nebudete hneď pripravení a vedieť všetko. Marika si prácu domov nenosila, svoj voľný čas venovala kope iných projektov. „V agentúre som makala najviac, ako som vedela. Chcela som im ukázať, že som šikovná a potvrdiť, že si dobre vybrali. Tento pocit som však mala pri všetkom a zamotala som sa v hore povinností.“

Klaudia začala pracovať počas školy, čiže tam nebola zo začiatku každý deň. „Viac som sa začlenila do kolektívu hlavne počas leta a teambuildingov. Pokiaľ si extrovert, ide to rýchlejšie. Ja som však introvertnejšia a trvalo to dlhšie.“ Teambuildingy majú aj v TRIADe. Nových kolegov sa hneď snažia zapájať, ukazovať, vysvetľovať a pristupovať k nim ľudsky.

„Povedala by som, že je iné, ako teba berú kolegovia verzus to, ako ty vnímaš samú seba v danom prostredí. Keď prídeš do práce ako junior, máš pocit, že všetci okolo teba sú veľmi seniorní ľudia a že k niektorým veciam je príliš skoro sa vyjadrovať, lebo si príliš juniorná,“ tvrdí Patrícia. Bolo pre ňu prekvapivé, že sa zaujímali o to, čo si myslí. Púšťali ju k veciam skôr, než si myslela, že budú.

Ako na dobrý životopis?

Rada, ktorú dostanete od každého, je prepracovaný životopis. Najhoršie, čo môžete urobiť, je poslať čistý dokument z Wordu. Zaujímavejšie vyzerá, keď je graficky prepracovanejší. Druhou esenciálnou zložkou je portfólio, do ktorého môžete pridať aj školské práce. Nie je na škodu pridať motivačný list, video alebo prezentáciu, z ktorých vidno váš záujem. Dôležité je predať sa.

Nemala takmer žiadny voľný čas a ak aj náhodou bola s kamarátmi, mala výčitky svedomia, že nepracuje.

Marika si vytvorila videoprezentáciu, kde bol posledný slide skutočný životopis. Aj ten však nebol typický, pretože si vo Photoshope prerobila profil na Instagrame a každé okienko niečo predstavovalo. Hlásila sa do TRIADu na pozíciu copywritera, kde nemala žiadne požadované skúsenosti. „Keď ich však zaujmeš, je možné, že sa ti ozvú s nejakou inou otvorenou ponukou, ktorá by bola pre teba vhodnejšia,“ dodáva. Neskôr sa jej naozaj ozvali s inou ponukou: junior social media manažér.

„Radšej zapálení ako vyhorení“ znie slogan v TRIADe

Podľa prieskumu od spoločnosti Fishbowl z roku 2019 až 65 % dopytovaných z reklamných a PR agentúr priznalo, že pociťujú príznaky vyhorenia. Štúdia z roku 2020 od Blindu hovorí o tom, že až 75 % dopytovaných z marketingových a komunikačných profesií zažilo vyhorenie.

„Veľmi som sa zľakla, keď som si začala predstavovať, že sa mi niečo stane. Že nemocnica je už dosť silný argument na to, aby som nemusela robiť,“ popisuje svoje vyhorenie Marika. V piatom ročníku sa jej povinnosti nakopili tak, až nakoniec pracovala 16 hodín denne.

Nemala takmer žiadny voľný čas a ak aj náhodou bola s kamarátmi, mala výčitky svedomia, že nepracuje, či už na školských, pracovných alebo dobrovoľných projektoch. Medzi jej príznaky vyhorenia patrili panické ataky, vypadávanie pamäte, neustály plač a nábeh na tetániu (svalové kŕče v dôsledku nedostatku horčíka a vápnika, pozn. red.).

„Stále som mala pocit, že to dám. Sama. Bez pomoci. Že je toho len veľa a musím si niečo nastaviť inak. Prešli týždne a nič sa nestalo,“ objasňuje ďalej. Preto využila bezplatné psychologické poradenstvo na UCM. Vyhorenie ale nemusí byť len o nakopenej práci. V Marikinom prípade sa k tomu pripočítala nízka sebahodnota, kvôli ktorej potrebovala pracovať stále viac, aby ostatní videli, že zvládne všetko.

Ako teda nevyhorieť v kreatívnej oblasti?

Dôležitá je podľa nej aj sebaláska a dopriať si voľno. Hlúpe je myslieť si, že si nezaslúžime oddych, kým nevidíme výsledok. Nesmieme vynechať aktívnu komunikáciu s nadriadeným a pokiaľ nevládzeme, treba to povedať. Neznamená to, že dostaneme týždeň neplateného voľna, ale nebudeme napríklad dostávať práce, ktoré horia. „Mozog nevypneš, on bude zapnutý stále. Len si musíš vytvoriť podmienky, aby to bolo príjemné,“ dodáva.

Patrícia sa učí spomaliť a hovoriť nie niektorým projektom, aj keď vyzerajú byť zaujímavé. „Keď je toho veľa, snažím sa nezabúdať na to, že sa treba starať aj o telo. Dať si nejaký šport a trochu to vybalansovať,“ hovorí. Katarína sa zas snaží cvičiť jógu, chodiť na prechádzky a relaxovať pri filme alebo hudbe. Tiež tvrdí, že nemá rada, keď sa slovo vyhorenie zneužíva, pretože nie každý nadbytok práce a únava je vyhorenie.

Šimon Šicko vyštudoval architektúru, no vždy ho to ťahalo k hernému svetu. Po práci vo firme Tentacle sa v roku 2007 spolu s tromi kamarátmi rozhodol založiť vlastné štúdio zamerané na vytváranie hier. Spoločnosť Pixel Federation sa postupne vypracovala na najväčšiu hernú firmu na Slovensku a na jednu z najlepších free-to-play (pozn. red. voľne stiahnuteľné hry do telefónu) firiem v strednej Európe. Po desiatich rokoch vo funkcii CEO sa Šimon Šicko presunul na oddelenie výskumu a vývoja.

Pixel vznikol ako „garážová” firma so štyrmi zakladajúcimi členmi. Ako ste sa spoznali a prečo ste sa rozhodli robiť práve hry?

S ostatnými zakladajúcimi členmi sme sa poznali už dávno predtým. Filipa (pozn. red. Fischera) a Mariána (pozn. red. Fridricha) som poznal od mladosti a Luciu (pozn. red. Šickovú) som spoznal možno štyri až päť rokov pred založením Pixelu. Dokopy nás dala práca vo firme Tentacle, čo bola pobočka nemeckej firmy na Slovensku, kde sme spolu vytvárali fantasy hru Elveon.

K hrám som inklinoval odmalička, no na konci deväťdesiatych rokov, kedy som študoval na vysokej škole, sa ešte nedalo na Slovensku študovať niečo ako herný dizajn. Vyštudoval som architektúru a pri prvej možnosti dostať sa k hrám som prešiel do herného priemyslu. V Tentacli sme spolu robili približne päť rokov a potom sme sa rozhodli, že si založíme vlastné štúdio.

Keby bola v tej dobe príležitosť študovať niečo v oblasti hier, zmenilo by to Vaše rozhodnutie?

Vždy som bol veľmi zvedavý človek, celkom veľa som pracoval s počítačom, kódoval a rovnako som bol jeden z prvých na Slovensku, čo pracoval s 3D štúdiom. Pravdepodobne teda áno, i keď by som si dal veľký pozor, na čo presne sa zameriava daná škola. Súčasťou tvorby hier je extrémne veľa disciplín a záležalo by aj na odbore.

Veľkú úlohu v mojom prípade zohrala ale aj úroveň školy. Chodil som na VŠVU, ktorá bola vtedy, verím, že aj teraz, kvalitná a pre mňa boli dôležití ľudia, ktorí tam v tej dobe učili. Na škole som sa mohol učiť od osobností slovenskej architektúry, čo mi dalo do života množstvo praktických znalostí. Podobne by som to videl aj v prípade štúdia na škole zameranej na hry.

Aj v súčasnosti je na Slovensku mnoho malých vývojárov. Ak by sa chceli stať podobne veľkou firmou ako Pixel, aké sú kľúčové faktory, ktoré im vedia pomôcť?

Toto je veľmi ťažká otázka a už vôbec by som nechcel byť arogantný a dávať zaručené rady na úspech. Myslím, že doba i kontext sa od našich začiatkov veľmi zmenili. V roku 2007 bola situácia úplne iná ako je teraz. Moje rady teda nie sú veľmi konkrétne. Je dobré mať víziu a cieľ, často je potrebné počas procesu vývoja zmeniť smer a vedieť sa prispôsobiť potrebám trhu.

Z pohľadu indie developerov je podľa momentálne nemožné presadiť sa na trhu mobilných hier. Pokiaľ firma nemá poriadnu marketingovú stratégiu, dáta či prieskum trhu, tak vo veľa prípadoch aj kvalitné produkty zaniknú. Viem si skôr predstaviť, že aktuálne by napríklad platforma Steam mohla byť vhodná pre indie developerov.

Ako vyzerali začiatky vášho podnikania po finančnej stránke? Využili ste pomoc investora?

Zohnať prostriedky v dnešnej dobe je ľahšie ako kedysi. Existuje viacero príležitostí cez rôzne fondy či developerov. Začínali sme ako firma, ktorá robila veci na zákazky pre iné subjekty. Z týchto peňazí sme následne financovali vývoj vlastných hier. Toto nám ale nefungovalo, keďže sme neustále bojovali o prežitie. Preto sme sa rozhodli, že získame investora, naivne sme zobrali prvú ponuku, ktorá nám paradoxne aj pomohla.

Odpoviem naozaj priamo, na rozbeh sme potrebovali dve kolá investícii po štyristotisíc eur plus naše vlastné peniaze. Rovnako sme zmenili aj stratégiu a veľmi rýchlo zistili, že už máme udržateľnú hru. Predtým sme tieto peniaze použili na štyri produkty, na Apple či Nintendo DSI, no všetky boli neúspešné. Pri hre Trainstation nám veľmi pomohla zmena stratégie a platforma Facebook. Po úspechu s touto hrou sme boli schopní do roku a pol splatiť investície na rozbeh.

Free-to-play hry tvoria viac ako 90 % trhu, do popredia ale smerujú play-to-earn hry.

Aká bola najzásadnejšia zmena pri hre Trainstation? Bola to iba zmena platformy alebo zohrali rolu aj iné faktory?

V tom čase fungoval model a funguje až doteraz, že developer hru navrhol a vydavateľ mu ju následne vydal. Systému sa prestalo dariť v roku 2008, keď po kríze hodnoty mnohých vecí výrazne spadli a kontrakty sa prestali podpisovať. Naše hry a celý biznis boli nadizajnované tak, že my hru vyrobíme a niekto iný ju vydá. Až potom sme pochopili, že keď chceme byť úspešní, tak hry musíme sami aj vydávať.

Problém bol v tom, že malý developer nemal žiadne slovo pri veľkých vydavateľstvách a ich ochota bola veľmi nízka. Práve toto spôsobilo aj veľké problémy v našej firme Pixel, neboli sme veľmi ďaleko od krachu. Zachránilo nás až to, keď sme sami mohli ovplyvňovať veci aj po vydaní hry. Na Facebooku bola možnosť naše hry vydať a následne si robiť aj marketing.

Vaša firma Pixel Federation sa zameriava predovšetkým na free-to-play hry. Prečo práve tento formát?

Spoločnosť Pixel Federation sme nezakladali s tým, že chceme byť free-to-play firma. Chceli sme vyrábať hry a naše úplne prvé hry boli dokonca premium (pozn. red. platené hry). Po rôznych analýzach nám postupne začalo dávať zmysel, že pri type produktu, ktorí sme robili, budú výhodnejšie práve voľne dostupné hry.

Premium hry na telefóny podľa posledných čísel, ktoré som videl, tvoria len sedem percent z celkového počtu hier. Zvyšok predstavujú free-to-play hry. Nám práve tieto hry umožnili finančne rozbehnúť firmu a zároveň sme sa pri tom veľmi veľa naučili.

Musím povedať, že aktuálne naozaj patríme k expertom vo free-to-play sektore v strednej Európe. Myslím si ale, že sa to môže v budúcnosti zmeniť. Momentálne je populárny formát play-to-earn, čo sú hry, ktoré hráčom umožňujú zarábať v hre reálne peniaze či kryptomeny.

Čo si myslíte o postupnom prieniku modelov podobných gamblingu nielen do mobilných hier? Mal by toto štát nejakým spôsobom limitovať?

Táto téma je v celom hernom svete veľmi kontroverzná a aj na free-to-play hry sa často pozerá týmto spôsobom. Poznám veľmi veľa úspešných kasíno hier a súhlasím s reguláciou tohto typu hier, čo už aj niektoré firmy robia. Postupne sa začínajú obmedzovať napríklad boxy, v ktorom po zakúpení máte určitú šancu na výhru nejakého predmetu do hry.

Mne osobne by nevadilo, keby sa táto sféra začala regulovať, no na druhej strane, vo free-to-play je aj veľa užitočných princípov a určite by som tento typ segmentu v hernom priemysle neodsudzoval. Aj v histórii našich hier si pamätáme ľudí, ktorí u nás nechali tisícky eur, no z hľadiska tejto hernej oblasti to nie je nič výnimočné.

Do marketingu hier idú státisíce až milióny. Môže dobrá hra existovať bez masívneho marketingu?

Ak by sa na mobilnom trhu podarilo v dnešnej dobe vyvinúť úspešnú hru bez marketingového rozpočtu, tak by sme to mohli prirovnať k výhre v lotérii. Jediný spôsob ako dostať hru do povedomia ľudí bez poriadneho marketingu je, že si vašu hru náhodne zahrá napríklad známy youtuber, ako tomu bolo s hrou Flappy Bird.

Potom síce máte virál, ktorý vám bude chvíľu fungovať, no musíte zvážiť, ako s tou hrou pokračovať ďalej. Vždy hovorím, že rovnica je v tomto prípade jednoduchá. Koľko peňazí do vývoja, toľko aj na marketing. A momentálne by som povedal, že na marketing je potrebný aj dvojnásobok sumy na vývoj. Napríklad, keď vytvárame hru, potrebujeme si nakúpiť kritickú skupinu hráčov a na základe ich názorov hru znova vylepšovať a posúvať ďalej.

Zohnať kvalitných ľudí na Slovensku je veľký problém.

Ako prebieha v Pixeli proces tvorby nového herného produktu a aký je jeho životný cyklus?

Všetko by malo začať prieskumom trhu, potom zbierame veľa dát, robíme viacero konceptov podľa šablón a po celom svete meriame názory ľudí na vytvorené koncepty. Na základe toho potom vytvoríme predpoklad, o aký typ hier je záujem.

Máme zaužívaný trojuholník rýchlosť/množstvo spätnej väzby/kvalita. Následne spravíme MVP, najmenej nákladný produkt, čo nám trvá asi osem mesiacov. Základom je rovnica, či čas hráča strávený hraním hry je väčší ako marketing. Ak nám to sedí, tak celý produkt ideme nakódovať úplne odznova, a to trvá ďalšie roky. Aktuálne vyvíjame hru, Puzzle Adventure, tri roky a ešte nepôjde von.

Hra musí byť zábavná, napĺňať hráčov a v týchto veciach je mnoho analytiky a testov. Aj preto má Pixel takmer tristo ľudí, pretože inak sa to už nedá robiť.

Na akých pozíciách pracujú ľudia v Pixel Federation a aké pozície sú najdôležitejšie priamo pri vývoji?

Najdôležitejšou pozíciou je podľa mňa game dizajnér, ktorý rozumie free-to-play a vie navrhnúť systémový dizajn. To znamená, že rozumie matematike, je kreatívny a vie si nastaviť systém. Ďalej sú veľmi dôležití napríklad level dizajnéri. Ľudia na tieto pozície na Slovensku nie sú a väčšinou si ich musíme nájsť v zahraničí alebo ich vychovať.

Tento problém nie ja ani tak o školách, ale keby tu bolo viac free-to-play firiem, tak vznikne viac takýchto ľudí. Na Slovensku je okrem nás akurát spoločnosť Powerplay Studio a mám pocit, že to je všetko. Veľmi dôležitou funkciou sú aj producenti, ktorí sú schopní hru vydať a ľudia y marketingu, ktorí vedia kreatívne spracovať a spúšťať reklamy. Momentálne je extrémny problém zohnať aj kvalitného 3D grafika a o developeroch či programátoroch sa už asi nemusíme ani baviť.

Je ťažké nájsť vhodných zamestnancov na vybrané pozície a čo uchádzačom najčastejšie chýba? Odkiaľ najčastejšie prichádzajú vaši zamestnanci?

Chýba im väčšinou jedna základná vlastnosť. Na školách sa všetci zdokonaľujú v tom svojom konkrétnom odbore, ale nevedia pracovať v tímoch. Aj preto sme založili školu praktického digitálneho vzdelávania, ktorá sa volá Butterfly Effect, kde ľudí učíme zakladať si tímy a vytvárať v nich produkty od začiatku až po vydanie. Z tohto projektu už vznikli aj malé firmy.

Druhá vec je, že keď príde človek zo školy, tak mu chýba prax, čo ale nie je chyba škôl, ktoré sú tak nastavené. Na zabehnutie v Pixeli potom tento človek potrebuje minimálne šesť až osem mesiacov. Máme okrem toho ľudí aj zo zahraničia a nedávno sme založili aj našu druhú pobočku v Brne. V dnešnej dobe je problém aj v samotných mladých ľuďoch, ktorí majú mnoho príležitostí, ale oni skôr hľadajú istotu.

Spomenuli ste, že s Pixelom ste expandovali do Brna. Aké sú Vaše ciele?

V prvej fáze by sa mal v Brne vytvárať obsah pre pobočku v Bratislave, ale cieľom je vybudovať z toho plnohodnotnú samostatnú pobočku, ktorá bude vedieť produkovať celý produkt.

Pixel Federation je známa aj svojou firemnou kultúrou. Aké hodnoty v rámci firemnej kultúry vyznávate?

Mladí nechcú žiť svoje životy iba v práci a myslím si, že je to rozumné. Na konci dňa bude aj tak za nás robiť veľmi veľa vecí technológia. Pre mňa sú v firemnej kultúre podstatné dve slová – transparentnosť a férovosť. Poslednou vecou je vzdelávanie, na ktoré vo firme dbáme. Človek sa má vzdelávať celý život, a preto často posielame našich ľudí na konferencie alebo organizujeme rôzne workshopy.

Keď viem nejaký zážitok zažiť virtuálne, tak prečo niekde cestovať lietadlom cez pol planéty trikrát za rok.

Angažujete sa aj vo verejnej sfére, spomeniem napríklad iniciatívu Kto pomôže Slovensku ale pomáhate aj inak. Na ktorý z projektov ste najviac hrdý?

Najsilnejší projekt je určite Kto pomôže Slovensku. Keď začínala pandémia, tak som mal veľký strach. Naša spoločnosť medzi prvými už na začiatku marca zatvorila firmu a poslala ľudí na home office. Snažil som sa preto zistiť, že kde je najväčší problém a vyšlo mi, že všade chýbalo vybavenie ako masky či respirátory.

Dali sme dokopy tím a približne za jednu noc sme vytvorili systém, kde nemocnice vedeli žiadať o materiál a firmy ho tam ponúkali. Zároveň sme tam zbierali peniaze, za ktoré sme nakupovali práve tieto potrebné veci. Bola to skvelá skúsenosť, doteraz neverím tomu, že sme to zvládli tak rýchlo a aj veľa ľuďom pomohli.

Korona ekonimicky hernému biznisu hernému biznisu až tak neublížila, možno skôr naopak, ako iným segmentom ekonomiky. Bude tento kreatívny priemysel naďalej rásť?

V prvých fázach pandémia hernému priemyslu veľmi pomohla. Ľudia museli sedieť doma a ich možnosti boli limitované. Odhadujem, že to bol nárast niekde medzi päť a pätnásť percent, ale momentálne vidíme zase pokles. Myslím si, že sa to postupne vyrovná. Ľudia už majú asi plné zuby elektronických zariadení a idú radšej von. Napríklad v bankách už tento „korona efekt“ odpočítavajú, čo znamená, že z toho nebudeme mať žiadnu zárobkovú výhodu.

Podľa jedného rozhovoru vidíte budúcnosť ľudstva v živote vo virtuálnej realite, aj z hľadiska neustále sa zhoršujúcej ekologickej situácie. Vy však rád cestujete na Havajské ostrovy, športujete. Viete si predstaviť, že by ste všetky tieto zážitky získavali už iba cez VR?

Nemyslím si, že to tak úplne bude. Uvediem príklad. V posledných rokoch sa snažím veľa bicyklovať, pretože v mojom veku je to lepšie ako beh. Mám ale aj trenažér a k tomu virtuálnu realitu, prostredníctvom ktorej si viem zabicyklovať s kýmkoľvek a kdekoľvek. Musím povedať, že aj tak ma to ťahá stále von a toto beriem skôr ako doplnok.

Teraz očakávam prechodné obdobie, v ktorom budeme používať oba typy zážitku, no mať cit pre mieru vo všetkom, čo robíme je extrémne dôležité. Technológiu vnímam ako dobrého sluhu a zlého pána. Vďaka virtuálnej realite môžeme pomôcť aj uhlíkovej stope. Keď viem nejaký zážitok zažiť virtuálne, tak prečo niekde cestovať lietadlom cez pol planéty trikrát za rok. Možno bude v budúcnosti stačiť aj raz za rok.

Máte rád nové výzvy, čo ste sám v niekoľkých rozhovoroch povedali. Aké výzvy vám priniesla vaša nová pozícia vo firme, keďže ste skončili ako CEO?

Za úspechom firmy v žiadnom prípade nestojím iba ja, je to naša spoločná práca. Keď ste CEO, tak postupne vám to začne stúpať do hlavy a myslíte si o sebe niečo, čo nie ste. Preto som vymyslel pojem vyhladovanie ega a som rád, že nie som niekde, kde musím rozhodovať. I keď by som do riadenia firmy často chcel skočiť, nerobím to a ako človeku mi to veľmi pomáha.

Teraz som sa vrátil na oddelenie výskumu a vývoja a mám pocit, ako keby som firmu budoval od začiatku. Síce s tým na jednu stranu bojujem, no na druhej strane som šťastný. Riešime množstvo problémov či konfliktov, ale čím viac ich vyriešime, tým viac sa ako ľudia a firma posunieme ďalej. Povedal som si, že firme sa budem venovať viac, preto napríklad rozhovory či konferencie odmietam.

Čo sa hráte aktuálne alebo by ste chceli hrať?

Musím sa hrať aj profesionálne, aby som mal prehľad o mobilnom trhu. Hrávam veľa a nemôžem povedať, že by ma niečo vyslovene chytilo, ale z tohto trhu mám najradšej hru Civilizácia 6. Na to sa vždy teším, keď niekde dlho letím a nemám inú robotu. Napríklad hrám šach. Predtým som hrával hokej, konkrétne NHL a teraz si občas zapnem Dirt 4, keďže mám rád rýchle autá. A mojou najobľúbenejšou hrou je séria Total War. Naposledy som sa z nej venoval hre Rome 2 zameranú na históriu a stratégiu. Nikdy ma nebavili strieľačky, skôr som na strategické a športové hry. Musím povedať, že sa hrám menej, ako by som chcel.

S absolventkou FMK Luciou Dešťovou sme sa rozprávali aj o:

• jej študentských časoch,
• tom, čo je na jej práci najťažšie,
• skúsenostiach z fotografického ateliéru,
• budovaní značky na Instagrame.

Vypočujte si aj ďalšie podcasty časopisu Atteliér.

KEMP je kreatívny event marketingových projektov a zároveň súťaž pre študentov slovenských vysokých škôl, ktorí chcú ukázať svoje najlepšie marketingové znalosti. Organizujú ho študenti Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave v rámci kabinetu marketingu. Študenti tu zbierajú praktické zručnosti, absolvujú workshopy s profesionálmi a musia v krátkom čase prostredníctvom zadaní od reálnych klientov ukázať, čo v nich je.

Prihláseným tímom v zložení copywriter, content creator a grafik muselo v úvodných zadaniach stačiť krátkych 10 minút. Na finálne zadanie dostali týždeň a na ten ďalší – vo štvrtok 22. apríla – sa konalo veľkolepé finále. Niekto pohorel a niekto, naopak, zahviezdil. 

Neskutočný drive a práca pod tlakom

Hviezdne tímy sa na workshopoch v réžii agentúry Effectivity rozhodne nenudili. Každý z 25 súťažných tímov dostal názov podľa hviezdy vo vesmíre, aby mohol v marketingovej súťaži, prirodzene, zahviezdiť. Na prvom workshope 18. marca prednášali Peter Rajčák a Mário Poór z agentúry Effectivity o Art Direction a dizajne a porozprávali svojim kemperom aj o storytellingu. Záverečné zadanie, ktoré malo stream zároveň aj doviesť do finále, sa týkalo známej vitamínovej tabletky Celaskon.

„Zadajte do Googlu slovo HERGOT. Kliknite na obrázky a vyberte si z nich jeden ľubovoľný. V headline použite len tri slová a spravte z týchto ingrediencií reklamu na šumivý Celaskon,“ zadali páni z Effectivity úlohu pre tímy. Desať minút je na zadanie príliš málo času, no aj tak sa s ním súťažiaci popasovali slušne. 

„Prvý workshop bol založený na tom, ako za desať minút vôbec niečo zo seba vypáčiť von. Taký strestest kreativity. Takže aj rozhodovanie a hodnotenie bolo veľmi spontánne a mohlo tu byť, v tomto mini plusovom zadaní, tých výhercov oveľa viac. Dali sme vyslovene prednosť len niečomu, čo sa tam neopakovalo,“ zhrnul prvý workshop a s ním súvisiace zadanie Peter Rajčák. Prácu pod stresom tímy nepochybne zvládli, dostali feedbacky a o týždeň na nich čakala znovu ďalšia výzva. 

Vzdelávanie, networking a spoznávanie

Daniel Abrahám a Michaela Reichová z Effectivity prichystali pre prihlásených študentov tému Dizajn obchodného modelu. Navyše, Miška prišla do reklamnej agentúry pôvodne ako stážistka a postupne sa vypracovala. Snaha, šikovnosť a drive boli aj v jej prípade odmené a porozprávala svoj príbeh súťažiacim.

„Je to o motivácii. Ak niečo chcete, tak si vyberiete, či budete spať pohodlne 8 hodín, alebo len 6, a tie dve hodiny využijete na svoje zlepšovanie sa,“ vyjadrila sa Michaela na margo svojho postupu z pozície stážistu na plnohodnotného člena tímu. Dala do pozornosti aj svoje obľúbené kurzy na sebarozvoj, medzi ktoré patria napríklad Digitálna Univerzita, Digital Marketing Club či kurzy od Madviso.

Okrem iného si pre vysokoškolákov spolu s Danielom prichystali opäť desaťminútové zadanie, ktoré znelo: Oživte aktivačnú kampaň Spookies od Kauflandu o technologickú vychytávku. V hodnotení sa prihliadalo na kreatívny názov, krátky headline, návrh grafiky a samotné prepojenie s už existujúcou kampaňou. Študenti nepoľavili a prišli s naozaj zaujímavými a kreatívnymi riešeniami. „Druhé zadanie bolo založené na inovatívnosti a na tom, ako priniesť do reklamného sveta niečo, čo tu ešte nebolo. Dôraz sa kládol na najnovšie technológie, ktoré máme k dispozícii,“ uviedol Peter Rajčák ohľadom druhého zadania.

Posledná skúška zručností a lákavá výhra na dosah

Na poslednom a zároveň najdlhšom zadaní, na ktoré mali kemperi týždeň, pracovali všetky skupinky, no do záverečného finále sa dostalo len 10 najlepších. Šlo o tri rozdielne zadania od reálnych klientov, od agentúry Effectivity alebo od partnera Tchibo Slovensko. Zástupcovia týchto spoločností a členovia FMK UCM v Trnave boli aj porotcami súťaže.

Za Fakultu masmediálenej komunikácie hodnotili súťažiacich Martin Klementis a Vladimíra Jurišová. Jedným zo zadaní bolo vymyslieť aktivačný lojalitný program pre obchodný reťazec. Ďalším zadaním, pre klienta Tchibo Slovensko, bolo predstaviť koncept komunikácie spoločnosti Eduscho, ktorý sa venuje výrobe a predaju kávy. 

Porotcovia hodnotili namakané prezentácie tímových spíkrov a predovšetkým ich stratégiu, ktorú zvolili pri tvorení. Taktiež udržateľnosť výrobkov, sociálny dosah a marketing a, samozrejme, aj samotný potenciál využitia jednotlivých návrhov. „Budeme prihliadať hlavne na to, ako bolo splnené zadanie a tiež na to, akým spôsobom študenti – súťažiaci, a teda kreatívci – mysleli a ako za jednotlivými ideami prišli,“ vyjadrila sa k téme hodnotenia Zuzana Žambochová z Tchibo Slovensko.

„Všetkých desať tímov, ktoré sa prebojovali do finále, splnilo zadanie a teraz bude záležať na tom, ako to dokážu odprezentovať naživo, ako sa dokážu obhájiť a ako dokážu posunúť svoje návrhy ešte ďalej tou prezentáciou. Rozhodovanie pri týchto súťažiach je trošku komplikovanejšie, pretože človek má na začiatku nejaké očakávania, ktoré sa buď postupne napĺňajú, alebo nie. Uvidíme, ako to pôjde kemperom dnes naživo,“ upresnil hodnotenie tímov Mário Poór z reklamnej agentúry Effectivity. Potom už spíker z každého tímu slovne obhájil marketingovú stratégiu a netrepezlivo čakal na vyhlásenie výsledkov. 

Veľkolepé finále s cenami, ktorým by odolal len málokto

Finále a prezentácia projektov prebiehala naživo na facebooku FMK UCM. A čo by to bola za súťaž bez veľmi dobrej motivácie, ktorá poháňa súťažiacich vpred? Jeden tím zo spomínanej finálovej desiatky vyhral peňažnú odmenu v hodnote 1000 eur. Táto suma putovala pre výhercov prvého miesta od sponzorov Tchibo Slovensko a od agentúry Effectivity. Aby toho nebolo málo, jeden tím spomedzi všetkých zúčastnených dostal stáž v spomínanej reklamnej agentúre ako zásluhu za svoju dobre odvedenú prácu.

Budeme prihliadať hlavne na to, ako bolo splené zadanie a tiež na to, akým spôsobom študenti – súťažiaci, a teda kreatívci – mysleli a ako za jednotlivými ideami prišli.

Výherný tím s názvom Pollux v súťaži zahviezdil so svojím Aktivačným lojalitným programom pre obchodný reťazec Billa. „Chceli sme prísť s niečím jednoduchým a zároveň niečím, čo by spojilo rodičov s deťmi,“ povedali o svojom projekte dievčatá z víťazného tímu. „Prišli sme s návrhom stavebnice v štýle ostrova pokladov. Vzbudzuje to tajomstvo a deti predsa rady objavujú,“ dodali výherkyne, ktoré sa teraz tešia z peňažnej výhry aj novej skúsenosti.

Ďalší ročník KEMP-u je neistý

Ak si kreatívec a zaujala ťa táto súťaž, mal by si sa prihlásiť do ďalšieho ročníka. Samozrejme, ak sa ho podarí zorganizovať. Na záverečnú otázku moderátora online streamu ohľadom nasledujúceho ročníka z finále marketingovej súťaže KEMP odpovedal koordinátor celého projektu Tibor Lachkovič: „Toto už bola jedna otázka, ktorú som dostal ešte pred tým, ako vyšlo toto finále a stále nevieme. Nevieme na to odpovedať, ešte by sme si mali niekedy poslednýkrát zavolať a dohodnúť sa, ako to dopadne. Takže som veľmi zvedavý, či pôjdeme do KEMP-u č. 2 a či sa spoločne stretneme aj v reálnom kempe, nielen takto online,“ dodal na záver.

Tono Katrenčík je absolventom Fakulty masmediálnej komunikácie. Precestoval 40 krajín, založil firmu DigitalStory a nahráva úspešné podcasty s DJ EKG a Milanom Lieskovským. Srší z neho dobrá energia a má myšlienky s výpovednou hodnotou. Pre Atteliér porozprával o svojich skúsenostiach v reklamnej sfére aj o tom, aké je dôležité byť stále o krok vpred.

Študoval si na FMK marketing a teraz sa mu aktívne venuješ. Ako spomínaš na FMK? Máš niečo, za čo by si sa chcel extrémne škole poďakovať?

Spomínam veľmi dobre. Tej škole som vďačný za to, že je taká kreatívna. Má veľa predmetov z praxe, ktorým sa vieš venovať. Rádio, telka, časopis, photoshop, tvorba videí, a tak ďalej. Získaš kontakty. Škola je pestrá. Chceš grafika, máš grafika. Chceš programátora, máš ho. Škola je slobodná, je voľná. V štvrtom ročníku som odišiel robiť do agentúry na fulltime popri dennom štúdiu a skúšky som dal bez problémov. Posledná vec je, že v Trnave sú najlepšie párty. Spali sme síce po nich na Trojičnom námestí, ale bolo to okej (smiech).

Si dosť výrečný a komunikatívy. Bolo vždy tvojou víziou venovať sa marketingu alebo tomu niečo predchádzalo? 

Práveže nie. Ja som chcel byť kuchár a variť na lodi, presne ako na Titanicu. Páčila sa mi predstava, že by som mohol zarábať aj cestovať naraz. Na strednej škole som sa aj vyučil za kuchára, ale potom ma to prestalo baviť. Tak mi napadlo, že budem robiť moderátora. Našiel som túto školu, videl som, že je tam aj odbor masmediálna komunikácia a uvidel som tam aj marketingovú komunikáciu – tak som si myslel, že to bude podobné, len viac marketingové. Predávať ústami, niečo ako Sajfa. Trochu som sa mýlil. Aboslútne som nevedel, čo je marketing. Potom ma to začalo baviť. Bol som posadnutý tým, aké promo do sveta sa dá urobiť za pár korún.

Ako si začínal? 

V tých časoch som sa začal starať o diskotéky v Oravskej Lesnej, kde chodilo okolo 500 ľudí. Zistil som, že keď dám do reklamy 30 eur, tak príde ďalších 500 ľudí. A vravím si, že keď sa toto dá urobiť s jednou značkou, tak sa to bude dať urobiť so všetkými firmami. Začal som volať firmám, že: „Dobrý deň, tu je Tono Katrenčík. Za 60 eur vám budem robiť marketing, stránku a reklamy.“ Potom som si pýtal 120 €, 180 €, to boli vtedy pekné peniaze.

Teraz berieme za facebookovú stránku 400 €, ale nejako začať musíš. Vtedy som išiel aj do agentúry. Ako študent som si zapýtal plat 1000 € a oni súhlasili. Každému odporúčam, nech skúša a nech ide do agentúry. Je jedno, čo vieš, tam sa to vieš za 2 mesiace všetko naučiť, oni ťa dostanú vyššie a za rok tam dokážeš byť najlepší. 

https://www.instagram.com/p/B4gzZI6HI3j/

A čo po škole?

Mne sa po škole veľmi zmenil život. Tým, ako som stále sedel v škole alebo marketingovej agentúre, niekedy aj 15 hodín denne, som si zničil chrbát. Išiel som na operáciu a pol roka marodoval a nikde nechodil. Operovali ma, rozišiel som sa, prišiel som o prácu. Nevedel som, čo idem robiť. Nakúpil som asi 10 kníh a začal som ich čítať. Bola tam jedna taká dobrá fráza, že: „Ak nemôžeš robiť to, čo by si mal robiť, tak skús využiť ten čas na niečo iné, čo robiť môžeš a dovtedy si to nerobil.“

A vtedy mi to napadlo. Mal som na účte asi 10 000 €, že na auto alebo neviem čo, preto sa aj stále vozím na starej oktávke (smiech). Sadol som si večer k portálu s letenkami a k takému glóbusíku. Úplne slobodný. Za ten večer som nakúpil 22 leteniek, ostalo mi na účte 1000 € a bolo mi jedno, ako budem bývať. Začal som cestovať a za dva roky sa mi podarilo precestovať 40 krajín.

Transsibírska magistrála, Amerika, Austrália, Nový Zéland, Dubaj, Švédsko a tak ďalej. Vtedy som začal robiť aj freelance, marketing na diaľku. Cestoval som, pracoval a zavolali ma na FMK prednášať. Rozpával som vtedy o balanse života a práce, že nemôže prevyšovať ani jedno, ani druhé.

Áno, viem, ja som to vtedy sledovala na instastories, čo pridávali študenti a aj ty. Bolo to také uvoľnené, vtipné, trefné a bolo vidieť, že si niečo zažil,a že si za to vďačný a rád.

Áno, presne. Neznášam, keď je niekto nasilu vážny, nasilu smutný, keď sa človek berie až príliš vážne. Nedávno som čítal takú psychologickú štúdiu, že: „Čím viac sa človek berie vážne a dokonale, tým viac má úzkosti a depresie, pretože sa v dôsledku toho stále bojí urobiť nejakú chybu.“ Napríklad natočí video a nedá ho von alebo rozmýšľa 10 hodín nad instastorkou, lebo sa bojí, čo na to povedia ostatní. Jednoducho treba ukázať nedokonalosť a to ťa spraví ešte viac dokonalým. Je potvrdená taká štúdia, že človek si z prednášok nezapamätá nič. Ale nikdy nezabudne, ako sa tam cítil.

Založil si vlastnú firmu DigitalStory, kde sa venuješ reklame a marketingu. Po krátkom čase sa vďaka tvojmu prístupu, kreativite a poznatkom stala pomerne úspešnou a vyhľadávanou. Ako sa to začalo? Kde sa zrodil tento nápad?

DigitalStory bol viac-menej startupový projekt. Vzniklo to na začiatku pandémie. Už som vedel, že nebudem môcť cestovať, tak si vravím, že poďme to skúsiť uceliť. Urobiť nejaký menší tím a robiť to vo väčšom. Ja som robil vždy akoby sám. Poskladali sme tím 6 ľudí. V DigitalStory uznávame robiť z domu, nemusíš chodiť do kancelárie. Hlavná myšlienka bola, že to chceme robiť úplne inak ako všetci v tom zmysle, že sme chceli ukazovať vnútropodnikovú kultúru. Ako žijeme, ako robíme, čo za tým stojí a nehanbiť sa o tom rozprávať.

V januári 2021 zažije DigitalStory veľkú zmenu. Budeme sa transformovať na virtuálno-digitálnu agentúru, to znamená, že už nebudeme vôbec v office. Ideme znovu všetci do sveta, znovu cestovať, budeme robiť zo zahraničia. Potrebujeme nabrať znova kreatívny flow a ten nabereš len vtedy, keď si na svetových miestach a vidíš svetové reklamy.

Nakúpil som 22 leteniek, ostalo mi na účte 1000 € a bolo mi jedno, ako budem bývať.

Je cestovanie veľký zdroj inšpirácie pre teba a tvoju prácu?

Cestovanie je pre mňa najväčším zdrojom inšpirácie. Cestovanie ťa mení. V mozgu sa nachádzajú neuróny. Tie sa fyzicky menia a prepájajú. Na jednej strane vidím Dubaj a na druhej vidím chudobného človeka, vidím kontrast. A zrazu, keď sa vrátiš na Slovensko, tak si uvedomuješ, že problémy, ktoré sú tu, sú reálne maličké oproti tým svetovým. V Afrike a iných krajinách zistíš, aký je život v podstate jednoduchý. My si ho sami komplikujeme. Stále hovorím, že: „Keď chceš robiť svetové veci, musíš získať svetový prehľad.“  Takže sme hocikde vycestovali a videli sme zaujímavé veci, ktoré dodnes aplikujeme v DigitalSory aj celkovo v marketingu a v živote. Kultúra ľudí je to, čo ťa najviac zmení.

Je mi jasné, že na každej kampani si v DigitalStory dávate maximálne záležať. Máš však nejakú kampaň značky, na ktorej je potrebné obzvlášť tvrdo pracovať, aby to pritiahlo ľudí?

Kampaň pre šperky z drahých kameňov Dionid. Ten tvoríme od základov. Klient prišiel, že chce predávať kamene za státisíce eur a chce, aby DigitalStory urobilo všetko od základov. Vymysleli sme názov. Dio je boh a koncovkou „nid“ sa končia názvy väčšiny drahých kameňov. Vznikli z toho božské kamene. Každý kúsok má meno po nejakom bohu: Helios, Andromeda a podobne.

Máš božský šperk, ktorý nemá na svete nikto iný. Vykresal ho šperkár, ktorý sa tomu venuje 30 rokov a kameň sa vyvíjal 25 miliónov rokov. A ty ten kameň chceš mať, chceš sa ho dotknúť. Je to kampaň určená pre východnú Európu a západnú Ameriku. Napríklad len na tej vianočnej pracovalo v štúdiu 13 profesionálnych ľudí.

https://www.instagram.com/p/CHYkIiYHoqh/

Je ku každej kampani potrebný takýto tím profesionálov, ktorí sú odborníci pre jednu oblasť?

Je to rovnako, ako keď sa točí film. Vieš natočiť film za 2,5-tisíc eur a vieš ho natočiť za milión. Ide o tú kvalitu, ako veľmi do hĺbky chceš ísť. Tím ľudí je potrebný vtedy, keď ideš na detaily. Leskne sa pleť, tak sa objedná vizážista za 100 € a zamaskuje ti tvár tak, aby sa ti neleskla. Keď je dobrý obsah a dobrá myšlienka, tak forma videa sa dá odpustiť. Ale keď je myšlienka shit, tak ani najlepšie technicky spracované video ťa nezachráni. 

Vydali sme na TikToku 6-sekundové video o koronapárty pod mostom, ktoré videlo 40 miliónov ľudí za jeden týždeň. To bolo zle natočené video mobilom, ale s dobrou, peknou myšlienkou. Silná myšlienka videa vyhráva nad jeho profesionálnou formou.

Na kampane v zásade nie je potrebných veľa ľudí, ale keď robíš video pre prémiový produkt, tak to musí byť v korelácii s prémiovým videom. To je, ako keď dávaš frajerke darček. Môžeš jej dať obyčajnú ružu a povedať jej: „Páči sa,“ alebo jej môžeš dať ružu a povedať, že ju miluješ najviac na svete a aj to, čo pre teba symbolizuje ruža voči nej. A úplne inak prijme darček. Všetko je o tom, ako to podáš. 

Takže je to všetko o príbehu, ktorý vytvoríš?

Presne. Preto sa aj voláme DigitalStory. Pretože tie príbehy sú fakt potrebné. Čo si ľudia vybavia, keď počujú názov tvojej značky? Musíš si vytvoriť príbeh, pretože je úplne jedno, čo si o tvojej firme myslíš ty, dôležité je, čo si o nej myslia zákazníci. Keď ľuďom nedáš príbeh svojej firmy, tak si ho urobia sami a ani nevieš, ako ho skomolia.

Existuje niečo, čomu by si reklamnú kampaň nechcel robiť? 

Raz som odmietol jednu pornostránku. Dávali mi 5000 € za web, ale povedal som si, že oni mi vlastne musia posielať obsah a fotky, ktoré tam nahodím. A keby som mal plný disk zaprataný nahotou, tak som si povedal, že asi skôr nie (smiech).

Musíš si vytvoriť príbeh, pretože je úplne jedno, čo si o tvojej firme myslíš ty, dôležité je, čo si o nej myslia zákazníci.

Po novom robíte rozhovory so skúsenými ľuďmi vo vašej kancelárii. Prečo ste sa rozhodli zaradiť tento koncept do bežných aktivít firmy? Máš pocit, že zverejňovanie rozhovorov na Youtube pomáha ostatným firmám v ich podnikaní?

Mali sme jedného klienta zo stavebnej firmy, ktorý prišiel a povedal: „DigitalStory, neviem, čo robíte, ale chcem s vami robiť.“ Ľudia z nás väčšinou círia, že to, čo robíme, máme radi, že máme k tomu vzťah. A veľakrát sa nás aj pýtajú, či sa nebojíme dávať von tieto informácie. Či sa nebojíme, že si to nakoniec budú ľudia všetko robiť sami. Ale to sa nikdy nestane, pretože jedna vec je informácia a druhá vec je znalosť. Podnikatelia nemajú čas sa starať o weby, lebo keď je od nich niekto lepší, tak oni tých 400-500 € dajú.

Odporúčam ľuďom, nech si pozrú DigitalStory na intagrame, lebo je tam veľa vecí a bude tam toho ešte viac. Nedávame tam úplne naše know-how, ale sme zástancami toho, že keď sme sa niečo naučili my, tak radi to aj posunieme zadarmo ďalším. 

Vrátim sa k vašej kancelárii. Tá vyzerá ako office v Google. Naozaj netradičná: fitness zóna, kreatívna aj herná zóna vo vašej DigitalStory. Ako veľmi pôsobí na teba prostredie, v ktorom pracuješ?

Aj doma tráviš najviac času v detskej izbe a voláš tam návštevy. To je cool prostredie. Ľudia už od detstva milujú pohyb, skákačky, šmýkačky, ale v dospelosti sa tomu bránia. Pritom je to normálna forma, pretože ľudia sa radi bavia. Hráš ping-pong, vešiaš sa na hrazdy, cvicíš a hlava úplne inak myslí.

Pohyb zvyšuje intelekt. Okysličená krv sa ti dostáva do tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za rozhodovanie, analyzovanie a myslenie a mozog potom úplne inak funguje po vykonávaní pohybu. Kto chce robiť kreatívne kampane, musí byť v kreatívnom prostredí, a to my v DigitalStory máme.

Je vždy dobré byť o krok popredu a vnímanie trendov brať ako samozrejmosť.

Pri takejto intenzívnej príprave reklám a kampaní je asi potrebné dať hlavu „do kľudu.“ Čo ti pomáha, aby nenastalo kritické obdobie bez nápadov?

To, že nastane nechuť, sa stalo veľakrát, je to normálne. Vždy, keď je ťažké obdobie, tak príde už len lepšie. Potom sa vždy bojím, keď je veľmi dobré obdobie, že kedy príde to horšie (smiech). Cestovanie a pohyb sú pre mňa najlepšie veci. Pohyb, keď sa cítim slobodný, keď môžem využívať svoju myseľ a telo. Mám jedno telo, tak sa oň starám a ešte keď to pomáha, aby mi to lepšie myslelo, tak prečo nie. Pohybom som taký trochu posadnutý. Celkovo adrenalínom.

Mimo firmy DigitalStory nahrávaš spolu s DJ EKG a Milanom Lieskovským úspešné podcasty Vo štvorici na panvici so známymi osobnosťami. Čo ťa k tomu priviedlo?

Lieskovský a EKG prestali hrať, pretože prišla korona, a tak sa rozhodli, že chcú robiť podcasty. Povedali sme si: „Dajme tomu názov Vo štvorici na panvici a oslovme Tescomu, aby nás sponzorovala (smiech).” Lebo Tescoma – panvice, chápeš. Ale robíme to pre zábavu, nezarábame na tom. EKG s Milanom majú kontakty a ja s Rudom sme blázni, tak sa to super dopĺňa. Každý tam má svoju úlohu.

S ktorou pozvanou dvojicou sa zatiaľ nejlepšie spolupracovalo? 

Najlepšie podcasty boli asi s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou a so Zuzkou Kovačič Hanzelovou. Potom hneď Maroš Molnár s manželkou. Veronika so Zuzkou mi dali veľmi zaujímavý pohľad na sociálne siete. Veronika povedala dobrú vec: „Sociálne siete nie sú zlé. Ak sú zlé, tak zrejme sleduješ zlých ľudí, pretože je to zdrojom aj dobrých nápadov.“ 

A Maroš Molnár, tam som si skôr zobral to, ako prišiel oblečený. V teplákoch a teniskách. Išla z neho taká voľnosť, sloboda a na nič sa nehral. Bol ľudský a sám sebou. Niekto by tam hral formu a používal odborné slová, no on narovinu, že: „Nežer a cvič, a ideme!“ Jednoducho bol vtipný.

Čakal si, že to takto vypáli a budete v top počúvanosti na Slovensku?

Ľudia to počúvajú. Od júla máme k dnešnému dňu cca 60 000 vypočutí. Ja ich nepočúvam, lebo som reálne na nich, ale keď prišiel feedback, tak veľa ľudí to bavilo, iných zas nie. Myslím, že to nie je o tom, počúvať každý podcast. Skôr je to o tom, že práve ti tam príde ten človek, ktorého si chceš vypočuť. A ľudia si to pustia, lebo je to téma, ktorá ich zaujíma alebo nie. Nemusia ani počúvať všetko. 

Presuňme sa ešte celkovo k marketingu. Je potrebné neustále sledovať nové trendy v marketingu aj na Slovensku, keď je táto krajina stále malý trh?

Podľa mňa nie dôležité, ale nevyhnutné, pretože svet sa mení najrýchlejšie v histórii ľudstva a všetko sa digitalizuje. Situácia s koronou to ešte urýchlila. Ak nebudeš sledovať vývoj, začneš stagnovať, čím tvoji klienti začnú hľadať lepších. Je to nevyhnutné, aby tvoja firma prežila. Ak nechceš mať problém, trendy v marketingu musíš sledovať, pretože sa za 1 rok posunú takým tempom, že dovidenia. 

DigitalStory tým, že strelila ročne do facebook reklám viac ako 100 000 eur, má takú vec, ktorá nám dáva novinky, ktoré sa chystajú. Dopredu sme vedeli, že prídu instastories, tak sme mali vopred nachystané veci pre klientov do storiek. Keď to sem prišlo, tak to všetci riešili a my v DigitalStory sme už dávno púšťali storky von. Je vždy dobré byť o krok popredu a vnímanie trendov brať ako samozrejmosť. 

https://www.instagram.com/p/CDJwMtDn0XL/

Treba sa stále vzdelávať v tejto oblasti? Navštevuješ nejaké kurzy, semináre?

Vzdelávanie mimo školy je to, čo ťa vystrelí od všetkých. Vždy je lepšie ísť za človekom, mentorom, ktorý má prax v oblasti, z ktorej sa chceš ty niečo naučiť, ktorú chceš zlepšiť a zaplatiť mu. Až vtedy zistíš, koľko toho nevieš. Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia nemajú problém poradiť ti, sú šťastní a jasné, že ti pomôžu. Určite vyhľadávajte ľudí, ktorí sú lepší od vás, spojte sa s nimi a keď im dáte úprimnú spätnú väzbu, prečo by ste si chceli od nich nechať poradiť, tak nemajú problém. 

Máš ešte niečo, čo by si chcel povedať? 

Chcem povedať, že najdôležitejšie sú vzťahy. Z toho sa vieš najviac učiť, z toho sa vieš najviac posunúť. Ak chceš ísť sám za svojím cieľom, tak kľudne choď, ale bude ti to trvať dlhšie. Každý je najlepší v jednej oblasti. Keď sa to spojí celé, tak tú guľu nikto neporazí. Určite odporúčam vytvárať si okolo seba prostredie s ľuďmi, od ktorých sa máš celý život čo učiť. Lebo ty budeš priemerom tých ľudí, ktorými sa obklopuješ. Tak sa obklopuj dobrými a inšpiratívnymi ľuďmi.

A čítanie. Čítanie je jedna z najlepších vecí, čo môžeš robiť, keď si mladý, lebo potom už nebudeš mať čas. A ešte jedna vec. Nikdy sa neber vážne! Nie je to dobré. Budeš si dávať viac pozor, budeš viac striktný, budeš si dávať mantinely a prestaneš tvoriť. Pekný citát je, že: „Strach hovorí ’čo ak’ a viera hovorí ’aj keby’.“ 

1. Zaraguza

Medzi top reklamné agentúry patrí určite Zaraguza. Už v roku 2010 odštartovala šnúru ocenení. Podarilo sa jej získať ocenenie Zlatý klinec až štyri roky po sebe. Mimoriadne úspešná bola kampaň Rytmusova finančná akadémia, vďaka ktorej sa Tatrabanke podarilo otvoriť až 13-krát viac študentských účtov. Táto kampaň si tiež odniesla dve ceny EFFIE. Nesmieme zabudnúť ani na legendárneho šúšľajúceho psíka z reklamy pre Kofolu, ktorý agentúre vyslúžil Zlatý klinec v dvoch kategóriách.

Aj minulý rok patril medzi veľmi úspešné. Podarilo sa jej získať dva Zlaté klince,  Strieborné Effie za českú pobočku a ocenenie Najkreatívnejšia agentúra podľa Youtubeads leaderboard. Umiestnila sa tiež na druhom mieste medzi top agentúrami na Slovensku.

Zarytých kávičkárov určite osloví kampaň Praví kávičkári, ktorá sa tešila veľkému úspechu. Zaraguza sa rozhodla postaviť ju na insighte, že ľudia majú večne potrebu komentovať pitie kávy iných. Kampaň zvíťazila v kategóriách v súťaži Digital PIE v roku 2019.

Jej pokračovanie videlo na Youtube 1,6 miliónov ľudí a malo viac ako 10 000 reakcií. Posolstvom kampane bolo, že praví kávičkári však dávno vedia, že čo je dobré a netreba to meniť.

Do Zaraguzy sa chce dostať snáď každý študent marketingu. Začínala tam aj naša absolventka Monika Farkašová, ktorá to neskôr dotiahla až do New Yorku.

2.PS-digital

Digitálna agentúra PS-digital sa špecializuje na sociálne siete, kde sa snaží prinášať kreatívne digitálne riešenia. Okrem vzdelávania samých seba vzdelávajú aj ostatných prostredníctvom PS:Digital Marketing Academy. Ich Instagram je plný užitočných rád a tipov pre každého budúceho social media managera, ale aj bežného používateľa. Na Stories si vás dokonca pravidelne otestujú, a tak zistíte, ako ste na tom so svojimi digitálnymi znalosťami.

Svoju kreativitu pretavili do niekoľkých úspešných kampaní. Napríklad, pre Rádio Expres spravili v roku 2019 kampaň, ktorá trvala počas osláv 17. novembra. Vytvorili jedinečný AR filter na Instagrame, ktorého cieľom bolo poukázať na to, ako sa žilo v socializme. S použitím tohto filtra ste „získali“ sledovateľa, ktorého ste sa nemohli len tak zbaviť, a to príslušníka ŠTB.

Sú držiteľmi dvoch bronzových klincov z roku 2017 a tiež zabodovali s mimozemšťanom Sajfom v kampani pre Tatra Banku. Top reklamné agentúry sú súčasťou aj prednášok na FMK. Okrem týždňa vedy a techniky sa môžete s odborníkmi z praxe stretnúť aj na niektorých prednáškach. Jednou z nich sú aj marketingové stratégie s Petrom Šebom z PS-digital.

3. Triad

Bezpochyby, aj TRIAD patrí medzi top reklamné agentúry. Veľa študentov FMK svoju marketérsku kariéru začína práve tam. Určite aj vďaka 10 dňovej agentúre, ktorá im dáva skvelú príležitosť presadiť sa.

Ak si na to ešte netrúfate, môžete sa aspoň vzdelávať prostredníctvom ich podcastov, alebo blogu.
Kreativita je ich druhé meno. Niet teda divu, že získavajú ocenenia takmer všade, kde sa objavia. Už v roku 2011 sa Triad presadil na Zlatom klinci, kde agentúra získala Grand Prix. Môžeme tiež spomenúť rok 2018, kedy sa im podarilo získať Zlatý klinec za digitál a striebro za kreativitu v PR v kampani pre O2. V roku 2019 získala šesť ocenení, Štyri z nich pre VÚB banku. V tom istom roku sa stal Triad na Digital Pie agentúrou roka.

Ich klienti sú zvučné mená ako Birel, Martinus, Rajo, O2, VÚB alebo Absolut. Práve kampaň pre Absolut, Slovensko hrá všetkými farbami z roku 2019, sa stala najdiskutovanejšou kampaňou v dejinách Slovenska.

Ani čo sa týka ocenení, neostala táto kampaň nepovšimnutá. Získala ocenenie v niekoľkých kategóriách na Digital Pie, Zlatý klinec a dokonca Grand Prix.

4. Wiktor Leo Burnett

Niet divu, že v rebríčku top reklamné agentúry nechýba ani stálica Wiktor Leo Burnett s ich dlhou tradíciou. Asociácia Ad Awards jej udelila cenu najkreatívnejšej agentúry za obdobie 1994 – 2014. Môže sa tiež pochváliť najprestížnejším kreatívnym ocenením Cannes Lion, ktoré získalo iba 5% spoločností na celom svete. Získala tiež viac ako 470 medzinárodných a miestnych ocenení za kreativitu, vrátane Zlatých a Strieborných klincov.

Tento rok sa im podarilo získať hneď niekoľko. Tri zlaté. Jeden za kreativitu v čase korony, vo svojej kampani pre 365 banku, Reklamy z obývačky  a dva za kampaň s názvom Hrášková polievka pre LIDL.

Okrem kreativity sa agentúra snaží dbať na to, aby kampane boli aj efektívne. Dôkazom toho je 37 trofejí EFFIE a nominácií za najefektívnejšie projekty. Medzi jej klientov patrí Lidl, Poštová Banka, Orange, Slovnaft alebo Zlatý Bažant. Z kampaní si môžeme pripomenúť jednu úspešnú pre Zlatý bažant 73, ktorá bola nasadená nie len v on-line, ale aj v off-line prostredí.

Aj študenti majú možnosť nazrieť do sveta top reklamných agentúr ako je Wiktor Leo Burnett. Jedným zo spôsobov je napríklad ADC Štempel. Majú možnosť vypracovať zadanie a ak uspejú, môžu si vybrať agentúru, v ktorej budú stážovať, vrátane WLB. Túto možnosť využila aj študentka FMK, Nika Kotláriková. Pre Magazín Praxuj.sk o tejto skúsenosti prezradila viac.

5. Visibility

Agentúra Visibility sa síce nemôže pochváliť niekoľkými kreatívnymi oceneniami, ale smelo ju môžeme zaradiť medzi top reklamné agentúry na Slovensku. Vo svojom odbore sú totiž špička. Starajú sa príkladne o svojich klientov, pripravujú pre nich dlhodobú stratégiu z hľadiska SEO, PPC a tiež stratégiu na sociálnych sieťach.

Ich hlavným poslaním je vzdelávanie a ide im to skutočne dobre. Na ich webe si môžete stiahnuť niekoľko e-bookov, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v online svete a v aktuálnych trendoch. V jednom z nich sa dokonca dozviete, ako sa dostať do reklamnej agentúry. Júlia Micháleková, ktorá vo Visibility začínala ako stážistka, hovorí o vzdelávaní, nie ako o súčasti dobrého marketingu, ale ako o prínose pre študentov. “Reálne som bola presvedčená o tom, že chcem pomôcť študentom alebo začínajúcim podnikateľom, ktorí si nemôžu dovoliť naše služby” (Ako vyrásť v kreatívnom biznise, Kamil Aujeský)

Rovnako na blogu nájdete veľa užitočných trikov, najčastejších chýb, ktorým sa treba vyhnúť a tiež kvízov, aby ste vedeli, na čom ste. Ak chcete ostať v obraze, nezabudnite sa prihlásiť na ich newsletter a sledovať ich Instagram, na ktorom pridávajú aj zákulisné fotky.

https://www.instagram.com/p/CIDJltNHAFG/?utm_source=ig_web_button_share_sheet

6. Basta Digital

Výkonnostná digitálna agentúra Basta Digital, ako už z názvu vyplýva, je zameraná na výkon. Čiže dosahovanie čo najlepších výsledkov. V tomto smere má aj niekoľko ocenení. Pre Hyundai sa im v roku 2019 podarilo zdvojnásobiť mieru konverzií a v roku 2018 sa zaradila medzi finalistov súťaže Google Premier Partner Awards 2018 v dvoch kategóriách. Pre kliniku iClinic, vytvorili sériu riešení, vďaka ktorým sa v Googlu zobrazujú na popredných pozíciách.

Ak sa zaujímate o SEO, PPC, E-mail marketing a B2B trh, určite sa oplatí sledovať ich blog: Čítajte a basta a počúvať podcasty.

7. istropolitana Ogilvy

Keď spomíname top reklamné agentúry, nesmieme zabudnúť na fullservisovú agentúru Istropolitana Ogilivy. Počas svojich 25 rokov existencie sa môžu pochváliť najväčším počtom ocenení za efektivitu na Slovensku, konkrétne 71. Sú tiež držiteľmi viac ako 600 lokálnych a medzinárodných oceneniami za kreativitu.

Aj táto slovenská špička vás rada naučí svoje know-how. Vytvorili takzvané Akvárko pre mladé reklamné talenty. Poskytujú mesačnú stáž, v rámci ktorej nazbierate cenné skúsenosti a môžete smelo vplávať do vôd slovenského reklamného rybníka. Aktuálne majú akvárko študentov napustené, ale určite sledujte ich Facebook a čakajte na ďalšiu výzvu.

8. MUW Saatchi & Saatchi

Medzi top reklamné agentúry patrí rozhodne aj MUW Satchi & Satchi, ktorá má na krku množstvo svetových ocenení, akým sú New York Festival, Golden Drum, EPICA Awards alebo Eurobest awards. Bodujú aj na Slovensku. Svedčí o tom ich počet klincov, 148 (37 zlatých, 46 strieborných a 68 bronzových). V rokoch 2009, 2010 a 2014 si vyslúžila pomenovanie agentúra roka.

Ocenenia ale nie sú všetko. Rasťo Michalík, ktorý stál pri zrode agentúry, v Marketing Backstage prezradil, že peniaze ani ocenenia ho šťastnejším nespravili. Je to vraj presne naopak. “To, že robím prácu, ktorá ma robí šťastným, mi prinieslo peniaze aj ocenenia.”

Medzi ich aktuálnych klientov patrí Jameson, Telekom, ČSOB alebo Rádio Expres. Ako uvádzajú na svojom webe, sú agentúrou pre veľkých, aj malých a veria, že vďaka nim sa aj malé značky stanú zaujímavejšie. Ak sem tam zapnete televíziu, možno ste narazili aj na túto reklamu, ktorú ma na svedomí práve agentúra MUW Saatchi & Saatchi.

.

Online vzdelávanie a webináre sú v dnešnej dobe korona krízy populárnou možnosťou, ako sa naučiť niečo viac a využiť tak efektívne voľný čas, ktorý nám pandémia dopriala. Ide o mimoriadne praktickú formu vzdelania, keďže za ním nemusíme cestovať mimo pohodlia našich domovov. Obzvlášť vo svete médií a marketingu, ktoré z veľkej časti fungujú už online, je dôležité prispôsobiť sa momentálnej situácii a využiť ponúknuté príležitosti.

Preto sme si pre vás pripravili TOP 7 webinárov z oblastí médií a marketingu, ktoré môžete absolvovať už v priebehu najbližších dní. Každý z nás si medzi nimi určite nájde niečo, čo ho zaujme.

1. Ako na seminárnu, bakalársku, diplomovú prácu

Na tejto prednáške sa dozvieme veľa zaujímavých a potrebných informácií pre študentov hlavne vysokých škôl. Podrobne nám vysvetlia ako správne napísať prácu do školy. Či už ide o seminárku, bakalárku alebo diplomovku. Prednášku pre nás pripravila Študentská rada Trnavskej univerzity a koná sa na ich YouTube kanáli.

Rozoberať sa bude čo má byť obsahom danej práce, ako správne citovať a parafrázovať a kde čerpať dobrú literatúru a zdroje k práci. Ďalej zistíme niečo o forme a úprave práce, ale aj o štylistickej úprave vo worde. Nakoniec nám vysvetlia správne spôsoby odprezentovania práce pri obhajobe a v neposlednom rade sa dozvieme ako to je s plagiátorstvom (od 1.1.2021 platí nový zákon, na základe ktorého sa bude môcť odobrať titul).

Dátum: 2. december 2020
Čas začiatku: 18.00 hod.

2. Ako sa stať lepším fotografom

Fotiť vie každý! Tu nás ale naučia ako fotiť lepšie ako ostatní. Nezáleží či máme doma zrkadlovku, kompaktný foťák alebo mobil. So všetkým sa dá fotiť lepšie. Na praktických príkladoch nám ukážu, ako našim fotkám dodať vyššiu úroveň na základe osvedčených postupov. Z kurzu by sme mali odísť ako skúsenejší fotografi a s novými inšpiráciami na ďalšie fotenie.

Aký foťák aktuálne potrebuješ? Ako sa odlíšiť od amatérskych fotografov? Ako posunúť svoje bežné fotky o úroveň vyššie? Ako správne pracovať so svetlom? To je len časť toho, čo sa dozvieme a naučíme na tomto online kurze. Naším praktickým lektorom bude fotograf Marek Paták.

Dátum: 2. december 2020
Čas začiatku: 18.00 hod.

3. Budovanie značky v online svete (Marketingové digiTALKy)

Chceme si vybudovať značku, ktorú si zákazníci zamilujú? Zistiť čo funguje pre značku v dnešnom preplnenom online svete je niekedy naozaj ťažké. Je s tým spojených veľa otázok a rozhodnutí. Musíme napríklad nasledovať všetky trendy, alebo je lepšie byť sám sebou? Alebo či a ako môže budovanie značky ovplyvniť správanie zákazníkov a zvýšiť predaj?

Na všetko nám odpovie špeciálny hosť Michal Pastier, ktorý povedie tento online kurz . Michal patrí medzi najrešpektovanejších kreatívcov a inovátorov v marketingu v strednej Európe. Je aj spolumajiteľom a kreatívnym riaditeľom agentúr Zaraguza a naming agentúry Big Name Theory.

Dátum: 2. december 2020
Čas začiatku: 20.00 hod.

4. Facebook a Instagram kampane

Pokiaľ sme doteraz len boostovali príspevky na Facebooku alebo Instagrame, vyhadzovali sme peniaze von oknom. Reklamné kampane sa totiž netvoria z našich príspevkov na Facebooku alebo Instagrame, vytvárajú sa v Ads Managerovi a od príspevkov majú poriadne ďaleko. Ak chceme vedieť robiť kampane správne, tu sa to naučíme.

Môžeme sa zúčastniť celodenného praktického školenia, na ktorom si založíme Business Manager vo svojom vlastnom účte. Prepojíme si s ním všetky svoje Facebookové a Instagramové biznis účty. A nakoniec si vytvoríme reklamný účet a vyskúšame všetky možné typy reklám. Postará sa o nás RNDr. Michaela Gallee, spoluzakladateľka WooAcademy, ktorá spravuje kampane pre veľké módne značky, automobilový priemysel či pre slovenské média.

Dátum: 9. december 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

5. Zvýšte čítanosť vašich článkov

Ak predávame na internete, musíme zákazníkom ponúknuť aj niečo viac ako len zoznam výrobkov. Ak chceme aby, články alebo blogy podporili predaj, musia byť aj kvalitne a umne napísané. Všetky podstatné informácie nám prezradí JUDr. Ing. Simona Kubán, PhD., ktorá podniká v oblasti digitálneho marketingu. Je spolumajiteľkou digitálnej agentúry SCR interactive, ktorá je zakladajúci člen ADMA.

Čo sa teda naučíme? Napríklad ako zaujať čitateľa, ako dať čitateľovi skutočne neodmietnuteľnú ponuku, či ako zvýšiť predaj vašich produktov cez články. Workshop nám pomôže identifikovať najčastejšie chyby pri tvorbe obsahu a ukážu nám aj rôzne prípadové štúdie a ukážky z praxe.

Dátum: 10. decembra 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

6. Adobe Lightroom workshop

Každý z nás už v živote odfotil veľa fotiek. Väčšina ľudí si ale kladie otázky, kde robia chybu, že ich fotky nevyzerajú tak dobre. Napríklad prečo nie sú naše fotky „také pekné” ako od profesionálnych fotografov. Prečo nie je obloha na tvojich fotkách modrá, ale je sivá alebo biela? Prečo majú iní fotografii na fotkách pekné rozostrené pozadie a ja mám všetko ostré a nudné?

Musíme dodať fotkám pekné farby a zároveň neprestreliť ich sýtosť. Na našich bežných fotkách chceme vidieť umeleckú hodnotu a dramatický dojem. Ako však na to? Na toto všetko slúži post-processing fotografií cez softvér, konkrétne populárny Adobe Lightroom. Predsa kvalitná a efektívna úprava fotografií je nevyhnutná pre každého ambiciózneho a cieľavedomého fotografa.

Dátum: 12. december 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

7. SEO pre WordPress

SEO je súbor techník na zvýšenie organickej návštevnosti webu. Ak na webe nastavujeme SEO len vložením kľúčového slova do kolónky keywords, robíme obrovskú chybu a nemá to čo dočinenia so SEO. Na tomto praktickom workshope si nastavíme SEO na WordPresse krok po kroku. Tento online kurz nás naučí nestrácať čas so SEO poverami, ktoré nás dostanú iba na Google black list.

Je dôležité, aby sme využili každé euro, ktoré zaplatíme, získali kvalitné SEO na weboch a neplýtvali zbytočne našimi peniazmi. Do tajomstiev SEO nás uvedie Mgr. Milan Fraňo PhD., Account & Sales Director v Google Partner digitálnej agentúre a Google Fotograf. Naučí nás best practices pre Google SEO rovno z kuchyne Google.

Dátum: 17. december 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

Čo ty a škrečky? Nelezú ti v robote na nervy?

Priznám sa, lezú. (smiech) Ono to bol pre nás, ktorí sme tam dlhšie, obrovský šok. Som veľmi rada, že celá táto idea funguje, aj sa mi tá veselosť páči. Prejsť však z listovej tváre dedka k škrečkom a smajlíkom je veľký skok a nezvyk. No viem si predstaviť aj horšie veci.

Druhého Alzáka?

Napríklad. (smiech)

Vráťme sa do školských čias. Počas celého štúdia si sa angažovala v kabinete eventov. Akú udalosť si zorganizovala ako prvú?

V druhom ročníku, keď som si kabinet eventov zvolila ako predmet, sa nás tam prihlásilo príliš veľa. Pamätám si, že som sa nedostala do skupiny ľudí, ktorí mohli už reálne niečo organizovať. Ostala som v skupinke takých tých navyše, ktorí mohli projekty len teoreticky navrhovať. Mne sa však pošťastilo, že hneď druhý projekt, ktorý som teoreticky vymyslela, sa pedagógom zapáčil a dostali sme možnosť zrealizovať ho. Prvý After Easter Picnic sa tak uskutočnil hneď v letnom semestri.

Keďže ho doteraz pozná veľa študentov, asi bol úspešný.

Áno, od vtedy sa uskutočnil štyrikrát, ak nie päťkrát – každý rok na inú tému. Keďže sme sa osvedčili, na ďalší rok sme mohli organizovať halloweensky večer s názvom Jama Nightmare. Pri ňom sme si často volali na spoluprácu univerzitné divadlo THE.ART.RE, aby mohli herci stvárniť postavy strašidelného príbehu, ktorý sme vymýšľali. Nakoniec sme pridali aj tradičné vianočné podujatie – Vjamnoce s tzv. handmade trhmi či spievajúcimi detičkami z vedľajšej škôlky. Doteraz si rada pozerám zábery z každej udalosti na Facebooku  Event Squadu.

Rada sa pýtam na trapasy. Stal sa ti pri podujatiach nejaký?

Áno, v prvom ročníku sme organizovali FMK Flash mob (pozn. red. zábavná, blesková akcia na verejnom mieste, napríklad tanec viacerých ľudí na stanici). So spolužiačkou sme pripravili choreografiu, naverbovali ľudí zo školy a nakoniec to aj zatancovali na vlakovej stanici. So sebou sme mali obrovské retro rádio zapojené v zásuvke, vedľa ktorej si nejaký chalan dal nabíjať mobil. V tom to začalo celé sekať. Síce sme to odtancovali a naživo to bolo ako-tak okej, nemáme z tej udalosti žiadne video, pretože to celé hudobne nesedelo. (smiech)

Chýbajú ti časy na Fakulte masmediálnej komunikácie?

Veľmi. Ja som veľmi hrdá a vďačná, že som bola na FMK. Pôvodne som preto chcela ísť aj na doktorát, len to potrebujem nejako skĺbiť s prácou. Možno sa to raz udeje, uvidíme.

Predpokladám, že v Dedolese neorganizuješ podujatia.

Donedávna nie, ak nerátam pomoc pri sadení stromov a interné teambuildingy. Po roku a pol v Dedolese som sa však konečne dostala k eventovej pozícii. Celé leto som mala byť na najväčších aj menších festivaloch a iných akciách každý víkend, ale pri mojom šťastí sa stalo to, čo sa stalo. Kvôli korone to padlo.

Vďaka otvorenosti v pracovnom tíme a skvelému marketingovému manažérovi som mala možnosť skúšať a hľadať sa.

Opustila si sféru event marketingu, nechcela si sa tomu venovať po škole na plný úväzok?

Veľmi som chcela, ale nejako aktívne som si CV-čká do eventových agentúr neposielala, maximálne som si pozrela, či nemajú akurát voľné miesta. Tiež zavážilo to, že hneď po škole som sa odsťahovala do Čiech, pretože tam moji rodičia kúpili dom. Prácu som si chcela hľadať tam, no vtedy mi zavolali z Dedolesu a ja som sa kvôli tomu vrátila naspať na Slovensko do Bratislavy.

Ako o tebe vedeli?

Písala som o Dedolese diplomovku. Moja kamarátka z FMK tam vtedy vďaka stáži dostala miesto a keď som písala prácu, párkrát som sa do firmy zastavila po informácie a zoznámila som sa s vedením. Vtedy bol marketingový tím maličký, boli asi štyria. Potom k sebe niekoho hľadali a ja som im napadla až vtedy, keď som odišla. Bolo to pre mňa dôležité rozhodnutie, vrátila som sa len kvôli tejto práci.

A urobila si dobre?

Určite.

Inak, v škole sa často hovorí, že keď pri diplomovej práci študent spolupracuje s nejakou firmou a je šikovný, je tam šanca, že si ho zapamätajú a neskôr mu ponúknu džob. Konečne som sa stretla s niekým, kto to naozaj zažil.

Tiež som bola prekvapená. Aj z toho, že veľa vecí, ktoré som navrhovala v diplomovke, sa časom aj uskutočnili.

V roku 2012 vznikol Dedoles a pomerne dlho bol malý e-shop, ktorý ľudia príliš nepoznali. Dnes extrémne rastie a pôsobí v dvadsiatich krajinách. V akom štádiu bola firma, keď si nastúpila?

Keď som prišla, firma bola na tej istej úrovni už viacero rokov. Bola to fáza, kedy si Dedoles nevyrábal svoje produkty, bol len tzv. reseller iných značiek. Vždy to ale boli značky, ktoré boli ekologické, prírodné alebo niečím výnimočné. Považujem za výhodu, že som zažila aj starý Dedoles. Vtedy nás bolo na marketingu päť a ja mám pocit, že nie som v Dedolese dva roky, ale minimálne desať.

Prečo?

Pretože sa veľmi zmenil a ja som si preskákala rôznymi konceptmi, zmenami. Je to iné ako keď ľudia prišli do firmy už s novým logom. Ja som tam bola len chvíľku, keď sa rozhodlo, že ideme vyrábať vlastný produkt – ponožky. Potom to už išlo raketovou rýchlosťou. Ponožky pribúdali, vytvoril sa vlastný produktový tím, pridávali sme výrobcov až do úrovne, kedy cudzie značky úplne eliminujeme. Už tak nie sme reseller, ale výrobca.

Čo si vtedy mala v Dedolese na starosti?

Keď ma zavolali na pohovor, čo bol v podstate len priateľský pokec, prijali ma na copywriterskú pozíciu. K tomu ani nedošlo. Začala som ako marketingový asistent a keď bolo treba, robila som aj technické veci – nahadzovanie bannerov, vytváranie zľavových kódov, jednoduché kódovanie na webe. Pritom som absolútne netechnický typ a chcela som robiť kreatívnejšiu prácu. Prešla som preto k vymýšľaniu a plánovaniu newslettrových kampaní, čo mi tiež príliš nesadlo. Vďaka otvorenosti v pracovnom tíme a môjmu skvelému marketingovému manažérovi Martinovi Mrvovi som mala možnosť skúšať a hľadať sa.

Neskôr som dostala svoju prvú veľkú pozíciu a projekt – mala som na starosti influencerov. Spolupracovali sme s mikroinfluencermi, blogermi a napríklad aj s Thomasom Puskailerom či s kapelou S hudbou vesmírnou. Potom sme sa rozhodli, že budeme robiť už len bartrové alebo dobročinné spolupráce a presunulo sa to pod PR oddelenie.

A potom si začala riešiť podujatia.

Prišiel čas ísť z onlinu aj do offlinu. Keďže na to boli konečne aj peniaze a všetci vo firme vedeli, že ma bavia eventy, stala som sa event manažérkou. Od apríla som mala byť stále v teréne a zodpovedať za stánky, Dedoles zóny a rôzne sprievodné aktivity. Nuž, ostatné už poznáš, stopku nám dala korona. Prvý a poslednýkrát som na akcii so stánkom bola vo februári na Big Air v meste v Kremnici.

Mám pocit, že nie som v Dedolese dva roky, ale minimálne desať.

Čo bolo s tebou, keď všetky plánované udalosti padli?

Som veľmi vďačná za to, že Dedoles je taký, aký je. Nemohla som vykonávať svoju prácu, tak som v tomto období pracovala a stále pracujem ako office manažérka. Koniec koncov, táto pozícia tu chýbala, keďže sa náš tím po kampani zväčšil o polovicu.

Keď si prišla, bolo vás päť, koľko interných ľudí má marketingový tím dnes?

Tridsať. Sedíme spolu s produktovým aj HR tímom, dokopy nás je v „kancli” okolo päťdesiat.

Predpokladám, že social media si robíte sami. Čo posledná kampaň, spolupracovali ste pri nej aj s externými agentúrami?

Dlho sme si robili úplne všetko sami. Externú pomoc sme potrebovali vtedy, keď sme išli do telky. Využli sme napríklad mediálne agentúry a Alien studio, ktoré nám robí animácie.

Tak a teraz otázka na telo. Kto môže za to, že popevok „Dedoles“ si po zhliadnutí reklamy spievajú celý deň deti aj dospelí?

Viacero ľudí. Náš marketing s agentúrami.

V marketérskych kruhoch vyvolali škrečky a celá kampaň bujné diskusie. Rozdelilo to ľudí z marketingu na dve skupiny – buď ju milujú, alebo nenávidia. Ako to vidíš ty?

U nás na oddelení to vrelo podobne. Riešila som to aj s kamarátmi, s rodinou, so všetkými. (smiech) Čisto osobne sa mi viac páčila stará identita, ale nový koncept je proste super. Keď si to človek zoberie so všetkými súvislosťami, prečo to tak je, čo to má vyjadrovať a prečo práve veselé škrečky, tak to dáva zmysel a funguje to.

S kampaňou ste išli aj do televízie, zároveň prišlo nové logo a dizajn.

Áno. Firma prijala nového, skúseného brand manažéra Richarda Marečka, ktorý priniesol do Dedolesu novú vlnu – pozmenenú stratégiu, spolupráce s agentúrami, TV kampaň. Síce sme mali v minulosti jednu TV reklamu, no bola ešte ekologicky orientovaná a s claimom „spojený s prírodou, inšpirovaný tebou“.

Od začiatku mal Dedoles status prírodnej, ekologickej firmy. Prečo sa to zmenilo?

Rástli sme a s nami aj objem výroby. Odkedy pôsobíme vo viacerých krajinách, už sme sa nemohli profilovať až tak čisto ekologicky. Keď prišiel Richard a zároveň nová kampaň, Dedoles sme rebrandovali. Interne sme sa do toho veľmi dlho vžívali, pretože starý branding bol pre nás obrovská srdcová záležitosť. Už sme však s novým Dedolesom zžití.

Dbá firma na ekologickosť aj teraz, keď nosným produktom sú veselé ponožky?

Už sa nemôžeme označovať, že sme prírodní, no na ekológiu stále dbáme. Od interných vecí až najďalej, kam máme dosah. Poznáme sa s výrobcami, vieme, v akých podmienkach sa pracuje a výroba má všetky certifikáty. Medzi produktmi máme aj ponožky z recyklovanej bavlny a pri papierových etiketách nepoužívame žiadne plastové úchyty či háčiky. Aj pri balení v sklade sa používa buď papier, alebo iný rozložiteľný materiál.

Mňa však v košíku na e-shope zarazila jedna vec. Za možnosť ekologického balenia si musí zákazník priplatiť jedno euro. Nemali by byť udržateľné obalové materiály v ekofirme samozrejmosť?

Ja si tiež myslím. Sama neviem, je to novinka a musím preskúmať dôvod. Neviem o tom, že by sme mali aj neekologické balenia.

Dedoles podporuje viaceré neziskovky, dokonca ste organizovali dobročinnú akciu Dedoles sadí les. Naozaj ste ho vysadili?

Vytvorili sme dedolesné drobné, aby sme celoročne zbierali peniaze na sadenie. Minulý rok sme to celé zorganizovali a aj sme tam tie stromy fyzicky sadili. Bolo to verejné sadenie lesov, mohol prísť hocikto, pričom tam vystupoval aj Thomas Puskailer, Veronika Strapková a S hudbou vesmírnou. Na Roháčoch bolo veľmi zlé počasie, no napriek tomu prišlo dosť ľudí a vysadili sme 50 000 stromov, aj keď pršalo, snežilo. Ako hovorí majiteľ a zakladateľ Jaro Chrapko – čím viac budeme prosperovať, tým je väčšia možnosť pomáhať. A ja s ním súhlasím.

Pred dvomi rokmi sme o HR oddelení v Dedolese ani nesnívali a teraz toho majú vyše hlavy.

Veselé dizajny sa navrhujú na Slovensku. Robia na nich interní zamestnanci alebo externí dizajnéri?

Navrhujú ich dizajnéri v našom produktovom tíme, je ich asi osem. Máme však aj otvorenú výzvu, kde sa do návrhov môže zapojiť ktokoľvek. Zákazníkom dávame pravidelne možnosť vybrať, ktoré dizajny pôjdu do výroby. Ako som ale povedala, veľké gro je od našich interných, veľmi šikovných ľudí.

Kde sa potom ponožky a iné kúsky šijú?

Turecko, Čína a Taliansko. Žiaľ, v takom veľkom objeme a vysokej farebnosti sa to inde nedá. Výroba na Slovensku je určite vízia do budúcnosti, boli by sme radi, keby sme mohli.

Dedoles má už niekoľko predajných kioskov v obchodných centrách vo viacerých mestách na Slovensku. Uvažuje sa aj o klasickej kamennej predajni či showroome?

V online využívame takmer všetko, čo sa dá. V offline sme chceli skúsiť kiosky. Nakoniec tvoria pomerne veľkú časť z obratu, preto sme otvorili viaceré. Nie som úplne oprávnená sa k tomu vyjadriť, ale myslím si, že časom bude aj kamenná predajňa.

Posledné týždne na mňa cieli náborová kampaň, vraj hľadáte viacero ľudí do tímu. Čím to je, že stále hľadáte zamestnancov?

Mohlo by sa zdať, že sa u nás rýchlo striedajú ľudia, no nie je to tak. Jednoducho extrémne rastieme. Ako terajšia office manažérka to zažívam z prvej ruky. Len za posledný týždeň prišlo päť nových ľudí a naplánované sú ďalšie pohovory.

Našlo by sa tam niečo pre študentov z FMK? Prijímate aj stážistov?

Ja by som chcela, aby sme viac využívali stážistov. Väčšinou ten človek u nás zostane. Dokonca niektorí ľudia z firmy sú ešte študenti. Aktívne nevypisujeme ponuky, ale keď nám študent napíše, tak ho normálne zaradíme do výberového konania. Teraz nebol na to čas, keďže HR oddelenie hľadalo ľudí primárne na full-time. To je tiež sranda. Pred dvomi rokmi sme o HR oddelení ani nesnívali a teraz toho majú vyše hlavy.

Prejsť však z listovej tváre dedka k škrečkom a smajlíkom je veľký skok a nezvyk. No viem si predstaviť aj horšie veci.

Takže, ak to bude čítať nejaký študent, ktorý by mal záujem, tak má šancu.

Určite áno, stačí napísať.

Mimochodom, máš v tíme ešte niekoho z FMK?

Minimálne na marketingu je ich desať.

Otázka na záver. Koľko párov veselých ponožiek máš doma?

Och, neskutočne veľa. Keď som sa naposledy sťahovala, v jednej obrovskej škatuli boli len ponožky. Aj teraz mám na sebe nové, drakulovské. (smiech) Zaujímavé je, že som predtým nikdy nenosila farebné ponožky. Teraz mám len tie naše a občas kombinujem aj dva rozdielne dizajny.

Eva Toráčová (28)
Pochádza z Častej ležiacej kúsok od Trnavy, čo o nej prezrádza aj mierny prízvuk. Titul z marketingu na FMK získala v roku 2018, hneď na to ju prijali do Dedolesu, kde pracuje doteraz. Počas štúdia sa výrazne angažovala v kabinete eventov, brigádovala v PR agentúre Neuropea či na marketingovom oddelení v Zľavomate. Varenie, punk, metal, veľa koncertov a keď sa podarí, aj sedem festivalov za rok – tak sa dajú zhrnúť jej najväčšie koníčky.

Jedinečné startupy prichádzajú na trh s kúskami, ktoré ťa svojsky odprezentujú. To, že sú domáce, ich viac smeruje skôr na kvalitu ako kvantitu. Obliekať sa netradične a zapisovať si poznámky do žurnálu nie je len výsada hipsterov. Zo slovenských značiek si môžeš ľahko vytvoriť takmer kompletný outfit alebo si zaobstarať tričko, ktorým pobúriš pár okoloidúcich. Začneme hneď zhurta.

Mamke

„Nepáčime sa všetkým, a to je náš cieľ,” prezentuje sa drzá a vyzývavá značka – Mamke. Nebojí sa povedať to, čo si myslí a možno aj viac. Prostredníctvom svojich produktov dávajú jej tvorcovia najavo ich názor na situáciu, ktorú musíš vnímať s istou dávkou nadnesenosti. Ak chceš vyzerať svojsky a originálne, tieto kúsky ti v šatníku nepostoja dlho. V dňoch, kedy jednoducho nebudeš mať chuť na ľudí, budú tričká tvojou voľbou číslo jedna. Ich citáty ťa buď oslovia alebo nad nimi prekrútiš očami. Značka Mamke sa nebude páčiť každému. Môže ťa však prekvapiť tým, že jej humor pekne zapasuje do tvojho. Vážne o tom ešte rozmýšľaš?

Ľúbené

Ako by povedal Sládkovič, nemožno ju neľúbiť. Tak, ako hory prenášajú lásku, môžeš aj ty tú svoju prenášať prostredníctvom produktov Ľúbené. Slovenská značka je totiž stvorená pre milovníkov prírody a turistiky. Získa si ťa možno práve svojou jednoduchosťou, pastelovými farbami a ilustráciami na poctivých plecháčikoch. Produkty doslova vyzývajú k tomu, aby si sa vydal do hôr a bezstarostne sa stratil v okolí našej domoviny. Ľúbené prináša na slovenský trh produkty, ktoré si nájdu miesto v skrini každého dobrodruha a s hrdosťou si ich bude hýčkať.

VULVORA

Táto slovenská dizajnérska značka pri svojej práci vsadila na minimalizmus. Prostredníctvom svojich produktov ponúka ľuďom hlas, a teda možnosť vyjadriť sa. Jej témou sú najmä ženy, rovnosť pohlaví a ľudské práva. Túto myšlienku aplikuje doslova „na seba”. Produkty udržiavajú ideu slow fashion módy. Sú cenovo vyššie, ale o to kvalitnejšie.

Značka je jedinečná aj vďaka potlači, ktorá nesie samotné posolstvo na každom kúsku oblečenia. Hoci sa sústreďuje na ženské práva, ich móda je unisex. Jeden z dizajnov je napríklad odpoveď na prezidentské voľby 2019. Poukazuje na to, že citová sloboda v láske nemá byť otázkou politických diskusií ani vecou verejnou. Zasahovanie do tejto oblasti vníma ako vysoko intímne. Každý dizajn od značky VULVORA vypovedá hlbokú myšlienku.  

Onaque

Mladý start-up prichádza s myšlienkou inakosti v obliekaní. Do veľkej miery sa inšpiruje našími solúnskymi bratmi. Jeho rozpoznávacím znamením je najmä plne farebný dizajn. Na produktoch okrem ilustrácií nájdeš aj trefné texty s lokálnou tématikou našich dobrodincov a známych osobností. V krátkosti, ide o zmes tradície s novodobými neduhmi. Dôvtip a nadhľad je pre značku Onaque charakteristický. Nebojí sa humoru a plne ho využíva. Poukazuje na typické hlášky a spája ich s nápadnou grafikou. Vyobrazenú ich nájdete na potlači tričiek, tenisiek a krytoch na mobily. 

BeWooden

Prírodným materiálom nikdy nepokazíš žiadny doplnok. Práve drevo sa stalo základnou surovinou pri výrobe doplnkov od BeWooden. Príbeh zakladateľov začal práve snahou obnoviť tradičné remeslá. Preto vyrobili prvé drevené motýliky. Neskôr sa im podarilo prebiť i stereotyp a doplnok spopularizovali aj pre ženy. Okrem toho vyrábajú obľúbené brošne, náhrdelníky, peňaženky a tašky. Ich základnou surovinou zostáva naďalej drevo, hoci sortiment sa nápadne rozšíril. Dnes sú ich produkty známe tiež v zahraničí, a to najmä v severských krajinách a Českej republike. 

HOFFEbelts

Tieto kvalitné opasky vychádzajú spod rúk šikovným remeselníkom zo Slovenska so zárukou na celý život. Vznikli ako opätovné oživenie rodinnej tradície, hoci ich začiatky boli veľmi tŕnisté. Značku HOFFEbelts vytvoril otec a jeho synovia. Z dlhoročných skúseností hlavy rodiny a podnikateľských schopností mladých ľudí vznikol ucelený koncept. Dnes predávajú vlastnoručne vytvorené opasky. Jedinečnosť im pridáva aj voľba vlastného gravírovania ľudovými vzormi a možnosť vložiť vlastný odkaz alebo venovanie na vnútornú stranu opasku. 

Peelo

Obrovské množstvá odpadu sú problém, s ktorým sa naša príroda potýka každý deň. Dvojica mladých Slovákov sa rozhodla čeliť mu a pomôcť našej planéte. Prišli s jednoduchou myšlienkou. Jej realizácia pomáha obmedziť tvorbu odpadu, ktorý je výsledkom neustáleho balenia produktov do jednorazových obalov. Zakladatelia Martina a Tomáš vytvorili multifunkčné voskové obaly, ktoré môžeš využiť opakovane. Máš jedinečnú možnosť zabaliť svoje potraviny tak, aby mohli dýchať a potom využiť obal znovu. 

Kvitok

Predstavujem ti ručne vyrábanú kozmetiku plnú prírody. Je prvá svojho druhu na Slovensku a od bežných značiek sa odlišuje v mnohom. Spája čistotu prírodných zdrojov, aromaterapiu a zároveň aj vedu. Veľmi dbá na životné prostredie. V súvislosti s tým produkty nie sú testované na zvieratách a zakúpiš ich výlučne len v ekologických obaloch.

Mylo

Barb je žena, ktorá začala vyrábať mydlá vo svojom voľnom čase. Neskôr ručne tvorila aj iné kozmetické produkty a po čase sa rozhodla, že založí vlastnú firmu – Mylo. Jej produkty sú rýdzo slovenské, prírodné a počas výroby berie ohľad aj na životné prostredie. Spája jednoduchosť a čistotu a v rámci svojej značky šíri aj osvetu. Robí tak prostredníctvom blogu, kde hlbšie rozoberá inšpiratívne témy ohľadom krásy.

madebythe:

Môže sa stať, že prejde niekoľko rokov štúdia a ty sa neposunieš tam, kde by si chcel byť. Presne tomu chce The Žurnál predísť. Viesť si zápisník ešte stále nie je prežitkom. Zdá sa, že v dobe online poznámok a kalendárov má hmota papiera stále cenu. Pokiaľ si veci zapíšeme fyzicky na papier, máme tendenciu ich dodržiavať viac. Koncept Madebythe: prišiel na trh s podrobne rozpracovaným zápisníkom, ktorý je navrhnutý tak, aby ti poskytol všetko nevyhnutné. Dáva ti možnosť chopiť sa svojich myšlienok, svojím obsahom však zostáva minimalistický.

Pokiaľ ťa baví čmárať si svoje plány a povinnosti, potom diár nezapadne prachom. Naopak, môže ti poskytnúť cielenejší prístup k žitiu. Doslova sa prispôsobí tvojej osobe. Si viac marketér alebo kreatívec? V madebythe: si môžeš vybrať formát, ktorý je ti bližší.

Okrem toho v spolupráci s portálom Hikemates vytvorila značka nové plagáty. Ide o poustre, ktoré zachytávajú krásu slovenskej prírody. Výťažok z nich zlepšuje Slovensko. Peniaze totiž putujú k neziskovým organizáciám, ktoré sa starajú ochranu slovenskej prírody, podporu tradičných remesiel a značenie turistických chodníkov.