V Trnave sa začala obnova Centra pomoci človeku, jediného miestneho zariadenia pre ľudí bez domova, vďaka čomu vznikne lepšie prostredie pre ich život. Rekonštrukciu zastrešuje Trnavská arcidiecézna charita (TACH).

Práce na novom domove pre núdznych by mali trvať dva roky. Stavebná firma z Prešova premení pôvodný komplex šiestich budov na moderné nízkoprahové centrum, ktoré bude spĺňať najvyššie európske štandardy. Podľa tých potrebuje organizácia pre prácu s klientmi vždy vyčlenený, dostatočne veľký priestor.

Vďaka projektu, zvýšením kapacity zariadenia, zlepšia ľuďom bez domova prístup k službám denného centra. Efektívnejšie by malo byť aj sociálne začlenenie týchto osôb, keďže sa zvýši kvalita poskytovaných služieb, konkrétne poradenstva, zabezpečenia ich základných životných potrieb, a stúpne ich motivácia k zaradeniu sa do spoločnosti.

Charita získala na obnovu z eurofondov takmer 1 milión 200-tisíc eur, zvyšné financovanie bude v jej réžii. „Už dnes sa nám ukazuje, že náklady budú podstatne vyššie, pretože niektoré dôležité práce sme nemohli zahrnúť do projektu. Musíme tak hľadať podporu a zdroje na dofinancovanie celej obnovy, aby sme ju úspešne zrealizovali do konca,“ skonštatoval riaditeľ TACH Miroslav Dzurech.

Budovy centra už zmenu potrebovali

Objekty sú súčasťou areálu národnej kultúrnej pamiatky Špitála a Kostola sv. Heleny na okraji historického jadra mesta. K výstavbe projektu sa preto vyjadroval aj Krajský pamiatkový úrad v Trnave. „Väčšia časť objektov bude odstránená, ďalšie posúdi počas výstavby statik a rozhodne, či sú vhodné na rekonštrukciu, alebo je nutné ich takisto odstrániť,“ povedal Dzurech.

V minulosti sa niektorí ľudia na poskytovanie služieb pre bezdomovcov v centre mesta sťažovali. Prestavba priestorov by mala tento problém do určitej miery vyriešiť.

Budovy sa doteraz nachádzali v havarijnom stave, centrum pre bezdomovcov už nespĺňalo základný hygienický štandard ochrany zdravia pre zamestnancov či klientov. Nové prostredie bude pre nich príjemnejšie a dôstojnejšie.

Aby však zachovali činnosť zariadenia aj počas stavebných prác, vedenie mesta ponúklo charite na prevádzku objekt v inej časti Trnavy. „Nízkoprahové denné centrum, ktoré sme prevádzkovali v našej budove na Hlavnej 33 je momentálne v dočasných priestoroch, ktoré nám poskytlo mesto na Saleziánskej ulici. Klienti dostávajú rovnakú starostlivosť ako predtým v starých priestoroch,“ uviedla hovorkyňa charity Darina Kukuľová Kvetanová.

Stredisko bude najmodernejšie na Slovensku

Centrum, v ktorom Charita poskytuje ľuďom bez domova najdôležitejšie sociálne služby, bude podľa jej hovorkyne po rekonštrukcii väčšie, modernejšie a komplexnejšie.

V novom objekte, najmodernejšom v krajine, vznikne spoločenská miestnosť pre prípravu a výdaj stravy, priestor pre individuálne poradenstvo, miesta pre skupinové aktivity, či tri strediská osobnej hygieny pre ženy, mužov a imobilných ľudí. Vlastné zázemie získajú i pracovníci charity.

„Tešíme sa, že naši zamestnanci budú mať motivujúcejšie prostredie a celkovo bude mať služba väčšiu kvalitu,“ povedala Kukuľová Kvetanová. Miesto bude oveľa príjemnejšie a úctyhodnejšie aj pre klienta. Bývalé priestory boli pre fungovanie a poskytovanie akýchkoľvek služieb komplikovanejšie.

V zrekonštruovanom objekte vznikne aj miesto na prácu s ľuďmi, kde môžu prejaviť kreativitu a tvoriť. Uskutočňovať budú i rôzne terapie, ktoré majú pomôcť pri zlepšení ich života. „Všetko bude nové a pekné, čiže klient dostane väčší podnet na zmenu,“ dodala. Ako podotkla Charita, pôjde o miesto, vďaka ktorému si ľudia jasnejšie uvedomia, či sa opäť vrátia na ulicu.

Zariadenie je značne využité už teraz

Zariadenie funguje na báze nízkoprahovosti, čo znamená, že jeho služby dokáže ľahko využiť každý záujemca. Človek, ktorý žiada o pomoc, sa nepotrebuje preukázať dokladmi, zamestnanci nevyžadujú žiadne odporúčania, posudky a ani potvrdenia.

Pri príchode ľudí nezisťujú požitie návykovej látky a všetky služby poskytujú bezplatne. Jedinou podmienkou charity je rešpektovanie vnútorných pravidiel strediska. Centrum pomoci človeku v Trnave môžu pritom navštíviť každý pracovný deň.

Charita v Trnave uviedla, že eviduje približne 300 ľudí bez domova. Počas jedného dňa využije centrum okolo 50 núdznych. Aby však klienti dostali od zamestnancov kompletnú starostlivosť, v centre ich môže byť maximálne 17. TACH nám tiež potvrdila, že centrum ľudia využívajú dostatočne.

„Bezdomovectvo zo dňa na deň neodstránime, môžeme sa však snažiť, aby títo ľudia nevzbudzovali verejné pohoršenie, neboli hladní a zažívali motivujúce prostredie. Vtedy, ak im je nablízku Charita s jej službami, majú šancu zmeniť svoj život,“ okomentoval jej riaditeľ Dzurech.

Vďaka projektu obnovy vytvoria v nízkoprahovom dennom centre celkovú kapacitu 300 miest. Spolu bude zrenovovaných a vytvorených takmer 820 metrov štvorcových podlahovej plochy budovy. Navyše, klesne aj ročná spotreba primárnej energie v objete a dôjde k odhadovanému ročnému zníženiu emisií skleníkových plynov.

Pandémia centrum neovplyvnila

Charita v Trnave poskytuje svoje služby pre ľudí bez domova, v Centre pomoci človeku, od roku 2012. Prácu v zariadení a jeho fungovanie neobmedzila ani pandémia. „Počas najväčšieho lockdownu to bolo skôr individuálne poradenstvo, výdaj stravy bol okienkový, ale nestalo sa, že by bola služba pre pandémiu prerušená, “ uviedla hovorkyňa TACH.

Nezmenil sa ani počet zamestnancov centra, pre charitu pracujú dlhodobo a núdznym poskytovali služby naplno aj počas zhoršenej epidemiologickej situácie. Hoci pandémia zapríčinila problémy viacerým ľuďom na Slovensku, pričom mnohí prišli aj o prácu, počet ľudí na ulici v Trnave nestúpol.

„Nemáme žiadnu štatistiku, ktorá by hovorila o zmene počtu ľudí bez domova počas pandémie. Avšak zaznamenali sme zhoršenú komunikáciu s úradmi. Napríklad keď ich všetky zatvorili,” popísala nám hovorkyňa. Pri vybavovaní dávok a kontakte s úradmi im pomáhali, niektorí ich klienti totiž nemajú ani mobil.

Vtedy, ak je im nablízku Charita s jej službami, majú šancu zmeniť svoj život.

Podľa slov Kukuľovej Kvetanovej bolo problémom i zatvorenie obchodov, kde si zvykli núdzni kupovať oblečenie z druhej ruky. Poskytli im teda sociálny šatník v centre. „Naša služba bola pre nich počas pandémie vzácna. Mohli sa nechať aj otestovať alebo získať informácie,“ pokračovala.

Jedlo získajú za dukát

Ľuďom bez domova pomáha Charita aj ďalším projektom. Ide o Hlinený dukát, symbolické platidlo z hliny. Jeho cena je 1 euro, verejnosť si ho môže zakúpiť v predajných automatoch a na určených miestach. Prvý automat sa nachádza pri vstupe do mestského úradu. Druhý sa rozhodli umiestniť do obchodného domu Tesco na Veternej ulici, stojí medzi obchodmi Decathlon a Gate.

Platidlom môžu následne obdarovať človeka na ulici. Na určitých miestach si dukát vymení za teplé jedlo alebo trvanlivé potraviny. Zároveň sa dostane do kontaktu so sociálnym pracovníkom a ten mu krok po kroku pomáha s návratom k slušnému životu.

Projekt predstavili prvýkrát pred Vianocami v roku 2017, ako pomoc a motiváciu pre ľudí na okraji spoločnosti. Je alternatívou pre žobrajúcich, ktorí často peniaze vymieňajú za alkohol či drogy. Symbolické platidlo vyrábajú dobrovoľníci charity.

Po pozitívnej skúsenosti z Trnavy sa rozhodla TACH priniesť projekt aj do Hlohovca, Piešťan a Nového Mesta nad Váhom, avšak jeho zavedenie oddialila pandémia. Všetko potrebné už zatiaľ pripravili. Najnovšie sa do myšlienky zapája aj Diecézna charita Žilina, ktorá platidlo prinesie nielen do Žiliny, ale aj Martina a Čadce. Mestá vyberajú podľa toho, kde ľudia pomoc naozaj potrebujú.

„Toto naše symbolické platidlo má význam najmä vtedy, keď je naň naviazaná ďalšia, komplexná služba pre ľudí bez domova. V charitných zariadeniach máme okrem vhodných podmienok aj odborných pracovníkov, ktorí sú pripravení podporiť ľudí bez domova na ceste za životnou zmenou,” uviedol Dzurech. Práve dukát môže byť podnetom, vďaka akému na dvere Charity zaklopú.

Centrum pre bezdomovcov a ulica sú miesta, na akých sa môže ocitnúť každý z nás, čo si mnohí uvedomujú. Aj preto sa stal projekt takým úspešným. Je dôkazom, že spoločnosti nie sú ľudia bez domova ľahostajní a majú záujem im pomôcť.

Pomáhajú aj zbierky

Ľudia často prispievajú aj do malých lokálnych zbierok. Okrem nich robí Charita veľkú, tradičnú zbierku počas novembra na predajniach Tesca.

Všetko bude nové a pekné, čiže klient dostane väčší podnet na zmenu.

Pravidelne realizujú napríklad zbierku ponožiek, kde môžu ľudia doniesť i čistú a opratú spodnú bielizeň. Veľkou pomocou sú veci, ktoré človek bez domova v danom ročnom období nutne potrebuje, nie iba oblečenie, ktoré chcú ľudia vyradiť zo šatníka. Všetko môžu priniesť na charitu, po zavolaní a dohodnutí sa.

Študenti zas môžu usporiadať potravinovú zbierku alebo zhromažďovať hygienické potreby. V súčasnej dobe hľadá Charita i mladých ľudí, dobrovoľníkov, na pomoc pri spomínanej zbierke v Tescu, ktorá sa začína na konci novembra na viac ako desiatich predajniach v Trnave a jej okolí. Osloviť môžu koordinátorku dobrovoľníckeho centra Kristínu Ryšavú. Všetky kontakty sú na webe charity.

Mária Altoffová, odborná garantka Centra, a Simona Nováková, koordinátorka projektu Streetwork, nám porozprávali nielen o sociálnych zariadeniach.

Kde a vďaka čomu pôsobí Trnavská charita

Spolu s fotografkou sa nachádzame pred pasážou s veľkým nápisom Špitálik. Sme tu o pár minút skôr. Tápeme, do ktorých dverí máme vojsť. S úsmevom nás víta Mária Altoffová, ale dnu do kancelárie nás nechce pustiť. Naše prvé spoločné kroky totiž vedú do priestorov určených klientom.

Budova, v ktorej sa dnes nachádza Trnavská arcidiecézna charita, v minulosti predstavovala špitál, nemocnicu rádu rehoľných sestier katolíckej cirkvi. Hneď za múrom vidíme kostolnú vežu, po chvíli sa rozozvučali zvony. Budova Nízkoprahového denného centra slúžila ako stajne pre dobytok. Nie je neobvyklé, že po počutí názvu centra sme si v priestoroch všímali spodky dverných otvorov; okrem toho, že prahy sú skutočne nízke, nenachádzajú sa tu schody.

https://www.instagram.com/p/BOXW-DfDvNX/

Trnavská charita je nezisková organizácia, ktorá pôsobí na Hlavnej 43 v Trnave od 27. decembra 1995. Aby mohla plnohodnotne fungovať, zapája sa do projektov a grantov. Ďalej sú to 2 % z daní, rôzne zbierky a dary. Na financie, ktoré potrebuje charita na každodenné poskytovanie služieb, jej prispieva mesto Trnava aj VÚC.

Návod, ako sa dostať na dno

Mária Altoffová hovorí o závislosti od alkoholu ako o štatisticky najčastejšom dôvode, kvôli ktorému ostanú ľudia bez domova. Mimochodom, ženy tejto závislosti podľahnú rýchlejšie ako muži. Iným dôvodom môže byť prerušenie kontaktu s rodinou. Sú to okolnosti, kedy je rodina nútená – pod vplyvom vlastného strachu o svoj život a majetok – zrieknuť sa člena rodiny a vyhodiť ho z domu. Príčinou straty domova môže byť aj závislosť od tvrdších omamných látok či hrania automatov alebo živelná pohroma.

Napriek tomu, že existuje množstvo organizácií a úradov ponúkajúcich pomoc bezdomovcom, človek nadobúda pocit, že ich je na ulici rovnako veľa, ak nie ešte viac. Počet ľudí bez domova je viac-menej stály. Keď sa niekto z ulice dostane, pribudnú ďalší.

Keď sme sa opýtali, či poznajú nevšedné prípady, obe sa zasmiali. Stretli sa s bizarnosťou, kedy žena opustila manžela, lebo sa zamilovala do bezdomovca a spolu žijú na ulici. Ľudia s vysokoškolským titulom kvôli alkoholu skončili bez práce, rodiny a domova.

Všetko sa dá, len treba chcieť

Myšlienkou charity je dopomôcť k svojpomoci. „Charita neponúka riešenia situácií, ponúka možnosti, ako sa dostať k riešeniam. Toto by som podčiarkla a zdôraznila,” hovorí Mária vediac, ako niektorí klienti dokážu zneužiť ich pomoc. Dôležitá je najmä spolupráca klienta pri riešení jeho vlastnej situácie. Človek vie, že za pomocou môže ísť, vie, kde ju hľadať, vie, čo pomoc ponúka, ale prvý krok je len na ňom.

Ak chcú využívať určitú formu pomoci charity, musia sa podriadiť pravidlám.

Ideálny príklad človeka, ktorý hľadá pomoc a vyhľadá charitu: príde z ulice, nemá doklady, nemá ubytovanie, poistenie, kontakt s rodinou a má dlhy. Chce so sebou niečo robiť a naplno bude spolupracovať s charitou. Je možné, že do týždňa ho vedia zamestnanci charity dostať do práce, získať pre neho ubytovanie, zaevidovať k lekárovi. Bude čakať na vybavenie občianskeho preukazu – iba to bude trvať viac ako týždeň.

Často však ľudia nechcú spolupracovať alebo so sebou prinášajú množstvo iných problémov a resocializácia jedinca je dlhšia. Niekedy to ide hneď, inokedy nie, najmä kvôli závislostiam. Niektorí sa vyhýbajú liečeniam. Ak ale chcú využívať určitú formu pomoci charity, musia sa podriadiť pravidlám.

Dobrovoľníci v teréne

Trnavská charita spolu so svojimi partnermi projektu Streetwork v Trnave podpísala 2. júna 2016 Memorandum o spolupráci. Do novovytvoreného programu vstúpilo spolu s charitou mesto Trnava, Trnavská univerzita a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Streetwork vznikol ako samostatný projekt na skúšobnú dobu. Vďaka dobrým ohlasom, najmä z dôvodu prvého takéhoto projektu v meste, pokračuje aj naďalej.

Je pozoruhodné, ako sa mladí ľudia zaujímajú o celkovú problematiku a snažia sa iným ľuďom pomôcť. Študenti sociálnych vied môžu využiť projekt Streetwork na absolvovanie povinnej praxe. V prípade záujmu o prax alebo dobrovoľníctvo je potrebné obrátiť sa na koordinátorku projektu.

Na internetovej stránke Trnavskej charity sa uvádza núdzové telefónne číslo. Slúži obyvateľom Trnavy na nahlásenie potenciálnych ľudí bez domova, ktorí sa potulujú v ich okolí. Trnavčania môžu kedykoľvek zavolať a poskytnúť o nich základné informácie: pohlavie, približný vek, zdravotný stav a či sa s nimi skúsili skontaktovať.

Obyvatelia o linke vedia, ale nevyužívajú ju často. Niekedy je to tri-štyrikrát za mesiac, inokedy ani raz počas dlhšieho obdobia. V prípade nahlásenia od občanov sa štandardná trasa jednej skupiny streetworkerov zmení tak, aby zastihli človeka, ktorý pomoc potrebuje.

Prvý kontakt, ktorý nadväzujú streetworkeri s človekom na ulici, sprevádza otázka, či k nemu môžu vôbec pristúpiť a či bude ochotný sa s nimi rozprávať.

Po dvoch „sledovačkách“ sa musí definitívne rozhodnúť, či prácu berie, alebo nie.

Streetworkeri sa predstavia, uvedú, že sú dobrovoľníkmi organizácie Trnavskej charity a povedia mu základné informácie o charite a jej službách. Ponúknu mu čaj alebo kávu. Streetwork sa vykonáva vo večerných hodinách a pomoc je len základná. Okrem lekárskej pomoci sa teda nedá vybaviť v tom čase už nič. Snažia sa preto človeka motivovať, aby prišiel do denného centra a využil ostatné služby charity.

Ako sa stať streetworkerom

Podmienka je mať minimálne 18 rokov, človek musí byť bezúhonný, humánny, asertívny a mať vážny záujem o dobrovoľnú prácu. Pohovor prebieha štandardným spôsobom. Záujemcovi sa vysvetlí, v čom bude spočívať jeho práca, prejde školením, na ktorom sa dozvie informácie o najčastejších problémoch, s ktorými sa môže v teréne stretnúť. Sú mu vysvetlené inštrukcie ohľadom jeho bezpečnosti, ako komunikovať počas stretnutí s klientom a kedy radšej od neho odísť.

Pred podpísaním dobrovoľníckej zmluvy ide uchádzač dvakrát na takzvaný „náčum”. Jeho pozícia v teréne je „pozorovateľ“. Počas náčumu sleduje, ako ostatní dobrovoľníci pracujú. Po dvoch „sledovačkách“ sa musí definitívne rozhodnúť, či prácu berie, alebo nie.

V teréne je možné vidieť aj skupinu pozostávajúcu len z dievčat. Streetworkeri chodia pomáhať na vytýčených trasách vo večerných hodinách 2- až 3-krát do týždňa. Ľuďom bez domova ponúkajú kávu alebo čaj a menšie občerstvenie, napríklad sušienky. Streetworker sa v teréne dá spoznať podľa pracovnej bundy a ruksaku, na ktorom je nášivka Trnavskej charity. V blízkej budúcnosti k nim pribudne aj preukaz.

https://www.facebook.com/charitatt/videos/2526871660672195/

Ak sa napríklad klienti medzi sebou hádajú, streetworkeri majú zakázané sa do hádok miešať. Prvé pravidlo dobrovoľníctva je dbať na svoju bezpečnosť. Úloha streetworkerov je zvýšiť bezpečie bežných občanov a znížiť počet ľudí bez domova a v núdzi.

Ohlasy na dobrovoľníctvo bývajú pozitívne aj negatívne. Pomoc odmietajú klienti, ktorí pokladajú ich prácu za zbytočnú, ich pomoc nepotrebujú, lebo si za problémy môžu sami. Dobrých ohlasov je však stále viac. Ľudia v núdzi začínajú Streetwork spoznávať a sú vďační za každý kontakt.

Chvíľkové prichýlenie na každý deň

Nízkoprahové denné centrum je otvorené každý pracovný deň. Počas našej návštevy tu nikto nebol – prišli sme mimo otváracej doby. Jednu zo skromne zariadených miestností zdobil vianočný stromček. Aj v krušných chvíľach si vedia pripomínať to pekné a tradičné.

Ako prezrádza názov „nízkoprahové“, Centrum môže navštíviť ktokoľvek aj pod vplyvom omamných látok či alkoholu. Nemusí mať doklady a taktiež sa nehľadí ani na jeho zdravotný stav. Klienti vystupujú anonymne, každému sa pridelí kód. Je len na človeku, ako využije čas strávený v Centre. Môže prísť, najesť sa a sedieť v miestnosti až do konca otváracích hodín. Alebo svoju nepriaznivú situáciu začať reálne riešiť. Po príchode prebehne medzi zamestnancom a klientom takzvaná ústna zmluva o základných pravidlách Centra.

Nízkoprahové centrum musí podľa zákona utvárať podmienky zamerané na naplnenie základných životných potrieb. Každé ráno ponúka klientom raňajky. Obchodný reťazec TESCO prispieva pečivom, ktoré sa deň predtým nepredalo a poskytuje čerstvé ovocie a nátierky.

Centrum má aj krízový šatník. Veľa ľudí žije v domnienke, že charita = nepotrebné oblečenie a dávanie ho ľuďom v núdzi. Oblečenia je ale nadbytok. Ak by fungovala rovnica nonstop poskytovania oblečenia bez pravidiel, časom by pomoc stratila efektivitu. V minulosti takýto prístup prinášal len negatívnu skúsenosť, a to neporiadok v meste. Zamestnanci mestského úradu každý deň nachádzali kúsky oblečenia, ktoré ľudia s dobrým úmyslom darovali. Ľudia, ktorí navštevovali Centrum, s oblečením obchodovali, a preto sa začalo poskytovať len v krízových situáciách: človek je akútne znečistený, oblečenie nemá prispôsobené počasiu, nastupuje na výkon trestu alebo do resocializačného zariadenia, ide na pracovný pohovor či do nového zamestnania.

Žiadna vykonávaná práca nie je hanbou

Jednou z možností počas cesty k resocializácii je predaj časopisov Notabene. Potenciálny predajca musí spĺňať určité zásady. Vlastniť občiansky preukaz alebo náhradný doklad o občianskom preukaze, poskytnúť informácie o tom, či bol trestaný, a jeho lekárske záznamy. Tento človek nesmie byť diagnostikovaný ako závislý a musí podstúpiť dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu. Nevyžaduje sa abstinencia, ale triezvosť pri predávaní. Musí byť gramotný a vedieť počítať peniaze.

Veľa ľudí však podmienky nespĺňa. Skutočný predajca Notabene má žltú identifikačnú kartu so svojou fotkou, prideleným číslom a uvedenou adresou, na ktorej musí reálne stáť a predávať. Ak predajca nemá kartu alebo ju odmieta poskytnúť k náhľadu, treba kontaktovať charitu a nahlásiť falošného predajcu.

Kde nestačí dávka trpezlivosti a situácia sa nedá zvládnuť, nastupujú represívne zložky.

Zamestnanci Centra majú ku všetkým klientom vysoký prah tolerantnosti. Roky praxe a každoročné školenia im pomáhajú v komunikácii aj s agresívnym človekom pod vplyvom drog. Kde nestačí dávka trpezlivosti a situácia sa nedá zvládnuť, nastupujú represívne zložky.

Trnavská charita neponúka svoju vlastnú nocľaháreň. V momentálnej situácii nedisponuje vhodným priestorom a zamestnancami, ktorí by vykonávali nonstop nočnú službu. Preto charita pre ľudí bez domova zriadila Nízkoprahové denné centrum. Na prenocovanie ľuďom v núdzi slúži v meste Stredisko sociálnej starostlivosti. Spolu s charitou ponúkajú útočisko ľuďom, ktorí ho potrebujú.

Využívanie voľného času v prospech organizácie

Pracovná dielňa svätej Heleny začala fungovať 3. marca 2016 a je v prevádzke každý pracovný deň. V dielni pracujú dvaja zamestnanci charity a klienti – dobrovoľníci so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením. Ostatní pracovníci charity ich považujú za svojich kolegov. Dielňa vytvára atmosféru socializácie, prijatia a osobného rozvoja aj prostredníctvom ručných prác. Výrobky sú tematické alebo ide o maličkosti, napríklad magnetky, záložky, ozdoby. Všetko, čo sa vyrobí, sa následne predáva v kaviarni alebo putuje do charitatívnych prezentácií.

Prekvapil nás zvuk šijacieho stroja. Po obhliadke prázdneho Centra sme nikoho neočakávali ani v dielni. Za starou mašinou však sedela pani na invalidnom vozíčku. Milo sa pozdravila a ďalej sa venovala svojej práci. V tom okamihu pôsobila ako ten najbezstarostnejší človek na svete.

Dielňu podporujú najmä bežní ľudia, ktorí prinesú do dielne nepotrebné látky, gombíky a iný materiál vhodný na drobné ručné práce. Priestory môžu navštevovať aj klienti Nízkoprahového centra, avšak pod podmienkou triezvosti a čistého vzhľadu.

Kaviareň Špitálik slávnostne otvorili na jar roku 2019. Nič tu nemá stanovenú cenu. Množstvo ponúkaných káv, čajov a zákuskov pripravovaných dobrovoľníkmi je za dobrovoľný príspevok. Kaviareň zákazníkov vždy obdaruje aj darčekom pochádzajúcim z dielne. Prechádzali sme okolo terasy; aj tá patrí ku kaviarni, ale funguje len v lete.

K šťastiu druhých stačí tak málo

V rámci materiálnej a potravinovej pomoci dlhoročne funguje projekt Tím siete pomoci. Projekt znamená spoluprácu s farskými charitami. Pomoc sa zameriava na sociálne slabšie rodiny a centrá pre ľudí v núdzi. Zháňa sa pre nich nábytok alebo spotrebiče.

Charita delí darcov na dve skupiny. Prví sú takzvaní klasickí darcovia. Tvoria ich obyvatelia mesta a ľudia pochádzajúci z blízkeho okolia, ktorí chcú niečo darovať. Aj darované veci musia spĺňať určité kritériá, aby sa mohli stať darmi pre charitu. Z potravín prijímajú len tie trvanlivé – konzervy, cestoviny, soľ, cukor. Hygienické potreby nemajú obmedzenie.

Druhí darcovia sú firmy, napríklad Peugeot, TESCO. Väčšinou zorganizujú v rámci podniku zbierku alebo prispievajú finančne. Získané potraviny, hygienické potreby a financie sa rozdelia do jednotlivých organizácií, ktoré spadajú pod Trnavskú charitu, napríklad domovy dôchodcov, detské domovy, stacionáre. Časť získaných vecí a peňazí putuje aj na farské charity, ubytovne, neziskové organizácie a občianske združenia.

Keď má príbeh najsmutnejší koniec

Na konci nášho rozhovoru sa nám nedalo neopýtať sa na chúlostivú otázku: čo sa stane s človekom, ktorý žil a zomrel na ulici? Čakali sme zaskočené tváre, no dostali sme profesionálnu odpoveď.

Niekedy sa stane, že polícia vyšetruje smrť človeka, ktorého vzhľad pôsobí, že žil na ulici. Polícia vytvorí fotografie zosnulého, telo ostane na patológii v chladiacej miestnosti. Policajti navštívia okrem iného aj Trnavskú charitu, aby vypátrali informácie o zosnulom. Ak sa do piatich dní nepodarí zaistiť identifikáciu človeka, nastupuje štandardný postup. Vykoná sa pitva, určí sa príčina smrti (samovražda alebo nehoda, napríklad zrazenie autom). Ak je cudzie zavinenie smrti vylúčené, telo sa spopolní a pochová na náklady mesta do spoločného hrobu, ktorý sa nachádza na cintoríne na Kamennej ceste.

Pozrite si viac fotografií v galérii:

Aké ľahké je nájsť ju. Zdroj: Natália Stašíková

Na námestí v jednej z pasáží. Zdroj: Natália Stašíková

Miestnosť prvého kontaktu v Centre. Zdroj: Natália Stašíková

Miesto pre pocestného alebo spoločensky unaveného. Zdroj: Natália Stašíková

Návštevníci kaviarne si ju len pochvaľujú. Zdroj: Natália Stašíková

Kaviareň nezabúda ani na najmenších zákazníkov. Zdroj: Natália Stašíková

Miestnosť, ktorá slúži ako kaviareň aj ako dielňa. Zdroj: Natália Stašíková

Špitálik privíta aj vás. Zdroj: Natália Stašíková

Všetko môže byť na úžitok. Zdroj: Natália Stašíková

Ako sa o to starajú, tak budú mať. Zdroj: Natália Stašíková