Zistenia podľa výskumníkov naznačujú, že návštevy miest s bohatým výskytom vtáctva môžu lekári odporúčať ako doplnkovú terapiu pri liečbe duševných porúch. Kvôli novým výsledkov výskumu tiež zdôraznili potrebu lepšie chrániť životné prostredie a zlepšiť biodiverzitu v mestských, prímestských a vidieckych oblastiach. Ich cieľom je zachovať biotopy vtákov.

Prelomové zistenie

Štúdia s takmer tisíctristo účastníkmi sledovala každodennú ľudskú interakciu s vtákmi prostredníctvom aplikácie Urban Mind. V priebehu dvoch týždňov účastníkov z Európy, USA, Číny a Austrálie vyzvali, aby v náhodných intervaloch zaznamenali ako sa cítia. Účastníci uvádzali, či sú šťastní alebo vystresovaní, či vidia stromy a tiež či sa v ich okolí nachádza vtáctvo.

Vedci zistili, že priemerné skóre duševnej pohody účastníkov sa zvýšilo, keď videli alebo počuli vtáky. A to aj medzi tými, ktorí priznali, že im bola diagnostikovaná depresia. Potrebujeme vytvárať a podporovať prostredie, najmä mestské prostredie, kde je život vtákov stálou črtou,“ vyjadril sa Andrea Mechelli, profesor včasnej intervencie v oblasti duševného zdravia na King’s College London pre The Guardian.

Je neuveriteľné náročné motivovať niekoho s depresiou, aby cvičil.

Dodal, že pozitívny vplyv stretnutia s vtákmi na ľudí s depresiou bol významný. Súvisí to najmä s tým, že mnohé intervencie, ktoré pomáhajú takzvaným “zdravým ľuďom”, nefungujú u jedincov s diagnostikovanými duševnými ochoreniami: „Vieme, že s cvičením sa každý cíti lepšie. Je však neuveriteľne náročné motivovať niekoho s depresiou, aby cvičil. Kontakt s vtákmi je však uskutočniteľný oveľa jednoduchšie.”

„Vtáčí spev bol kedysi prirodzeným soundtrackom pre všetky ľudské životy a je hlboko zakorenený v našej psychike. Spája sa s jarou, obnovou a prichádzajúcimi dobrými časmi. Preto musíme zabezpečiť, aby príroda neutíchla,” dodal Adrian Thomas, člen Britskej kráľovskej spoločnosti na ochranu vtáctva.

Slovensko zatiaľ podobnú štúdiu nezrealizovalo

Psychologička Jana Šeligová sa zatiaľ stretla s výskumami potvrdzujúcimi pozitívny vplyv domácich zvierat na deti, akými sú hipoterapia či kanisterapia.

Svojim klientom všeobecne odporúča pobyt v prírode, ktorého súčasťou spev vtákov často je. No hovoriť o predpisovaní vtáčieho spevu ako liečebnej metódy je podľa nej zatiaľ príliš trúfalé. Ide skôr o kombináciu viacerých faktorov, ktoré umožňujú čo najlepší liečebný efekt. Medzi ne patria príroda, pokoj, čerstvý vzduch, nízka úroveň stresu, prípadne fyzická aktivita v podobe prechádzky lesom.

Všeobecná pravda je, že príroda lieči.

O psychickú pohodu sa podľa nej treba starať pravidelne. Podobne ako o svoje zuby – ak si ich prestaneme čistiť, začnú sa kaziť. Pokiaľ začneme chodiť do prírody a vyhľadávať vtáčí spev, môže to mať určitý priaznivý efekt. To však neznamená, že je zrazu všetko vyriešené.

„Neviem odpovedať ani na to, prečo mal vtáčí spev pozitívny efekt na respondentov inak, než tou všeobecne overenou pravdou, že príroda lieči,“ dodáva Šeligová. Zároveň súhlasí, že v prípade, ak by vtáčí spev z prírody zmizol, na ľudskej psychike by sa to mohlo odraziť negatívne.

Zoológ Ján Dobšovič dodáva, že vtáčí spev je sezónna záležitosť – vtáky spievajú hlavne na jar počas hľadania partnerky, prípadne obhajovania územia. Podobne priaznivo účinný by však mohol byť aj birdwatching, ktorý sa dá praktizovať celoročne.

Vtáctva výrazne ubúda

Možno je to len ťažko predstaviteľné, no naše lesy pomaly utíchajú. Nedávny výskum vtákov hniezdiacich na území Európskej únie ukazuje, že od roku 1980 vymizol každý šiesty vtáčí jedinec – spolu takmer 600 miliónov vtákov.

Rovnaká situácia je aj na našom území. Najväčšími problémami sú intenzifikácia poľnohospodárstva a vytváranie monokultúrneho prostredia. Problémom je taktiež veľké svetelné znečistenie spoločne s chemizáciou a následnou likvidáciou hmyzu, ktorý je vtáčou potravou.

Prieskum verejnej mienky uverejnený koncom septembra minulého roka ukázal, že až 60 % obyvateľov USA neverí médiám. O výsledkoch informovala známa analytická spoločnosť Gallup. Nízke čísla dôvery v mediálne inštitúcie však možno zaznamenať celosvetovo, pričom percentuálny prepad vykazuje taktiež dôvera na Slovensku.

Koncentrácia vlastníctva médií dôvere nepomáha

Politickým dianím rozdelená americká spoločnosť sa odzrkadlila aj v odlišnom pohľade na dôveryhodnosť. Z prieskumu vyplýva, že novinárskej práci nedôveruje 58 % republikánov, 35 % nezávislých a 6 % demokratov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom viera republikánov prudko klesla, a naopak, pri demokratoch mierne vzrástla.

Vzhľadom na to, že bývalý republikánsky prezident Donald Trump opakovane útočí na novinárov a označuje články z dielne serióznych médií za fake news, tieto čísla nie sú prekvapujúce. Za nedôveru voči médiám však nemôže výlučne Trump, keďže voliči Republikánskej strany im neveria dlhodobo. Koniec koncov, činnosť novinárov spochybňoval už v sedemdesiatych rokoch iný republikán – prezident Nixon.

Pre médiá boli nepriaznivé výsledky prieskumu okomentované aj v časopise Forbes. Autorka článku Patricia Barnesová sa v súvislosti s klesajúcou dôverou pýta, čo sa stane, keď médiá budú presadzovať vlastné záujmy na úkor zodpovednej kontroly vlády. Spomína pritom koncentráciu vlastníctva médií do rúk malej skupiny ľudí, čo považuje za možnú príčinu nedôvery k médiám.

Ako príklad uvádza mexického miliardára Carlosa Slim Helúa, ktorý sa v roku 2015 stal väčšinovým akcionárom v New York Times, a šéfa Amazonu Jeffa Bezosa, ktorý od roku 2013 vlastní Washington Post. Barnesová preto dáva do pozornosti otázku, či by niekoho prekvapilo, ak by Bezos nebol priaznivcom Trumpovej obchodnej vojny s Čínou a presadenia protimonopolného zákona v USA. Rovnako sa pýta v prípade Slim Helúa, tentoraz však upriamuje pozornosť na Trumpovo poškodzovanie vzťahov s jeho rodným Mexikom.

Kritika obľúbených politikov ľudí neteší

Viac svetla do problematiky vnáša austrálsky výskum, ktorým vedci zisťovali, čo konkrétne dôveryhodnosť ovplyvňuje. Medzi faktory prehlbujúce nedôveru v spravodajský obsah patrili nepresne podané príbehy v minulosti, zaujatí novinári, netransparentnosť, senzáciechtivosť a pretláčanie vlastnej agendy. Výskum zároveň odhalil, čo pomáha budovať dôveru v médiá. Čitatelia považujú za kľúčové faktory rozsah pokrytia informácií, otvorenosť voči spätnej väzbe či reputáciu spravodajstva a novinárov.

Získať dôveru tých, ktorí sú už voči správam skeptickí, je náročnou úlohou. Ľudia, ktorí médiám dôverujú, prejavili nadšenie a záujem pri príležitosti podieľať sa na zlepšení aktuálneho postavenia médií. Naopak tí, ktorí médiám nedôverujú vo všeobecnosti ani nehľadali možnosti, ako súčasnú situáciu zlepšiť.

Viac ako štvrtina Američanov nechápe rozdiel medzi spravodajským a redakčným obsahom.

Sociológ Michael Schudson rozoberá v časopise pre profesionálnych novinárov Columbia Journalism Review ďalšie príčiny možnej nedôvery v mediálny obsah. Keďže analytické žánre – s priestorom pre vlastnú interpretáciu autora – začali v žurnalistike postupne dominovať, význam objektívneho spravodajstva, ktoré odpovedá na základné spravodajské otázky, sa zmenšil. Vinou toho ostalo na čitateľoch, aby sami rozpoznali rozdiel medzi faktickými informáciami a informáciami vychádzajúcimi z úsudku novinára. Význam tohto tvrdenia zvýrazňuje fakt, že viac ako štvrtina Američanov nechápe rozdiel medzi spravodajským a redakčným obsahom.

Na tieto skutočnosti nadväzuje Schudson s tým, že možno nastal čas, kedy by mali novinári uznať, že nepíšu len z nezainteresovaného úsilia o pravdu. Keďže celé roky popierajú, že by ich osobné hodnoty mali niečo spoločné s tým, ako pristupujú k informovaniu verejnosti, nebude to jednoduché. Dokladá to myšlienkou, ktorá hovorí o tom, že novinári sa držia svojich profesionálnych hodnôt rovnako pevne ako lekári Hippokratovej prísahy.

Aj keď sú médiá vo vytváraní obsahu čoraz viac zodpovednejšie a presnejšie, politikou polarizovaná spoločnosť im prestáva dôverovať. Novinári totiž podrobujú priamej či nepriamej kritike ich obľúbených politikov alebo politické strany, s ktorými sú stotožnení. Veľa ľudí preto nebude veriť médiám aj naďalej. Nezáleží pritom na relevantnosti jednotlivých údajov, ktoré sú v článku predložené. Namiesto zaujatia kritického pohľadu nad vážnymi informáciami je podľa amerického sociológa ľudskejšie obviňovať posla danej správy.

Najdôveryhodnejšia je RTVS, najmenej bulvárne médiá

Údaje, ktoré prezrádzajú viac o dôveryhodnosti médií na Slovensku priniesol oxfordský inštitút Reuters pre štúdium žurnalistiky v tohtoročnej štúdii Digital News Report. V nej je uvedené, že slovenské mediálne prostredie sa vyznačuje populárnymi súkromnými televíznymi stanicami, dôveryhodným verejnoprávnym vysielateľom a silnými onlinovými médiami. Aj napriek tomu dôvera v médiá klesá nadol a v súčasnosti sa nachádza na 28 %. V porovnaní s minuloročnými výsledkami ide o päťpercentný prepad.

Slováci považujú za najdôveryhodnejšie médium verejnoprávneho vysielateľa RTVS (67 %), ktoré predbehlo spravodajskú televíziu TA3 len o jedno percento. Spomedzi denníkov sú na tom najlepšie Hospodárske noviny (58 %). Naopak, v rámci online médií veria čitatelia najviac portálu Aktuality.sk (58 %), ktorý je zároveň na vrchole rebríčka top onlinových médií. Medzi tradičnými médiami obsadila prvé miesto televízia Markíza. Najväčšiu nedôveru vzbudzuje u respondentov bulvárny denník Nový Čas (36 %) nasledovaný portálom topky.sk a Plus 7 dní (oba 31 %).

Hoci dôvera v prácu novinárov každoročne klesá, potešujúce môže byť aspoň zistenie o vyššom počte predplatiteľov digitálnych médií. Vlani platilo za obsah na internete o štyri percentá menej čitateľov ako je tomu tento rok (12 %).

Koronakríza zvýšila dopyt po serióznom spravodajstve

Na druhej strane koronakríza spôsobila, že ľudia opäť začali viac konzumovať obsah produkovaný dôveryhodnými médiami, a tak mnohé z nich prekonávali rekordy v návštevnosti. Potvrdzujú to viaceré výskumy realizované v prvej polovici minulého roka.

Analýzu slovenského facebookového prostredia uskutočnil Denník N, ktorý pozoroval celkovo 30 účtov. Zastúpenie mali po desať stránok bulvárne, seriózne a problematické médiá. Cieľom bolo zistiť počet interakcií od používateľov na jednotlivých stránkach.

Z údajov vieme vyhodnotiť, že dôveryhodné médiá dosahovali v marcových meraniach, kedy sa u nás objavili prvé prípady koronavírusu, väčší počet interakcií než v období parlamentných volieb. Záujem mali čitatelia aj o bulvárne správy. Stagnáciu alebo len minimálny rast však zaznamenali problematické médiá. Aj napriek tomu, že analýza odhalila zvýšený záujem o seriózny obsah, dezinformácie stále oslovujú veľké množstvo ľudí a ich popularita dlhodobo stúpa.

Počas koronakrízy stúpla sledovanosť aj televízii. Svedčia o tom výsledky merania adMeter. Zatiaľ čo pred zavedením opatrení proti koronavírusu sa priemerný strávený čas s médiami pohyboval okolo šesť a pol hodiny, neskôr vzrástol na viac ako sedem hodín denne. Za nárastom do významnej miery stojí sledovanosť televíznych staníc. Ľudí zaujímali predovšetkým spravodajské kanály, čo pocítila najmä TA3, ktorej sledovanosť sa v porovnaní s predchádzajúcim víkendom zvýšila vtedy o 400 %.

Facebook hodnotí kvalitu médií

Výraznejší záujem o spravodajský obsah sa neprejavil len v našom internetovom priestore. Pred dvomi rokmi prepracoval Facebook funkciu News Feed tak, aby na úkor správ zobrazovala viac obsahu od priateľov. Táto zmena ale poškodila spravodajským stránkam, ktorých návštevníci prichádzali primárne z Facebooku. Viaceré médiá sa preto rozhodli hľadať návštevníkov inde. Dôsledkom toho začala sociálna sieť strácať svoje dominantné postavenie spravodajského centra.

Podľa denníku New York Times však verejný dopyt po informáciách o koronavíruse zabezpečil médiám znovu obrovský prílev návštevníkov z Facebooku. Denník Washington Post získal za dva týždne o 119 % viac kliknutí ako za rovnaké obdobie v predchádzajúcom mesiaci. Podobný trend, dokonca aj vyšší, evidovali tiež ďalšie médiá ako The Times či NBC News. Vysvetlenie možno hľadať aj v tom, že sociálna sieť zmenila svoje algoritmy v prospech kvalitných vydavateľov.

Prostredníctvom mediálneho skóre kvality NEQ (news ecosystem quality) spustila hodnotenie 100 najlepších vydavateľov. Tento nástroj sa tak stal ďalším faktorom, ktorý určuje, ktoré správy zobrazuje News Feed používateľom. Skóre kvality daného médiá znižuje napríklad používanie clickbait nadpisov či zdieľanie dezinformácií.

Po tom, ako vypukla pandémia, hľadali používatelia informácie prevažne u vydavateľov s vyššou hodnotou NEQ. Medzi spravodajské organizácie, ktoré boli na tom najlepšie patrili CNN, The Times či Washington Post. Tento fakt bol však zlou správou pre médiá s nižším skóre ako britský bulvárny denník Daily Mirror, ktorý prišiel o 28 % návštev, informuje ďalej denník New York Times.

Vianoce sú asi najkrajším obdobím roka. Vôňa medovníkov, kapustnice alebo punču nás každý rok vtiahne do vianočnej nálady. Aj keď je myšlienka čarovných sviatkov na celom svete rovnaká, jednotlivé krajiny sa predsa len od seba v mnohom líšia. Rôzne tradície, hlavné jedlo, ale aj vianočné pečivo je v každej krajine úplne odlišné. A práve na vianočné sladkosti sme sa zamerali v tomto článku.

Francúzsko – Bûche de Noël

Francúzske vianočné pečivo sa nazýva Bûche de Noël, čo môžeme preložiť ako vianočný zvitok alebo roládu. Ide o dezert z jemného čokoládového cesta, ktorý je plnený bielou čokoládou, mascarpone a karamelizovaným kokosom. Vo svete je Bûche de Noël známy aj ako Yule Log, čo v preklade znamená vianočné poleno v kozube, ktoré sa zapálilo počas sviatku zimného slnovratu a horelo celú noc. Preto aj tento francúzsky vianočný dezert pripomína svojím tvarom aj povrchovou textúrou drevené polienko.

https://www.instagram.com/p/BrSlK_qBy_s/?igshid=1xrea2uji2hu0&fbclid=IwAR1frbJNF7T7rW2-qzIwANsbKEHRliq25R2nhxUXzVV5Ff4MQKWtvxFDFiQ

Španielsko – Turron

V Katalánsku sa s obľubou traduje, že cukrár, ktorý sa volal Pablo Turrons, vynašiel v Barcelone začiatkom 19. storočia, počas vojny o španielsku korunu, mandľový nugát. Na jeho výrobu použil zásoby mandlí a medu, ktoré ešte zostali v obliehanom meste.

Pravdepodobnejšie však je, že pochúťku si so sebou priniesli do Španielska arabskí dobyvatelia. V obci Jijona, pri meste Alicante, ju vyrábali Maurovia a Židia dávno pred Pablom Turronsom, a to pod názvom chalva. Aj keď je koláč známy po celom Španielsku, podáva sa predovšetkým na Vianoce. Strediskom jeho výroby naďalej zostáva dedinka Jijona. Medzi základné suroviny, ktoré budete potrebovať na prípravu, sú i naďalej mandle a med.

Švédsko – karamelky Knäck a Kola

Žiadne švédske Vianoce sa nezaobídu bez karameliek Knäck a Kola. Spolu s ischokladom, ľadovou čokoládou, sú najtypickejšími vianočnými pochúťkami všetkých Švédov. Ich textúra sa líši v závislosti od toho, akú vysokú teplotu zmes dosiahne skôr, ako ju odstavíte z ohňa. Knäck a Kola sa od seba líšia iba pridanými surovinami. Do Knäcku sa pridávajú mandle a plní sa do malých košíčkov, zatiaľ čo Kola pripomína klasické karamelky a balí sa do papierikov.

Nemecko – Dresdner Stollen

Nemecká vianočná štóla vznikla v Drážďanoch už v 15. storočí. Ubehlo pol tisícročia a označenie Dresdner Stollen sa stalo ochrannou známkou, ktorú môžu používať iba pekári a cukrári v Drážďanoch a v okolí. V saskom meste sa v čase adventu koná i Slávnosť Drážďanskej štóly. Pečie sa od novembra, pretože tradičná kysnutá vianočná štóla ponúka jedinečnú zmes chutí po dvoj až trojtýždňovom odležaní v chlade. Tvar štóly má pripomínať Ježiška – novorodeniatko v zavinovačke. Pochúťka by sa nemala krájať skôr ako po štedrovečernej bohoslužbe, pretože má chrániť dom od chorôb a nešťastia.

https://www.instagram.com/p/B5hfXKxIZNx/

Rusko – Pryanik

Ruský perník alebo medový chlieb sa vyrába od 9. storočia pôvodne z ražnej múky, medu a bobuľového džúsu. Do zmesi sa časom pridali ďalšie prírodné zložky, ale až po tom, ako sa v 12. a 13. storočí začal obchod so Stredným východom a Indiou. Perníky boli zvyčajne zdobené klinčekmi, zázvorom a citrusovými plodmi. Ruský Pryanik sa dá urobiť dvoma spôsobmi. Buď ako čajové pečivo alebo v podobe bochníka (Tula Pryanik), na ktorý sa odtlačí drevený lis na vytvorenie dekorácie.

Rakúsko – Linzer Kekse

Pôvodom tohto vianočného pečiva je rakúske mesto Linz. Nachádza sa v severnej časti krajiny a je to tretie najväčšie mesto Rakúska. Mesto bolo založené Rimanmi a počas niekoľkých rokov ho mnohí považovali za dôležitý obchodný bod. Inšpiráciou pre linecké sušienky je slávna Linzer Torte, ktorú vytvorili po prvýkrát v 17. storočí. Zaujímavosťou je, že ide o najstarší recept. Linzer Torte, rovnako ako sušienky, je z mandľového cesta so zaváraninami v strede. Tieto orechovo-maslové sušienky sú veľmi populárne v celom Rakúsku a Nemecku.

Poľsko – Chrusciki 

Chrusciki alebo anjelské krídla sú klasické poľské sušienky, ktoré sa pripravujú najmä na Veľkú noc a na Vianoce. Sú krehké a jemné, no najlepšie sú, keď sa podávajú s práškovým cukrom.

Pečivo sa nachádza na vianočnom stole počas celej štedrovečernej večere. Chrusciki sú z nekysnutého cesta a ochutené sú mandľovým extraktom. Cesto sa krája na prúžky, vypráža sa a následne sa popráši práškovým cukrom.

https://www.instagram.com/p/B_ILaIMBIiB/

Taliansko – Struffoli 

Talianske medové guľky, Struffoli, sú veľmi malé chrumkavé kúsky zmiešané s medom a zdobené farebným posypom. Ide o vianočný dezert z Neapolu, ale podobné pečivo sa podáva aj na Sicílii s názvom Pignolata. Tieto malé guľky sú vyprážané, preto sú chrumkavé, no zároveň mäkké vo vnútri. Struffoli sú prevažne z medu a ďalších sladkých surovín, z ktorých sa tvarujú kôpky alebo guľky.

https://www.instagram.com/p/CHYr3SmAASn/

India – Achu Murukku (Rose Cookies)

Rose Cookies sú tradičnou sladkou pochúťkou, ktorá sa pripravuje počas Vianoc. Známe sú aj v Portugalsku, kde sa nazývajú Rose De Coque. Aj napriek tomu, že sa považujú za indickú sladkosť, sú tradičným pokrmom švédskeho a nórskeho regiónu. Okrem Indie sa vyrábajú aj v Turecku, Malajzii, Mexiku a na Srílanke.

https://www.instagram.com/p/CHenkFzlOlR/?utm_source=ig_web_button_share_sheet

Aj keď sú tieto dezerty z rôznych kútov sveta, viaceré z nich sa objavujú na našich vianočných stoloch. U mnohých z nás by sa Vianoce nezaobišli bez sladkej vône rozličných druhov sladkostí, no Vianoce sú predovšetkým o tom, že strávime nezabudnuteľné chvíle v kruhu najbližších.

Francúzsko 
Rodiny vo Francúzsku trávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a netrpezlivo čakajú, kým ich Père Noël naplní darčekmi. O polnoci servírujú na stôl réveillon, ktorý je symbolom očakávania narodenia Krista. Tradičný réveillon obsahuje ustrice, párky, opekanú slaninu, pečenú hydinu, víno, ovocie, šalát a francúzske pečivo, predovšetkým bagety. Ľudí v rôznych častiach Francúzska charakterizujú rôzne zvyky. Napríklad na juhu Francúzska konzumujú bochník chleba rozkrájaný do kríža, pričom prvý kúsok venujú chudobnému človeku. V Alsasku zvyknú podávať vyprážanú hus, v Bretónsku koláče zo pšenice a kyslej smotany. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Atypickým zvykom na severe Francúzska je, že deti dostávajú darčeky na Deň svätého Mikuláša, teda 6. decembra.

Egypt 

U Egypťanov trvá adventné obdobie 40 dní pred Vianocami, počas ktorého sa veriaci pôstia. Znamená to, že nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Štedrý večer oslavujú v nových šatách, v ktorých idú do kostola. Počas slávnostnej večere konzumujú fattu. Príprava pozostáva z vareného mäsa, ryže, chleba a cesnaku. Tradíciou na Prvý sviatok vianočný je vzájomné navštevovanie sa. Aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia, na návštevu donesú špeciálny chlieb.

Maroko 
Maroko je krajinou zmiešaných kultúr a vzájomnej tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam. Stretávajú sa tu moslimovia, kresťania a židia. Moslimovia neoslavujú vianočné sviatky. Podobným sviatkom je Sviatok obety, počas ktorého zarežú a následne zjedia baránka, ktorý predstavuje obetu. Vzhľadom k tomu, že Maročania sú prispôsobivý národ, na vianočných trhoch nájdete predajcov stromčekov. Rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí, Vianoce oslavujú.

Kolumbia 
Kolumbia patrí k národom, ktoré oslavujú vianočné sviatky veselou hudbou, bohatým stolom s pečenou morkou a ozdobeným stromčekom. Štedrý večer si vychutnávajú nielen po boku rodiny, ale aj v kruhu susedov a kamarátov. Býva zvykom, že počas Vianoc majú na sebe niečo nové, aby novou vecou obnovili svojho ducha.

Mexiko 
Mexičania sa na Vianoce pripravujú v období Posady, čo znamená deväť dní pred 24. decembrom. V dedine si domácnosti rozdelia, kto a kedy bude mať Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme nocľah. Domáci stvárňujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na prenocovanie. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov. Sprievod žiada o ubytovanie v troch rôznych domácnostiach, ale príjmu ho až v poslednej, v ktorej sa následne spolu modlia a spievajú Tichú noc. Neskôr usporiadajú zábavu pre deti, na ktorej má jedno z nich zaviazané oči. Pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu, teda misu plnú orieškov, mušlí, pomarančov, sladkostí a cukríkov. Dospelí medzitým popíjajú punč. 24. decembra idú na polnočnú svätú omšu a po nej si spoločne užívajú bohaté hody, na ktoré pozývajú osamelých ľudí, či dokonca bezdomovcov. Zvláštnosťou je, že Mexičania si nerozdávajú darčeky na Štedrý deň, ale až 6. januára. Mexické rodiny pripravujú na sviatok Troch kráľov špeciálny koláč – je v ňom zapečená malá postavička Ježiša.

Austrália 
Austrálčania, na rozdiel od predchádzajúcich krajín, prežívajú horúce Vianoce. Počas Štedrého dňa chodí Santa Claus na pláže, kde sa vozí na záchranárskej lodi, či surfe a rozdáva deťom darčeky. Austrálčania zvyknú počas sviatkov chodiť na výlety k moru, či do prírody. Tiež sa kúpu v bazénoch, hrajú kriket alebo robia domáce práce. Bravčové mäso, morka a šunka sú tradičným vianočným jedlom. Ako dezert obľubujú mäsový koláč a slivkový puding, do ktorého je zvykom zapekať nejakú drobnosť.  Vraví sa, že kto ju nájde, bude mať veľa šťastia.

Filipíny

Vianoce u Filipíncov začínajú už 15. decembra, a to často navštevovanou svätou omšou. Počas nej čítajú príbeh o narodení Krista. Súčasťou Štedrého dňa je Panunuluyanská slávnosť, na ktorej si spomedzi seba vyberajú pár, ktorý stvárňuje Jozefa a Máriu. Spoločne hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme. Na prvý sviatok vianočný je tradíciou hra o narodení Božieho dieťaťa. Na konci omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu, čím dotvárajú biblickú scénu narodenia.

Japonsko 
Iba jedno percento Japoncov verí v Ježiša Krista. Napriek tomu, vianočné dekorácie nesmú chýbať na domoch, či obchodoch. Podľa japonskej tradície plní úlohu Mikuláša kňaz Hoteiosha. Jeho úlohou je obdarúvať každé dieťa darčekmi. V tomto období sa snažia správať poslušne, pretože veria, že ich sleduje.

Vietnam 
Vianočné sviatky predstavujú vo Vietname jednu zo štyroch najdôležitejších osláv v roku. Veriaci poctivo dodržujú kresťanské zvyky. O polnoci idú na svätú omšu a po nej späť domov na slávnostnú večeru. Súčasťou vianočného menu je kuracia polievka. V bohatších rodinách tvorí neodmysliteľnú súčasť večere morka a vianočný puding. K vietnamským zvykom detí patrí nechávanie topánok na Štedrý deň pred dverami.

Autor: Veronika Čokinová