Zima bez tradičných vianočných trhov

Mesto nebude v tomto roku organizovať tradičné trhy s názvom Advent v Trnave. Dôvodom je zhoršujúca sa epidemiologická situácia súvisiaca s ochorením COVID-19 a aktuálne preventívne opatrenia.

„Za normálnych okolností by už v tomto čase mali bežať prípravy a komunikácia s predajcami pre podujatie Advent v Trnave naplno. Počet infikovaných však stúpal a do 15. novembra bol na území Slovenska vyhlásený núdzový stav. Žiaľ, je nepravdepodobné, že bude možné usporiadať toto podujatie pre veľké množstvo návštevníkov,“ informovala hovorkyňa mesta Veronika Majtánová.

Viceprimátor Trnavy, Tibor Pekarčík, doplnil, že vedenie má snahu Trnavčanom spríjemniť predvianočný čas iným spôsobom, ktorý bude z epidemiologického hľadiska bezpečný.

Zelený kríček sa má konečne dočkať kompletnej obnovy

Trnavčania by sa budúci rok mali konečne dočkať sľubovanej kompletnej rekonštrukcie Zeleného kríčka. V návrhu rozpočtu na rok 2021 mesto vyčlenilo investíciu 1,4 milióna eur. Mestské zastupiteľstvo by rozpočet malo schváliť na začiatku novembra.

Naplánovaná je výmena konštrukcií oboch vozoviek Zeleného kríčka. Robiť sa budú nové chodníky a cyklochodníky, vrátane lávky cez Trnávku. Na pešom ťahu v priestore pred Kopplovou vilou sa vytvorí priestor s fontánou a sedením.

Existujúce predajné stánky sa nahradia centrálnym objektom, v ktorom sa budú nachádzať verejné toalety a priestor s komerčnou funkciou. Súčasťou stavby je aj návrh nového verejného osvetlenia, prípravy pre kamerový systém či sadové úpravy vrátane závlahového systému.

Primátor Trnavy Peter Bročka avizoval obnovu tejto lokality ešte v novembri 2016, kedy zverejnil aj vizualizácie jej budúceho vzhľadu.

Otvorené vonkajšie terasy gastropodnikov aj v zime

Medzi novinky, ktoré Trnava má, patrí aj fakt, že umožní prevádzku exteriérových terás reštaurácií, kaviarní a podobných podnikov aj v zimných mesiacoch.

Za prenájom mestských pozemkov na tieto účely zaplatia prevádzkovatelia len 1 euro za celú zimu. Obvykle odvádzajú mestu nájomné vo výške 20 centov za meter štvorcový na deň. Osobitnú dobu nájmu od 16. novembra 2020 do 28. februára 2021 pre nich schválilo mestské zastupiteľstvo.

V tomto roku sa prvé sezónne terasy v centre Trnavy objavili už začiatkom marca. Po 16. marci ich podnikatelia v dôsledku opatrení počas prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19 zrušili. Po uvoľnení opatrení sa terasy pred prevádzky opäť vrátili a počas leta mnohým podnikom pomáhali prežiť náročné obdobie.

Úspešná Trnava počas Európskeho týždňa mobility 2020

Európsky týždeň mobility je iniciatíva zameraná na udržateľnú mobilitu v mestách, ktorú každoročne na medzinárodnej úrovni organizuje Európska komisia.

Trnava za svoju tohtoročnú kampaň získala hneď dve ocenenia – prvé miesto v kategórii Originálna aktivita a druhé miesto v kategórii Efektívne trvalé opatrenia. Do národnej kampane ETM 2020 sa v tomto roku zapojilo 55 samospráv. Udeľovanie ocenení sa konalo online prostredníctvom videokonferencie v pondelok 19. októbra.

Originálnou aktivitou ocenenou prvým miestom bolo zapečatenie automobilu na nádvorí radnice. Pečať tvorila viac než dvojmetrová koláž kresieb detí z Centra pre deti a rodiny.

Druhé miesto získal projekt Trnavská rodina na kolesách, ktorý mal túto jeseň odštartovať svoju skúšobnú prevádzku systému výpožičiek pre verejnosť. Hoci koronakríza tieto plány zmenila, veríme, že na budúci rok sa kolesá cargobicyklov roztočia naplno.

„Úspech našej kampane nás veľmi teší. Centrálnu tému Čistejšia doprava pre všetkých sme doplnili o heslo dve sú viac ako štyri. S týmto motívom sme sa pohrávali vo viacerých aktivitách. Hlavnou myšlienkou bolo, že využitie našich vlastných nôh, bicyklov či kolobežiek je dobré pre nás i naše okolie. Navyše má neporovnateľne menší dopad na životné prostredie, pretože nezanecháva takú vysokú uhlíkovú stopu ako cesta autom,“ hovorí Petra Vráblová, koordinátorka ETM za Mesto Trnava.

Dnes, keď je v hre zdravie a život celej populácie, si množstvo ľudí začína uvedomovať, akú nezastupiteľnú úlohu majú objektívne médiá v spoločnosti. Jakub Goda z Denníka N nedávno vo svojom článku analyzoval, k akým zdrojom informácií sa ľudia v tejto kríze obracajú. Podľa jeho analýzy, väčšina populácie sa v ťažkých časoch obracia na seriózne a dôveryhodné správy. Žiaľ, menej uspokojivé je to, že nové konšpiračné teórie a hoaxy o čipovaní šíria aj niektorí poslanci z NR SR.

Návštevnosť médií rastie, príjmy klesajú

Marcové merania spoločnosti Median SK v rámci projektu aDmeter ukazujú, že médiám rastie návštevnosť každým týždňom o desatiny percent. Konzumácia elektronických médií dosahuje rekordy, za čo môže aj tzv. multiscreening – sledovanie viacerých obrazoviek naraz. Väčšinu času trávime doma, a preto nie je nič neobvyklé, ak pri pustenej televízii, sledujeme video na YouTube a popritom na smartfóne kontrolujeme, čo je nové na sociálnych sieťach.  Napriek tomu, že počet návštevníkov webov stále stúpa, ich príjmy, pochádzajúce prevažne z inzercie, klesajú. Predaj tlačených novín tiež dopláca na situáciu okolo koronakrízy. Filmový priemysel má prísť o miliardy.

Denník N zverejnil porovnanie mesačnej návštevnosti desiatich najväčších spravodajských webov podľa IAB Monitoru. Marec tohto roku sa porovnával s minuloročným aprílom. Poradie prvých dvoch priečok zostalo rovnaké – vedú Aktuality.sk, za nimi je SME a na tretie miesto sa dostala Pravda. Prvé Aktuality.sk zaznamenali výrazný nárast v počte návštevníkov webu. Kríza v podobe výpadku inzercie, sa ich však dotýka rovnako. Prepúšťať síce neplánujú, avšak, všetkým zamestnancom klesne od apríla plat o 20%. Nadriadení tak plánujú ochrániť pracovné miesta ich zamestnancov.

SME odomyká nové články na hodinu

Príjmy denníka SME tvorí z veľkej časti predplatné od čitateľov, preto má množstvo článkov zamknutý obsah. Výstupy však poskytuje aj bezplatne. K takým patria videá na YouTube či obľúbené podcasty, ako sú Dobré ráno, Klik, Zoom či Rozhovory ZKH. Značná časť ich tvorby je venovaná aktuálnym udalostiam a problémom spojených s koronakrízou. Denník sa, rovnako ako iné médiá, obracia na svojich fanúšikov s tým, že podporu vo forme plateného obsahu potrebuje dnes viac ako kedykoľvek predtým. Na novú situáciu s úbytkom príjmov, či už z inzercie, alebo z abonentného predaja, reaguje zaujímavou stratégiou, ktorou sa inšpiroval v zahraničí. Na svojom webe sprístupňuje SME všetky články prvú hodinu úplne zadarmo, potrebná je len registrácia. Či ide o efektívny marketingový krok, zistíme s odstupom času.

Denník N s novou rubrikou

Najmenej zasiahne pokles inzercie zrejme Denník N, ktorý žije najmä z predplatného. V marci bol šiestym najčítanejším webom na Slovensku, čo sa odrazilo aj na zvýšení počtu predplatiteľov na zhruba 55-tisíc. Podľa šéfa webu Denníka N Tomáša Bella, nad prepúšťaním ani nepremýšľajú. Práve naopak, ich snahou je práve v tejto situácii prinášať čo najviac kvalitných a užitočných správ.

S novou iniciatívou prichádza N-ko na svojom webe. Na stránke uvádzajú: „Aj v čase kríz a pandémií sa dejú aj pozitívne veci, no v záplave negatívnych správ zanikajú. Preto sme vytvorili novú rubriku 100 slov pre radosť.“ Prispievateľmi sú rôzni ľudia. Zdôverujú sa so slovami, ktoré po prečítaní môžu spôsobiť jemné zdvihnutie kútikov.

Všetky tri spravodajské médiá informujú nepretržite online prostredníctvom tzv. minúty po minúte. V časovej následnosti je tak možné sledovať, čo sa deje naprieč krajinami po celom svete v súvislosti s koronakrízou. Tento formát sa najčastejšie využíva počas mimoriadnych udalostí, akými boli voľby alebo dôležité súdne konania. Keďže je súčasná situácia mimoriadne nepredvídateľná, je takmer nemožné venovať sa každej správe detailne a do hĺbky. „Minúta” je preto efektívny a atraktívny nástroj, ako podať všetky informácie rýchlo a stručne.

Markíza reaguje promptne

Televízia Markíza reagovala zrejme najrýchlejšie spomedzi televíznej konkurencie, predbehla aj verejnoprávneho vysielateľa. Väčšinu večerného spravodajstva venuje práve téme pandémie a jej dôsledkom na rôzne aspekty života. Do svojho programu zaradila Koronavírus: Mimoriadnu reláciu s moderátormi Michalom Kovačičom, Zlaticou Švajdovou-Puškárovou či Gabrielou Kajtárovou, ktorá sa ako moderátorka osvedčila pred parlamentnými voľbami. Relácia v živom prenose tak nahradila vysielanie seriálu Horná Dolná či Susedov. Do Markízy prichádzajú diskutovať na túto tému viacerí odborníci – virológovia, ekonómovia, politici, zdravotníci alebo štatistickí experti.

V utorok 21. apríla niesla táto relácia názov Koronavírus na Slovensku: Ako ďalej?. Časť, kde diskutovali ľudia, ktorí majú osud Slovenska v rukách, si podľa portálu Stratégie pozrelo celkovo 473-tisíc divákov starších ako 12 rokov. V relácii sa prostredníctvom videohovoru spájajú aj s ľuďmi z ich domovov, prípadne ďalšími odborníkmi.

Situáciu v slovenských médiách nám sprostredkovali aj traja absolventi FMK v rámci diskusie Médiá v čase pandémie. Pýtali sme sa ich,  čo sa zmenilo počas novej situácie v ich práci a ako sa prispôsobilo Rádio Vlna, denník SME či spravodajstvo RTVS. Odpovede môžete nájsť v priloženom zázname z diskusie.

https://www.facebook.com/AttelierSK/videos/231778044814355/

http://https://www.facebook.com/AttelierSK/videos/231778044814355/

RTVS spustilo nové relácie, rozhýbu seniorov a zabavia deti

Nové relácie pridáva do vysielania aj RTVS. Jedna má názov Encyklopédia prevencie. V desaťminútovom programe sa snaží pomôcť najmä rizikovej skupine seniorov zvládnuť krízu a posilniť svoje psychické a fyzické zdravie. Moderátorka Katarína Brychtová je cieľovej skupine určite veľmi blízka a známa aj z predchádzajúcich formátov. Motivačný a povzbudzujúci efekt posilňuje aj predvedenie cvičenia od olympijského víťaza Mateja Tótha s jeho otcom.

Na Dvojke pribudol vzdelávací program Školský klub: hodinka z triedy bez kriedy. Nejde však o klasické vyučovanie, ale skôr o zábavnú a tvorivú činnosť pre deti na prvom stupni základnej školy, pri ktorej sa môžu niečo naučiť.

Kvôli novej situácii zažívajú médiá a televízie problémy s natáčaním rôznych šou a relácií. Mnoho projektov jednoducho muselo prerušiť výrobu, alebo odložiť na neurčito. Písali sme o tom, že RTVS odložila anketu OTO a prerušila natáčanie Zem spieva. Markíza pozastavila natáčanie seriálu Oteckovia. Relácie televízie JOJ ako Inkognito či Sedem, sú po novom bez účasti komparzu.

Dezinformácie buď mlčia, alebo priveľmi kričia

Dôležité je tiež sledovať činnosť webov, ktoré spĺňajú všetky atribúty o pochybnom a nedôveryhodnom obsahu – označované za dezinformačné alebo konšpiračné. Ich zoznam, ktorý je tvorený a schvaľovaný radom odborníkov, je dostupný aj na webe konspiratori.sk. Pri téme pandémie sa spoliehajú na stratégiu spochybňovania vzdelaných a profesionálnych odborníkov, vedeckých poznatkov, prípadne medikov.

Tieto weby reagujú na koronavírus rozmanito. Kým niektoré dezinformačné weby prinášajú „nové odhalenia“ v podobe obrovského množstva zavádzajúcich informácií, ďalší zvolili úplne odlišný prístup. O víruse mlčia. Ťažko povedať, či si uvedomujú fatálne dôsledky predkladaných dezinformácií, alebo dôvodom je, že nedokážu konkurovať serióznym médiám, či už v čítanosti alebo informovaní o tých najvážnejších témach s najaktuálnejšími dátami.

A ako na hoaxy a dezinformácie reagujú politici? Nové zloženie vlády sľubuje akčný plán pre boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám. Plánuje tiež podporovať iniciatívy, ktoré proti takýmto správam bojujú. Kým sa však bude na Facebooku vyskytovať šírenie masovým zdieľaním, je nutné zaujať vlastný postoj pri každej príležitosti. Zatiaľ si zrejme treba zvyknúť na to, že akákoľvek nová udalosť príde, vždy tu bude tento typ správ, ktorý ešte aj pred oficiálnymi číslami, prichádza s inou, alternatívnou a šokujúcou „pravdou“.

Zdroj: omediach.com, hnonline.sk, dennikn.sk, rtvs.sk

Aké atribúty musí spĺňa objektívna reportáž, ktorá sa pustí do vysielania?
Hlavne musí poskytnúť priestor obidvom stranám. Bez vyjadrenia dotknutej strany ťažko nazvať reportáž objektívnou. Jednoducho poskytnúť priestor všetkým zúčastnením.

TV JOJ sa snaží svojimi reportážami dostať bližšie k divákom, ktorí si myslia, že niektorým reportážam chýba serióznosť.
Ja osobne to tak nevidím. Myslím si, že TV JOJ čo sa týka tém, sú vážne. Sú politické, sociálne alebo zdravotné. Vieme byť rovnako seriózni ako iná televízia. Naopak si myslím, že v poslednom čase sa skôr spravodajstvá iných komerčných televízii zvyknú približovať k spôsobu spracovania reportáži TV JOJ. To, že poviete niečo ľudskou rečou, nepoužívate v niektorých prípadoch odborné termíny, ale sa snažíte problém vysvetliť ľudsky, neznamená, že to nie je seriózne. Práveže to znamená, že sa snažíte, aby tej reportáže porozumelo čo najviac ľudí.

Novinár je človek ako každý iný. Mal by mať imunitu proti odpočúvaniu?
Myslím si, že odpočúvaný môže byť ktokoľvek, ak je na to zákonný dôvod. Ale nemyslím si, že tento posledný prípad súvisiaci s Ministerstvom obrany, bol práve ten prípad. Neboli žiadne zákonné dôvody na to, aby boli konkrétni novinári odpočúvaní. V tomto prípade to nepovažujem za správne. Ale nemyslím si, že by mali mať novinári imunitu paušálnu. Novinár je v prvom rade občan. V prípade, že robí niečo nezákonné, tak ho odpočúvať pokojne môžu. Je to smutné, ale stať sa to môže. V tomto prípade naši redaktori neboli odpočúvaní. Nemyslím si, že robia niečo nezákonné. Nie je teda dôvod, aby boli naši redaktori odpočúvaní.

Bol už prípad, keď redaktor nakrútil negatívnu reportáž o nejakej firme, ktorá si platí drahú reklamu v televízií a musela ju z vysielania stiahnuť?
Nemyslím si, že to platí. Mali sme niekoľko prípadov, kde sme robili reportáže o firmách, ktoré sú reklamnými klientmi TV JOJ. Čo sa týka televízie, nepristupuje sa k nim inak. Stále je to vecou spracovania. Keď niekto urobí chybu, tak vieme na ňu poukázať.

Môže vyjadriť redaktor svoj názor na internete?
Je to jeho právo. Nevidím v tom nič zlé. Redaktor je právny človek, ktorý ma svoj názor. To, že ho nemôže prezentovať v spravodajstve je tá hranica, ktorá mu dáva, že toto si môže dovoliť povedať do vysielania. Vo vysielaní musia odznieť fakty. Nemôžeme mu odobrať právo na názor, aby si ho vyjadril vo fórach. Či už na blogoch, sociálnych sieťach alebo kdekoľvek inde. Pokiaľ sa to nedotýka jeho práce, nevidím v tom žiadny problém. V tom zmysle, pokiaľ tieto názory neprenáša do reportáže.

Všimol som si, že redaktori JOJ-ky majú aj pracovné profily na facebooku. Prečo?
Naši redaktori majú dva profily. Jeden je pracovný a druhý súkromný. Na pracovnom profile bežne komunikujú so svojimi respondentmi. Môžu to byť politici alebo pracovníci štátnej správy. Facebook je nový a moderný spôsob získavania informácií. Redaktorovi to viac-menej uľahčuje komunikáciu s ľuďmi. Svoj súkromný profil používajú na komunikáciu so svojimi priateľmi.
[alert]

Profil

Eva Nocarová je absolventkou Marketingovej komunikácie UCM. Svoju kariéru odštartovala na Demokratickej únii Slovenska. Neskôr pracovala v reklamnej agentúre a na Ministerstve kultúry SR. V TV JOJ začínala ako asistentka generálneho riaditeľa. Šéfovala vydaniu Črepiny plus a Noviny plus. V súčasnosti pôsobí ako vedúca vydania Novín a TopStar. Jej úlohou je pomáhať redaktorom nájsť vhodné témy. Hovoriť s nimi v spôsobe spracovania reportáží tak, aby boli pre diváka na jednej strane zaujímavé a na druhej strane objektívne.

[/alert]

Takže to bola náhoda?
Nie, náhoda to určite nebola. V podstate vo mne dozrelo isté životné rozhodnutie a spomínaný oznam prišiel náhodou v tom období. Dispozície k tej práci sa ale prejavovali už dávno. Recitovala som, na všetkých podujatiach som vždy konferovala a pracovala tak s mikrofónom. Rada som vystupovala a ešte radšej som sa prezentovala. Kolegovia sa ma však pýtali, prečo som sa na túto cestu vybrala až tak neskoro (v 38- ich rokoch). Za socializmu bol Slovenský rozhlas jedinou rozhlasovou stanicou na území Slovenska a nebola takmer nijaká šanca prepracovať sa tam, pretože tam pôsobili staré kádre, ktoré tam boli „odjakživa“. Po páde komunizmu, vďaka duálnemu systému, začali vznikať nové alternatívne médiá a všade boli potrební kvalifikovaní a hlasovo nadaní ľudia, a tak som využila túto šancu.

Ako prebiehal konkurz?
Musím povedať, že to bol úžasný zážitok,  na ktorý nikdy nezabudnem. O pozíciu sa uchádzalo asi dvesto ľudí a ja som bola spomedzi nich jedna z najstarších, a tak som si povedala, že to sa mi určite nemôže podariť. Konkurz trval počas celého dňa a bol rozdelený na tri kolá. Čím som postupovala ďalej a ďalej, tým som bola nadšenejšia a nemohla som tomu uveriť. Keď ma vybrali do poslednej štvorky, tak som ihneď utekala k manželovi do práce (v tej dobe ešte neboli mobilné telefóny, pozn. redaktora) povedať mu, že ma vybrali. On mi na to odpovedal: „Ja som to vedel.“

Po pôsobení v Slovenskom rozhlase ste sa stali redaktorkou rádia Twist. Aké dôvody vás viedli k odchodu z verejnoprávneho média? Ako sa vám v ňom pracovalo?
Pôsobenie v rádiu Twist je veľmi podstatná časť môjho mediálneho života. V začiatkoch Rádia Twist ma pozvali na konkurz, prijali ma a začalo sa  krásnych 13 rokov tvorivej roboty, ktoré ma posunuli výrazne dopredu. O tom, že som prešla do komerčného média rozhodli najmä nočné služby v SRo, ktoré boli veľmi náročné. V Rádiu Twist som sa naučila samostatne a tvorivo pripravovať spravodajstvo – najskôr správy, neskôr spravodajskú reláciu, dokonca som robila aj editorku. V tomto rádiu bolo všetko modernejšie, rýchlejšie, technicky dokonalejšie a flexibilnejšie. Rádio Twist svojím progresívnym moderným spravodajstvom zasiahlo aj do politickej klímy. Malo neopakovateľnú, takmer  rodinnú atmosféru a ľudia z Twistu sú všade úspešní. Som rada, že som mohla byť pri tom a dodnes z toho žijem. Do SRo som sa vrátila po 13-tich rokoch po tom, ako Twist zanikol. Veľa ľudí z Twistu teraz robí v SRo.

Profesionálne sa teda venujete predovšetkým spravodajstvu. Aj z komentárov na internete sa dozvedáme, že si svoju prácu robíte dobre a zodpovedne a ponúkate relevantné spravodajstvo. Aký je  váš názor na súčasné televízne spravodajstvo?
Súčasné spravodajstvo je postavené na princípe, že je zaujímavé len vtedy, ak hovorí o niečom negatívnom. Je to časť ľudskej povahy a to je v poriadku, no iba do určitej miery.  Dobré spravodajstvo je vyvážené, človek má byť po jeho zhliadnutí informovaný o aktuálnom dianí a má mať možnosť vytvoriť si svoj názor. Po jeho skončení nemáme mať pocit skončiť so svojím životom, či s ním v dezilúzii pokračovať. Napriek tomu všetkému, stále  nachádzame v spravodajstve fakty, no sú trochu účelovo poskladané, lebo ich cieľom je zaujať pozornosť diváka či poslucháča.

Vašimi rukami prechádza mnoho moderátorov a redaktorov. S akými chybami sa pri ich školení najviac stretávate?
Jednotlivé chyby sa stále opakujú. Niekto má jeden nedostatok, ďalší zasa iný a v podstate sa tieto nedokonalosti striedajú. Mojou úlohou a úlohou mojich kolegov je tieto chyby napraviť. Medzi najčastejšie hriechy patrí umelá výstavba pri interpretácii textu, čiže nepochopenie textu. Tiež neraz riešim otázky artikulácie, správneho dýchania alebo hľadania výpovede, teda správneho využívania dôrazov. Televízni moderátori zasa prichádzajú s problémom zlého kontaktu s kamerou a nesprávnou komunikáciu s divákom. Ide buď o prílišnú prezentáciu seba samého alebo defenzívnu pozíciu u málo výrazných redaktorov.

A čo tak najväčšie moderátorské hviezdy na Slovensku? Sú bezchybné?
Nebudem týchto moderátorov menovať, no ich najväčším problémom je, že ako náhle sa dostanú na určitú priečku v kvalite, tak ich médiá začnú používať veľmi často a tento jav vždy týmto moderátorom uškodí. Ak si moderátori neustrážia frekvenciu výskytu na televíznej obrazovke, nastane prejedanie sa zo strany diváka. Tento systém tak viac moderátorom uškodí ako pomôže, pretože dôjde k prirodzenej strate ich pokory, ktorú mali na začiatku kariéry a to ich oberá o kredit profesionality. Niektoré moderátorky správ zasa neustále opakujú tú istú chybu a ani sa nesnažia dozvedieť, o aký nedostatok ide a odstrániť ho. Fungujú s ňou celé roky a ľudia si myslia, že je to správne.

Diváci a poslucháči by mohli občas nadobúdať dojem, že televízie a rádiá nekladú veľký dôraz na jazykový prejav moderátorov. Je to naozaj tak? Aké sú príčiny?
Spôsobuje to fakt, že mnohí manažéri riadiaci médiá, nedoceňujú túto problematiku. Stačí im, keď sa predáva tovar. Jedným slovom, manažéri médií starostlivosť o jazyk nedoceňujú, no redaktori a moderátori sami cítia, že sa chcú v tejto oblasti vzdelávať a buď vyhľadajú pomoc alebo tlačia na vedúce osobnosti, aby im zabezpečili nejaké aktivity v tomto smere.

Dokážete ešte sledovať televíziu a počúvať rozhlas nezaujato, bez toho aby ste si všímali chyby moderátorov a redaktorov?
Som profesionálne deformovaná. Samozrejme, vnímam obsah, no v akom rozsahu, tak to závisí od interpretačnej zložky prejavu. Ak je v interpretačnej zložke príliš veľa chýb, tak nie som schopná odosobniť sa. Jednoducho povedané, každý jazykový prejav potrebuje vyváženosť obsahu a formy. Obsah sa spája s formou, a ak je tá forma zlá nie som schopná vnímať obsah. Ihneď sa vo mne naštartuje adrenalín, rozčúlim sa, komentujem a frflem. Moja rodina vie o tom svoje.

Ste porotkyňa a lektorka na workshopoch lokálnych staníc LOToS, ktorý sa koná každý rok. Idú slovenské lokálne médiá smerom dopredu?
Z mojich skúseností môžem povedať, že regionálne médiá sa určite posúvajú dopredu. Pred siedmimi – ôsmimi rokmi, keď som prišla do poroty bola situácia horšia ako v súčasnosti. Napríklad pribúda stále viac lokálnych médií, aj keď medzitým za istý čas  niektoré zanikajú. Decentralizácia vysielania na konkrétny región, mesto či obec je zreteľná. Vývoj hovorí jednoznačne za regionálne vysielanie, ktoré má zároveň omnoho väčšiu zelenú oproti minulosti. Regióny sa tiež čoraz viac dostávajú aj do celonárodných médií. Môžeme si všimnúť, že aj v celoplošných médiách sa častejšie využívajú príspevky z regiónov. Niektoré televízie majú na nich dokonca postavené svoje vysielanie. Už dávno sa upustilo zo spravodajstva, kde sa hovorilo iba o vrcholovej politike.

Na našej fakulte prednášate prezentačný seminár a verbálno-komunikačné praktikum. Čo by ste poradili študentom, ktorých snom je stať sa redaktorom alebo moderátorom?
Ak je to naozaj to, čo chcú v živote dosiahnuť, tak by si za tým mali ísť. My na mojich seminároch dávame iba návod, ďalej musia to, čo sa dozvedia na seminári rozvíjať vo svojom súkromí. Ak to však naozaj niekto úprimne chcel, tak svoj cieľ dosiahol a mám také skúsenosti, že sa to stalo. Musel však za tým tvrdo ísť, pracovať na sebe a nenechať sa odradiť. Mnohí ľudia si po zhliadnutí nejakej relácie pomyslia, že prácu moderátora by zvládli aj oni. Nemajú však žiadne skúsenosti a médiá prahnú po ľuďoch, ktorí už niečo vedia a niečo vo svojej profesii skúsili. Dnes v tomto fachu prevláda požiadavka univerzálneho človeka. Musíte dobre vyzerať, mali by ste sa vedieť vyjadrovať a mať v sebe štipku novinárskej zvedavosti, aby ste vedeli ísť aj do terénu. Ak chcete byť úspešní, aspoň zo začiatku musíte práci venovať všetok svoj čas. Ak toto  všetko máte, je veľký predpoklad, že médiá sa o vás budú biť.

[alert]

Profil

Janka Zvalová vyštudovala slovenský jazyk a estetickú výchovu na FFUK. Po revolúcii využila šancu a stala sa hlásateľkou v Slovenskom rozhlase. Neskôr prijala ponuku Rádia Twist, kde trinásť rokov pôsobila ako moderátorka a redaktorka spravodajstva. V súčasnosti opäť pôsobí v Slovenskom rozhlase, kde pripravuje Žurnál Rádia Regina. Ako porotkyňa sa pravidelne zúčastňuje celoslovenskej prehliadky lokálnych televízií LOToS a venuje sa tiež konzultáciám a školeniam pre moderátorov a redaktorov. Na FMK pôsobí už 10 rokov. Je autorkou dvoch publikácií: Keď si sadáme za mikrofón a Čo musíme vedieť ešte pred tým, ako začneme hovoriť.

[/alert]