Keď mi v mysli skrsol tento nápad, myslela som si, že to bude rýchlo realizované a napísané. Cieľom bolo dať šancu Tindru a trom mužom zo sveta dating apps. Dohodnúť sa na stretnutí s opačným pohlavím však bolo zložitejšie ako s akýmkoľvek respondentom.

Pracovať na reportáži som začala ešte pred skúškami, keď som namiesto učenia začala swipovať na Tindri a vyhovárala sa, že predsa robím zadanie do školy. Časom som si písala s tromi adeptmi, ktorí by ma nemuseli na prvom stretnutí pripraviť o obličku.

Prvé (ne)stretnutie

Na moje nešťastie študoval jeden z nich na rovnakej fakulte. Písali sme si asi tak týždeň a chlapec vyzeral byť celkom fajn. Dohodli sme sa na stretnutí v Bratislave a na návšteve galérie. Bola som nadšená, že to ide celkom jednoducho a ešte viac z toho, že je niekto ochotný zavítať so mnou do kultúrnej inštitúcie.

Samozrejme, že to tak pekne nedopadlo. Deň pred stretnutím som dostala správu, že na stretnutie nemôže doraziť, lebo sa mu zmenili plány. Jasné, je to pochopiteľné. Náhradné stretnutie navrhol na iný deň po skúške. Súhlasila som. Toto stretnutie sa však dodnes nekonalo, keďže mladík sa rozhodol vypariť z konverzácie bez vysvetlenia.

Zmena plánov

Medzitým som však udržiavala aj iné písomné kontakty. Zrazu môj týždeň vyzeral tak, že s jedným sa stretnem vo štvrtok, s ďalším mám ísť von v sobotu. Bolo to hrozné a vzrušujúce zároveň. Jedno stretnutie sa však uskutočnilo a sama som tomu neverila. Mladík sa zastavil v Trnave, kde sme uskutočnili prechádzku po parku a intenzívne sedenie na lavičke. Mali sme bežnú konverzáciu, kde sme sa samozrejme chceli bližšie spoznať. Stretnutie dopadlo v dobrom podtóne a rozlúčili sme sa objatím. Ten istý večer mi prišla správa, že by sa rád stretol znovu.

Mňa však čakalo ďalšie sobotňajšie stretnutie. A na moje a vaše prekvapenie, tiež bolo zrušené. Neviem, či opačné pohlavie nepozná vynález nazývaný kalendár, alebo ho dokáže zmohnúť tzv. soplík. V tom momente sa mi to už vôbec nezdalo vtipné. Naplánovaný sme mali piknik pri Dunaji, čo znelo zaujímavo. Sobotu som však strávila medzi štyrmi stenami na internáte.

Prekliate plány

Chlapec zo stretnutia, ktoré naozaj aj bolo, však nezaháľal, a tak sme sa dohodli na ďalšom. Naším plánom bolo ísť venčiť psíkov do Slobody zvierat. Všetko bolo dohodnuté, mala som vystúpiť na zastávke Bratislava-Vinohrady a vyskúšať jeho skúter alebo auto. Stačilo len dopraviť sa na miesto.

Komplikácie nastali, keď som pre meškanie MHD nestihla vlak. Bola som rozhodená, ale našťastie spoje medzi Trnavou a Bratislavou sú častejšie ako trnavská hromadná doprava. Počkala som 20 minút na ďalší vlak. Keď som ho konečne videla, mala som dobrý pocit, že konečne ide všetko podľa plánu. 

Našla som si jedno voľné miesto a pripravovala sa psychicky na stretnutie. Hudbu zo slúchadiel však prerušilo hlásenie sprievodcu. Vlak bude meškať asi pätnásť minút. To si niekto zo mňa robí srandu. Pätnásť minút sa však dá prežiť, mohlo by to byť aj horšie. A práve že aj bolo – z pätnástich minút bolo zrazu 30 a z 30 bolo 50. V tomto okamihu to moje nervy nezvládali, hlavne preto, že sme nemali ako stihnúť čas vyhradený v útulku na venčenie. Z vlaku som napokon vystúpila a večer strávila pozeraním hokeja.

Po tejto skúsenosti som fakt už začala veriť, že túto reportáž nikdy nenapíšem a že je naozaj prekliata. S mladíkom, s ktorým som mala ísť na piknik, sme zistili, že obaja radi hráme bedminton. A tak sme sa zhodli, že zahrať si jednu partičku by mohla byť zábava. Začal mi písať, kedy mi končí skúška, aby mohol objednať kurt.

Nečakala som, že to berieme až takto vážne, ale bola som rada, že aspoň to bude nejaké adrenalínové stretnutie. O pár hodín som však obdržala správu, že zajtrajšie stretnutie nebude, keďže robí až do večera. V ten moment som už nerozumela ničomu.

Posledná kvapka

Samozrejme, že som nezabudla aj na tretí kontakt. S mladíkom som začala konverzáciu o futbale, keďže som na profile videla, že ho má rád. To, že ja futbal nenávidím a príde mi neskutočne nudný, som opomenula. Deň pred stretnutím mi napísal, že sa môžeme stretnúť pri Eurovei a že má vymyslený plán.

Prekvapujúcim plánom bola prechádzka popri Dunaji, predieranie sa cez davy turistov a ďalšie intenzívne sedenie na lavičke. Toto stretnutie sa už začalo zaujímavo, keď sa mi chlapec sťažoval na svojho spolubývajúceho. Keď som sa opýtala, prečo je taký zlý, odpoveď bola: „Je východniar“. Pre niekoho, kto pochádza z východu, som sa nad tým pousmiala a brala to s nadhľadom. 

Konverzácia sa však pohybovala na plytkej úrovni a jediné, o čom sme vedeli zaryto diskutovať, boli tohtoročné majstrovstvá sveta v hokeji. Od Dunaja sme sa presunuli na zelenú strechu obchodného centra. Užili sme si ďalšie sedenie na lavičke a konverzácie o našich záujmoch. Tam sa aj naše stretnutie skončilo a odchádzala som s pocitom, že sa už nikdy neuvidíme. A určite to bolo takto vnímané z oboch strán. Toto stretnutie sa našťastie zrealizovalo, ale bolo mojou poslednou kvapkou.

Všetko je tak ako má byť. Alebo aj nie?

Neviem, čo mi mali tieto stretnutia ukázať, ale rozhodla som sa, že sa začnem sústrediť radšej sama na seba. Swipovanie na Tindri vymením za lepšie spoznanie samej seba. Celkový výsledok tohto experimentu nedávam za vinu len online zoznamke a opačnému pohlaviu. Som však rada, že som tomu dala šancu a presvedčila sa, že hľadanie niekoho na dating apps je zložitejšie ako chytanie Pokémonov.

Príbeh mojich starých rodičov začal v autobuse. Pochádzali z jednej dediny, ale nepoznali sa. Navzájom si padli do oka až v autobusovom spoji, keď cestovali do práce.

V súčasnosti o takomto začiatku vzťahu počujeme len zriedkavo. Technologický pokrok sa dotkol aj zoznamovania. Ľudia nemusia prechádzať rizikom odmietnutia neznámou osobou na ulici. Stačí, že si stiahnu aplikácie, ktoré im podľa stanovených požiadaviek vyberú ideálneho partnera.

Podľa psychológa Aleša Bednaříka štúdie naznačujú, že online zoznamovanie možno považovať za druhý či dokonca prvý najčastejší spôsob kontaktovania sa s ľuďmi, ktorí nás potenciálne zaujímajú.

„Na online zoznamke je vysoká pravdepodobnosť, že ak niekoho oslovím, ide o niekoho, kto je tiež pripravený zoznamovať sa. V reálnom živote nevieme, či daný človek je zadaný, a tak riskujeme odmietnutie,“ dodáva.

Síce spoločenské konštrukty zvyknú presadzovať zoznamovanie sa v reálnom priestore, príbehy Marcely a Michaely sú dôkazom, že aj známosť z online priestoru môže mať šťastný koniec.

Od písania k oltáru

Marcela sa s ľuďmi cez internet spoznávala ešte pred rozmachom zoznamovacích aplikácií. Zvykla si tak krátiť čas prostredníctvom sociálneho média Pokec. V roku 2017 si začala písať so svojím dnes už manželom. Nedávala tomu veľkú váhu, pretože konverzácia prebiehala skôr na kamarátskej úrovni.

Písali si približne štyri mesiace. Aj napriek tomu, že ich od seba delili stovky kilometrov, rozhodli sa stretnúť. „Asi na tri dni si rezervoval penzión. Napokon si však pobyt predlžoval, lebo sme sa dali dokopy. Počas tých dní sme boli dokonca na prechádzke na mieste, kde sme si nedávno kúpili dom,“ spomína na začiatky vzťahu.

Po piatich rokoch spečatili lásku svadbou a prvým dieťaťom. To, že daným spôsobom spozná svojho manžela, nečakala. Vždy sa skôr prikláňala k možnosti, že životného partnera spozná počas štúdia na vysokej škole.

Ani Michaeline začiatky na zoznamovacej aplikácii Tinder nevyzerali úspešne. Zvykla naraziť na ľudí, ktorým nešlo o bližšie prepojenie. Vysvetľuje: „Keď som bola veľmi znechutená, prestala som ho používať, avšak časom som sa k nemu opäť vrátila. Na štvrtý alebo piaty pokus som tam narazila na Jakuba, môjho manžela.“

Prvú správu si vymenili na jej narodeniny. Písali si približne dva týždne. V tom čase študovala v Brne, kde sa aj prvýkrát stretli. Rovnako ako Marcela, nečakala, že si danou cestou môže nájsť muža.

Ich prvé rande považuje za komické. Predtým sa ešte nikdy nestretli, no strávili spolu celý víkend. „Mala som pripravený aj únikový plán, že mi zavolá kamarátka s tým, že ma súrne potrebuje. Nemuseli sme ho však použiť, lebo od prvého momentu bolo všetko super,“ spomína na prvé chvíle stretnutia.

Zo začiatku som sa veľmi hanbila, keď som tam stretla niekoho, koho poznám osobne.

Pozerali romantický film, pri ktorom sa snažila nerozplakať, aby mu hneď neukázala svoju citlivú stránku. Plakať však začal on, čo Michaela považuje za jeden z prvých momentov, kedy si uvedomila, že z jej strany cíti asi niečo hlbšie než len fyzickú príťažlivosť.

„S Jakubom by sme sa za normálnych okolností pravdepodobne nestretli. Študovala som v Brne, pričom som pochádzala zo Žiaru nad Hronom. Tinder mi ho zachytil úplne náhodou, keď pracovne prechádzal okolo môjho rodného mesta,“ dodáva.

Spoznanie (ne)známych tvárí

Ako tvrdí psychológ Bednařík, na online zoznamkách môžeme prísť do kontaktu s ľuďmi z nášho blízkeho okolia. Osloviť tak vieme človeka, o ktorom už máme nejaké základné informácie.

Roman svojho súčasného priateľa prvýkrát videl ešte pred vzájomnou zhodou na zoznamke. Bol si kúpiť cigarety v jednej z trnavských trafík, kde náhodou pracoval Patrik. O pár dní sa mu ozval v aplikácii Grinder, či to nebol on v jeho práci.

Po týždni sa ich konverzácia presunula na sociálnu sieť Snapchat. Ich prvé stretnutie prebehlo na nezvyčajnom mieste. V Trnave sa otvorila predajňa Action, kde sa Roman chcel ísť pozrieť. Patrik sa mu ponúkol, že pôjde s ním. Onedlho sa dali oficiálne dokopy, pričom aktuálne tvoria pár osem mesiacov.

Skúsenosť so zoznamovacími aplikáciami mal aj pred svojou momentálnou známosťou. Navštevoval ich ešte pred dovŕšením plnoletosti. K vzťahom, ktoré vznikli daným spôsobom, bol ale skeptický. Spoznal však takto aj svojho bývalého priateľa Artura, čo mu zmenilo názor.

Vtedy po trojdňovej konverzácii si dohodli stretnutie. V tom čase robil DJ-a na akcii v Prievidzi. Vzhľadom na to, že Artur pochádzal z Viedne, jeho cesta na Slovensko bola mierne komplikovaná. „Prišiel počas môjho setu. Keď som dohral, našiel som ho a bol trocha opitý, lebo sa veľmi hanbil,“ spomína Roman. O pár dní išiel za ním do Viedne, kde sa jednodňový výlet premenil na predlžený víkend a nakoniec to prerástlo do vzťahu.

Pocity sociálnej stigmy

Adela si prvýkrát stiahla zoznamku po rozchode. Napriek tomu, že ide o bežnú možnosť spoznávania, cítila sa zahanbene: „Zo začiatku som sa veľmi hanbila, keď som tam stretla niekoho, koho poznám osobne. Boli aj situácie, kedy mi písali na Instagram, čo tam hľadám.“

Psychológ Bednářik vysvetľuje: „Online zoznamovanie už dávno nie je parketa pre zúfalých alebo hľadačov známostí na jednu noc. Ide o štandardnú, bežnú vec, ktorú robia dokonca aj staršie generácie.“

Zo svojho prvého zoznamkového stretnutia má Adela zmiešané pocity. Iniciatíva išla z jej strany, ale asi po polroku zistila, že dotyčný mal v tom čase priateľku.

O niekoľko rokov narazila na ďalšiu nevydarenú známosť, ktorá si chcela uspokojiť len sexuálne potreby. Zistila to hneď na prvom stretnutí, pričom dala jasne najavo svoj nezáujem. Urazený chalan sa s ňou rozlúčil so slovami, že zbytočne išiel za ňou cez celú Ostravu.

Avšak ani takéto skúsenosti ju neodradili a na daný druh zoznamovania nezanevrela. V januári 2023 spoznala svojho súčasného priateľa, ktorý ju ohúril najmä kvôli spoločným záujmov. Po niekoľkých dňoch sa mu ozvala prostredníctvom sociálnej sieti Instagram, kde sa medzitým začali sledovať. Konverzácia sa síce vyvíjala správnym smerom, no bez dôvodu jej prestal odpisovať.

Po troch mesiacoch sa ich cesty opäť stretli. Napísal jej dlhú správu, v ktorej jej všetko vysvetlil. Potešilo ju to, ale kvôli povinnostiam nemala čas na rozvíjanie konverzácie. V lete sa jej zas ozval s pozvaním na kávu. Z jej strany to bolo len na kamarátskej úrovni: „Strávili sme spolu asi šesť hodín. Rozprávali sme sa o všeličom, pričom som začala mať pocit, že by som sa s ním ešte rada stretla.“

Neraz som sa stretla s chlapom, ktorý tvrdil, že má 180 centimetrov a napokon bol odo mňa nižší.

Potom ju ale čakal semester v zahraničí, odchádzala do Gdaňska na Erasmus. Pred odletom sa s ňou chcel ešte rozlúčiť. „Doniesol mi kvety. Bol iniciatívny, veľmi sa mi to na ňom páčilo. A hneď na druhom rande padla prvá pusa,“ dodáva.

Ich ďalšie stretnutie prebehlo po mesiaci, pričom sa nieslo v zvláštnej atmosfére. Avšak rozhodli sa to neukončiť. Momentálne sú spolu štyri mesiace a má pocit, že môže ísť o niečo dlhodobé.

Risk nemusí byť vždy zisk

Ľudia často považujú online zoznámenia prostredníctvom aplikácií za jednu z možností ako naletieť podvodníkom. „Keď sa spoznáme s niekým, kto je úplne cudzí, nevieme, či nám prejavuje svoju ozajstnú identitu,“ poukazuje Bednářik na jedno z rizík.

Súhlasí s tým aj Adriána, ktorá nevie, či by daný druh zoznamovania opäť skúsila. Aj napriek tomu, že tak nadviazala svoj momentálny vzťah, myslí si, že v internetovom priestore sa nachádza veľa ľudí, s ktorými to nemusí skončiť dobre.

Melánia počas posledných šiestich rokov vystriedala viacero podobných aplikácií. „Neraz som sa stretla s chlapom, ktorý tvrdil, že má 180 centimetrov a napokon bol odo mňa nižší,“ spomína na jednu z negatívnych skúseností.

Za nedostatok považuje aj to, že muži sa vedia ľahšie rozprávať so ženou online. Na stretnutiach dochádza k opaku, kedy sa konverzácia premieňa na trápne ticho. Výnimku netvorí ani klamanie o vzťahovom statuse.

„Ľudia chodia na zoznamky s konkrétnym cieľom. Buď v podobe chatovania, sexu alebo hľadania si vzťahu. Nie sú tam len tak pre nič a je im jasné, že bude o nich prejavovaný záujem. Naopak, keď ide človek napríklad do baru, nevie, či druhá strana bude mať záujem o zoznámenie,“ pripisuje na záver jedno pozitívum online zoznamkám.