Vladyslav Yatskovy pochádza z Vinnytskej oblasti na Ukrajine a na Slovensku pravé dokončuje bakalársky stupeň štúdia vo svojom vysnívanom odbore – žurnalistika.

Vlad je ambiciózny mladý muž, ktorý sa spolu s ostatnými ukrajinskými študentmi podieľa na príprave a moderovaní ukrajinských správ na TA3, ktoré televízia spustila v dôsledku ruskej invázie. Program je určený pre ukrajinských utečencov a jeho cieľom je pomôcť im adaptovať sa v cudzine.

V rozhovore sa dozviete:

• ako prežil Vladyslav 24. február 2022,
• čo sa deje v zákulisí televíznych správ,
• kde hľadajú študenti aj zamestnanci televízie motiváciu vyrábať Ukrajinské správy,
• či sa stretla TA3 a moderátori s nenávistnými komentármi po spustení relácie,
• ako sa Vladyslav pozerá na potrebu podpory Ukrajiny.

Ráno 24. februára ma mama so slzami v očiach zobudila a povedala: „Vstávaj, začala sa vojna, bombardujú Kyjiv a celú Ukrajinu.“ Aké bolo toto štvrtkové ráno pre teba?

Pravdupovediac, úplnú inváziu som čakal. Nebol som úplne šokovaný, najmä keď takzvaný prezident Ruskej federácie Putin uznal nezávislosť Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky. Vedel som, že to povedie k eskalácii konfliktu. Začal som intenzívnejšie sledoval správy a sprostredkovávať ich na svojom Instagramovom účte a kanáli na Telegrame, kde píšem správy v ukrajinčine a slovenčine.

V noci z 23. na 24. februára som bol hore až do druhej rána, sledoval som politickú situáciu. Zrazu som sa zobudil o šiestej na frajerkin telefonát. V zúfalstve mi vystrašeným hlasom oznámila, že sa začala úplná vojna.

Nachádzala sa v tom čase na Ukrajine?

Áno. Je z mestečka Lebedyn, pár kilometrov od mesta Sumy, ktoré sa nachádza približne 30 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice.

Ty momentálne pracuješ pre súkromnú televíziu TA3 v oddelení ukrajinských správ. Ukajincov, ktorí prišli na Slovensko v dôsledku úplnej invázie Ruska na Ukrajinu, majú pomáhať adaptovať sa na život v novej krajine. Kto stojí za týmto nápadom?

Navrhlo to vedenie TA3, najmä Zuzana Martináková, riaditeľka spravodajstva a publicistiky. Docentka katedry žurnalistiky na Univerzite Komenského nám už 28. februára preposlala e-mail od pani Martinánkovej, ktorá hľadala moderátorov pomedzi študentmi.

Mňa to hneď oslovilo. Bola to obrovská prežitosť pomôcť svojej krajine. Tým pádom som okamžite reagoval na pozvanie. TA3 chcela pripraviť krátku spravodajskú reláciu na päť až sedem minút, ktorá mala slúžiť ako pomôcka pre Ukrajincov utiekajúcich pred vojnou.

Cieľom bolo poskytnúť vyselektovať potrebné informácie, napríklad úradné záležitosti pre jednoduchší život v novej krajine. Mal to byť čisto spravodajsky žáner, ktorý by poskytoval fakty.

Ako ste formovali váš tím?

Nahlásil som sa ako prvý. V utorok 1. marca som pricestoval do štúdia TA3, kde sme spolu s redaktormi komunikovali o našich predstavách. Moji kolegovia sa pridali o niečo neskôr. Napríklad spolužiačka Júlia sa v tom čase nachádzala v Užhorode a zapojila sa 10. marca. Zavolal som aj svoje dve ďalšie budúce kolegyne Mariannu a Marriettu.

Vedenie TA3 kontaktovalo aj UCM v Trnave. Z Trnavy sa k nám pridali ďalši štyria kolegovie. Do redakcie navyše prichádzali aj e-maily a listy od ukrajinských študentov, ktorí sa v tom momente nachádzali na Ukrajine a nemali možnosť pridať sa k nám fyzicky.

Dnes sa váš tím skladá zo štyroch študentov a študentiek, pričom traja sú z UK a jedna, Daria Mierhut, z UCM. Avšak ešte do júna sme vo vysielaní mohli vídať Oleksandru Hordon. Prečo došlo k zmenám v moderátorskom tíme?

Kolegovia, ktorí z tímu odišli, to urobili najmä z časových a pracovných dôvodov. Napríklad Dana Horbunová viedla kurzy slovenčiny pre Ukrajincov. Olexandra je naozaj talentovaná, sebavedomá a profesionálna moderátorka. Bývala na Slovensku najdlhšie z nás a mala skúsenosti so slovenskými médiami.

Keď si porovnám moje prvé vysielanie 9. marca s Olexandrininym, bol som oveľa viac strnulý. Moderovala do konca júna a skončila, lebo sa s partnerom odsťahovala do jeho rodného Talianska.

Následne ste sa pri moderovaní striedali.

Áno, veštci sme si to chceli vyskúšať. Každý dostal príležitosť. Správy ale nevysielame naživo, vždy je to prednahratý záznam.

Cítiš postupný progres pri moderovaní?

Dnes som pred kamerou oveľa viac uvoľnený. Všetko prichádza so skúsenosťami. Stal som sebavedomejším a je to vidieť aj na obrazovke.

Ako vyzerá príprava k vysielania? Kto je zodpovedný za scenár a všetky materiály, ktoré diváci v správach uvidia?

Samozrejme, na začiatku nám pomáhalo vedenie TA3. Sme len študenti a nemali sme dosť praktických skúseností. Naučili nás, ako pripraviť kostru reportáže či preklad. Najmä Oľga Dúbravská, ktorá má na starosti marketingový rozvoj, bola našou šéfredaktorkou. Vysvetlila nám, ako rýchlo nájsť potrebné informácie, spracovať a potvrdiť ich.

Teraz už správy pripravujeme sami. Každý si samostatne nájde tému, spracuje ju, vytvorí scenár, dohodne kameramana, natočí zábery a nakoniec v strižni spolu so strihačom hotový materiál postrihá. Radíme sa medzi sebou a spolupracujeme.

Okrem zmien v moderátorskom tíme došlo aj k transformácii samotného formátu. Prešli ste od slovenských titulkov k dabingu a od 22. apríla vysielate len raz týždeňne, a to v piatok o 18:20 s reprízou o 21:50. Taktiež sa predĺžil čas v éteri. Prečo?

Formát s titulkami bol pre redakciu náročný na spracovanie a neesteticky z grafického hľadiska. Výroba titulkov zaberala veľa času, pre divákov bolo náročne sústrediť sa, pretože titulky boli veľké a prekrývali časť obrazu. Dabing sme preto považovali za lepšiu voľbu.

Jedným z dôvodov, prečo sa vysielanie zmenilo z každodenného na týždenné, bol nedostatok tém. Cieľom bolo tiež zvýšenie kvality nie kvantity. Za týždeň sa dá nazbierať viac informácii, ktoré vyselektujeme a do éteru pustíme len tie najpodstatnejšie. Na druhej strane sme predĺžili čas správ na 12 minút.

Dokonca ste pridali aj publicistiku.

Áno. Informujeme napríklad o rôznych kurzoch či terapiách pre Ukrajincov.

Spomenieš si na pocity, keď vyšiel prvý diel ukrajinských správ na TA3?

Akoby sa to stalo dnes. Bola to streda 2. marca a od 9:00 do 18:00 sme pracovali na prvom vydaní. Pár minút pred vysielaním sme ešte sedeli v strižni a báli sa, že to nestihneme. Bol to obrovský stres pre všetkých.

Plánuješ pokračovať v žurnalistike na Slovensku alebo by si sa chcel vrátiť na Ukrajinu?

Som nesmierne vďačný za túto možnosť, hoci si vždy poviem: „Lepšie by bolo, keby nebola vojna a nikdy by som takú príležitosť nedostal.“ Avšak citujem prvého prezidenta nezávislej Ukrajiny Leonida Kravchuka: „Máme to, čo máme.“ Veľmi si to vážim, pretože moderovať pre televíziu bol môj detsky sen.

Moderná žurnalistika sa dá robiť v takmer ktorejkoľvek časti sveta pre rôzne médiá. Keď sa vrátim na Ukrajinu, mohol by som poskytovať informácie pre Slovákov z Ukrajiny a naopak.

Zostaňme ešte pri Slovensku. Ktoré zo slovenských médií sleduješ najčastejšie?

Slovenské média sledujem, odkedy som prišiel na Slovensko, pretože prostredníctvom rôznych podcastov a relácií som sa učil po Slovensky. Aj keď televíziu nepozerám rád, zaujíma ma politika, preto si často zapnem reláciu V politike na TA3 alebo markizácke Na telo.

Čítam najmä Denník SME, Denník N a Aktuality. Tieto tri média sledujem každý deň. Avšak dávam prednosť práve ich podcastom.

Prečo?

Som študent, stále sa niekam ponáhľam – do školy alebo do práce. Podcasty sú praktické, pretože si počas cesty si skôr vypočujem audio záznam, ako prečítam periodikum alebo článok na webe.

Slovensko podporuje Ukrajinu nielen politicky. Dostal si ponuky aj z iných médií?

Podobná ponuka prišla aj z RTVS. Avšak TA3 nás oslovila skôr. Nechcem znieť zaujato, ale formát TA3 sa mi páčil viac a zdá sa mi, že je na vyššej úrovni. Samozrejme platí, že ide hlavne o pomoc Ukrajine, a som rád, že k nej prispeli aj slovenské médiá.

Na druhej strane sa Ukrajinci na Slovensku stretávajú aj s nepríjemnými reakciami. Čelil váš spravodajský tím alebo TA3 niečomu podobnému?

So spustením ukrajinských správ dala TA3 oznam na svoju webstránku. Objavili sa komentáre rôzneho typy, boli tam aj nenávistné vyjadrenia. Ľudia neboli spokojní s tým, že ide „iba“ o ukrajinské noviny. Viacerí písali: „Mali by ste potom spustiť aj ruské či maďarské správy, aby to nebolo zaujaté.“

Osobne si rád vypočujem konštruktívnu kritiku a aj takzvaný „hejt“ ma posúva vpred. Najčastejšie dostávam prívlastny, ako banderovec, fašista či nacista. Motivuje ma to ešte viac pracovať a podporovať Ukrajinu. Keďže ľudia reagujú, znamená to, že nie sú ľahostajní, počujú a sledujú ma.

Ako reagovala redakcia TA3 na negatívne komentáre?

Cítili sa zle pred nami. Ospravedlňovali sa nám za reakcie slovenskej spoločnosti. Smozrejme, pribudlo aj mnoho pozitívnych komentárov, ako „Super nápad“, alebo „Dobre, že podporujete Ukrajinu“.

Neuvažovali teda o zastavení projektu?

Vôbec. Dôkazom je to, že Tvysielanie ukrajinských správ stále pokračuje.

Ukrajinky Krystyna Nahorna, študentka druhého ročníka FF Trnavskej univerzity, a Daria Mierhut, študentka tretieho ročníka FMK UCM, sa približne pred mesiacom rozhodli zorganizovať ukrajinskú párty. Prípravy vyvrcholia v piatok 25. novembra v centre Trnavy, v podniku 10Bar.

Budú sa premietať ukrajinské heslá

Svoja party (v preklade Vlastná párty) sa začína o 21.00 a potrvá do 3.00. Na mieste bude ochranka, vstup bude povolený len dospelým a organizátorky žiadajú od účastníkov vzájomný rešpekt, toleranciu či slušnú komunikáciu. Prezradili tiež, že počas eventu bude v sále projektor, na ktorom sa budú premietať obrázky s ukrajinskými heslami.

Počas celého večera bude v bare hrať primárne ukrajinská a americká hudba, ktorú bude mať pod palcom slovenský DJ.

Akciu zaplatili z vlastného vrecka

Podobné podujatia sa organizujú najmä v Bratislave, kde je koncentrácia zahraničných študentov vyššia. Samotné organizátorky však z vlastnej skúsenosti vedia, aké nepohodlné je cestovať za dobrou zábavou do iného mesta. Preto sa ju rozhodli priniesť priamo do Trnavy.

Doposiaľ nemali s organizovaním podobných eventov žiadne skúsenosti. Všetky náklady spojené s realizáciou podujatia zaplatili organizátorky samy, sponzorov nenašli. “Nevieme predpokladať, ako event dopadne po finančnej stránke. Je možné, že skončíme v strate,” hovoria Krystyna a Daria.

Vstupné stojí na mieste 7 €, v predpredaji do 12. novembra 5 € a do 24. novembra 6 €. Časť vyzbieraných peňazí pôjde na pomoc ukrajinskej armáde. Práve tento krok naznačuje, že mladí nie sú ľahostajní voči tomu, čo sa deje. Sú pripravení nielen sa zabávať, ale aj finančne podporovať svoju krajinu, ktorá každý deň bojuje za slobodu.

Párty bude mať medzinárodný charakter

Aj keď je Svoja party určená primárne pre Ukrajincov, organizátorky ubezpečujú, že prídu aj Slováci. Záujem prejavili tiež Rusi či Bielorusi. Oficiálne pozvanie dostali i Erasmus študenti, pochádzajúci z ďalších krajín a študujúci na Slovensku.

Študenti, ktorí párty organizujú, žijú na Slovensku už niekoľko rokov. Za ten čas stihli nadviazať množstvo kontaktov, ktoré im pomáhajú aj s propagáciou tohto podujatia. Pre lepšiu komunikáciu, prilákanie ľudí a zviditeľnenie akcie vytvorili instagramový profil s najaktuálnejšími informáciami.

Vo štvrtok 24. februára nastal čierny deň nielen pre Ukrajinu, ale pre celý svet. 24 hodín pred začiatkom vojny na Ukrajine sa kamarátky ruskej študentky masmediálnej komunikácie pýtali, či má informácie ohľadom vojnového konfliktu. V tom čase si bola ešte istá, že ruská armáda na Ukrajinu nezaútočí. Ráno po otvorení Instagramu nastal veľký šok nielen pre ňu, ale aj pre spoločnosť. Ruska, s ktorou sme sa o aktuálnej téme rozprávali, si želala ostať v anonymite.

Dá sa považovať systém v Rusku za demokratický? Ako tam vyzerá život bežného človeka?

Na základe vlastných skúsenosti môžem povedať, že v Rusku nie je demokratický systém. Momentálne bol prijatý nový zákon, ktorý obmedzuje slobodu slova. Život bežného človeka sa veľmi líši podľa toho, v akej oblasti žije.

Pochádzam z malého mesta, ktoré je ďaleko od Moskvy a s istotou môžem povedať, že pokiaľ ide o životnú úroveň, rozdiel je cítiť. Rusko je podľa mňa veľmi krásna krajina, v ktorej žijú skvelí ľudia. Bohužiaľ, našu vládu nie vždy zaujíma vlastný národ.

Mnoho mladých Rusov študuje na Slovensku alebo v Česku. Čo je hlavným dôvodom ich vycestovania do zahraničia? Zohráva v tom rolu aj politická situácia?

Pokiaľ viem, na Slovensku je viac ukrajinských študentov než ruských. Každý študent má na vycestovanie svoj dôvod. Tými najčastejšími sú napríklad lepší život či politická situácia, vyššia kvalita vzdelania alebo túžba po živote v zahraničí. Ja som na Slovensko prišla preto, lebo som vždy chcela bývať v zahraničí, ale aj kvôli politickej situácii.

Bohužiaľ, našu vládu nie vždy zaujíma vlastný národ.

Ako dlho si na Slovensku?

Takmer tri roky. Spočiatku som nevedela, kde a aký odbor chcem študovať. Kamarát pozeral rôzne vysoké školy v Rusku a v jeden deň našiel reklamu nejakej organizácie, ktorá ponúka pomoc ruským študentom s presťahovaním a získaním dokladov do Českej republiky.

Presťahovať sa do zahraničia je oveľa jednoduchšie, keď ide človek študovať na vysokú školu. Najskôr som si myslela, že to nie je možné, ale moju mamu ponuka veľmi zaujala. Začali sme pozerať rôzne jazykové kurzy, až som napokon našla veľmi dobrú školu na Slovensku.

Vo štvrtok 24. februára obehla svetom informácia o zaútočení ruských vojsk na Ukrajinu. Čo ti napadlo ako prvé po zistení tejto správy? Čakala si, že to zájde až tak ďaleko?

Deň pred vojnou na Ukrajine sa ma kamarátky zo Slovenska pýtali, či mám ohľadom toho nejaké informácie. Bola som si istá, že ruská armáda na Ukrajinu nezaútočí, ale ráno po otvorení Instagramu som bola v šoku. Neverila som vlastným očiam, že sa to naozaj stalo.

Ako prežívajú aktuálnu situáciu tvoji známi z Ukrajiny? Zostali tam alebo odišli preč?

Na Ukrajine mám veľa známych a aj rodinu. Niektorí utiekli preč, iní zostali. Môj ujo sa rozhodol zostať doma v Kyjeve, hoci je tam asi najhoršia situácia.

Ako reaguje na aktuálnu situáciu tvoja rodina?

Moja rodina sa drží názoru, že by sa to dalo vyriešiť inak než vojnou. Rodičia majú na to svoj osobný názor a snažia sa pozerať rôzne média. Sú veľmi smutní, že trpia civilisti a naozaj chcú, aby to skončilo čo najskôr. Málokto podporuje rozhodnutie nášho prezidenta vzhľadom na to, že na Ukrajine máme veľa kamarátov a rodinu.

Málokto podporuje rozhodnutie nášho prezidenta vzhľadom na to, že na Ukrajine máme veľa kamarátov a rodinu.

Po celom svete vznikli protivojnové protesty. Výnimkou nebolo ani Rusko, aj keď je to pre občanov veľká hrozba. Čo ich môže postihnúť pokiaľ sa zúčastnia protestu?

Protesty v Rusku by mali byť povolené, no nie sú Ruská generálna prokuratúra varovala ľudí, že pre účasť na protivojnových protestoch môžu čeliť rovnakému trestu, ako za účasť na činnostiach extrémistických organizácií. To znamená šesť rokov za mrežami.

Väčšinu protestujúcich polícia upozornila alebo zadržala. Ruská vláda považuje protesty za neporiadok a chaos na uliciach. Za účasť na „masových nepokojoch“, pri ktorých dochádza k násiliu, môžu občania dostať aj vysoké pokuty.

Môžeme nájsť v Rusku zbierky na podporu ukrajinských občanov?

Veľa Rusov poslalo peniaze na podporu ukrajinských občanov, no aj za to môžu od štátnych orgánov dostať pokutu.

Európska únia vylúčila zo systému SWIFT niekoľko ruských bánk. Ovplyvnilo to teba a tvoju rodinu? Je podľa teba spravodlivé, že sankcie ovplyvňujú aj bežných občanov krajiny?

Ovplyvnilo nás to. Na začiatku marca som mala zablokovanú kartu od Tatrabanky. Musela som to riešiť a spôsobilo mi to veľký stres. Nemyslím si, že je to spravodlivé, pretože nie každý ruský študent, ktorý študuje na Slovensku, má prácu. Niektorým študentom posielajú peniaze rodičia, ale kvôli zablokovanému systému SWIFT musia hľadať iné spôsoby, ako získať peniaze.

Ako sa podľa teba Rusko vysporiada so sankciami?

Sankcie sa dotknú každého, aj keď Rusko stratí najviac. Ekonomika každej krajiny bude trpieť, či už kvôli sankciám alebo veľkému počtu utečencov z Ukrajiny. Veľa krajín je závislých na rope, ktorú predáva Rusko. Podľa môjho názoru sú ekonomiky štátov medzi sebou prepojené, takže môžeme čakať aj zvýšenie cien.

Veľa Rusov poslalo peniaze na podporu ukrajinských občanov, no aj za to môžu od štátnych orgánov dostať pokutu.

Sleduješ ruské média? Ponúkajú podľa teba dôveryhodné informácie?

Sledujem, ale nie všetky. Najviac dôverujem portálu Meduza a stanici TVDožď. V aktuálnej situácii je ale ťažké povedať, ktoré médiá ponúkajú dôveryhodné informácie.

Ruskí občania sa na našom území v aktuálnych dňoch stretávajú s hanlivou kritikou od určitých jednotlivcov. Stretla si sa aj ty s niečím takým?

Často čítam komentáre nahnevaných Slovákov, v ktorých píšu, že ruský národ by mal zomrieť a zhorieť v pekle. Stalo sa mi, že aj moji ukrajinskí kamaráti mi v tejto súvislosti písali škaredé veci. Snažím sa však kontrolovať svoje emócie a neodpovedať na podobné komentáre. Myslím si, že v tejto situácii je dôležité si zachovať chladnú hlavu a nezapájať sa do dialógu, pokiaľ druhá strana v sebe má nenávisť.

Mnoho občanov Slovenskej republiky, dokonca aj niektorí politici, zdieľajú názor, že USA je agresor a Rusko chce Ukrajinu len oslobodiť. Existuje aj množstvo dezinformačných webov, ktoré šíria hoaxy ohľadom tejto problematiky. Aký máš na to názor?

V poslednej dobe už vôbec nepozerám správy, pretože mi spôsobujú stres a strach. Ďalším dôvodom, prečo ich nesledujem, sú hoaxy, ktoré šíria. Snažím sa hľadať pravdu niekde medzi a mať svoj osobitný názor. Musíme triediť informácie a hľadať zdroje, aby sme neverili všetkému, čo je na internete.

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou trvá už niekoľko rokov. Prečo ho podľa teba spoločnosť doteraz prehliadala?

Vzhľadom na to, že v tom čase som mala len desať alebo dvanásť rokov, neviem úplne definovať, čo sa vtedy stalo. Preto neviem presne odpovedať na túto otázku.