Po ceste zo stanice na internát prechádzam popri Námestí SNP a popod nos si nadávam. Akoby aj nie, keď chodník je stále rozbitý a svoj ťažký kufor musím niesť v ruke. Postupovať túto cestu dvakrát za týždeň nie je med lízať.

Moju pozornosť upútajú stroje pracovníkov. Svojím hlukom by z hrobu prebrali aj tie mŕtvoly, ktorých kosti sa neďaleko nich našli. Aj ich rušia v pokojnom rozjímaní. Priestor námestia je ohradený, a tak stroje zahliadnem len cez pletivo. Nezastavujem sa, kráčam popri ňom a kufor ďalej ťahám za sebou. O pár dní neskôr sa však situácia mení a ja stojím vnútri ohradenia.

Stavenisko-nálezisko

Stretávam sa s dekanom Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (FF TRUNI) Erikom Hrnčiarikom, ktorý vedie archeologický výskum. „Dokiaľ sa nechystala rekonštrukcia Námestia SNP, bolo zbytočné organizovať archeologické práce, keďže na tomto mieste bola cesta. Vedeli sme, že sa tu niečo nachádza, no nevedeli sme, v akom rozsahu,“ vyjasňuje mi celú situáciu.

Robotníci začnú zasypávať jamu a my musíme na chvíľu stíchnuť, pretože by sme si v tom hluku nerozumeli. Zdvihne sa silný vietor a do očí mi vženie prach, ktorý pokrýva stavenisko-nálezisko. Zopárkrát si pretriem oči, aby som sa ho zbavila.

Keď mesto chystalo rekonštrukciu námestia, zároveň s ním naplánovalo aj archeologický výskum. Financie z eurofondov, ktoré mesto získalo na rekonštrukciu námestia, musia byť tento rok vyčerpané. Archeologické práce preto museli byť koordinované tak, aby stavbu nespomaľovali. Darí sa to aj napriek tomu, že výskumníci objavili veci, ktoré nečakali.

Nový objav v podobe podstavca

V rozhovore nás vyruší prichádzajúci študent, ktorý dekanovi prináša potrebné náradie na zaznamenanie nového nálezu, na ktorý ráno narazili. Teraz ho musia zdokumentovať, aby presne vedeli, kde sa nachádza, ako vyzerá a aké má rozmery.

Ide o zvyšok podstavca, ktorý bol postavený na počesť víťazstva medzi cisárskym a Rákocziho vojskom v blízkosti Trnavy. Tento pomník odstránili niekedy v minulom storočí, no napriek tomu ho nezničili, ale premiestnili na cintorín na Ulici Terézie Vansovej, kde je dodnes. Doteraz sa nevedelo, kde presne sa podstavec nachádza.

Prechádzame sa po nálezisku, rozpráva mi rôzne zaujímavosti o pamiatkach, ktoré sa tu našli a iskra nadšenia mu nemizne z očí počas celého nášho rozhovoru. Niektorí robotníci prestali so svojou prácou a obďaleč nás pozorujú. Keď miesto začínam fotiť, nenápadne sa snažia ujsť zo záberu. Je jednoduchšie pozorovať, ako byť pozorovaný.

Stane sa nálezisko turistickým lákadlom?

Ľudia sa sťažujú, že sa archeologické nálezisko naspäť zasype. Mesto totiž plánuje na ploche postaviť park, ktorý bude bezbariérovo spojený s Ružovým parkom. Preto sa na mieste budú nachádzať informačné tabule a postupne sa bude realizovať projekt, ktorý nás pomocou mobilu prenesie do stredoveku a ukáže nám pod zemou objavy archeológov.

Šudentom mizli lopaty

„Ja konkrétne som na nálezisku kopala len dva dni. Počas nich sme hľadali hlavne múry kostolíka a snažili sme sa lepšie pochopiť plochu. Prvý deň sme prekopávali hlinu lopatami,“ hovorí Júlia Buraľová, študentka archeológie na TRUNI. Ďalej vysvetľuje, že bagrom by to nešlo, keďže aj oni si museli dávať pozor na staré potrubie pod napätím, ktoré sa tiahlo celou plochou.

Spomína, že zo začiatku mali menší problém s univerzitným náradím, pretože si robotnici „požičali“ všetky ich lopaty, ktoré mali uskladnené spoločne v jednej búdke. „Prvú hodinu práce sme poriadne nemali s čím kopať. Postupne sa však začali záhadne objavovať a na druhý deň na nás v búdke čakali úplne nové lopaty,“ uzatvára túto malú kauzu, ktorej bola svedkom.

Druhý deň im išli práce oveľa lepšie. Začisťovali plochu, aby mohli lepšie vidieť a zaznamenať, čo sa pod všetkou tou hlinou nachádza. „Keď sa po celom dni šprtania sa v hline vraciam v teplákoch a špinavých botaskách cez celé mesto na internát, cítim sa ako taký vandrák,“ sťažuje sa Júlia. Následne však dodáva: „Ale inak to niekedy nejde. Hlavne keď to človeka naozaj baví.“

Najvia ju mrzí to, že nebola na mieste, keď sa odkrýval cintorín. Uznáva, že pre mnohých ľudí to musí znieť morbídne, no pre archeológov, ktorých prácou je zistiť, aký život viedli ľudia v minulosti, je to niečo celkom iné. Náš rozhovor zakončuje slovami: „Samozrejme, že s ostatkami treba vždy zaobchádzať s úctou, ale je lepšie sa o nich niečo dozvedieť, než aby sme po nich bez povšimnutia chodili ďalšie storočia.“

V rozhovore sa dozviete:

• na čom stoja rozhovory s ministerstvom školstva,
• aké výhody so sebou prináša spájanie fakúlt,
• v čom ako rektor zlyhal,
• či by podporil vznik queer spolku,
• ako sa pokúšal Vladimír Mečiar TRUNI zlikvidovať,
• prečo je sklamaný zo súčasnej slovenskej literatúry.

Medzi univerzitami kolujú reči o spájaní medzi TRUNI a UCM. Najnovšie o tom hovoril aj minister školstva Ján Horecký. Prečo je spájanie sa dobrý nápad?

Máte pravdu, že kolujú reči, ale chcem to trošku upresniť. Začali sme užší typ spolupráce ešte v čase, keď bol rektorom UCM pán profesor Boča. Obe univerzity vyjadrili vôľu byť blízko seba nielen v priestore, ale aj vo vzájomnej spolupráci. Preto pred rokom a pol vznikol projekt Trnavský univerzitný klaster. Medzičasom boli publikované aj ministerské výzvy na podávanie integračných projektov, ktoré sa majú financovať z plánu obnovy.  V ich rámci sa však objavili problémy, pre ktoré nie je možné na výzvy reflektovať.

Pýtali ste sa na výhody integrácie. Viem si predstaviť, že v prípade kvalitného projektu a jeho úspešnej realizácie by vznikla jedna veľká a silná vysoká škola, ktorá by mala študijný potenciál pre možno 12-tisíc študentov. V priestoroch, ktoré sú veľmi blízko seba, by mohol vzniknúť kvalitný campus a veľmi atraktívna vzdelávacia ponuka.

Spomínali ste problémy v rokovaniach. Na čom to aktuálne stojí?

Na parametroch výzvy, ktorá obsahuje výdavkové limity a prísne časové obmedzenia. Keby sme sa do nej zapojili, išlo by predovšetkým o rozvoj univerzitnej infraštruktúry. Vaša univerzita potrebuje nakúpiť ďalšie budovy a naša má pripravené stavebné povolenia na výstavbu auly a na rekonštrukciu historickej budovy Adalbertína, ktorá stojí oproti hlavnej budove TRUNI. Podľa limitov môžeme použiť na meter štvorcový rekonštruovanej plochy len tisíc eur. Nesmie to byť drahšie, čo nie je pri dnešných cenách možné.

Navyše, Európska únia má požiadavku, aby bol celý proces ukončený v marci 2026. Vzhľadom na to, že sa ešte nezačali súťaže ani verejné obstarávanie, obávame sa, že sa termín nedá dodržať. Čakáme na pondelok (5. 12.). S vašou pani rektorkou ideme na ministerstvo zistiť, či sa z ich strany neobjaví nejaká nová ponuka.

Rektorka UCM v rozhovore pre atteliér spomínala, ako by mala vyzerať bližšia spolupráca medzi univerzitami. Hovorí o systéme „požičiavania si“ pedagógov. Ako by to fungovalo? Nie všetky fakulty sú rovnaké. TRUNI chýba, napríklad, masmediálna a UCM nemá teologickú.

S pani rektorkou sme hovorili o tom, že jedným z prvých bodov, ku ktorým by bolo dobré sa dopracovať, je právna forma spoločnej inštitúcie. Diskutovali sme o konzorciu dvoch univerzít, do ktorého by vstúpili jedna aj druhá ako zakladateľské organizácie. Tam, kde sú prieniky, by sa určite uvažovalo aj o tom, ako z dvoch fakúlt urobiť jednu silnú.

Čiže by ste napríklad dve Filozofické fakulty chceli spojiť do jednej veľkej fakulty.

Áno. Keby sme spojili sily, mohla by to byť jedna silná fakulta s dobrou ponukou študijných programov. Niečo podobné by sa v budúcnosti dalo spraviť z našej Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce a vašej Fakulty zdravotníckych vied. Ale toto všetko je nateraz len moja čisto teoretická úvaha.

Nateraz sa mi nepodarilo presvedčiť fakulty, že univerzita nie je konfederáciou fakúlt, ale jedným súdržným celkom.

Najprv je nevyhnutné premyslieť spoločný právny subjekt. Je to komplikované. Univerzity majú, napríklad, medzinárodné  bilaterálne zmluvy a rôzne typy projektov, ktoré sa nedajú mechanicky preniesť na iný subjekt.

Aké ďalšie výhody okrem rekonštrukcie budov bude mať zo spájania univerzít TRUNI?

Keď vzniká niečo nové, hýbe sa aj vnútro organizmu. Vzniká nová štruktúra alebo nové študijné programy. A tam vidím príležitosť. Pri kombinácii personálnych kapacít by mohli vzniknúť atraktívne študijné programy, ktoré si teraz nevieme sami zabezpečiť.

V čom je podľa vás UCM lepšia ako TRUNI a v čom, naopak, zaostáva?

Nikdy som nad tým takto neuvažoval. Nerád premýšľam o vysokých školách v konkurenčných nastaveniach. To za nás robia iní. Keď sa pozriete ako dopadla UCM, resp. naša univerzita v takom či onakom type hodnotenia, vidíte rozdiely, ale aj spoločné črty. My skôr hľadáme odpoveď na to, v čom sme si blízki.

TRUNI vyhlásila voľbu nového rektora na 16. marec. Budete opäť kandidovať?

Toto sa ma pýta od vyhlásenia voľby skoro každý. Nikomu som na to zatiaľ neodpovedal, takže nerád by som svoje rozhodnutie oznamoval prostredníctvom média. Mám na to čas do februára.

Keď sa pozriete spätne na vaše kroky, v čom ste ako rektor zlyhali?

Bolo to nesmierne zvláštne obdobie. Prišla pandémia, novela zákona, akreditácia a teraz problémy s financovaním. Ak by som však ukazoval na problémové miesta, som presvedčený, že sa mi nepodarilo, aspoň nateraz, presvedčiť fakulty, že univerzita nie je konfederáciou fakúlt, ale jedným súdržným celkom.

Čo tým myslíte?

Myslím tým moju skúsenosť predovšetkým s budovaním systému kvality (pozn. red. vnútorný systém univerzity, ktorý preveruje študijné programy kvôli akreditácii). Myslím na náročný spôsob, ktorým bolo, a ešte aj bude treba, presviedčať akademickú obec o tom, že to, čo robíme, robíme v prospech univerzitného celku. Nie je to nejaký administratívny výmysel vedenia univerzity, prípadne rektora a jeho tímu. Viem, že to nie je len náš problém a viem, že s tým bude mať problém každá vysoká škola – presvedčiť pedagógov a študentov, že by sa mali identifikovať s novými podmienkami. Pýtali ste sa však na moje zlyhania. Tak toto je jedno z nich.

Dvaja muži, dve ženy môžu vytvoriť rodinné prostredie, ktoré je mnohokrát oveľa kvalitnejšie ako to tradičnej rodiny.

Čiže fakulty nevidia širší kontext?

Tlak na fakulty bol nesmierne silný.  Množstvo administratívnej práce, ktoré súviselo s novou podobou úpravy, zabezpečenia a hodnotenia študijných programov, vyzeralo ako neustály tlak zo strany vedenia. Samozrejme, fakulty boli z toho unavené a nervózne. Práca bola veľmi napätá.

Napriek tomu, že teraz všetci vidíme veľmi dobrý výsledok, som vnútorne presvedčený, že nie vždy sa nám darilo argumentovať tak, aby sa všetci stotožnili s riešením. Boli aj prípady, kedy ho prijali preto, že išlo o viac či menej direktívne rozhodnutie.

Študenti UCM sa pohrávajú s myšlienkou založiť queer spolok. Podporili by ste ako rektor na vašej univerzite takúto iniciatívu? Ako som už spomínala, UCM, na rozdiel od vás, nemá Teologickú fakultu.

Bezprostredne po vražde na Zámockej som zachytil na Facebooku univerzity diskusiu, ktorá ukazovala aj na rôzne typy problémov vo vzťahu univerzity k LGBTQ+ ľuďom. Okamžite som sa stretol s aktérmi debaty. Jedna z požiadaviek bola aj táto, nemám s tým nijaký problém.

S predsedníčkou Študentskej rady sme avizovali, že sme pripravení podporiť túto iniciatívu. Požiadal som účastníkov diskusie, nech si pripravia návrh, ako si to predstavujú a budeme rokovať. Pokiaľ ide o teologickú fakultu, ona v tomto procese nie je prekážkou. Naopak práve na jej pôde sa nedávno uskutočnilo stretnutie s komunitou LGBTQ+.

Zaujímalo ma, či legitímny názor pedagóga mohol mať na hodine oponentúru.

Denník N zverejnil informáciu o prednáškach pedagóga Mária Schwarza, ktorý na univerzite učil predmet psychológia rodiny. Okrem iného na svojich prednáškach tvrdil, že dvaja muži nemôžu vytvoriť rodinu. Nemôžu dvaja muži vytvoriť rodinu?

Ten prípad bol medializovaný len z jednej strany. V momente, keď som sa o tom dozvedel, som požiadal dekana Filozofickej fakulty, aby celú vec prešetril. Podstata problému spočívala v istom, povedzme, že jednostrannom  type pedagogického postupu.

Zaoberal sa tým vedúci katedry, osoby zodpovedné za študijný program i dekan. Mňa zaujímalo, či názor pedagóga, ktorý je legitímny a môže zaznieť, mohol mať na hodine oponentúru. V humanitných a spoločenských vedách je bežné, že sa veci interpretujú rôzne a z rôznych uhlov pohľadu.

Ja vás ešte doplním. V texte Denníka N sa píše aj to, že názor pedagóga o tom, kto tvorí rodinu, bol vyžadovaný aj na teste.

Áno, práve preto som to dal prešetriť. Výsledkom diskusie bolo zistenie, že študent musel uviesť zopakovať to, čo hovoril vyučujúci. Zároveň však bol vytvorený priestor aj na iný názor.

Článok v Denníku N mal ale iný rozmer a ten mne osobne prekážal. Vznikla predstava, že médium môže diktovať vysokej škole jej rozhodovanie a spôsob, akým má alebo nemá konať v personálnej veci. Toto som vo svojom stanovisku odmietol.

Máme tu dosť možností na to, aby sa dala vec vykonzultovať. Môže zaznieť taký alebo onaký názor, ale rozhodovanie o veciach medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí urobiť zamestnávateľ v dialógu so zamestnancom. Novinárska otázka typu „myslíte si, že má taký človek učiť?“ nemá príliš veľa odpovedí. Vnucuje najmä jednu, ktorá by uspokojila toho, kto položil otázku. Takto som nebol ochotný spolupracovať.

Vráťme sa k mojej pôvodnej otázke. Môžu dvaja muži vytvoriť rodinu?

Dvaja muži, dve ženy môžu vytvoriť prostredie, ktoré bude kvalitnejšie a harmonickejšie,  ako to v tzv. „tradičnej rodine“. Napokon, veľa párov tvorených mužom a ženou dnes žije bez oficiálneho uzavretia manželstva, vychovávajú deti a ide o kvalitné a harmonické spolužitie. Naopak, poznám rodiny, v ktorých vládne strach a nepohoda.

Takže, ak by som bol účastníkom debaty na túto tému, položil by som otázku, či je naozaj tým najdôležitejším  pýtať sa na to, kto tvorí rodinný celok. Či nie je namieste pýtať sa, na akej kvalite vzťahov je spolužitie postavené a aké práva a povinnosti majú v takomto zväzku jeho účastníci.

Opravte ma, ak sa mýlim, ale TRUNI k incidentu oficiálne stanovisko nezverejnila. Na oficiálnej stránke je len vaša reakcia na podporný list akademikov, ktorý publikoval denník Postoj.

Moja reakcia bola oficiálnym stanoviskom. Základným zámerom listu akademikov bolo, že vyjadril obavu, či je na Trnavskej univerzite možné slobodne vysloviť svoj názor, pričom mysleli na legitímny názor vyučujúceho. Ja som vo svojej reakcii deklaroval, že to je nielen možné, ale štandardne to tak funguje. Súčasne nás signatári listu povzbudili v tom, aby sme nepodľahli mediálnemu tlaku a aby sme v personálnej veci rozhodovali suverénne a autonómne. To sa aj stalo.

Skôr sa pýtam na to, či reakcia nemala prísť skôr. Možno ešte pred tým listom.

Nie, pretože my sme viedli diskusiu s redaktorkou Denníka N. Jej článok vzbudil rozruch a vyvolal tie vyššie spomínané obavy signatárov listu. Keďže to bol list „otvorený“, tak som na obavu akademikov reagoval. Tlak mediálneho prostredia však nepoškodí vnútorné prostredie a nepodľahneme mu v našom personálnom rozhodovaní. Skôr nás to stmeľuje.

Aj najdemokratickejšia vláda sa v istej fáze dostane do konfliktu s médiami len preto, že kladú otázky.

V spomínanom liste píšete aj vetu, ktorá ma zaujala. „V novodobej histórii našej alma mater máme skúsenosti s brutalitou štátnej moci vedenej Vladimírom Mečiarom, ktorá sa usilovala o likvidáciu univerzity.“ Ako sa Mečiarova vláda pokúšala o likvidáciu TRUNI?

Toto je jedna z výrazných stránok dejín Trnavskej univerzity. Bola to prvá univerzita na Slovensku, ktorá nevznikla na marxisticko-leninovských základoch, ktoré sa viazali na komunistický režim. Vznikla ako nová univerzita s dôrazom na akademické slobody.

Vladimír Mečiar mal tendenciu zväzovať demokratické princípy, keď uplatňoval svoju moc. To, čo sa pýtate, malo aj veľmi hmatateľné prejavy. Onedlho po tom, čo Slovenská  národná rada na návrh skupiny poslancov zákonom schválila vznik Trnavskej univerzity, vznikli aj snahy o zastavenie jej činnosti a jej likvidáciu. Keď vedenie univerzity a jej akademická obec vzdorovali, tlak sa zvýšil. Prišiel sem vtedajší minister školstva Dušan Slobodník a jeho ľudia začali na rektoráte vymieňať zámky. Univerzite bol zablokovaný účet a bol pripravený zákon o jej likvidácii. Tento tlak zastavila až významná intervencia zo zahraničia a TRUNI sa to podarilo prežiť.

Pri téme mečiarizmu ešte chvíľu ostaneme. Napísali ste knihu No a čo! o slovenskej politike a literárnom živote po roku 1989. Ako sa politika aj literatúra za ten čas zmenili?

Mečiarovský čas výrazným spôsobom zasahoval do oblasti kultúry. Snažil sa ju naviesť na jednoprúdovú a zničujúcu cestu slovenského nacionalizmu Ohrozovalo to elementárne demokratické princípy fungovania spoločnosti a v jej rámci aj literatúry a kultúry. Keď sa to v roku 1998 podarilo celé zastaviť, obnova bola komplikovaná, ale stále to vnímam ako vyslobodenie. Aj pre slovenskú literatúru.

90. roky boli pokusom vrátiť spoločnosť a kultúru do područia štátnej moci. Monopol komunistického režimu sa v slovenskej kultúre po druhej svetovej vojne uplatňoval prostredníctvom doktríny socialistického realizmu. Spomínaný Dušan Slobodník, ktorý bol literárnym vedcom a aj autorom prác o socialistickom realizme, začal v deväťdesiatych rokoch, zrejme inšpirovaný jednou zo svojich pracovných tém v minulosti, hovoriť o národnom realizme.

Prišiel sem vtedajší minister školstva a začali na rektoráte vymieňať zámky.

Dnes je literárny život úplne iný, než ten, ktorý som zažíval ja v druhej polovici osemdesiatych rokov. Nefungujú spisovateľské či umelecké zoskupenia ako kedysi. Existujú síce formálne, ale chýba im kompaktnosť a aj istý typ družnosti, na ktorý si pamätám z minulosti. Nejestvujú ani výrazné literárne časopisy, ktoré ja pokladám za kľúčový priestor pre rozvoj literatúry. Tie, ktoré jestvujú, sú všetky rovnaké. Som dosť sklamaný z toho, ako vyzerá súčasný literárny život na Slovensku.

Vraveli ste, že počas 90. rokov bola snaha o prispôsobenie tvorby politickému presvedčeniu. Dnes má časť spoločnosti pocit, že médiá platí George Soros a prostredníctvom nich realizuje svoju politickú agendu. Je tvorba znova ovplyvňovaná?

Na Slovensku je niekoľko médií, ktoré si robia svoju robotu dobre. Preto sú tŕňom v oku politickej garnitúry, ktorá je pri moci. Zatiaľ sa mi potvrdilo, že aj tá najdemokratickejšia forma vlády sa v istej fáze politickej kariéry dostane do konfliktu s médiami len preto, že médiá kladú otázky. Ale čo iné majú robiť, než klásť otázky?

Som sklamaný z toho, ako dnes vyzerá slovenská literatúra.

Robí aj Denník N svoju prácu dobre?

Denník N robí svoju prácu slušne, ale sú tam, tak ako aj v iných denníkoch, texty a názory, s ktorými ja osobne nesúhlasím. Je to prirodzené a kvôli tomu nemožno hovoriť, že by si robili svoju robotu zle. Niekde sú na môj vkus tendenční či „jednorozmerní“, ale môžem povedať, že som pravidelným čitateľom Denníka N a aj denníka SME.

Spomínali ste absenciu nejakých významnejších zoskupení. Zažíva slovenská literatúra úpadok?

Aj v čase, keď som chodil na vysokú školu, literatúra bola jedným z najreprezentatívnejších médií a zároveň aj jedným z kľúčových reprezentantov národnej kultúry.  To už dnes neplatí a ani nemôže platiť. Vznikli nové médiá a aj nové formy umeleckej tematizácie sveta. Ak sa pýtate na nejakú krízu literatúry, tak skôr ide o krízu čítania. Krízu schopnosti rozumieť textu a cezeň svetu. Súčasne, sa nič nemení na tom, že schopnosť čítať text a schopnosť rozumieť mu, je jednou z najdôležitejších kompetencií nevyhnutných na to, aby sa človek vedel vo svete pohybovať.

prof. PaedDr. RENÉ BÍLIK, CSc.

Je rektorom Trnavskej univerzity v Trnave od roku 2019. Zároveň je univerzitným profesorom na tamojšej katedre slovenského jazyka a literatúry a samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV. Ako vedec a pedagóg sa venuje slovenskej literatúre po roku 1945, teórii literatúry, teórii literárneho procesu a slovenskej literatúre pre deti a mládež.

Väčšina univerzít odštartovala nový akademický rok 21. septembra a vysokoškoláci sa začali pomaly udomácňovať na svojich izbách. Po veľmi krátkom čase sa však situácia zhoršila, univerzity prešli na dištančnú formu štúdia a trnavské internáty odporučili študentom odsťahovať sa. Zisťovali sme, aká je situácia v jednotlivých ubytovacích zariadeniach.

Študentský domov UCM (budova UCM)

Začali sme na našej univerzite. Z preventívnych dôvodov a na odporučenie Stáleho krízového štábu UCM sa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave od 12. októbra 2020 zmenila organizácia výučby. Celá univerzita prešla na dištančnú formu vzdelávania. Ovplyvnilo to aj situáciu na internáte. Minulý piatok rektor vydal niekoľko nových opatrení.

Všetkým vysokoškolákom prvého a druhého stupňa štúdia sa odporúča bezodkladne opustiť Študentský domov na Námestí Jozefa Herdu 2 v Trnave, a to najneskôr do stredy 21.októbra 2020. Kto sa nevysťahuje, vystavuje sa riziku nútených karanténnych opatrení alebo nútenej izolácie osôb.

Opatrenia neplatia pre študentov, ktorí naďalej pokračujú v prezenčnej výuke v laboratóriách alebo sa majú zúčastniť praktickej výučby. Študenti si majú zobrať všetky veci, ktoré potrebujú pre štúdium, pretože počas opatrení nemôžu vstúpiť do študentského domova.

Študentka Viki takýto scenár predpokladala: „Asi sme všetci čakali, že sa to stane. Niektorí z nás idú domov, iní si hľadajú privát. V každom prípade, pre nás všetkých bude lepšie, ak si nájdeme inú alternatívu bývania ako je internát. Veľa ľudí na jednom mieste v tejto situácii totiž neveští nič dobré.“

Študentovi, ktorý opustí ubytovacie zariadenie, bude poskytnutá zľava. To znamená, že nezaplatí za mesiace november a december. V prípade, že ubytovacie zariadenie bude zatvorené aj po 1. januári 2021, študent bude platiť vždy za prvý mesiac, kedy sa v študentskom dome ubytuje. Podmienkou na poskytnutie zľavy je odubytovať sa najneskôr do 21.októbra 2020.

Študentský domov Miloša Uhra (internát MTF)

Riaditeľ Účelového zariadenia M. Uhra v Trnave vydal pokyn k odubytovaniu a platbám študentov, ktorí bývajú v tomto zariadení. Odporučil im opustiť internát do 9. októbra 2020. Jeho stanovisko je rozdelené do troch bodov. V prvom sa venuje vysokoškolákom s trvalým pobytom na Slovensku. Tí majú tri možnosti. Prvou je, že môžu ostať bývať v študentskom dome aj po 9.októbra, no za ubytovanie zaplatia podľa platného cenníka.

Ostatní, ktorí sa rozhodli opustiť internát v stanovenom termíne, dostanú zľava z ceny za ubytovanie vo výške 2/3 štvrťročnej platby. To znamená, že študent je povinný uhradiť cenu za ubytovanie za mesiac október 2020. Za mesiace november a december platiť nebude. Kauciu a poplatky za ubytovanie mu presunú do budúceho obdobia.

Poslednou možnosťou je predčasne sa odubytovať. V tomto prípade nemusí ubytovaný vysokoškolák hľadať za seba náhradu a do jedného mesiaca od vysťahovania mu vrátia kauciu a poplatok za ubytovanie nad rámec septembra a októbra. Študent však nemá garantované miesto. Ak skončí dištančná forma vzdelávania, uvoľnené lôžko ponúknu ďalšiemu študentovi podľa poradovníka záujemcov.

,,Vedenie internátu dalo všetkým ubytovaným možnosť výberu v zotrvaní v študentskom domove, dočasnom odubytovaní s možnosťou platenia zľavnenej ceny alebo úplneho odubytovania. Osobne som sa rozhodol podpísať dodatok o dočasnom odubytovaní, nakoľko situácia sa momentálne zhoršuje a finančne si nemôžem dovoliť stav, kedy internát uzavrú z dôvodu výskytu koronavírusu medzi študentmi,“ povedal študent Kevin.

Pre zahraničných študentov tieto opatrenia neplatia. V prípade, že sa rozhodnú internát opustiť, nebude im poskytnutá žiadna zľava a zo Študentského domova sa môžu len odsťahovať. Rovnaké pravidlá platia aj pre študentov doktorandského štúdia.

Podľa posledných informácií, ktoré zverejnila Internátna rada ŠDaJ Miloša Uhra, zostalo na internáte okolo 300 študentov.

Študentský domov Petra Pázmaňa (Študentský domov Trnavskej univerzity)

Situácia na internáte je veľmi podobná ako na predchádzajúcich dvoch. V pokynoch od riaditeľa internátu majú študenti na výber z troch alternatív.  Ak chcú ostať na internáte, môžu, no každý bude naďalej platiť za ubytovanie podľa Zmluvy o ubytovaní.

Možnosťou, ktorú si zrejme vybralo najviac študentov, je opustiť ubytovacie zariadenie a do 15.októbra 2020 podpísať dodatok k zmluve o ubytovaní.  Potvrdila to aj študentka Laura: „Mali sme na výber z dvoch možností. Mohli sme sa dočasne odubytovať, kým sa opäť nevrátime do školy, alebo na internáte ostať. Vybrala som si prvú možnosť. Veci sme si tam nechali, môžeme sa po ne vrátiť, až keď sa znovu ubytujeme. Kľúče od izieb sme vrátili.“

Zároveň dodala, že za nasledujúce dva mesiace nemusia za internát zaplatiť. V prípade, že sa epidemiologická situácia nezlepší ubytovateľ poskytne študentovi zľavu. Nezaplatí tak vždy za druhý a tretí mesiac kalendárneho štvrťroka, v ktorom nevyužíval pridelené ubytovanie.

Dňom podpisu sa každý zaväzuje, že už nevstúpi do zariadenia a zoberie si všetky veci potrebné k štúdiu. Podmienkou pre zľavu je vrátiť kľúč, ubytovací preukaz a dvakrát vyhotovený a podpísaný dodatok.

V prípade, že sa študenti rozhodnú zo závažných dôvodov predčasne odubytovať, vráti sa im kaucia. Nemajú však garantované , že im bude poskytnuté ubytovanie v ŠD aj po ukončení dištančného vzdelávania.

Ubytovacie zariadenie Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku (Zavarská)

Medzi trnavské internáty, v ktorých môžu vysokoškoláci bývať, patrí aj stredoškolský internát na Zavarskej 9. K situácii sa vyjadrila Anna Tomašovičová, hospodárka školy: ,,Študenti mali možnosť zostať na internáte aj počas dištančného vzdelávania. Všetci ale oznámili, že budú bývať doma. Zopár jednotlivcov tvrdilo, že zruší ubytovanie úplne. Zatiaľ som však neobdržala žiadnu písomnú odhlášku.“

Zároveň dodala, že po skončení opatrení súvisiacich s COVID-19 sa študenti môžu vrátiť späť na svoje izby. To platí aj v prípade, že väčší počet z nich prejaví záujem o ubytovanie. Zatiaľ takú požiadavku ale neevidujú.

„Sme jedna z mála sekcií na Slovensku, ktorá nemá vlastný rozpočet a nečerpá z neho financie na aktivity pre Erasmus študentov.“

Počtom členov malá organizácia sa stará o to, aby výmenní študenti bez problémov zvládali začiatky v novom prostredí, a aby si na konci pobytu vďaka skúsenostiam a  projektom pripravených organizáciou odnášali zo Slovenska príjemné spomienky na pobyt. ESN Trnava ako nezisková organizácia vznikla na pôde UCM a pomáha budovať pozitívny obraz oboch univerzít v medzinárodnej komunite študentov v Trnave a rovnako v európskych štruktúrach ESN.

Bez strechy nad hlavou

Prínos organizácie v oblasti internacionalizácie univerzít doteraz nebol úplne docenený ani jednou z univerzít v oblastiach, ktoré vplývajú na súčasné fungovanie organizácie. „Za najväčší problém považujeme to, že nemáme vlastné priestory, kde sa môžeme stretávať a plánovať aktivity,“ hovorí Michaela Podolinská. „Už niekoľko rokov sa snažíme získať od univerzít vlastný priestor, no neúspešne.“

Členovia ESN a buddy študenti sa venujú štúdiu, brigádam a iným záujmom, no svoj čas počas štúdia dobrovoľne venujú aj zahraničným študentom.

V októbri 2016 podpísala Trnavská univezita, UCM a ESN Trnava ustanovenie o spolupráci. Na štyroch stranách sa univerzity zaväzujú propagovať činnosť ESN Trnava vo svojich materiáloch a súhlasili aj s bezplatným poskytnutím priestorov pre akcie. Takéto miesto poskytuje len Trnavská univerzita v Študentskom domove P. Pázmaňa.

„Univerzity na základe dohody poskytnú miestnosť vo vlastných priestoroch, ktorá bude slúžiť ako kancelária ESN Trnava, priestor pre stretnutia členov ESN Trnava a najmä ako kontaktné miesto pre stretávanie sa so zahraničnými študentmi univerzít,“ píše sa tiež v ustanovení. Podľa Natálie Šípošovej, bývalej prezidentky organizácie, sa priestory nájdu až vtedy, keď sa FF UCM presťahuje do budovy, v ktorej sídlila Materiálovotechnologická fakulta STU.

Plánovanie akcií bez vlastného rozpočtu

„Sme jedna z mála sekcií na Slovensku, ktorá nemá vlastný rozpočet a nečerpá z neho financie na aktivity pre Erasmus študentov,“ hovorí Michaela Podolinská. Organizácia predkladá univerzitám pred príchodom študentov  na schválenie plán podujatí s predpokladanými výdavkami.

Byrokracia by sa podľa  ESN Trnava znížila, ak by mali vlastný rozpočet, s ktorým by mohli počas akademického roka hospodáriť.

Až po ukončení každého podujatia môže organizácia žiadať o preplatenie nákladov. V priebehu roka tak ESN Trnava adresuje vedeniam univerzít niekoľko takýchto žiadostí s potrebnými dokladmi. „Keď sme niečo chceli, najdlhšie sa čakalo na schválenie od univerzít,“ hovorí Natália Šípošová. Byrokracia by sa podľa  ESN Trnava znížila, ak by mali vlastný rozpočet, s ktorým by mohli počas akademického roka hospodáriť a do určitého dátumu v roku by zdokladovali všetky výdavky.

Systém buddy študentov je nezaujímavý

Členovia ESN a buddy študenti sa venujú štúdiu, brigádam a iným záujmom, no svoj čas počas štúdia dobrovoľne venujú aj zahraničným študentom. „Existuje mnoho vyučujúcich, ktorí dokážu odpustiť absencie slovenským študentom, ktorí pomáhajú zahraničným študentom, za čo im patrí vďaka,“ hovorí Natália Šípošová. Tiež sa podľa nej však objavil vyčítavý prístup zo strany ďalších vyučujúcich či vedenia fakúlt. Univerzity sa zaviazali podnietiť  fakulty k tomu, aby zohľadňovali absencie študentov súvisiacich s pomocou zahraničným študentom.

Niekoľkohodinové státie v rade na oddelení cudzineckej polície, platba za preukaz študenta na pošte, či registrácia študenta na študijných oddeleniach UCM. To sú prvé výzvy výmenných študentov po príchode do Trnavy, ktoré im pomáha zvládnuť hŕstka trnavských študentov aj z dôvodu neznalosti angličtiny pracovníkmi v inštitúciách.

Výmenní študenti z krajín mimo EÚ v sprievode buddy asistenta navštevujú na začiatku pobytu aj ambulanciu pre cudzokrajné choroby Infekčnej kliniky v Nitre, kde sa nútení vyzliecť sa takmer donaha a zaplatiť bezmála 200€, aby získali stručné potvrdenie o tom, že nie sú chorí. „Chcem apelovať na univerzity, aby zmenili prístup a nebrali študentov − dobrovoľníkov ako svoju náhradu, lebo ide o dobrú vôľu študentov pomôcť im s ich pracovnými povinnosťami,“ vysvetľuje Natália Šípošová, ktorá by uvítala vďaku škôl v podobe štipendií či kreditov pre aktívnych študentov.

„Očakávame hlavne podporu, pretože sme dobrovoľnícka organizácia a všetko, čo robíme, robíme preto, lebo chceme a máme záujem univerzitám pomôcť.“

V podpísanom ustanovení sa univerzity zaviazali odmeňovať aktivity členov ESN a buddy študentov formou mimoriadneho štipendia, bodmi k žiadosti o ubytovanie a o pobyt v zahraničí. UCM však doteraz neudelila mimoriadne štipendium v tejto oblasti. „Očakávame hlavne podporu, pretože sme dobrovoľnícka organizácia a všetko, čo robíme, robíme preto, lebo chceme a máme záujem univerzitám pomôcť,“ uzatvára Michaela Podolinská.

Hostí večerom sprevádzala obľúbená moderátorská dvojica Slávka Mazáková a Andrej Brník. Hneď na úvod si pre všetkých pripravili prekvapenie. Večer otvorili spoločnou choreografiou na pieseň “Thinking Out Loud” od Eda Sheerana. Slávka: “Naše tohtoročné prekvapenie v podobe otváracieho tanca sme pripravovali dva týždne a veľmi som sa na to tešila. Verím, že to všetkých pobavilo a malo to úspech. Vždy sa snažíme priniesť niečo nové a dúfam, že sa to všetkým na plese páčilo.”

Po úvodných tancoch, kde nechýbal ani povestný plesový valčík a slávnostnej večeri sa o rozprúdenie energie v sále postarala skupina King Shaolin. Nie nadarmo sa vraví, že čo dáš, to sa ti dvakrát vráti. Chalani na pódiu zo seba vydali maximum, čím si zaslúžili obrovské ovácie. Na žiadosť v eufórii poskakujúcich študentov dokonca dali aj prídavok v podobe ďalších dvoch piesní. Skupine sa na plese páčilo o čom svedčí aj komentár, ktorý sa po vystúpení objavil na oficiálnej stránke kapely: “Nuž ale včera sme zažili koncert, na ktorý len tak ľahko nezabudneme, ľudia boli ste úplne úžasní a užili sme si to ako nikdy. Ďakujeme Trnavskí Študenti ! Parádny ples !!! A keďže ste, akí ste, máme radi Trnavu.” O príjemnú atmosféru sa ďalej postarali spevák Matej Vávra a Ľudová hudba Michala Moravčíka. To, že si študenti ešte stále radi zaspievajú tú pravú slovenskú ľudovku a to poriadne nahlas, nám potvrdila aj moderátorka večera Slávka: “ Najviac sa vždy teším na spievanie pri stoloch, sama som bola prekvapená, koľko ľudí sa vždy zapojí a zaspieva si od srdca svoju obľúbenú ľudovku.” Organizátori nám navyše prezradili, že budúci rok zaznejú ľudové piesne aj priamo z pódia.

Po polnoci sa plesajúci potešili aj tombole. Tento rok sa organizátorom od sponzorov podarilo získať viac ako 90 cien. Na tie si od samého začiatku brúsil zuby nejeden študent. Niet divu, veď šťastný výherca prvej ceny získal zájazd pre dve osoby do romatického Paríža od Morezliav.sk, degustáciu vina pre 15 osôb od TerraParna, ročný vstup do posilovne Sport house Trnava a poukaz na jazykový kurz. Za zmienku stojí aj špeciálna cena od primátora mesta Trnava a to prekrásny retro bicyklík vo farbách mesta, ktorý sa šťastný výherca o tretej ráno snažil naložiť do nešťastne malého auta. V duchu pesničiek “…náš spolužiak Fero” , “Dancing queen” či “We will rock you” pokračovala zábava až do skorých ranných hodín. A čo by organizátori chceli vylepšiť do budúceho roku?  “Takéto udalosti si vyžadujú, aby ste boli nonstop v strehu, stále niečo pripravovali, vymýšľali a dolaďovali. Snažíme sa z toho vytvoriť tradíciu a preto zdokonaľujeme to, čo už dobré je a snažíme sa eliminovať to, čo nám až tak nevychádza. Keďže sa náš Ples študentov teší takej obľube, premýšľame nad tým, že by sme ešte o niečo zväčšili kapacitu celého plesu ale samozrejme už v iných priestoroch. Máme na to necelý rok, tak sa nechajte prekvapiť, čo všetko do budúceho roka vymyslíme.”

Autor: Simona Mičová

Foto: Jakub Kovalík

Počas beánie trnavských univerzít v mestskej športovej hale na pódiu vystúpi známa dvojica Gipsy Čáve, ktorá sa do povedomia dostala hlavne prostredníctvom internetu. Vrcholom programu bue vynikajúca kapela Vidiek a na záver to poriadne roztancuje DJ EKG. Hovorí ďalší z organizátorov Miroslav Fulier: „Program sa snažíme vždy vybrať tak, aby bol pre každého – náročného aj menej náročného študenta. Okrem toho budú počas večera prebiehať aj súťaže o hodnotné ceny.“

Oblečení by ste ako inak na takúto udalosť mali prísť vhodne. Preto je spoločná beánia časom, kedy môžete zo skríň vytiahnuť najkrajšie šaty a nacvičiť si, ako sa viažu kravaty a motýliky.

Na záver treba už len dodať, že kto nepríde na najväčšiu beániu v Trnave 4. novembra do mestskej športovej haly, príde podľa organizátorov o najlepšiu a najväčšiu akciu v tomto období.

Všetky dôležité informácie nájdete aj na facebooku – udalosť:  Beánia trnavských univerzít.

Video pozvánku nájdete tu: https://www.youtube.com/watch?v=Z48DxMGDby4&feature=youtu.be

Video z prvej spoločnej beánie, nájdete tu: https://www.youtube.com/watch?v=jwfQW5LKWns

Fotogalériu z prvej spoločnej beánie nájdete tu: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.606972059359154.1073741831.577418858981141&type=3

Autor: TS