Vždy sa to začne rovnako. Otvorím si Instagram alebo TikTok len na pár minút. A zrazu je polhodina preč. Hlava úplne prázdna, myslenie je spomalené, neviem sa sústrediť a ani si nepamätám, čo som vlastne pozerala. To je brain rot. Tichá hmla, ktorá príde po príliš dlhom čase online.

Zaujímavosťou je, že termín brain rot bol organizáciou Oxford University Press v roku 2024 vyhlásený za slovo roka. Definuje ho ako zhoršenie duševného či intelektuálneho stavu človeka, ktoré vzniká v dôsledku nadmernej konzumácie jednoduchého až bezduchého obsahu.

Keď sa oddych zmení na preťaženie

Psychológovia a neurovedci hovoria, že brain rot nie je len metafora, ale reálny stav duševného preťaženia. Vzniká, keď trávime priveľa času pri obrazovkách a sledujeme nekonečný prúd nenáročných videí či príspevkov. „Je to stav, keď človek prijíma priveľa nekvalitného obsahu, ktorý je ako rýchle občerstvenie pre mozog,“ vysvetľuje Dr. Andreana Benitez z Medical University of South Carolina. Takýto typ stimulácie síce krátkodobo zabaví, no z dlhodobého hľadiska oslabuje schopnosť sústrediť sa, premýšľať a všímať si svet okolo seba.

Štúdie tiež upozorňujú na to, že viac času stráveného pred obrazovkou znamená menej času na osobný kontakt, pohyb a skutočné zážitky. Tie, ktoré mozog skutočne stimulujú a trénujú.

Zabúdame, aké to je, nudiť sa, pozerať z okna, rozmýšľať bez stimulov.

Skoro každý, s kým som sa rozprávala, tento pojem dobre poznal. Na základe môjho „mini prieskumu” medzi študentami deväť z desiatich ľudí povedalo, že o brain rote už počulo. No nedozvedeli sa o ňom z učebníc psychológie, ale z internetu. TikTok ho premenil na vtipný pojem, ktorý vystihuje našu závislosť od obrazoviek.

Rýchle videá, pomalá myseľ

Stačí si spomenúť na virálnu Ballerinu Cappuccinu. Postavičku, ktorá opakuje dookola tie isté tanečné pohyby so zvláštnym zvukom v pozadí. Klip nemá pointu, ale niečo na ňom núti človeka pozerať ďalej. Alebo takzvané split-screen videá, kde sa na jednej polovici obrazovky sa hrá Subway Surfers (mobilná hra – pozn. red.), zatiaľ čo na druhej niekto rozpráva o úplne nesúvislej téme. Cieľom nie je zaujať obsahom, ale udržať pozornosť, aby mozog ani na sekundu nevypadol z prúdu stimulov.

Podobne fungujú aj NPC livestreamy, kde streameri ako postavy z hier monotónne opakujú tie isté frázy ako „ice cream so good“ či „yes, yes, yes“ zakaždým, keď im niekto pošle darček. Súčasťou ich popularity je práve to, že sú zvláštne, až hypnotizujúce. Psychológovia hovoria, že takýto obsah pracujú s veľmi rýchlym cyklom odmeny. Každých pár sekúnd dostávame nový zvuk, pohyb alebo reakciu, čo spúšťa mikrodávky dopamínu. Mozog si na to rýchlo zvykne a začne vyhľadávať podobný typ stimulov.

Algoritmy nás neučia pozornosť rozvíjať, ale trieštiť a brain rot je jej dôsledkom. Videá ako Ballerina Cappuccina, NPC livestreamy či nekonečné satisfying klipy sú obsahom, ktorý nás síce okamžite upúta, no zanechá po sebe len prázdno. Aj keď brain rot znie vtipne predstavuje skutočný problém.

Každý druhý študent z dvadsiatich šiestich, ktorých som sa pýtala odpovedal, že sa po scrollovaní často cíti otupene a unavene. Zvyšok priznal, že sa im to stáva niekedy. Ani jeden človek neuviedol, že sa mu to nikdy nestalo. Je až zvláštne, ako sme si na tú únavu zvykli. Akoby mentálne vyhorenie bolo len ďalšou bežnou súčasťou pripojenia na Wi-Fi.

Láska a nenávisť

A predsa to robíme ďalej. Jeden študent to zhrnul ako love hate relationship (vzťah lásky a nenávisti – pozn. red.). Mnohí to opisujú ako zvláštnu zmes závislosti a frustrácie, z ktorej sa nevedia úplne vymaniť. Našli sa však aj takí, ktorí majú používanie sociálnych sietí pod kontrolou a algoritmy dobre nastavené. Berú ich ako nástroj, nie ako únik.

Chápem to. Sociálne siete sú miesto, kde som v kontakte s ľuďmi, ale aj miesto, kde najviac zabíjam čas. Psychológovia by to nazvali preťažením. Neustále skákanie z jedného videa na druhé nám rozhádže pozornosť. Ja to vnímam skôr tak, že si tým učím myseľ nevydržať ani chvíľu v pokoji.

Ešte päť minút

Najhoršie je to večer. Ležím v posteli a viem, že by som mala ísť spať, ale ruka mi automaticky siahne po mobile. Poviem si: „Ešte päť minút.“ Pozriem jednu správu, jedno video, jeden príbeh a potom ďalší. Zhasnem svetlo, ale displej stále svieti.

Ráno sa zobúdzam unavená a s pocitom, že som si vlastne vôbec neoddýchla. Najprv obviňujem stres, školu alebo počasie, ale viem, že za to môže včerajší večer s mobilom v ruke. Spánok po hodinách scrollovania nie je skutočný oddych. Je plytký, prerušovaný a hlava sa aj po ôsmich hodinách cíti unavená.

A napriek tomu to robím znova. Poznám ten moment, keď sa snažím odložiť mobil, no ruka akosi automaticky znova klikne na TikTok. Nie preto, že by ma niečo zaujímalo, ale preto, že som si na ten pohyb zvykla. Mozog si vypýta rýchlu odmenu. Krátke reelsko, smiech, zvuk a zrazu je minúta preč. Potom druhá, tretia…

Strácame schopnosť byť v pokoji

Uvedomila som si, že už ani neviem súvislo pozerať film bez toho, aby som nesiahla po mobile. Stačí chvíľa, keď sa v príbehu nič nedeje, a už prekliknem na Instagram. Počas učenia sa idem len pozrieť na jednu správu a o desať minút som na videu o receptoch, ktoré nikdy nevarím.

Najťažšie však nie je odložiť telefón. Najťažšie je odolať pokušeniu vziať ho späť do ruky.

Štúdie ukazujú, že už len prítomnosť telefónu na stole znižuje schopnosť sústrediť sa. Aj keď ho nepoužívame, mozog je neustále v pokušení skontrolovať ho, ako keby čakal niečo dôležité. A tak sa učíme rozptyľovať. Stále častejšie a rýchlejšie. Brain rot teda nie je len o tom, že pozeráme priveľa online obsahu. Je o tom, že strácame trpezlivosť. Zabúdame, aké to je, nudiť sa, pozerať z okna, rozmýšľať bez stimulov. Nudu sme vymenili za hluk, ktorý nikdy neutícha.

Sociálne siete sú navrhnuté tak, aby nás udržali pri obrazovke. Každé nové video či príspevok nám dáva drobnú dávku potešenia a po čase si ani nevšimneme, že nám ticho začne prekážať. To je skutočná pasca brain rotu. Nejde len o stratu času, ale o to, že nedokážeme udržať pokoj a prirodzený rytmus mysle.

Zaujímavé je, že aj keď vieme, ako na nás tieto mechanizmy pôsobia, málokedy sa podľa toho správame. Je to trochu ako vedieť, že káva po ôsmej večer nie je dobrý nápad a aj tak si ju dáme. V tej chvíli to pôsobí nevinne. Ale potom sa čudujeme, prečo nevieme zaspať.

Rovnováha, ktorú všetci hľadáme

Aj malé zmeny dokážu spraviť veľký rozdiel. Nie je potrebné odstrániť všetky aplikácie ani odkladať telefón. Stačí si nastaviť krátke prestávky. Nepozerať sociálne siete pred spaním, počas jedla alebo si obmedziť čas v aplikáciách. Už len uvedomenie si, koľko času týmto spôsobom denne strácame, dokáže otvoriť oči.

Niektorí spolužiaci skúšali obmedziť čas strávený na mobile. Väčšina z nich povedala, že im to pomohlo. Už krátka pauza dokáže zmeniť pohľad na deň. Všímate si viac okolie, rozhovory pôsobia hlbšie a čas akoby spomalil. Najťažšie však nie je odložiť telefón. Najťažšie je odolať pokušeniu vziať ho späť do ruky.

Keď si spätne čítam tie odpovede „strata času“, „láska a nenávisť“, „mám to pod kontrolou“ dochádza mi, že všetci len hľadáme rovnováhu. Skúšame nájsť spôsob, ako byť online a pritom sa sústrediť na každodenný život.

Naše hlavy nie sú stavané na nekonečné scrollovanie, ale na premýšľanie, cítenie a načerpanie energie. Chrániť si tento priestor je na nás aj keď to znamená odložiť telefón skôr, než pocítime nutkanie pozrieť si len jedno ďalšie video. Práve tieto malé rozhodnutia nám dávajú šancu obnoviť pozornosť a kontrolu nad vlastným časom.

Je pondelok ráno a ja cestujem do školy. Sedím vo vlaku spolu s mladou mamičkou a jej trojročnou dcérou, ktorá si na mobile pozerá TikTok. Zarazilo ma to. V jej veku som sedávala pri okne a pozorovala krajinu vonku. Predstavovala som si vlastný svet, v hlave vymýšľala príbehy a popri tom som si potichu a falošne spievala popod nos.

Vychovávaná som bola prírodou, hrami so sestrami a reálnymi ľuďmi. Nie ako súčasné deti tvárami na TikTok-u, kde sú vystavené rôznym nástrahám. Neviem, či rodičovský zámok a kontrola sú natoľko účinné faktory, aby dokázali eliminovať a rozpoznať tieto hrozby.

Mladí ľudia sa radikalizujú. Každé spektrum, či už politické alebo názorové, má dve strany a ľudia sa stále častejšie ocitajú na jeho okrajoch. Stretnúť sa niekde v strede, sa stáva čoraz väčším problémom.

Od športu k mizogýnii

Jednou z figúrok blížiacich sa k okraju je aj môj bývalý spolužiak. Nazvime ho Boris. Boli sme spolupútnici z východu, ktorí sa náhodou ocitli v jednom krúžku v prvom ročníku na FMK. Sedávali sme spolu vo vlaku v čase, keď ešte len rozbiehal svoju kariéru influencera.

Venoval sa športu a cvičil v posilňovni. Motivoval mladých, aby pohybom neopovrhovali. Svoj hlas využíval so zmyslom a rozmyslom. Pamätám si niekoľko situácií, kedy vedľa mňa strihal jedno zo svojich fitness videí. Písal sa rok 2022.

Od minulého roka sa pustil do točenia humorných videí, storytimov a sketchov. Tie rýchlo získali popularitu aj napriek vulgárnemu slovníku, ktorý si osvojil, či hanlivým pomenovaniam, ktoré neváhal používať. Nemôžem prižmúriť oči ani nad ofenzívnym spôsobom jeho vyjadrovania voči určitým skupinám ľudí, vrátane tej, ktorej som súčasťou – nám ženám.

Ako ženu ma to uráža

Pred istým časom vo videu na TikToku odpovedal na otázky. Jedna z nich znela: „Nemyslíš si, že tvoje videá sú príliš ofenzívne, sexistické a proti ženskému pohlaviu?“ Boris zareagoval sarkastickou poznámkou: „Nie, nemyslím si, lebo sexizmus je nesprávny a chyby robia len ženy.“

V inom videu sa rozprával so svojím kamarátom o ženských outfitoch na cvičenie. Vraj majú radi, keď má žena obtiahnuté legíny, pod nimi tangáče a vidieť jej všetko. V ďalšom s tematikou, prečo ženy nikdy neurobia prvý krok, humorne poznamenal, že pre mužov je dôležité, aby medzi nohami mala „pucku“. Video zakončil so slovami: „Ak máš popárované oči, uši, ruky a nohy, tak nám s radosťou roztvor nohy.“

Na Instagrame v minulosti zverejnil story s popisom „pov: ten jeden kamarát“ a pripol k nemu video, ako okolo neho prechádza mníška a následne si odpľul. Úprimne ma ako ženu podobné videá urážajú. Medzi vtipným a ofenzívnym humorov je len tenká hranica. A kráča sa po nej ťažko.

Nie raz si pri Borisovi spomeniem na Andrewa Tatea. Bývalého kickboxera, internetovú celebritu, krajne pravicového extrémistu s mizogýnnymi prejavmi a človeka s negatívnym vplyvom na mladých mužov. Aj on začínal športovaním v posilňovni.

Zostávam bez odpovedí

Boris svojmu hlasu po čase prepožičal trochu iný odtieň. Bolo to v hone za slávou? V túžbe byť poznaný a rozpoznaný medzi nekonečným množstvom tvári pohybujúcich sa na tomto svete? Nemali edukatívne videá o cvičení úspech?

K odpovediam na otázky sa od neho nedopracujeme. Nemôžeme však tvrdiť, že to nebolo naším úmyslom a že sme sa o to nepokúsili. Borisa sme oslovili na rozhovor. Chceli sme vedieť jeho pohľad, či rozmýšľa nad vplyvom svojich videí na mládež. Naším cieľom bolo konfrontovať ho s konkrétnymi situáciami, ktoré sme si všimli na jeho profile. Telefón vyzváňal, no nedvíhal.

Rozmýšľam o svojich budúcich deťoch. Rada by som im vytvorila bezpečný internetový priestor. Viem, že je nereálne, aby som sama ochraňovala deti (či už svoje alebo cudzie) pred hrozbami, ktoré sa v online svete skrývajú. Môžu vyzerať ako sympatický vysokoškolák, ktorý sa humorom snaží priblížiť mladým. Alebo sa podobajú 30-ročnému mužovi, ktorý z pohodlia svojho bytu nahráva videá o tom, aké by sme my ženy mali byť.

Chcela by som vedieť, čo si o tom Boris myslí. Či aj on premýšľa nad podobnými vecami. Ktovie, či niekedy zdvihne vyzváňajúci mobil.

„Týždeň bez TikToku či Instagramu? To predsa nemôže byť tak strašné,“ hovorím si v duchu. Pomaly odstraňujem z mobilu jednu sociálnu sieť za druhou. Keď však držím prst nad možnosťou „odinštalovať aplikáciu”, zomkne sa ma nevysvetliteľný pocit úzkosti.

Z môjho priečinku v mobile pomaly miznú ikony Instagramu, TikToku, YouTubu a Facebooku. Od tohto momentu sa pre mňa stáva môj mobil o čosi menej zaujímavý.

Ty si píšeš poznámky?

Na ďalší deň ráno sedím v prednáškovej miestnosti. Prednáška sa pomaly začína a ja sa rozhodnem, že si tentokrát budem poctivo zapisovať poznámky. Od písania ma po čase vytrhne spolužiačka, ktorá sedí vedľa mňa. Ukazuje mi nejaké video z Instagramu. Očami si ho rýchlo prebehnem a potichu sa zasmejem.

„Ty si píšeš poznámky?“ neveriacky sa ma pýta, keď si všimne, že v mobile mám otvorený poznámkový blok. Prikývnem. „To je milé,“ zareaguje a vráti sa späť k svojmu Instagramu. Otočím sa k spolužiačke na opačnej strane a vidím, že aj ona je zahľadená do sociálnej siete. Rovnako aj tí spolužiaci, ktorí sedia za ňou. Zisťujem, že nikto z nich nedáva pozor.

V rozhovore mi doktorka Škripcová povedala, že je obrovský problém udržať pozornosť mladších študentov na prednáškach. Hovorí, že jej generácia je nastavená tak, že keď im pri aktivite pípne upozornenie na mobile, odignorujú ho. Pri mladších ročníkoch si všíma, že sa ihneď strhnú a sú v pozore. To som si všimla aj ja.

Generácia tiktokových mozgov

Koncept krátkych videí na TikToku je stále viac populárny. Ostatné sociálne siete nadviazali na tento úspech, a po čase tu máme aj instagramové reels či Youtube shorts. Štúdia z Dánskej technickej univerzity upozorňuje, že vnímanie veľkého množstva informácií zo sociálnych sietí môže viesť k skracovaniu nášho rozpätia pozornosti.

Najviac ohrozené sú hlavne deti a mladí, ktorých mozog sa ešte stále vyvíja. Americká psychologička Gloria Mark tvrdí, že mladí ľudia si zvyknú na prepínanie vysoko stimulujúcich rýchlych obrazov a je pre nich čím ďalej, tým viac náročné sústrediť sa na pomalšie obrazy a väčšie množstvo textu.

Sedieť pri celovečernom filme či prednáške bez pozerania sa do mobilu je pre nás náročnejšie a dlhšie videá či podcasty si púšťame na dvojitej rýchlosti alebo dvojklikmi preskakujeme niektoré pasáže. Novinárka Julie Jargon z The Wall Street Journal pomenovala tento efekt ako „tiktokový mozog“.

Máme horšiu pozornosť ako zlatá rybka

Priama pozornosť je schopnosť, ktorá sa rozvíja v časti mozgu zvanej prefrontálny kortex a vyvíja sa až do 25. roku života. „Naše mozgy sa menia na základe interakcie s digitálnymi technológiami, jedna z takýchto zmien je kompresia,“ vysvetľuje profesorka Univerzity v Južnej Karolíne, doktorka Julie Albright.

Cítim sa ako hladný človek, ktorý neustále chodí otvárať chladničku, aj keď vie, že tam žiadne jedlo nemá.

Naše rozpätie pozornosti sa stále skracuje. Priemerné rozpätie pozornosti generácie Zet je 8 sekúnd, čo je o 4 sekundy menej ako pri miléniáloch. To znamená, že sme na tom horšie ako zlatá rybka, ktorá sa dokáže na objekt alebo činnosť udržať pozornosť prvých 9 sekúnd. Toto si veľmi dobre uvedomuje aj Tiktokový marketing, ktorý sa snaží upútať našu pozornosť už počas prvej 1,5 sekundy.

Hlad po scrollovaní

Posúvame sa na ďalší deň. Tentokrát sedím v tichej kancelárii, kde momentálne nemám čo robiť. Pristihnem sa, ako si automaticky vyťahujem telefón a chcem si otvoriť Instagram či TikTok. Samozrejme, ani jedna aplikácia tam nie je.

Cítim sa ako hladný človek, ktorý neustále chodí otvárať chladničku, aj keď vie, že tam žiadne jedlo nemá. Prvýkrát pociťujem, že mi začína chýbať zábava nekonečného scrollovania TikTok videí či instagramových reelsiek.

Dopaminové dávky pre naše mozgy

„Keď scrollujete a náhodne narazíte na video, ktoré vás pobaví, váš mozog dostane dávku dopamínu,“ hovorí pre magazín Bustle neuropsychologička Sanam Hafeez. Náš mozog produkuje dopamín pri takzvaných malých víťazstvách. Radosť z výhry môžeme pocítiť práve vtedy, keď objavíme pre nás zaujímavé video v nekonečnej slučke TikToku.

Príjemný pocit z dopamínu motivuje náš mozog, aby sme ho vyhľadávali ešte viac. Neuropsychologička Hafeez ďalej hovorí, že keď pozeráme video na TikToku, ktoré nás nebaví, môžeme rýchlo skočiť na niečo, čo produkuje viac dopamínu. Neurónová časť v mozgu dokáže však produkovať len určité množstvo hormónu šťastia.

„Keď si to všetko „vybúchame“ na takej blbosti, ako je TikTok, náš mozog už nedokáže vytvárať dopamín v dostatočnom množstve pri iných aktivitách,“ vysvetľuje doktorka Škripcová. Preto potom nepociťujeme radosť z iných činností, ktoré by nás za normálnych okolností tešili.

Zober knihu, nie TikTok

Keď sa vrátim domov, ľahnem si na posteľ a len tak ležím a existujem. Normálne by som teraz otvorila TikTok, Instagram či inú aplikáciu, a napchávala svoj mozog dopamínmi. Takto mám však pocit, že mám chvíľu, kedy si môžem skutočne oddýchnuť od všetkých vnemov z reálneho sveta, aj toho virtuálneho.  

Závislosť na TikToku je porovnateľná s tou na kokaíne.

Do iných aktivít sa púšťam len ťažko. Napokon sa však donútim voľný čas vypĺňať čítaním internetových článkov. Bez sociálnych sietí mám aj čas si vypočuť viac podcastov ako zvyčajne. Dokonca začnem čítať aj knihu, na ktorú som si doteraz nevedela nájsť čas. Vnímam to ako produktívnejšie strávený čas, z ktorého mám viac ako z bezcieľneho scrollovania.

Zo zvedavosti si pozriem, ako som na tom so svojím „screen timom“. Prekvapene zistím, že môj denný priemer sa pohybuje okolo dvoch hodín. Bežne, keď som si pozerala štatistiky, oblial ma previnilý pocit, keď som videla, že môj screen time sa pohyboval okolo 4-6 hodín denne.

Závislosť na digitálnom kokaíne

Mladí ľudia trávia najviac času spomedzi všetkých sociálnych sietí na Instagrame, TikToku a YouTube. Nedávna štúdia vedeckého časopisu NeuroImage, ktorá sa zameriavala na mladých ľudí a ich používanie aplikácie Doyin (čínska verzia TikToku, pozn. red.), zistila u viac ako polovice používateľov symptómy závislosti. Podľa výskumníkov z Wall Street je závislosť na TikToku porovnateľná s tou na kokaíne.

Človek je o čosi slobodnejší, keď ho k ruke nepripútava mobil, ktorý ho láka.

Tvorcovia TikToku implementovali prvky, ktoré by mali pomôcť k tomu, aby mladí ľudia netrávili nadmerne veľa času scrollovaním videí. Najnovšie TikTok pridal možnosť posielať si pripomienky na spánok. Aplikácia tiež ponúka notifikácie s týždenným prehľadom toho, koľko času ste jej venovali v jednotlivé dni. Pre rodičov existuje možnosť nastaviť na účet svojich detí rodičovský zámok.

Ten im umožňuje nastaviť maximálny počet hodín, koľko chcú, aby strávili na platforme. Po vypršaní limitu sa aplikácia automaticky uzavrie a už ju nemožno do konca dňa otvoriť. Doktorka Škripcová odporúča nastaviť si rodičovský zámok aj sám pre seba. Sama mala problém so scrollovaním na TikToku a práve toto jej pomohlo.

Dovolenka od virtuálneho sveta

Ak by som mala tento krátky experiment opísať pár slovami, bolo by to: dovolenka od virtuálneho sveta. Počas celého týždňa som sa cítila pokojnejšie. Človek je o čosi slobodnejší, keď ho k ruke nepripútava mobil, ktorý ho láka, aby sa zhypnotizoval nekonečným zoznamom videí a príspevkov.

Aj keď mi to miestami chýbalo, uvedomila som si, že čas sa dá využiť aj na hodnotnejšie aktivity, ktoré ma väčšmi obohatia. S nekonečným scrollovaním, samozrejme, nadobro nekončím, bude to občas aj niekoľko hodín a nebudem mať zo seba najlepší pocit. No aspoň budem vedieť, že sem-tam si treba spraviť malú pauzu. Nechať oddýchnuť svoj tiktokový mozog a sústrediť sa viac na reálny svet.

Spoločnosť už v roku 2020 zaznamenala prvý pokles používateľov v Amerike a v Kanade, ale v konečnom dôsledku celkový počet narástol. Je to hlavne preto, že popularita siete rástla na iných trhoch. Do pozornosti ľudí sa tento úpadok preto ani nedostal, ale mohli sme to vnímať ako prvý varovný signál.

,,Facebook je stále príliš silný. Napriek všeobecnej kritike je pre ľudí stále zaujímavý a užitočný, a tak aj keď sa môže znížiť počet denných používateľov, počet mesačných používateľov bude ešte dlho stabilný,” hovorí Filip Struhárik z Denníka N.

Za posledných 18 rokov sociálna sieť Facebook naberala na popularite po celom svete a dostala sa na číslo 1,93 miliardy aktívnych používateľov denne. A tomu, zdá sa, že odzvonilo.

Facebook je dostupný pre ľudí od trinástich rokov, ale majoritnou skupinou sú ľudia v pokročilom veku. Zachrániť by to mohli jedine vývojári, ktorí by prišli s vlastnými a novými inováciami, inak tento upadajúci trend bude len pokračovať.

,,Dlhodobo sa Facebook skloňuje s viacerými negatívnymi aspektmi, ako napríklad šírenie falošných správ, nenávistných komentárov a podobne. V dôsledku toho niektorí užívatelia zvážili svoj odchod,” myslí si odborný asistent FMK Peter Krajčovič, ktorý skúma mediálny trh.

Struhárik si zas myslí, že Facebook potrebuje oslovovať mladšie publikum, no dosiahnuť niečo také s kolosálnou sociálnou sieťou, na ktorej sú rodičia aj starí rodičia, bude ťažké.

Ľudia prestávajú dôverovať

Krivka používateľov sa pohla smerom nadol po škandále s uniknutými osobnými údajmi, ktoré médiám poskytla bývala zamestnankyňa. Stratu dobrého mena chceli azda zachrániť rebrandingom v minulom roku, kedy sa z Facebooku stala Meta.

Sesterská spoločnosť WhatsApp, ktorú spoločnosť kúpila v roku 2014, neostala bez povšimnutia a kritiky. Nie je náhoda, že problém spôsobili nové podmienky, ktoré vôbec nerešpektovali európsku legislatívu o GDPR z roku 2018.

Práve podobnosť škandálov nasvedčuje, že problém s osobnými údajmi je v celej spoločnosti, čo v konečnom dôsledku spôsobilo nielen odliv používateľov, ale aj neatraktavitu pre mladých ľudí. Podľa slov Krajčoviča môžeme dlhodobejšie sledovať odchod mladšej generácie, ktoré uprednostňujú platformy ako Instagram alebo TikTok.

Lákadlom pre mladých môže byť nová platforma, kde nebudú dospelým na očiach. ,,Vďaka tomu uspel TikTok, a preto bude o pár rokov hitom ďalšia služba, ktorá dnes možno ešte ani neexistuje,” hovorí Struhárik.

Napriek tomu Krajčovič upozorňuje, že do úvahy je potrebné vziať aj návyk, ktorí si mnohí používatelia sociálnych sietí vytvorili. ,,Prostredníctvom Facebooku komunikujú politici, značky, médiá. Je to pre mnohých zdroj informácií.”

Strata 200 miliárd za pokles užívateľov

Za posledný štvrťrok Facebook klesol z čísla 1,93 miliardy na 1,929 miliardy aktívnych používateľov. Čo napokon nie je tak veľa, ale spôsobilo to prepad akcií o dvadsať percent a stratu 200 miliárd dolárov.

Stalo sa to v období, kedy spoločnosť investovala do metaversa a upustila od svojej kryptomeny Diem.

Krajčovič upozorňuje, že z globálneho hľadiska je stále najvyužívanejšou sociálnou sieťou na svete. ,,Pre porovnanie, v januári 2022 mal Facebook 2,910 miliárd aktívnych užívateľov. Na druhom mieste sa umiestnil YouTube.”

Zlé načasovanie s poklesom používateľov si vybralo daň aj u samotného tvorcu, ktorý prišiel o 30 miliárd dolárov, kvôli čomu vypadol z desiatky najbohatších ľudí na svete. Zvrátiť to nedokáže ani nákupom konkurencie, nie je preto prekvapením, že sa rozhodol rozšíriť funkciu Facebooku o krátke videá, ktorými TikTok valcuje spoločnosť.

Mladí majú záujem o konkurenciu

Mark Zuckerberg prebral od Snapchatu populárne príbehy na Instagrame a Facebooku a podobné je to aj s krátkymi videami známymi aj ako reels, ktoré spoločnosť prevzala od TikToku. Facebook priznal, že práve v tomto vidí popularitu a budúcnosť sociálnych sietí.

Spomínaným krokom sa snažia nalákať mladých ľudí na obsah, ktorí poznajú z iných sietí. Snaha spojiť veľké množstvo funkcií v jednej aplikácii má nakoniec opačný efekt. Starší ľudia uprednostňujú pre nich známe a jednoduché funkcie a mladých zaujíma prevažne dynamika siete a pekný vizuál.

Filip Struhárik ale upozorňuje, že Facebook má stále veľkú hodnotu a odchod z neho môže predstavovať aj stratu kontaktov s rodinou a blízkymi. Preto je viac než pravdepodobné, že ho nečaká prudký pokles. Na druhej strane bez ďalšej generácie mladých ľudí nemá budúcnosť.

Aplikácia presýtená funkciami nakoniec spôsobí odliv používateľov a presun ku konkurencii. Avšak Krajčovič dopĺňa: ,,Faktom je, že používatelia využívajú viacero sociálnych platforiem.” To znamená, že jedna aplikácia nepotrebuje všetky funkcie, ale skôr do hĺbky prepracovanú ponuku.

,,Požičané” od konkurencie

TikTok zaznamenal v minulom roku prvú miliardu aktívnych používateľov. Podarilo sa mu dokonca zosadiť Facebook v počte stiahnutí a momentálne je najsťahovanejšou aplikáciou v Google Play a App Store.

Názor Struhárika, že vývoj sociálnych sietí je úplne prirodzený, podložil príkladom na Instagrame. Ten začal ako sieť zameraná výlučne na ,,štvorcové” fotky, dnes na nej dominujú vertikálne videá. Zároveň dopĺňa: ,,Časom sa jednotlivé siete na seba viac a viac podobajú, lebo od seba navzájom preberajú nápady a funkcie, a tak ich nájdeme na všetkých platformách.”

Posledný rok môžeme pozorovať trend, kedy spoločnosť tlačí na dlhšie videá. Dokazuje to hlavne porovnanie s minulými rokmi. Od roku 2020 sa priemerná dĺžka videa zdvojnásobila na 21 až 34 sekúnd. V skratke: viac času pred obrazovkou, znamená viac reklamy a v konečnom dôsledku väčšie príjmy.

Zuckerberg preto minulý týždeň ohlásil, že zavádzajú krátke videá na Facebooku globálne. Či mu to ale bude stačiť na oslovenie mladej generácie, je veľmi otázne. Zmenu by mohol priniesť spomínaný vznik metaversa, s ktorou chcú poskytnúť používateľom virtuálnu realitu.

Krajčovič zatiaľ nepredpokladá masívny vznik nových platforiem, skôr inováciu súčasných. ,,Trend vývoja bude určite napredovať a používatelia budú vyhľadávať nové možnosti sociálnej interakcie. Facebook bude čoraz intenzívnejšie čeliť načrtnutým výzvam, najmä v oblasti šírenia falošných správ,” dopĺňa.

Zatiaľ je však Zuckerbergová firma známa skôr ako mediálny hrač, ktorý kopíruje obsah od iných. ,,Kto by dnes povedal, že vie, ako to v Metaverse dopadne, klamal by. Zatiaľ nsi etrúfnem robiť prognózy, pretože v hre je ešte príliš veľa premenných a neznámych,” uzatvára Struhárik.

Michal Sabol pochádza z malej dediny neďaleko Prešova, kde aj v roku 2016 začal nakrúcať videá na YouTube. Štyri roky tvoril obsah ako youtuber a dosiahol hranicu až šesťdesiattisíc odoberateľov. Vyskúšal tiež sociálne platformy Instagram a Tiktok. Na istý čas ho chytilo aj hranie v diavadle.

Si pomerne známy na YouTube a Instagrame. Vnímaš popularitu aj vo svojom reálnom živote?

Keď som nakrúcal videá pravidelne, stávalo sa mi často, že ma ľudia oslovili alebo sa so mnou chceli odfotiť. Najmä v nákupných centrách alebo na miestach, kde je viac mladších ľudí. Niekedy ma fanúšikovia odfotia a pošlú mi fotku, že ma videli. Stalo sa mi to párkrát aj v Trnave. Teraz sa s tým stretávam už menej, ale počas mojej najväčšej „slávy“ sa mi to stávalo pravidelne.

Ako je to na FMK? Spoznávajú ťa ľudia, spolužiaci alebo učitelia?

Nie je to až také časté, no viacerí spolužiaci mi povedali, že keď boli mladší, sledovali ma na YouTube. Predovšetkým ide o ľudí z východu, keďže tam boli moje videá populárnejšie.

Ale neprekáža ti to, či?

Nie, už som si zvykol. Prvýkrát som bol celkom v šoku, keď ma niekto spoznal na ulici a oslovil. Príde mi to milé, pokiaľ na mňa nevykrikujú. Som radšej, keď niekto príde za mnou, porozprávame sa a nie, keď na mňa niekto kričí.

Tvoje prvé video vzniklo na Valentín v roku 2016. Bol to spontánny nápad alebo si nad tým premýšľal už dlhšie?

Úplne spontánny nápad, nič nebolo naplánované. Používal som sociálnu sieť Ask.fm, ktorá fungovala na princípe otázka – odpoveď. Mal som približne dvetisíc followerov a chodilo mi aj množstvo otázok. Rozhodol som sa preto, že nahrám aj nejaké vtipné video. Za jeden deň som ho nakrútil, zostrihal a pridal. Večer som ale premýšľal, že by bolo dobré vyskúšať aj YouTube a pýtal som sa sám seba, či je teraz ten moment. Poslal som video trom kamarátom a potom ho vydal. Keď sa naň pozriem teraz, tak vidím, že video je hrozné. Ale stále si ho nechávam na kanáli ako pamiatku, že takto som začínal.

Koľko ti trvalo, kým si svojimi videami upútal väčšie publikum? Čo bol zlomový moment v tvojej tvorbe?

Trvalo mi to asi trištvrte roka. Zlom nastal, keď som nakrútil prvé video s názvom „Píšem textom piesní“. Vtedy nastal najväčší „boom“ a rast môjho kanála. Pamätám si, že raz mi za deň pribudlo takmer dvesto odberateľov a ja som neveril vlastným očiam. Takto všetko začalo a dostal som sa do väčšieho povedomia.

Čím dlhšie trvala moja prestávka od nakrúcania videí, tým viac som váhal, či sa vrátim.

Aký typ videí bol najviac sledovaný? Bola to práve séria „Píšem textom piesní“?

Áno, každý ma poznal predovšetkým vďaka týmto videám. Snažil som sa tvoriť aj iné typy videí, väčšinou som preto vydal vždy jedno video s touto tematikou a striedal ich s iným druhom. Neskôr ma séria trochu omrzela, no stále som sa snažil urobiť video aspoň raz za mesiac alebo dva, lebo fanúšikovia si ho pýtali. Ostatné videá mali taktiež vysokú sledovanosť, ale „Píšem textom piesní” mala vždy približne dvakrát viac videní.

Prečo bol podľa teba práve tento druh videí taký úspešný?

Sám neviem. Keď som začínal robiť videá, tak boli veľmi populárne. Neskôr ich všetci prestali nakrúcať, ale ľudia stále chceli vidieť tento kontent. Po pol roku som sa rozhodol, že ich budem nakrúcať už iba ja. Mali naozaj veľký úspech a ľudia si časom zvykli, že takéto videá robím len ja. Potom skúšali znovu aj ostatní youtuberi, no u nich už videá tohto typu nemali veľký úspech.

Obsah na YouTube si tvoril približne 4-5 rokov, pred rokom si však skončil. Prečo?

Pôvodne som chcel začať vydávať úplne iný obsah. Preto som aj ukončil jednu etapu na mojom kanáli a plánoval pridávať viac vlogový obsah z môjho života. Zopár som ich aj počas minulého leta nakrútil, ale po začiatku štúdia na vysokej škole som si chcel v septembri trochu oddýchnuť a zvoľniť tempo. V septembri som teda vydal jedno video s tým, že si dám na dva týždne prestávku, ktorá sa ale natiahla. Prišiel koronavírus a už sa mi do toho veľmi nechcelo. Čím dlhšie trvala prestávka, tým viac som váhal, či sa vrátim a či nebude divné, keď vydám po dlhšej dobe video.

Píšu ti teraz fanúšikovia, aby si vrátil a začal opäť tvoriť?

Píšu mi často. Aj som nad tým už rozmýšľal. Nedávno som aj pozeral vlogy, ktoré som točil počas minulého leta, ale už sa mi veľmi nepáčili. Človek sa neustále vyvíja a teraz by som ich už nakrútil inak. Keby som sa k tomu náhodou vrátil, tak by som chcel určite robiť videá z môjho života. Doteraz mám natočených päť či šesť videí, ktoré nikdy neuzreli svetlo sveta. Teraz by to už ale mohlo vyzerať lepšie, no nemám partiu ľudí, ktorí so mnou nakrúcali videá. Viacerí počas pandémie prestali s videami, veľmi sme sa nestretávali a každý išiel vlastnou cestou. Ak by sa našla nejaká super skupina, tak si viem predstaviť tvorbu znovu rozbehnúť.

Vystupuješ alebo vystupoval si vo videách aj u iných ľudí?

Áno, asi od roku 2017 sme mali skupinu šiestich youtuberov. Navzájom sme si pomáhali s tvorbou a motivovali sa. Vždy išiel nakrúcať niekto s niekým iným, a bolo to lepšie, lebo málo videí sa dá točiť jednou osobou. Predovšetkým pri mojom obsahu a druhu videí bolo dôležité mať vo videu viacerých ľudí. Z našej skupiny už nakrúcajú videá iba dve dievčatá, ale nie už príliš často.

Popri YouTube si rozbehol aj Instagram. Plánuješ sa naň viac zamerať? A v čom je to odlišné od YouTube?

V poslednej dobe som veľa rozmýšľal nad tým, že by som sa viac zameral na Instagram. U mňa je ale veľký problém pridávať trvalé fotky, všetko pridávam iba do príbehu. Netuším prečo. Stále si hovorím, že neskôr pridám, ale nakoniec sa k tomu už nedostanem. Tak to aj vyzerá, poslednú fotku mám asi zo septembra, ktorá bola spoluprácou. Paradoxne, v telefóne mám veľa dobrých fotiek, no vždy ich radšej pridám do príbehu, lebo je to rýchlejšie a je s tým menej roboty. Potreboval by som nejakého časového manažéra, lebo nič nestíham, aj napriek tomu, že mám toho menej, ako keď som nakrúcal. Nesústredím sa na primárne veci, ale skôr sekundárne, ktoré nie sú celkom podstatné.

Na Instagrame máš 15 tisíc followerov, chodí ti mnoho ponúk na spolupráce? Chceš sa viac zamerať na to?

Stále mi chodí celkom veľa ponúk na spolupráce, z čoho som prekvapený, keďže už dlhšie nevydávam videá. Po ústupe najsilnejšej fázy pandémie koronavírusu sa to celkom rozbehlo. Väčšinou dostanem aspoň jednu ponuku za mesiac.

Keby som znovu začal nakrúcať videá, chcel by som ich propagovať na Tiktoku.

V súčasnosti je veľmi populárny Tiktok, nerozmýšľal si nad založením účtu?

Skúšal som nakrúcať aj na Tiktok, no bolo to skôr len pre zábavu. Asi tri mesiace som pridával videá, ale už nie sú zverejnené, lebo všetky boli naozaj iba náhodná tvorba bez konceptu, čo nám napadla s kamarátmi. Doteraz má desaťtisíc followerov, ale veľmi ho nepoužívam. Keby som však znovu začal nakrúcať videá, tak by som skôr chcel propagovať svoje videá. Najzaujímavejšie a najvtipnejšie časti videa by som zverejnil práve na Tiktoku a robil si sám reklamu. Takto to napríklad robí aj známy youtuber Dávid Dobrík.

Videl som, že si bol aj súčasťou divadelného súboru. Prišlo divadlo až po YouTube alebo to bolo naopak?

Ja som vyskúšal už veľmi veľa vecí. Príležitosť prišla minulý rok a naozaj veľa som sa naučil. Kamarát ma oslovil, že im vypadla v jednej hre hlavná postava, išiel som na konkurz a zobrali ma. Nakoniec sme predstavenie odohrali štyrikrát a malo celkom veľký úspech, ľudia ma mali radi. Stvárnil som úlohu Bernarda v hre Tri letušky v Paríži. Naučil som sa lepšie a pomalšie rozprávať, artikulovať, dávať pozor na pauzy, aby mi bolo rozumieť. Mal som vo zvyku, ešte aj stále mám, rozprávať veľmi rýchlo a v tomto ma to poriadne posunulo. Som rád, že som si to počas jedného roku vyskúšal, ale potom sa rozhodol skončiť. Bralo mi veľa času, čo mi síce nevadilo, ale po finančnej stránke sa mi to veľmi neoplatilo, i keď na predstavenia chodilo množstvo divákov. Všetky financie išli do techniky a hercom ostávalo minimum.

Nerozmýšľal si nad kariérou herca?

Chvíľu som nad tým premýšľal, ale po konci v divadle som sa znovu zameral viac na YouTube. No po pol roku som si dal pauzu na neurčito aj na YouTube.

Si po prvom roku na tejto fakulte spokojný, aj keď bol online?

Školu som zatiaľ nestihol veľmi spoznať, keďže som v nej bol v minulom školskom roku dokopy asi dva týždne. Až teraz ju spoznávam viac. V online vyučovaní mi chýbali praktické veci, všetko bolo iba o teórii. Ubehlo to ale ako voda, ani neviem, kedy som stihol prejsť cez prvý ročník.

Na čo sa najviac tešíš na prezenčnej výučbe?

Práve na praktické veci, na ktoré som sa tešil už, keď som bol prvák. Jednak som rád, že zažijem študentský život, ale predovšetkým sa naučím niečo po praktickej stránke. Na základe toho som sa stal aj členom našej fakultnej televízie FMK TV.

Otázka na záver. Kedy sa dočkáme návratu Miška na YouTube?

Nechcem to ohraničiť dátumovo, ale ešte nie som vo fáze, že by som chcel všetko zahodiť a už nikdy sa k YouTube nevrátiť. Myslím si, že keď príde správny čas a chuť, tak sa tam veľmi rád vrátim a budem znovu točiť.

Online vzdelávanie a webináre sú v dnešnej dobe korona krízy populárnou možnosťou, ako sa naučiť niečo viac a využiť tak efektívne voľný čas, ktorý nám pandémia dopriala. Ide o mimoriadne praktickú formu vzdelania, keďže za ním nemusíme cestovať mimo pohodlia našich domovov. Obzvlášť vo svete médií a marketingu, ktoré z veľkej časti fungujú už online, je dôležité prispôsobiť sa momentálnej situácii a využiť ponúknuté príležitosti.

Preto sme si pre vás pripravili TOP 7 webinárov z oblastí médií a marketingu, ktoré môžete absolvovať už v priebehu najbližších dní. Každý z nás si medzi nimi určite nájde niečo, čo ho zaujme.

1. Ako na seminárnu, bakalársku, diplomovú prácu

Na tejto prednáške sa dozvieme veľa zaujímavých a potrebných informácií pre študentov hlavne vysokých škôl. Podrobne nám vysvetlia ako správne napísať prácu do školy. Či už ide o seminárku, bakalárku alebo diplomovku. Prednášku pre nás pripravila Študentská rada Trnavskej univerzity a koná sa na ich YouTube kanáli.

Rozoberať sa bude čo má byť obsahom danej práce, ako správne citovať a parafrázovať a kde čerpať dobrú literatúru a zdroje k práci. Ďalej zistíme niečo o forme a úprave práce, ale aj o štylistickej úprave vo worde. Nakoniec nám vysvetlia správne spôsoby odprezentovania práce pri obhajobe a v neposlednom rade sa dozvieme ako to je s plagiátorstvom (od 1.1.2021 platí nový zákon, na základe ktorého sa bude môcť odobrať titul).

Dátum: 2. december 2020
Čas začiatku: 18.00 hod.

2. Ako sa stať lepším fotografom

Fotiť vie každý! Tu nás ale naučia ako fotiť lepšie ako ostatní. Nezáleží či máme doma zrkadlovku, kompaktný foťák alebo mobil. So všetkým sa dá fotiť lepšie. Na praktických príkladoch nám ukážu, ako našim fotkám dodať vyššiu úroveň na základe osvedčených postupov. Z kurzu by sme mali odísť ako skúsenejší fotografi a s novými inšpiráciami na ďalšie fotenie.

Aký foťák aktuálne potrebuješ? Ako sa odlíšiť od amatérskych fotografov? Ako posunúť svoje bežné fotky o úroveň vyššie? Ako správne pracovať so svetlom? To je len časť toho, čo sa dozvieme a naučíme na tomto online kurze. Naším praktickým lektorom bude fotograf Marek Paták.

Dátum: 2. december 2020
Čas začiatku: 18.00 hod.

3. Budovanie značky v online svete (Marketingové digiTALKy)

Chceme si vybudovať značku, ktorú si zákazníci zamilujú? Zistiť čo funguje pre značku v dnešnom preplnenom online svete je niekedy naozaj ťažké. Je s tým spojených veľa otázok a rozhodnutí. Musíme napríklad nasledovať všetky trendy, alebo je lepšie byť sám sebou? Alebo či a ako môže budovanie značky ovplyvniť správanie zákazníkov a zvýšiť predaj?

Na všetko nám odpovie špeciálny hosť Michal Pastier, ktorý povedie tento online kurz . Michal patrí medzi najrešpektovanejších kreatívcov a inovátorov v marketingu v strednej Európe. Je aj spolumajiteľom a kreatívnym riaditeľom agentúr Zaraguza a naming agentúry Big Name Theory.

Dátum: 2. december 2020
Čas začiatku: 20.00 hod.

4. Facebook a Instagram kampane

Pokiaľ sme doteraz len boostovali príspevky na Facebooku alebo Instagrame, vyhadzovali sme peniaze von oknom. Reklamné kampane sa totiž netvoria z našich príspevkov na Facebooku alebo Instagrame, vytvárajú sa v Ads Managerovi a od príspevkov majú poriadne ďaleko. Ak chceme vedieť robiť kampane správne, tu sa to naučíme.

Môžeme sa zúčastniť celodenného praktického školenia, na ktorom si založíme Business Manager vo svojom vlastnom účte. Prepojíme si s ním všetky svoje Facebookové a Instagramové biznis účty. A nakoniec si vytvoríme reklamný účet a vyskúšame všetky možné typy reklám. Postará sa o nás RNDr. Michaela Gallee, spoluzakladateľka WooAcademy, ktorá spravuje kampane pre veľké módne značky, automobilový priemysel či pre slovenské média.

Dátum: 9. december 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

5. Zvýšte čítanosť vašich článkov

Ak predávame na internete, musíme zákazníkom ponúknuť aj niečo viac ako len zoznam výrobkov. Ak chceme aby, články alebo blogy podporili predaj, musia byť aj kvalitne a umne napísané. Všetky podstatné informácie nám prezradí JUDr. Ing. Simona Kubán, PhD., ktorá podniká v oblasti digitálneho marketingu. Je spolumajiteľkou digitálnej agentúry SCR interactive, ktorá je zakladajúci člen ADMA.

Čo sa teda naučíme? Napríklad ako zaujať čitateľa, ako dať čitateľovi skutočne neodmietnuteľnú ponuku, či ako zvýšiť predaj vašich produktov cez články. Workshop nám pomôže identifikovať najčastejšie chyby pri tvorbe obsahu a ukážu nám aj rôzne prípadové štúdie a ukážky z praxe.

Dátum: 10. decembra 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

6. Adobe Lightroom workshop

Každý z nás už v živote odfotil veľa fotiek. Väčšina ľudí si ale kladie otázky, kde robia chybu, že ich fotky nevyzerajú tak dobre. Napríklad prečo nie sú naše fotky „také pekné” ako od profesionálnych fotografov. Prečo nie je obloha na tvojich fotkách modrá, ale je sivá alebo biela? Prečo majú iní fotografii na fotkách pekné rozostrené pozadie a ja mám všetko ostré a nudné?

Musíme dodať fotkám pekné farby a zároveň neprestreliť ich sýtosť. Na našich bežných fotkách chceme vidieť umeleckú hodnotu a dramatický dojem. Ako však na to? Na toto všetko slúži post-processing fotografií cez softvér, konkrétne populárny Adobe Lightroom. Predsa kvalitná a efektívna úprava fotografií je nevyhnutná pre každého ambiciózneho a cieľavedomého fotografa.

Dátum: 12. december 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

7. SEO pre WordPress

SEO je súbor techník na zvýšenie organickej návštevnosti webu. Ak na webe nastavujeme SEO len vložením kľúčového slova do kolónky keywords, robíme obrovskú chybu a nemá to čo dočinenia so SEO. Na tomto praktickom workshope si nastavíme SEO na WordPresse krok po kroku. Tento online kurz nás naučí nestrácať čas so SEO poverami, ktoré nás dostanú iba na Google black list.

Je dôležité, aby sme využili každé euro, ktoré zaplatíme, získali kvalitné SEO na weboch a neplýtvali zbytočne našimi peniazmi. Do tajomstiev SEO nás uvedie Mgr. Milan Fraňo PhD., Account & Sales Director v Google Partner digitálnej agentúre a Google Fotograf. Naučí nás best practices pre Google SEO rovno z kuchyne Google.

Dátum: 17. december 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.