Stojím pred okrajom vlastných síl. Spánky mi príjemne ochladzuje ranný vánok – jediný kontakt s realitou, ktorý mám. Z tejto výšky dovidím až na koniec. Hľadieť do čiernej diery vlastného dna nie je ľahké. Taktizujem. Moje dno je preplnené, všetko sa doň nezmestí. Pred očami mám známe mená. Priateľstvá, v ktorých sa moja energia stráca už štyri roky.
Ich objatia sú ľahké, zabudnuteľné. Priateľstvo vyzerá inak. Pevnejšie.

Ak si niekedy budete v psychologických knihách hľadať jeho definíciu, zistíte, že je všade taká istá. Priateľstvo je vzťah, z ktorého majú benefit obe strany. Náklonnosť musí byť vzájomná, inak priateľstvo nefunguje. Tým sa líši od lásky, ktorá môže byť aj platonická, neopätovaná.

Trieskam si hlavu o stenu. Základný princíp priateľstva objavujem v odbornej literatúre prineskoro. Štyri roky po funuse. Tú rovnicu som vyriešila až mojich 23 rokoch. Pred očami mám priateľstvá, ktoré skončili zdanlivo bez príčiny. Pre energiu, ktorú som nemala.

Otravný kamienok v topánke

Minulý rok som našla hranicu vlastného vyhorenia. Okrem stresujúcej práce sa mi do života vrátil človek, ktorý zo mňa spravil pojem obeť domáceho násilia. A ja som sa opäť ocitala v situáciách, ktoré ma vyčerpávali. Uvedomila som si, že niektoré moje priateľstvá začali blednúť v momente, keď som do nich prestala dávať energiu.

Prestala som sa snažiť nadväzovať kontakt. Čo robíte po škole? Pôjdeme do kaviarne? Ako sa máte? Otázky boli zbytočné a vyčerpávajúce. Z tej druhej strany prišli zriedka. Ostala som len ja a správy, ktoré si moje dve priateľstvá prečítali až po dvoch týždňoch (v tom lepšom prípade). Môj prvotný hnev a rozhorčenie prerástlo do apatie. Naše kamarátstvo skončilo bez dôvodu. Bez vysvetlenia a s obrovským odcudzením.

Pamätám si deň, kedy som sa rozhodla odísť. Sedela som v parku, blízko trnavskej baziliky a videla, ako jesenný vietor hýbe listami stromov. Neviem, ako dlho som do oblohy hľadela, mohla to byť aj večnosť. Chcela som byť ten list. Chcela som pokojne a ľahko sedieť na konári stromu a keď príde môj čas, bezbolestne spadnúť na zem. Chcela som odísť zo šéfredaktorského postu. Šéfovať svojím bývalým kamarátom nie je nič príjemné.

Moje dve priateľstvá, hoc boli už dávno ukončené, stále žili v mojej hlave. Keď som sa rozhodla od nich odísť aj mentálne, konečne som sa cítila ako ten list na strome. Zrazu som mala priestor dýchať sama pre seba. A bola to neskutočná úľava. Spravila si všetko, čo si mohla, povedala som si.

Smútok ostal. Bol to otravný kamienok v mojej topánke, ktorý mi pripomínal, že som živá. Naučila som sa existovať v jeho prítomnosti a napokon ho úplne prestala vnímať.

Ak sa aj vy teraz nachádzate na okraji, vedzte, že balansovať na jeho hrane sa nedá navždy. Vyberte si seba. Vyberte si pokoj. Vtedy k vám priateľstvá prídu samé a budú pevnejšie než kedykoľvek predtým. Dajú vám to naspäť – tú energiu, ktorú ste nikdy nemali. A čo teraz? Komu ju dáte vy?

Otázky:

1. Ako nástup na vysokú školu ovplyvnil tvoje kamarátstva?
2. Čím sa kamarátstva na vysokej škole odlišujú od tých na strednej?
3. Ako ich ovplyvnila pandémia?

Peter, 5. ročník, učiteľstvo 

To, že sme išli každý študovať inam, zocelilo naše stredoškolské vzťahy. Preto sme si vzácnejší a máme lepšie priateľstvo, môžeme sa na seba spoľahnúť. Človek na vysokej ale spozná veľa ľudí a priateľstvá, ktoré nadobudne, vydržia do konca života. Mám tu veľmi dobrých kamarátov a som za to rád. 

Na vysokej sme dospelejší, priority sa nám zmenili. Mám pocit, že sme takí…vzťahoví poradcovia? To by bolo asi odvážne tvrdiť, ale viac sa ľuďom zdôveríme. Pandémia nás viac stmelila. Prvý a druhý ročník som zažil počas covidu, boli sme si bližší a vzácnejší, keď sme sa videli. Aj teraz mám stále veľa kamarátov, ktorí už neštudujú a sme napriek tomu v kontakte.

Michaela, 2. ročník, manažment

Prišla som tu s kamarátkami zo strednej školy. Veľmi sa to nezmenilo, akurát som si našla ďalšie, nové. Väčšina mojich priateľstiev sa rozpadla, už sa nestýkame tak často ako predtým. Počas pandémie aj počas karantény sme zostávali v kontakte, nemala som pocit, že by nás to nejak ohrozilo. 

Adam, 1. ročník, marketingová komunikácia

Našiel som si nových priateľov do života, ale aj pre biznis. Je tu lepší networking. Napríklad, keď sa venujem fotografii alebo videu, sú tu ľudia, ktorých to rovnako zaujíma. Na strednej som študoval to, čo ma nebavilo. Štúdium na vysokej škole ma viac napĺňa a mám tu ľudí, ktorí sú bližšie k mojej práci. Pandémia moje vzťahy veľmi neovplyvnila. S kamarátmi sme hrávali online hry a v tom čase som si dokonca našiel najlepších priateľov.

Eva, 2. ročník, manažment

Stále som s kamarátkami v kontakte, ale stretávame sa menej často. Na vysokú školu som išla jediná, ony pracujú. Je to potom ťažšie zosúladiť. Nevidím rozdiel medzi priateľstvami na vysokej a strednej škole. Podľa mňa ich neovplyvnila ani pandémia.

Andrey, 1. ročník, masmediálna komunikácia

S kamarátmi zo strednej sa už nebavím. Na vysokej je to lepšie, našiel som si zaujímavých priateľov, aj keď to je z hľadiska jazykovej bariéry ťažké. Okrem toho je štúdium celkovo náročnejšie. Je pre mňa ťažké rozumieť ľuďom, keďže som z Ukrajiny. Počas pandémie vzťahy fungovali normálne, písali sme si.

Zuzana, 5. ročník, masmediálna komunikácia

Na strednej sme boli spolu od pondelka do piatku, každý jeden deň. Na vysokej je to iné, boli sme spolu len krátko a na pár dní. Všetci moji kamoši išli na iné školy, priateľstvá upadli. Stále sa dokážeme stretnúť, ale nie je to tak často, ako by som chcela. Kamarátstva tu sú vyspelejšie, neriešime hlúposti. Nie je to len o tom, že ideme v piatok do mesta. Pandémia pre mňa nič neovplyvnila. Väčšinu kamošov mám na dedine, takže sme sa stretávali vonku, hoci aj s rúškami.

Sofia, 2. ročník, manažment

Išla som na vysokú školu s kamarátkou zo strednej a sme stále v kontakte. S ostatnými nie, vzťahy sa úplne rozpadli. Buď pracujú, alebo sú inde, rozlietaní. Neudržalo sa to. Tu som si našla nových. Na strednej sa ľudia stále hľadajú a na vysokej je to už rozpovedanejšie ((čo znamená rozpovedanejšie?)). Máme veľa skúšok, úloh a je to už na inej úrovni. Pandémia priateľstvá dosť ovplyvnila. Snažili sme sa pomáhať si a keďže sme nemali odborné výklady, bolo to benevolentnejšie. Vzťahy sa utužili, ale s niektorými sa zas viac rozpadli. 

Martin, 1. ročník, masmediálna komunikácia

Stále som v spojení s kamarátmi zo strednej, nástup na vyššie vzdelanie to neovplyvnil. Na vysokej škole sme všetci dospelí ľudia, takže aj priateľstvá sú iné. Na strednej sme sa vedeli odviazať, tu je vytváranie vzťahov vážnejšie.

Pandémia ma zastihla v prvom ročníku strednej školy. Kým sme sa ako trieda spoznali, trvalo nám to. Normálne sme začali fungovať až v treťom ročníku. Veľmi zle nás to ovplyvnilo. Bol som s nimi v kontakte cez Discord, Instagram či Messenger, no cez tieto onlinové platformy sme sa nevedeli skamarátiť. Vzťahy boli vtedy veľmi zlé. 

Nikola, 1. ročník, marketingová komunikácia

Príchod na vysokú ma ovplyvnil pozitívne. Našla som si veľa super kamošiek a kamarátov, som za nich vďačná. Na strednej sme boli ešte deti, riešili sme tínedžerské drámy a viac sme sa „priateľsky šikanovali“. Tu je to viac seriózne. Počas pandémie sa všetko riešilo online a vzťahy sme nadväzovali počas prvého ročníka strednej cez Discord. 

Foto: attelier.sk/Bernadetta Čaranová

Hoci spoločnosť považuje vysokoškolské obdobie v živote mladého človeka za bezstarostné, nie je to úplne pravda. Naopak, so zvyšujúcimi sa životnými nákladmi je náročnejšie. Človek sa musí vysporiadať nielen so školskými povinnosťami, ale aj s financiami.

Študentov FMK som sa preto opýtala, ako vnímajú túto situáciu. Na problematiku prinášam aj odborný pohľad psychologičky Slávky Démuthovej, ktorá pôsobí na katedre psychológie na filozofickej fakulte UCM.

Kariérne skúsenosti počas štúdia sú na nezaplatenie

Popri vysokej škole si väčšina študentov aj privyrába. Práca pritom nie je atraktívna len z hľadiska finančnej odmeny, ale najmä z dôvodu získania skúseností, ktoré sú pre hľadanie zamestnania neoceniteľné. Uspieť na trhu práce s minimom skúseností je totiž takmer nemožné. Prostredníctvom prieskumu som zistila, že viac ako polovica študentov na FMK, ktorí sa zúčastnili mojej ankety, popri vysokej škole pracuje.

Práca aj štúdium si však vyžadujú veľa nášho času. Psychologička Slávka Démuthová tvrdí, že štúdium a prácu dokážeme zvládať, ba dokonca sa môžu tieto aktivity úspešne dopĺňať. Na druhej strane však upozorňuje, že venovať sa dvom veciam naplno nie je možné: „Čas strávený prácou vždy padne na úkor štúdia a naopak. Ak je štúdium pre človeka priorita, mal by jej venovať maximum svojho času a energie. Nie je to len túžba učiteľa, ide skôr o to, aby bol študent spokojný s tým, ako využíva svoj čas a neľutoval, že ho investoval do iných aktivít.“

Zároveň dodáva, že počas praxe sa stretáva skôr so študentmi, ktorým stačí venovať sa štúdiu na priemernej úrovni. Tak si ušetria čas, ktorý radšej investujú do vylepšovania svojich príjmov. Získavať pracovné skúsenosti počas školy je dôležité, avšak musíme si vyčleniť priority. Inak hrozí, že vznikne akási slučka viacerých aktivít, ktoré môžu byť vzájomne nevyvážené. Dôležité je nájsť v nich balans.

Problém je v tom, že čoraz väčšie množstvo mladých ľudí aj po ukončení prípravy na povolanie zotrváva v životnom štýle „mládeže“.

„Sú študenti, ktorí si naložia na plecia veľa, a to až do takej miery, že pociťujú preťaženosť. Niekedy ide o nevyhnutnosť – musia si privyrábať kvôli zlej finančnej situácii – inokedy je to zas snaha získať praktické zručnosti. Občas je to aj z dôvodu, že nepociťujú potrebu venovať sa štúdiu a využívajú „voľný čas“. Ak študenta situácia zaťažuje, mal by ju riešiť,“ tvrdí psychologička.

Je nedostatok času dôsledok súčasnosti?

V súvislosti s dobou, ktorej sme vystavení, je viac ako zrejmé, že potrebujeme neustále napredovať. Dosahovanie osobných aj kariérnych cieľov je pre nás veľmi dôležité. Dostávame sa do situácie, kedy nás ovláda potreba rozhodovať sa o veciach a zároveň si vyhradiť svoj osobný priestor pre život. Získať vlastné zázemie je často nad naše sily.

Štúdium nám síce predlžuje mladosť, no napriek tomu nie sme schopní úplne sa vyhnúť kolotoču, ktorý nás v tomto období sužuje. Často nás trápia otázky ohľadom budúcnosti, správnych životných rozhodnutí či strachu z prítomnosti. Pod tlakom okolitého sveta, očakávaní spoločnosti a rovesníkov bojujeme sami so sebou. 

V dôsledku toho vzniká ďalšia situácia, z ktorej mnohí absolventi nevedia nájsť východisko. Pomyselné študentské roky si predlžujú až do obdobia dospelosti. Dochádza k tomu priamo po ukončení štúdia, kedy ešte nedokážu opustiť pohodlie domova či už z praktických dôvodov alebo pohodlnosti.

„Problém je v tom, že čoraz väčšie množstvo mladých ľudí aj po ukončení prípravy na povolanie zotrváva v životnom štýle „mládeže“ – nechcú prevziať plnú zodpovednosť za svoj život, nechce sa im opustiť pohodlie domáceho prostredia, nevedia sa odpútať od rodičov a podobne. Nie sú schopní prebrať kritéria dospelosti na svoje plecia. Po príliš dlhej dobe môže byť potom veľmi ťažké osamostatniť sa a stať sa skutočne dospelým,” vysvetľuje Démuthová.

Organizovanie času je dôležité

Ak sme vystavení skôr povinnostiam ako aktivitám, ktoré nás napĺňajú, máme pocit, že nám voľný čas chýba oveľa viac. Pokiaľ je práca a štúdium pre nás prínosným aspektom, ktorý nás napĺňa, môže to byť celkom inak. Spájať záľuby s prácou je dôležité a určite nejde o klišé.

Záujem o štúdium, radosť z práce či výsledkov a dobrý časový manažment znateľne zvyšujú výkon i psychickú odolnosť.

Menej voľného času vnímame ako jeho nedostatok, čo v skutočnosti nemusí byť pravdou. Čas sa rýchlo zlieva do celku, pokiaľ ho trávime napríklad známym ničnerobením. Plánovanie môže byť v tomto prípade veľmi prospešné. Ušetríme ním čas tam, kde sme ho doteraz prehliadali. Už len bezvýznamné scrollovanie na sociálnych sieťach vyplníme efektívnejšie aktívnym oddychom, akým je napríklad prechádzka.

Netvrdím, že sa máme zrieknuť všetkých nerestí a byť maximálne produktívni. Bolo by však veľmi prospešné, keby sme v celom tom chaose vytvorili akúsi organizáciu. Väčšina študentov, ktorí sa zúčastnili ankety, si svoj čas plánuje. Hoci nie do najmenších detailov, no napriek tomu je to postačujúce na to, aby sa vedeli s povinnosťami adekvátne popasovať.

Spojenie školy a práce môže byť aj prínosom

Pokiaľ študenti popri škole pracujú, nároky na nich sú oveľa vyššie. Musia si deliť čas a zväčša im tak zostáva menej priestoru pre záujmové činnosti a priateľov. Napriek tomu sa môžu naučiť lepšie zaobchádzať s časom a získať skúsenosti, ktoré neskôr využijú v praxi.

Práca, samozrejme, vplýva aj na akademický výkon študentov. Napriek prvotnej nevýhode nás môže posunúť a motivovať k lepším výsledkom. Vďaka plánovaniu si dokážeme lepšie rozdeliť čas medzi jednotlivé povinnosti. Výsledkom bude efektívnejšie zvládanie úloh počas dňa. Na druhej strane môže mať takáto aktivita aj nepriaznivé následky. Pod vplyvom vyčerpania sa môžeme vystaviť situácii, kedy budeme školské povinnosti tlačiť do úzadia a prednosť bude mať práve práca.

Bez pravidelnej kontroly a nutnosti navštevovať školu na takmer dennej báze môže byť zvládanie sebadisciplíny ťažké.

Ľahko sa totiž môže stať, že pod tlakom školy a vyťaženosti z práce sa dostaneme do rutiny, ktorá nás nebude tešiť, ale naopak, vyčerpávať. V tom horšom prípade môže dôjsť k tomu, že povinnosti nebudeme zvládať. Následne môžeme prepadnúť depresiám a stavom psychickej úzkosti. Tu sa však preukazuje, že množstvo povinností nemusí byť samo o sebe problémom. Ide skôr o vyššie spomínanú organizácia času.

„Sú jedinci, ktorí zvládajú obrovské množstvo povinností bez ujmy na psychickom zdraví, kým pre druhého môže byť už zlomok tohto množstva likvidačnou záťažou. Záujem o štúdium, radosť z práce či výsledkov a dobrý časový manažment znateľne zvyšujú výkon i psychickú odolnosť. Naopak, práca bez zmyslu a nezáujem o štúdium psychickú pohodu výrazne zhoršujú,“ dodáva psychologička.

Sebadisciplína je kľúčová najmä počas koronakrízy 

Z ankety, ktorú som realizovala v rámci prostredia fakulty, sa preukázalo, že väčšina študentov sa prikláňa k názoru, že má dostatok času počas vysokej školy. Napriek tomu štvrtina z nich pociťuje opak. Veľmi dôležité je spomenúť, že toto nastavenie závisí od rozvrhu a aktuálnej pracovnej vyťaženosti študenta. Väčšina študentov potvrdila, že má tiež dostatok času na aktivity mimo pracovných a školských povinnosti.

Nájdu sa však aj tí, čo sa s týmto tvrdením nestotožňujú a vysokoškolské obdobie je pre nich náročné, avšak stále únosné. Štvrtina študentov tvrdí, že tieto pocity neprežíva, naopak, študentský život si plne vychutnáva. Navyše, vo všeobecnosti vyšlo najavo, že takmer nikto zo študentov by neukončil štúdium kvôli časovej tiesni. 

Tento problém vo veľkej miere ovplyvnila aj koronakríza. „Počas prvej vlny pandémie mnoho študentov vnímalo absenciu prezenčného štúdia ako akési „študijné voľno“. Vedeli, že nejaké školské povinnosti mať budú, ale situáciu brali viac-menej ako čas pre svoje osobné aktivity a prácu. Veľmi viditeľne sa to odrazilo na končiacich ročníkoch. Napriek posunu odovzdania záverečných prác totiž mimoriadne veľký počet študentov nestihol ani tento termín,” postrehla v roli pedagóga Slávka Démuthová.

„Pre študentov je to akési memento. Bez pravidelnej kontroly a nutnosti navštevovať školu na takmer dennej báze môže byť zvládanie sebadisciplíny ťažké. Je to však veľmi poučné zrkadlo toho, akú vnútornú motiváciu dotyčný má a ako ho štúdium zaujíma,” dodáva nakoniec. Nedostatok času je zväčša slabá výhovorka, ktorá pri dosahovaní cieľov príliš nezaváži. Je preto dôležité uvedomiť si tento fakt a nepremárniť roky, ktoré počas štúdia uplynú rýchlejšie, ako sa nazdáme.

Zákon na odoberanie titulov poslanci minulý týždeň nakoniec schválili. Ako už avizovali predtým, bude zavedený bez princípu retroaktivity. Spätné odoberanie titulov teda možné nebude. Zákon však umožňuje vzdať sa titulu dobrovoľne. Študentská rada Vysokých škôl na margo toho vydala výzvu. Apelujú v nej na politikov, ktorí sú si vedomí nezákonných postupov, aby sa titulov vzdali.

Vysoké percento zhody, nízka kvalita?

Zmeny sa udejú aj v anti-plagiátorskom systéme. Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga je potrebné upraviť systém tak, aby k nečestnému získavaniu titulov nedochádzalo vôbec. Preto budú vylepšené algoritmy, ktoré dokážu identifikovať obchádzanie overovania originality. V centrálnom systéme záverečných prác k aktuálnym 20 miliónom textom pribudne ďalších 5 miliónov. 

Anti-plagiátorské systémy nie sú jediný nástroj, ktorý môže túto problematiku riešiť. Dôležitá je pravidelná systematická práca so študentom. Školiteľ záverečnej práce má dávať študentovi zadania, úlohy a priebežne ho kontrolovať. Len tak uvidí, či naozaj pracuje samostatne a aké robí pokroky. “To sú ďalšie také podporné mechanizmy, ktoré vám zabezpečujú, či sa naozaj študent dopracúva k nejakým výsledkom aj vlastnou samostatnou tvorivou činnosťou,“ uvádza Robert Redhammer v rozhovore pre Rádio Slovensko. 

Zákon na odoberanie titulov po vzore našich susedov

Pri tvorbe zákona sa Slovensko inšpirovalo Českom. Tam už zákon na odoberanie titulov platí od roku 2016. Na Masarykovej Univerzite preverili 125-tisíc prác. Z nich vybrali tie, ktoré mali podozrivo vysokú zhodu. Tých bolo 1200. O desiatich z nich následne rozhodovala komisia a titul napokon odobrali len dvom z nich.

„Odobrať titul môžeme v prípade, že študent nesplní podmienky štátnej záverečnej skúšky v dôsledku úmyselného trestného činu, alebo v prípade, že sa dopustí úmyselného neoprávneného použitia diela inej osoby. Titul môžeme odobrať na základe riadenia o vyslovení neplatnosti a do doby troch rokov od tej doby, kedy prebehla obhajoba,“ hovorí Jan Mach, odborník na plagiáty Vysokej školy ekonomickej v Prahe.

Podobne by to malo fungovať aj u nás. “Je to zásadný krok vpred, tak, aby už nikto nemohol beztrestne ukradnúť cudzí text a vydávať ho za svoj.” Hovorí podpredseda NR SR Juraj Šeliga.

Kvalitou vysokých škôl, žiaľ, stále zaostávame. Do najsledovanejšieho rebríčku ARWU, sa v roku 2020 dostala iba jedna zo slovenských univerzít. České univerzity sa objavili v rebríčku až šesťkrát.

Kedy a ako rektor môže odobrať titul?

Kompetentný k odobratiu titulu bude rektor. Podľa dokumentu, ktorý vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, by k odobratiu titulu malo dôjsť vtedy, ak bol získaný korupciou, klientelizmom, pomocou fiktívnej alebo sfalšovanej skúšky, či plagiátorstvom pri dodržaní zásady zákazu retroaktivity.

Rektor nebude môcť rozhodnúť bez stanoviska poradnej komisie. Tá sa bude skladať zo štyroch vysokoškolských učiteľov s titulom profesor alebo docent. Najviac dvaja budú môcť byť zamestnancami školy. Ďalšie dve osoby budú musieť mať vzdelanie v odbore práva a ani jeden nemôže byť zamestnancom danej školy. Na celom procese sa bude podieľať aj študent príslušnej školy, ktorý bude navrhnutý študentskou časťou akademického senátu.
Poradná komisia bude musieť do 90 dní od vyžiadania vydať stanovisko a rektor na základe neho do 150 dní rozhodnúť.

Je to zásadný krok vpred tak, aby už nikto nemohol beztrestne ukradnúť cudzí text a vydávať ho za svoj.

Študentská rada vyzýva politikov

Zákon na odoberanie titulov vstupuje do platnosti 1.1.2021 a vzťahuje sa na práce odovzdané po 31. januári 2021. Spätné odobratie titulu teda možné nie je. Novela ale umožňuje každému dobrovoľne sa titulu vzdať.

Študentská rada oceňuje novelu zákona, ktorá to umožňuje. Vyzýva Igora Matoviča, ktorý opakovane tvrdil, že sa “titulu nemá problém vzdať“. Vyzýva aj ostatných členov vlády, poslancov parlamentu a všetkých politikov, ktorí sú si vedomí nečestného konania pri písaní záverečnej práce.

„Vyšlite signál mladým ľuďom a celej spoločnosti, že aj politici vedia vyvodiť osobnú zodpovednosť a že titul má byť výsledkom poctivej práce, a nie podvodov.“ Uvádza ŠRVŠ vo výzve.