Voľby do Akademického senátu UCM na obdobie 2021-2024 sa konajú v časovom rozpätí od 29. marca do 9. apríla 2021. Každá z fakúlt má samostatne stanovený čas i priebeh volieb.

Do akademického senátu sa volia traja zástupcovia zo zamestnaneckej časti a dvaja zástupcovia zo študentskej časti, samostatne pre každú fakultu. Návrh kandidátov môže podať ktorýkoľvek člen akademickej obce – študenti navrhujú študentov, zamestnanci zas zamestnancov.

Filozofická fakulta

Termín volieb: 8. apríl 2021.

Ak chcete navrhnúť kandidátov do AS UCM, môžete tak urobiť do 30. marca 2021 do 12:00 hod. Návrhový list na kandidáta, spoločne so súhlasom navrhovanej osoby s kandidovaním do Akademického senátu UCM je potrebné poslať elektronicky na e-mail predsedu Akademického senátu Filozofickej fakulty UCM –jozef.lenc@ucm.sk a predsedníčky volebnej komisie – marianna.figedyova@ucm.sk.

Nominačný list, ako aj adresy na predsedov si môžete stiahnuť z webovej stránky Filozofickej fakulty.
Voľby do Akademického senátu UCM sa na Filozofickej fakulte budú konať elektronickou formou v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod.

Fakulta masmediálnej komunikácie

Termín volieb: 7. apríl 2021.

Návrh kandidátov do AS UCM zamestnanecká časť
Podávanie návrhov je možné do 26. marca 2021 do 10:00 hod. Návrh musí obsahovať meno, priezvisko a e-mail človeka, ktorého chcete nominovať. Návrh s údajmi posielajte na e-mailovú adresu vedúceho komisie Mgr. Andreja Brníka, PhD. a v kópii na e-mailovú adresu predsedu komisie doc. PhDr. Jána Višňovského, PhD., mim. prof. Navrhovaný kandidát potvrdí súhlas s kandidatúrou potvrdzujúcim e-mailom predsedovi volebnej komisie a predsedovi Akademického senátu FMK UCM.

Návrh kandidátov do študentskej časti AS UCM
Podávanie návrhov je možné do 26. marca 2021 do 10:00 hod. Návrh musí obsahovať meno, priezvisko a e-mail človeka, ktorého chcete nominovať. Návrhy sa podávajú na e-mailovú adresu predsedníčky volebnej komisie Mgr. Marianny Urmínovej a v kópii na e-mailovú adresu predsedu AS FMK UCM doc. PhDr. Jána Višňovského, PhD., mim. prof. Navrhovaný kandidát potvrdí súhlas s kandidatúrou potvrdzujúcim e-mailom, ktorý odošle predsedníčke komisie Mgr. Marianne Urmínovej a doc. PhDr. Jánovi Višňovskému, PhD., mim. prof., ktorý je predseda Akademického senátu FMK UCM.

V prípade, že máte záujem o elektronickú voľbu, je potrebné sa zaregistrovať cez prihlasovací formulár pre študentov alebo prihlasovací formulár pre zamestnancov do 26. marca 2021.

Voľby prebehnú prezenčne, ale aj elektronickou formou. Prezenčne môžete zahlasovať 7. apríla 2021 od 9:00 hod. do 15:00 hod. na Námestí J. Herdu 2, na prvom poschodí na Dekanáte FMK. Voľby elektronickou formou sa budú konať 7. apríla 2021 v čase od 9:00 hod. do 12:00 hod.

Fakulta prírodných vied

Termín volieb: 9. apríl 2021.

Návrhy kandidátov môžete posielať elektronickou formou členom volebnej komisie do 19. marca do 12:00 hod. Potvrdenie súhlasu s kandidatúrou je potrebné odoslať do 24. marca 2021 do 14:00 hod. na e-mailové adresy: eva.urgeova@ucm.sk, marek.simon@ucm.sk, gregusova4@ucm.sk.

Volebná komisia uverejní kandidátky a technické zabezpečenie volieb najneskôr 25. marca 2021 na webovom sídle fakulty.

Voľby sa uskutočnia iba elektronickou formou od 10:00 hod. do 12:00 hod.

Fakulta sociálnych vied

Termín volieb: 30. marec 2021.

Prihlasovanie kandidátov pre Fakultu sociálnych vied je už uzavreté. Voľby do Akademického senátu UCM budú prebiehať len elektronicky od 9:00 hod. do 14:00 hod.

Fakulta zdravotných vied

Termín volieb: 9. apríl 2021

Návrhy kandidátov môžete poslať spoločne so súhlasom kandidáta do volieb AS UCM prostredníctvom e-mailu na andrea.pristachova@ucm.sk a adamsebena@gmail.com alebo poštou na adresu Fakulty zdravotných vied UCM. Prihlasovanie potrvá do 24. marca do 13:00 hod.

Kandidátku a technické zabezpečenie bude uverejnené na webovej stránke fakulty najneskôr 24. marca 2021.

Voľby do zamestnaneckej časti sa uskutočnia prezenčne, dňa 9. apríla 2021 od 10:00 hod. do 14:00 hod. v rokovacej miestnosti na 1. poschodí budovy Fakulty zdravotných vied. Voľby do študentskej časti sa budú konať elektronickou formou 9. apríla 2021 od 10:00 hod. do 14:00 hod.

Inštitút manažmentu

Termín volieb: 29. marec 2021

Prihlasovanie kandidátov pre Inštitút manažmentu je už uzavreté.
Voľby sa budú konať prezenčne 29. marca 2021 od 10:00 hod. do 14:00 hod. v budove na Hajdóczyho ulici v Trnave alebo elektronickou formou v rovnaký deň od 10:00 hod. do 12:00 hod.

Na Slovensku pribudne každý rok zhruba 30 000 onkologických pacientov, z ktorých takmer polovica sú ženy. Liga proti rakovine spolu so Zdenkou Vrbovou vymysleli projekt Vystrihaj sa Slovensko, ktorý zastrešuje výrobu parochní pre onkologické pacientky.

Projekt vznikol v roku 2015, keď ho založila Liga proti rakovine v spolupráci s vlasovým štúdiom Zdenky Vrbovej, s ktorou do dnes spolupracujú. „Zdenke sa pred cca piatimi rokmi ozvalo dievča menom Dominika, ktoré jej chcelo darovať vlasy pre onkologických pacientov. Nakoľko Zdenka nevedela, komu ich darovať, obrátila sa na Ligu proti rakovine a spoločne vymysleli projekt Vystrihaj sa Slovensko,” hovorí o prvotnej myšlienke koordinátorka projektu Barbora Dostálová.

Podľa jej slov sa projekt dostal hneď od začiatku do povedomia ľudí a je tomu tak doteraz. Svoje vlasy darovalo 2 600 ľudí a neboli to len dospelé ženy. Do darcovstva sa zapájajú aj muži či deti.

Pre onkologické pacientky je darovanie aspoň malou pomocou.

Darovať sa rozhodla aj Norika Vavrová, ktorá tak spravila na popud svojej kamarátky. Najprv si povedala, že ona sama by to asi nikdy neurobila, ale čin priateľky obdivovala a často nad ním premýšľala. „O necelý rok som darovala vlasy aj ja,“ dodáva napokon Norika.

Urobila tak najmä preto, lebo si uvedomila, že krása sa neukrýva len vo vlasoch. Napriek tomu si nevedela predstaviť, že by o ne prišla úplne. „Myslím, že pre každú ženu sú dôležité. Pre onkologické pacientky je darovanie aspoň malou pomocou,“ tvrdí. Tiež uvádza, že vďaka parochniam sa ženy môžu cítiť pekne. „Hovorí sa, že vlasy sú korunou krásy a ja som si povedala, že prečo sa o ňu nepodeliť,“ prezradila Norika.

Vlasy musia byť zdravé a nefarbené

Zapojiť do projektu sa môžete dvomi spôsobmi. Jedným z nich je, že si ich dáte ostrihať v jednom z kaderníctiev, ktoré spolupracujú s Ligou proti rakovine. V štúdiách vám profesionálne odstrihnú vlasy a upravia do nositeľného stavu, a to všetko zdarma. Druhým spôsobom je strih podľa návodu. Podomácky odstrihnuté vlasy vložíte do bublinkovej obálky a zašlete na adresu Ligy proti rakovine.

Koordinátorka projektu tvrdí, že týždenne obdržia 20 až 25 obálok, ale všetko záleží aj od obdobia. „V lete sa ľudia strihajú viac, čiže aj darovaných copov je viac než počas zimného obdobia,“ dodáva.

Darcovstvo nie je jednoduchá záležitosť a treba spĺňať niekoľko kritérií. Najdôležitejšími sú dĺžka a kvalita. Pomôcť pri výrobe parochní môžete v prípade, že ste ochotní vzdať sa 40 centimetrov. Vlasy musia byť zdravé a nefarbené. Vhodné sú však aj tie, ktoré sú odfarbované do svetlých odtieňov.

„Každá parochňa sa skladá zo štyroch až piatich copov z rôznych hláv.“ vysvetľuje Barbora Dostálová. Rovnako dodáva, že najväčším problémom pri farbených vlasoch je to, že pacientky si svoje parochne chodievajú pravidelne čistiť, pričom farba z vlasov zlieza a tým sa znehodnocuje parochňa.

https://www.instagram.com/p/B18vpHlIL_V/

Starostlivosť o parochňu si vyžaduje náročnejšiu údržbu

Všetky vlasy, ktoré sú doručené do centra Ligy proti rakovine, putujú v zatvorených obálkach k Zdenke Vrbovej, ktorá sa venuje profesionálnemu zhodnoteniu ich kvality. Po odbornom preskúmaní sa tie vhodné dostanú k vlásenkárke, ktorá ich páruje do jednotlivých parochní.

Časť z nich je vykúpená Zdenkou, ktorá vo svojom salóne vyrába príčesky. Práve z peňazí z odkúpených vlasov je financovaný celý projekt vrátane výroby parochní, materiálu či odmeny pre vlásenkárku. Do centra Ligy proti rakovine prichádzajú aj copy, ktoré nie sú vhodné. „Každý, kto sa do projektu zapojí, žiaľ, musí rátať aj s možnosťou, že jeho darcovský príspevok nebude využitý,“ upozorňuje Barbora Dostálová, koordinátorka projektu.

Pacientkam, ktorým bola schválená žiadosť, odmeria vlásenkárka obvod hlavy. Vzájomne sa dohodnú na type a farbe parochni. V prvom kroku vlásenkárka všetky vlasy prečesáva cez stroj zvaný kartečna, v ktorom sa oddeľujú od dlhých tie krátke.

„Tu sa zmenší aj objem darovaného copu. V druhom kroku sa zapracovávajú do ručne vyrobenej čapice podľa mier pacientky. Počas procesu sa vlasy skracujú o 10 až 15cm,“ vysvetľuje Barbora Dostálová, prečo je nutné darovať 40 centimetrov.

Keď je parochňa hotová, pacientka si ju vyzdvihne u vlásenkárky, ktorá jej vysvetlí ako sa o ňu starať. „Starostlivosť o parochňu zo živých vlasov si vyžaduje viac času a náročnejšiu údržbu,“ dodáva pani Dostálová. Podľa koordinátorky netreba venovať promovaniu projektu žiadnu špeciálnu pozornosť. „Projekt si ide vlastným životom a už je verejnosti veľmi známy. Máme dosť copov na výrobu parochní,“ uzatvára Barbora Dostálová.

Môže sa nám javiť, že s nástupom internetu sa mladým ľuďom nechce púšťať do randenia. Reč je najmä o Generácii Z, ktorá sa nazýva aj i-Generácia. Kedy presne sa začala formovať, nie je jednoznačné. Vo väčšine prípadoch sa však uvádza, že ide o ľudí, ktorí sa narodili v rokoch 1997 až 2012.

Britský onlinový portál Telegraph uvádza, že podľa knihy, ktorej autorkou je Jean Twenge, profesorka psychológie na Univerzite v San Diegu, u Generácie Z klesá záujem o randenie i vzťahy. Podľa jej slov mladí ľudia randia v súčasnosti menej ako ich predchodcovia  ̶  mileniáli. New York Times uverejnil v roku 2019 článok, ktorý uvádza, že naopak práve mileniáli randia menej ako predošlé generácie. S ústupom randenia súvisí aj fakt, že majú menej sexu. V roku 2017 vznikla štúdia, ktorá potvrdzuje, že sú dvakrát menej sexuálne aktívni.

Nezáväzný sex môže rýchlo stratiť svoj význam

Kritici tvrdia, že digitálna saturácia urobila z amerických mileniálov ľudí, ktorí sú viac sociálne izolovaní a kvôli tomu majú aj menej sexuálneho kontaktu. Ak aj majú sex, zväčša ho vnímajú len ako nezáväzný a jednorázový, poprípade majú priateľov alebo priateľky s „výhodami“. Do klasického randenia sa však nehrnú.

Na otázku, či ľudia v súčasnosti považujú jednorázový sex za rande, odpovedala psychologička Gabriela Ruttmarová: „Momentálne nemám k dispozícií výskumy, ktoré by sa zaoberali tým, ako dnes ľudia rande definujú.“  Z jej psychologickej praxe však usudzuje, že rozdiel medzi obidvoma aktivitami ľudia stále vnímajú. Rovnako dodáva, že sex, ktorý je oboma stranami vnímaný ako nezáväzný, stráca veľmi rýchlo svoj význam. Gabriela Ruttmarová zastáva názor, že takýto sexuálny styk neuspokojuje ľudskú potrebu osobného zdieľania vlastného života s niekým, kto nám je blízky.

Podľa amerických výskumov je zrejmé, že mladí ľudia sa vyhýbajú fyzickému spoznávaniu viac, ako generácia ich rodičov v 80. rokoch minulého storočia. Psychologička tvrdí, že dnešní mladí ľudia oplývajú mnohými možnosťami a teda sa aj ich priority menia. „Zoznamovanie s možnými partnermi medzi ne nepatrí do takej miery, ako tomu bolo v minulosti,“ uvádza.

Novodobé ženy sú odvážnejšie a ich správanie vo vzťahoch je istým spôsobom emancipované.

Podľa slov pani Ruttmarovej, nástup internetu zmenil mnoho vecí. Tvrdí, že možnosť nadväzovať  kontakty z bezpečia vlastnej izby poskytuje nové možnosti, avšak online zoznamovanie umožňuje priestor na skresľovanie skutočnosti. „Na online zoznamkách nepoznávame človeka takého, aký je, ale máme možnosť vidieť len to, ako sa on sám prezentuje,“ upozorňuje Gabriela Ruttmarová.

Randenie bývalo v minulosti iskrivou formou interakcie

Súčasná hektická doba nehrá randeniu do kariet. Mnoho mladých ľudí pokladá zoznamovanie s ľuďmi za stratu času. Existuje mnoho možností, ktorých činnosťou môžeme stráviť celé dni a chodenie na rande nevyzerá byť ich súčasťou. Gabriela Ruttmarová vysvetľuje, prečo to tak je: „Veľa vecí v ľudskom správaní má podobu istého ekonomického vyhodnotenia situácie, a teda či cena, ktorú musíme vynaložiť, nám stojí za možný zisk. Tu zohráva úlohu aj to, aký význam prikladáme tomuto zisku.“

Tiež dodáva, že randenie bolo u mladých ľudí kedysi zábavou a iskrivou formou interakcie. Išlo o spôsob spoznávania nových ľudí, pri ktorých sa nám mohol naskytnúť číry pocit s motýľmi v bruchu. Psychologička tvrdí, že tieto skúsenosti majú stále nenahraditeľnú úlohu i v dnešných časoch. „Je však možné, že v terajšej dobe majú mladí iné priority,“ dodáva.

To, či sa klasické randenie sprevádzané dlhými prechádzkami, letmými dotykmi a rozhovormi o vážnych i malicherných témach vráti medzi obľúbené aktivity ľudí, nevieme s istotou povedať. Základná potreba človeka, ako sociálnej bytosti, sa s technológiami nemení. Formovať sa podľa psychologičky Gabriely Ruttmarovej môžu spôsoby, akými tieto potreby budeme uspokojovať. „Nedá sa predpokladať, že sa vrátime do minulosti. Je dobré využívať vymoženosti, ktoré máme,“ uzatvára.

Mnohí Slováci tvrdia, že na skutočnom rande ešte neboli

Aká je skutočnosť u Slovákov? Redakcia Atteliéru vytvorila anketu, v ktorej sme sa pýtali na súčasnú situáciu s randením. Zaujímalo nás, či ľudia chodievajú na rande a ak nie, aké sú ich dôvody. Do ankety sa zapojilo 400 respondentov a najvyššie percento odpovedí sme zaznamenali od ľudí, ktorí mali od 20 do 25 rokov. Cieľom bolo zistiť, či je skutočne pravda, že sa randenie v našich končinách nenosí. Až 55 % opýtaných tvrdí, že v prípade, že sú momentálne slobodní, chodievajú na rande. 34,75 % ľudí odpovedalo, že na rande nechodí a 10,25 % respondentov odpovedalo, že nevie.

Najviac frekventovaným dôvodom, prečo ľudia nechodia na rande, bola odpoveď, že ich nikto doteraz nepozval. Opakovali sa aj odpovede, že sú hanbliví, nepovažujú sa za dostatočne pekných na to, aby ich niekto na rande pozval, nemajú dostatok času, ale aj také, že chodenie s niekým von ako na kávu či večeru, nepovažujú za rande. Mnoho ľudí tiež odpovedalo, že nikdy na skutočnom rande ani nebolo.

Až 60,24 % mužov súhlasí s tvrdením, že by mal muž pozvať ženu na rande ako prvý.  Zároveň 76,20 % žien čaká, kým sa ich muži opýtajú, či s nimi pôjdu na rande. Naopak, 16,57 % opýtaných nemá problém zavolať muža von a viac ako 7 % odpovedalo, že nevie. Na tento fakt reaguje aj psychologička Gabriela Ruttmarová: „Novodobé ženy sú odvážnejšie a ich správanie vo vzťahoch je istým spôsobom emancipované.“

Slováci najčastejšie nadväzujú nové kontakty prostredníctvom známych. Dôkazom toho je 65,5 % opýtaných, ktorí odpovedali, že najčastejšie sa zoznamujú cez spoločných priateľov. Len 12 % prezradilo, že na spoznávanie nových ľudí využíva online zoznamky.

Situácia ohľadne koronavírusu ani po niekoľkých mesiacoch neutícha a náporu ľudí nepodliehajú len lekárne či potraviny, ale aj sociálne siete. Vzhľadom na to, že mnoho ľudí trávi bežné dni v karanténe či prácou z domu, sociálne siete zaznamenali prudký nárast používateľov. Inváziu zažívajú najmä aplikácie, cez ktoré sa môžu uskutočňovať videohovory.

O miernom poklese používania Facebooku sme vás informovali koncom minulého roka, no zdá sa, že nárast využitia sociálnych sietí sa týka aj samotnej platformy s modrou ikonou.

Mark Zuckerberg uviedol pre CNN Business, že služby Facebooku čelia nárastu, pretože situácia spojená s koronavírusom núti ľudí po celom svete zostať doma. Najviac však pociťujú, že ľudia využívajú aplikácie ako WhatsApp alebo Messenger, cez ktoré môžu osoby komunikovať aj prostredníctvom videohovorov. Podľa jeho slov sa v súčasnosti používajú tieto aplikácie dvakrát viac ako obvykle, avšak stále nejde o celosvetovo najväčší nárast, aký doposiaľ zaznamenali.

Aj napriek tomu, že generálny riaditeľ spoločnosti Facebook tvrdí, že nejde o najväčší nárast v dejinách, mnohí postrehli zvýšenú aktivitu na sociálnych sieťach. Mladí ľudia si v karanténe krátia čas zdieľaním výziev na Instagrame, iní využívajú videohovory na prácu, štúdium, ale i kontakt s priateľmi a rodinou.

Že nejde len o informácie zo sveta, ale aj z domova, potvrdila aj spoločnosť Orange Slovensko. Podľa ich vyjadrenia narástli volania cez aplikácie ako Messenger, Skype a WhatsAapp o viac ako 100 percent. Informoval o tom webový portál zive.aktuality.sk.

Facebook blokoval príspevky o koronavíruse

Napriek dobrým číslam, ktoré v priebehu pár dní spoločnosť dosiahla, samotný Facebook čelil kritike. Zaviedli prísne opatrenia proti hoaxom, ktoré sú spojené s ochorením COVID-19.

Kvôli chybe v systéme boli však blokované aj statusy a články, ktoré pochádzali z overených zdrojov. Chyba nastala len deň po tom, ako spoločnosti Facebook, Google, Twitter, Microsoft, LinkedIn a Reddit, vydali spoločné vyhlásenie o boji proti dezinformáciám na svojich platformách.

Guy Rosen, ktorý je viceprezidentom spoločnosti Facebook, priznal, že ide o chybu v anti-spamovom systéme. Dodal, že pracujú na jej oprave a všetky príspevky, ktoré boli omylom zablokované, sa budú dať opätovne zobraziť.

Chyba v systéme viedla k tomu, že tisíce príspevkov a odkazov boli nesprávne označené ako spam. Avšak nie všetky príspevky sa týkali len noviniek o koronavíruse, informuje Forbes na svojej webovej stránke. Podľa používateľov Facebooku bol problém rozšírený aj na iné príspevky, nie len na tie, ktoré sa týkali spravodajstva o novom víruse.

V podvečerných hodinách toho istého dňa Rosen informoval, že problém, ktorý nastal, už odstránili. „Obnovili sme všetky príspevky, ktoré boli nesprávne odstránené,“ uviedol. Tiež dodal, že platforma obnovila aj tie články, ktoré nesúviseli s ochorením, ale boli rovnako neprávom odstránené. „Išlo o problém s automatizovaným systémom, ktorý odstraňuje odkazy smerujúce na urážlivé webové stránky. Teraz teraz totiž nesprávne odstránil aj mnoho ďalších príspevkov,“ vysvetlil vzniknuté ťažkosti Guy Rosen.

Tento problém vníma aj Divadlo Jána Palárika v Trnave, a práve s jeho marketingovou riaditeľkou sme sa porozprávali o mladej generácii a jej vzťahu k divadlu.

Mladým kultúra nevonia. Aby sme ale nízky záujem nehádzali len na mladých ľudí, treba povedať, že kultúrne vyžitie sa na našom území veľmi nenosí. Už prieskum z roku 2005 ukázal, že až 63 % Slovákov nenavštevuje divadlá vôbec. Kritickou skupinou sú najmä mladí ľudia a vysokoškoláci, ktorí si namiesto divadla zájdu radšej do kina. Prečo mladí nechodia do divadla?

O nízkej návštevnosti študentov, s ktorou sa stretajú aj v Divadle Jána Palárika v Trnave, nám porozprávala marketingová riaditeľka Lucia Turňová. Taktiež nám priblížila, ako sa k nepriaznivej situácii stavajú a akým spôsobom chcú túto skupinu zaujať.

Nedostatočná reklama hrá v súčasnosti veľkú rolu

Kultúra je kameňom úrazu pre mnohé inštitúcie. Mladí ľudia, či už sú to tínedžeri, alebo vysokoškoláci, sa v dnešnej dobe zaujímajú o kultúru málo: „Jedným z dôvodov je najmä to, že nie sú vedení týmto smerom. Číta sa menej kníh, stráca sa záujem o galérie, múzeá, i divadlo,“ reaguje na problém Lucia Turňová. Rovnako dodáva, že chyba je často aj na strane kultúrnych orgánov, ktoré nevedia ako reagovať na potreby svojich divákov či návštevníkov. Avšak podľa nej to nie je len chybou jednotlivých inštitúcií, ale i štátu: „Kultúra si zaslúži väčšiu pozornosť zo strany štátu.“

Ďalším faktorom nezáujmu môže byť aj nedostatočná reklama, ktorá hrá v súčasnosti veľkú rolu: „Je dôležité ponúknuť mladým divákom zaujímavý obsah a, samozrejme, musia sa o ňom dozvedieť práve cielenou reklamou,“ konštatuje marketingová riaditeľka. Divadlo Jána Palárika v Trnave existovalo od roku 1974 do roku 1990 pod názvom Divadlo pre deti a mládež. Práve v týchto rokoch sa intenzívne venovalo študentom a tešilo sa veľkej obľube.

Naším cieľom je zapojiť študentov do fungovania divadla.

Vtedajší koncept divadla mal, podľa Lucie Turňovej, v rukách kvalitný produkt zameraný na danú cieľovú skupinu. Práve k tejto filozofii sa chcú opäť vrátiť a nadviazať na tradíciu, ktorá sa pred viac ako 30 rokmi osvedčila: „V súčasnosti vzniklo viacero projektov, ktoré pritiahli do nášho divadla množstvo detí a mladých ľudí. Ponúkame aktivity, ktoré návštevu divadla obohacujú,“ dodáva.

Medzi spomínané projekty patrí napríklad Škola (nie) je dráma. Projekt je určený študentom a učiteľom základných a stredných škôl: „Ponúkame diskusie a aktivity, vďaka ktorým diváci získajú vedomosti z oblasti literatúry, dejepisu, náuky o spoločnosti či estetiky,“ upresňuje Turňová. Druhým konceptom sú divadelné víkendy, tábory a detská divadelná akadémia. Zameriava sa hlavne na deti od štyroch do trinástich rokov.

Inscenácia Kompletný Shakespear zhltnutý za 120 minút zaujíma mladých divákov

Predstavenia sú dôležitým aspektom, ktorý je pre človeka rozhodujúci v tom, či zavíta do divadla, alebo nie. Inscenácie ako Temperamenty či Kompletný Shakespeare zhltnutý za 120 minút sú dokonalými príkladmi, ako zaujať mladého diváka. Podľa slov vedenia sa aj tešia popularite. V septembri uviedlo divadlo do programu inscenáciu s názvom Nemá trieda, ktorá je určená primárne stredným školám a príbeh hovorí o novembrových udalostiach: „Vďaka diskusiám po predstaveniach vidíme, že mladí ľudia majú záujem o históriu, chcú diskutovať o pomeroch v spoločnosti, ale aj citlivo vnímajú medziľudské vzťahy v rodine či v škole,“ hovorí o pozitívnych ohlasoch od študentov marketingová riaditeľka divadla.

Projekty, ktoré vytvorilo divadlo v Trnave, slúžia najmä pre školopovinné deti. Vysokoškoláci sú zatiaľ nepodchytená skupina, ktorej sa chce vedenie začať venovať. Problém spočíva, podľa marketingového oddelenia divadla, obzvlášť v tom, že nedisponujú dostatočne silným a pre vysokoškolákov zaujímavým komunikačným programom: „Hľadáme cestu ako sa k nim dostať, a to nielen prostredníctvom ponuky divadelných predstavení. Veríme, že ešte v tejto sezóne im ponúkneme príťažlivý nadstavbový program,“ dúfa Turňová.

Pred rokom uzavrelo Divadlo Jána Palárika v Trnave spoluprácu s Fakultou masmediálnej komunikácie. Na otázku, či spoluprácou získalo divadlo nových divákov z vysokoškolských radov, odpovedala Lucia Turňová nasledovne: „Vďaka niektorým pedagógom máme informácie nielen o návšteve, ale aj o reakciách študentov.“ Študenti sa vďaka spolupráci môžu v divadle realizovať prostredníctvom praxe, výstav alebo ako externí spolupracovníci: „Našim cieľom je zapojiť študentov do fungovania divadla,“ prezradila.

S výmenou vedenia dostalo divadlo novú tvár

V rámci prilákania ľudí do divadla vzniklo nedávno marketingové oddelenie, ktorého cieľom bolo spoločne vytvoriť vizuálnu komunikáciu divadla, a to tak, aby zodpovedala inštitúcii 21. storočia: „Zapracovali sme aj na PR aktivitách a kľúčové bolo zorganizovať prvý Deň otvorených dverí. Chceli sme ukázať novú tvár divadla, ktorá je otvorenejšia a prístupnejšia pre návštevníkov,“ tvrdí Lucia Turňová. Predošlé vedenie vytvorilo funkciu marketingovej manažérky. Až súčasné vedenie však vytvorilo podmienky, na základe ktorých dostalo divadlo novú tvár. „Výmena vedenia vytvorila vynikajúce podmienky pre prácu s publikom, priniesla novú energiu, nové plány a ako som spomínala, dala divadlu novú tvár,“ dodáva.

Nedostatočný záujem o kultúru u mladých ľudí nie je len problémom Slovenska. Prof. Ing. Juraj Stern, PhD., ktorý je rektorom Paneurópskej vysokej školy, sa s nezainteresovaním stretol, keď sedel vo výberovej komisii na prestížne vysoké školy v Stuttgarte a Kolíne. Predseda komisie sa na prijímacom konaní pýtal uchádzača, čo naposledy videl v divadle. Na ich prekvapenie nevedel odpovedať. „Každý vysokoškolsky vzdelaný človek má predpoklady stať sa vedúcim pracovníkom a toto sú veci, ktoré patria k všeobecnej inteligencii. Veci, ktoré by mal ovládať, pretože v spoločnosti potom nedokáže držať krok. Tam sú vedúci manažéri najmä ľudia, ktorí majú aj nejaké kultúrne vyžitie, čítajú okrem odbornej literatúry aj beletriu a aj poéziu,” informoval predseda komisie.

Zdroj: paneurouni.com, dennik.hnonline.sk

Mnohí tínedžeri, ale aj staršie generácie si nevedia predstaviť život bez sociálnych sietí. Internet priniesol okrem iného aj sociálne platformy, ktoré každým rokom naberajú na popularite. Využívajú sa na plnenie pracovných povinností, ale aj na komunikáciu v kolektíve v rámci univerzít či úradov.

FOMO Sapiens je novodobá generácia ľudí, ktorí sú závislí od mobilných zariadení. Zväčša trpia duševnými problémami, ale mení sa aj ich fyziologický vývoj. Zmeny v správaní ovplyvňuje najmä nadmerné používanie sociálnych sietí. O ich vplyvoch na duševné zdravie jednotlivca porozprávala Monika Farkašová, ktorá viedla tohtoročnú prednášku FOMO Sapiens počas Týždňa vedy a techniky na FMK UCM v Trnave.

Výskumu pozitívneho a negatívneho účinku sociálnych sietí na používateľov sa v roku 2017 venovala nezisková organizácia Royal Society for Public Health. Spoločne s Young Movement rozpracovali štúdiu, v ktorej potvrdili hypotézy o ich negatívnom vplyve na duševné zdravie.

Na prieskume sa zúčastnilo 1500 ľudí vo veku 14 až 24 rokov. Preukázalo sa, že za posledných 25 rokov vzrástol počet úzkostí a depresií až o 70 %. Základnou otázkou zostáva, či za progresiu duševných chorôb môžu sociálne siete. „Predovšetkým to súvisí s tlakom spoločnosti, ktorý sa s príchodom internetu a možnosťou dohľadať si väčšinu vecí online výrazne posilnil,“  tvrdí Monika Farkašová.

Mladí ľudia sa v súčasnosti socializujú najmä v onlinovom priestore. Zdá sa im to jednoduchšie a menej stresujúce. Internet určuje, čo je in a čo je, naopak, out. Práve vďaka širokému dopadu sa informácie tohto typu dostanú k miliónom ľudí, ktorí sa novým trendom prispôsobia alebo ich odmietnu. „Predovšetkým médiá, ktoré vytvárajú konverzácie a posilňujú názory, často odsudzujú iné pohľady na veci. Každý z nás, aj najväčší individualista, chce niekam patriť. Online svet nám to umožňuje, no zároveň nás za to kritizuje,“ dodáva Monika.

Negatívny dopad pociťujú aj staršie ročníky

Duševné choroby sú celosvetový problém a nepostihujú len tínedžerov, ktorí používajú internet. Avšak webové stránky a sociálne siete vplývajú viac na mileniálov ako na ich rodičov.

Na duševné zdravie najhoršie pôsobí Instagram. „Primárnou funkciou Instagramu sa postupne stalo zdieľanie nášho ideálneho ja. Samozrejme, jeho používanie je viditeľné viac u mladších cieľových skupín, no pocit úzkosti nám môže spôsobiť aj Facebook a jeho tzv. rodinný charakter – zdieľanie fotiek z osláv či videá detí, ktoré uverejňujú najmä staršie ročníky,“ pokračuje Monika.

V tesnom závese je Snapchat a napokon Twitter. Jediný, ktorého používanie má pozitívne výsledky, je podľa štúdie YouTube. „Vo všeobecnosti ho využívame ako knižnicu inšpirácie — hudobnej, kreatívnej, umeleckej a vďaka vyššej anonymite si ľudia dohľadajú len to, čo ich skutočne zaujíma,“  vysvetľuje.

Problémom mladých je neutíchajúca potreba byť najlepším. Neistotu v nich vyvolá aj to, že pod príspevkom majú menej lajkov, ako predpokladali. Podľa Moniky sme dospeli do bodu, keď o kvalite našej dovolenky rozhodujú fotky, ktoré sme počas nej vyhotovili. Matt Keracher, vedúci štúdie, tvrdí, že ženy generácie FOMO Sapiens sa na Instagrame porovnávajú s upravenými fotografiami, ktoré neodzrkadľujú realitu. Práve nepravdivé fotografie spôsobujú pocit menejcennosti a straty sebavedomia nielen u mladých žien, ale aj u mužov.

https://www.instagram.com/p/Bkl12wVlt3A/

Adolescenti majú problém najmä s kyberšikanou. Až 7 z 10 detí tvrdí, že ju zažilo. Na Slovensku je táto téma stále tabu a hovorí sa o nej minimálne. Monika poukazuje na fakt, že mnohí rodičia ani netušia o podobnom probléme ich dieťaťa. Následky šikanovania na internete sú vo väčšine prípadov fatálne a najlepšou prevenciou je vzdelávanie a komunikácia.

Strácame poňatie o „skutočnom ja“

S vývojom sociálnych sietí, a to najmä s príchodom Instagramu, sa spustila možnosť vytvorenia viacerých identít. Na každej platforme sa používateľ prezentuje inak. Na Facebooku slušne, pretože väčšina našich priateľov sú rodinní príslušníci alebo známi.

Pri používaní Instagramu sa ukazujeme ako úspešné a dokonalé bytosti, cestovatelia či umelci. „Dostali sme sa do takej éry, že keď nám niekto povie „buď sám sebou”, musíme sa opýtať: „Ktoré “ja” je vlastne skutočné?”

Trpí aj kvalita spánku

Kvalita spánku úzko súvisí s duševným zdravím. Rovnako je rizikovým faktorom, na ktorý vplýva nadmerné využívanie aplikácií a webových stránok. Výdatný spánok patrí k najhlavnejším aspektom udržiavania zdravého tela i ducha. „Jeden z piatich mladých ľudí priznáva, že sa v noci zobudí, aby skontroloval správy na sociálnych sieťach. To spôsobuje, že sa v škole cíti konštantne unavený trikrát častejšie ako jeho spolužiaci, ktorí sociálne médiá v noci nepoužívajú,“ vysvetľujú autori štúdie.

Znížená kvalita spánku úzko súvisí s FOMO – Fear of missing out, a teda strachom z toho, že niečo zmeškáme. Efektom FOMO, po ktorom sa nazýva aj generácia FOMO Sapiens, trpí väčšina ľudí. Ide najmä o strach, že sa udalosti dejú bez toho, aby sme sa na nich zúčastnili, respektíve bez toho, aby sme vôbec vedeli, že sa dejú.

Veľké percento populácie spí tak, aby malo svoje mobilné zariadenie na dosah. Treba si uvedomiť, že človek v skutočnosti o nič nepríde a obsah sociálnych sietí môže počkať. Strach z vynechania pôsobí negatívne na životnú spokojnosť jednotlivca. „Zvykli sme si na rýchly prísun informácií a reálne sme si vytvorili závislosť. Predstavte si, že pár rokov dozadu, nebolo to ani tak dávno, sme nemali neobmedzené dáta a 500 MB na mesiac sa nám zdalo ako luxus. Preto sme boli online iba v blízkosti wifi a na našu polhodinku na internete sme sa tešili,“ spomína na minulosť Monika.

Stanovte si denný limit na sociálne siete

Prestať so sociálnymi sieťami je nemožné. Okrem negatívnych vplyvov na nás pôsobia ale aj pozitívne. Slúžia ako informačný zdroj, bez ktorého by sme sa ťažko zaobišli.

Sociálne siete sa využívajú ako komunikačný nástroj medzi študentmi, profesormi, úradníkmi či politikmi. Slúžia aj na sebarealizáciu, ale i ako pracovná pomôcka. „Úplne prestať používať sociálne siete by mohlo v dnešnom svete človeku skôr ublížiť, ako pomôcť,“ tvrdí Monika. Rovnako však poukazuje na to, aké dôležité je stanovenie miery používania počas voľného času.

Denne by sme nemali prekročiť dve hodiny četovania, scrollovania alebo iného zbytočného času v onlinovom svete. Na ovládanie časového harmonogramu existujú funkcie priamo v smartfónoch, ktoré dokážu korigovať využitie a upozorniť vás, keď nastavený limit prekročíte.

„Offline is the new online” je novým svetovým trendom. Mnohí si začali uvedomovať, že tlak zo strany sociálnych médií je náročný a zostať offline sa zdá byť nereálne. Práve preto je to luxus, ktorý si nemôže dovoliť každý. „Denne ťukneme do svojho zariadenia viac ako 2600-krát,“ prezradila Monika, ktorá poukazuje na nadmerné využívanie smart zariadení.

Generáciu FOMO Sapiens spoznáte podľa sklonu hlavy

Dnešní používatelia sociálnych sietí nečelia len duševným zmenám, ale aj fyziologickým. „Títo ľudia trávia prevažnú časť svojho dňa prilepení k stoličke. Z prieskumov vyplýva, že je to 8-hodinový pracovný čas, 1 hodina cestovania + čas strávený pri streamovacom zariadení,“ hovorí Monika, ktorá tiež dodáva, že na základe týchto faktov sa mení sklon hlavy.

V dôsledku nedostatočného pohybu majú mladí ľudia problémy so srdcom, kondíciou a celkovou výdržou. Podľa Moniky je však najväčšou zmenou face to face komunikácia, s ktorou majú mladiství v súčasnosti veľký problém. „Strácajú schopnosť vybavovať úradné záležitosti či bankové procesy osobne, uprednostňujú live čety a emailovú komunikáciu,“ dodáva.

Zdroj: medialne.etrend.sk, rsph.org.uk

O udržateľnosti impéria zvaného Facebook a jeho líderstva na trhu sme oslovili Filipa Struhárika, ktorý pôsobí ako novinár vydávajúci newsletter MediaBrífing o médiách a žurnalistike, Petra Šeba z PS:Digital a Dávida Tvrdoňa, ktorý spolu s Ondrejom Podstupkom tvorí podcast Klik. Všetci traja vyjadrili svoj názor a previedli nás zákutiami Facebooku a rovnako sa vyjadrili aj k ostatným sociálnym sieťam, ako je Instagram, Snapchat či Tik Tok.

Facebook je celosvetovo známa platforma. Pod vedením Marka Zuckerberga „vznikla pred 15 rokmi, no v Európe začala rásť okolo rokov 2008 – 2009,“ tvrdí Peter Šebo.

Facebook používa denne 1,6 miliardy používateľov. Každý mesiac sa do tejto sociálnej siete aspoň raz prihlási 2,4 miliardy ľudí a podľa Filipa Struhárika toto číslo neustále rastie. Potvrdzujú to aj údaje, ktoré  zverejnila stránka investor.fb.com dňa 30. októbra 2019. 

Mýtus alebo pravda o trende „away from Facebook“?

Trend, ktorý vznikol v západných krajinách, ako USA či Kanada, sa postupne dostáva aj na náš kontinent. Je zaujímavé ho sledovať aj v rámci Veľkej Británie.

Spočíva v tom, že mladí ľudia – tínedžeri, a teda cieľová skupina Facebooku, netrávi veľa času na spomínanej platforme, prípadne si na nej profil už ani nevytvára. Filip Struhárik nepredpokladá, že by sa mal Facebook kvôli tomu obávať: „Nevylučujem, že niektorí ľudia Facebook úplne opustili a mnohí na ňom trávia menej času ako v minulosti, no nie je to trend, ktorý by túto sociálnu sieť nejako zásadne ohrozoval.“

Podľa mnohých odborníkov sa stal pre mladých neatraktívny po tom, ako si ich rodičia a starí rodičia začali vytvárať vlastné profily a rovnako aj kontrolovať svoje ratolesti. Tí ich doslova vytláčajú a nútia využívať iné sociálne siete, na ktoré nemá staršia generácia dosah. „Mladí ľudia odchádzajú z Facebooku, ale kde končia? Na Instagrame, Whatsappe či Messengeri. Všetky tieto aplikácie patria Facebooku. Áno, mladí odchádzajú aj na Snapchat a Tik Tok, ale keď si pozrieme rozloženie a počty najväčších sociálnych sietí sveta, tri z piatich patria Facebooku,“ skonštatoval Peter Šebo.

Dávid Tvrdoň vyslovil verejne známu pravdu, keď povedal, že na Facebooku si prezeráme fotky rodiny a kamarátov. Opísal to ako takmer povinnú jazdu, ktorá, nielen podľa neho, nie je sexi. Keď budeme hovoriť o Facebooku ako o aplikácii a nie ako o firme, tak áno. Ľudia ho nevyužívajú už tak často, ale jeho postavenie na trhu to neovplyvní.

Generácia rodičov ako cieľová skupina

Mnohí si všimli, že zatiaľ čo sa mladí vyhýbajú Facebooku, staršia generácia si k nemu začala hľadať cestu. V zdieľaní príspevkov sú v mnohých prípadoch aktívnejší ako tínedžeri. Omnoho viac komentujú fotografie priateľov a rodiny, v súčasnosti dokonca pridávajú viac fotografií ako ich deti. O Facebook sa začali zaujímať po tom, ako zistili, že sa tam nachádza ich rodina, priatelia či kolegovia z práce.

Je to platforma pre širokú verejnosť, o čom svedčí aj jej pestré zastúpenie fanúšikov. Môže sa stať, že generácia našich rodičov a starých rodičov sa stane cieľovou skupinou a nahradí tu mladšiu, nie už tak aktívnu?

Filip Struhárik vyslovil jasné nie: „Nenahradí, ale na Facebooku sú aktívnejší starší ľudia. Je to skrátka tak, že ak je nejaká sociálna sieť príliš veľká, pritiahne k sebe aj ľudí, ktorí sa sociálnym sieťam vyhýbajú, pretože ponúka jedinečný spôsob na komunikáciu s rodinou, priateľmi a známymi.“

Peter Šebo si vie, naopak, živo predstaviť, že by sa cieľovou skupinou stali ľudia s vekovým priemerom 50+. Facebook ale zavádza mnoho aktivít na to, aby sa pre mladých ľudí stal atraktívnejším. „Ako príklad uvediem príbehy, ktoré integroval, no tie zatiaľ príliš nefungujú. Taktiež sú to aj filtre na fotografie, ktoré prebral zo Snapchatu, ale aj virtuálna realita, s ktorou aktívne pracuje. Facebook nič nenecháva na náhodu.“

Na Facebooku sú aktívnejší starší ľudia.

Pre marketérov je však vyhovujúce, že sa na Facebooku stretávajú aj so staršími ľuďmi. Prostredníctvom sociálnych sietí dokážu predajcovia osloviť ľudí, ktorých dokázali doteraz zaujať len cez iné druhy médií, než je internet.

Snapchat naberá druhý dych

Zatiaľ čo Facebook stráca záujem mladých, Snapchat akoby nabral druhý dych. V Amerike a Kanade jeho sláva v skutočnosti nikdy neklesla. Snapchat však nie je cudzí ani Britom, ktorí ho využívajú pomerne často.

Vznikol v máji 2011. V súčasnosti ho denne využíva 210 miliónov používateľov. Oproti Facebooku má mnoho výhod. Ako prvý prišiel so stories – príbehmi, ktoré zmizli po 24 hodinách. Je však známe, že Facebook kopíruje nové funkcie od iných sietí. „Takto ‚získal‘ formát príbehov zo Snapchatu,“ tvrdí Dávid Tvrdoň. Rovnako ako príbehy, aj iný obsah, ktorý si ľudia posielajú, sa na Snapchate vymaže po 24 hodinách, čo mnohým vyhovuje.

Pre mladých je atraktívny napríklad preto, že upozorňuje, keď si niekto spraví screenshot vašej správy, fotky, videa alebo profilu. Najväčším plusom je, že sa na ňom nenachádzajú ani rodičia, ani starí rodičia. Mladiství sa tak necítia kontrolovaní a s radosťou ho používajú.

Snapchat ako platforma pre 13+

Podľa Petra Šeba je Snapchat vhodný najmä pre tínedžerov: „Keď si každý, kto má viac ako 20 rokov, berme to s rezervou, nainštaluje Snapchat, do troch minút ho znechutený odinštaluje. Je to mätúce, nevie sa v ňom pohybovať, nerozumie obsahu, ktorý tam vzniká a celkovo ho to prostredie nebaví.“ Naopak, štatistika z roku 2018 hovorí, že 77 % ľudí vo vekovom rozmedzí 18 – 24 využíva vo Veľkej Británii aplikáciu Snapchat. Nezaostávajú ani iné vekové kategórie, keďže 38 % 34- až 44-ročných obyvateľov Británie využíva spomínanú platformu so žltým duchom.

Prečo sa Snapchat nestal populárnym v rámci strednej Európy a na trhu sa udržal len „sezónu“? „Mám ho nainštalovaný, ale nepoužívam ho. Nikto v mojom okolí ho nepoužíva, a teda stráca pre mňa význam. Raz za čas si ho otvorím, aby som zistil, či sa tam deje niečo zásadné, ale nič také som nespozoroval,“ prezradil Dávid Tvrdoň. Práve to je kameňom úrazu. Na Snapchate nemáme kamarátov, preto ho nevyužívame. Rovnako aj influenceri a youtuberi, ktorí pôsobia na našom území, nezverejňujú svoj obsah na tejto sociálnej platforme. Keby sa tak stalo, okamžite by ich fanúšikovia nasledovali.

Úplný koniec Snapchatu na Slovensku?

Vraj nie. Snapchat sa podľa všetkého vracia a snaží sa na našom trhu opäť ožiť. „Moji kolegovia, ktorí majú doma 15-ročných súrodencov alebo rodinných príslušníkov, tvrdia, že deti sú znova na Snapchate. Nechcem to predpovedať, ja to naozaj neviem odhadnúť, ale hodnotenie typu: ‚V západnej Európe fičí a u nás už navždy zomrel,‘ nie je určite pravdivé,“ odhalil Peter Šebo.

Čo sa týka ostatných sociálnych sietí, Whatsapp a Instagram budú podľa predpokladov na vzostupe, čím bude firma Facebook opäť na koni. Tumblr hlási v Spojených štátoch amerických úpadok a ani na Slovensku sa nikdy nestal trendom. Twitter je stále funkčný, svojich fanúšikov má najmä v USA a Veľkej Británii, no rovnako, ako Tumblr, na našom území si nevytvoril používateľskú základňu.

Naopak, Twitter sa v Česku stal obľúbeným. „Otázka, ktorú dostávam neustále, je, že prečo v Čechách Twitter funguje a u nás nie? Podľa mňa je to o konkrétnych ľuďoch. Som presvedčený, že v Česku veľkú časť Twitteru rozhýbal jeden človek, a to Andrej Babiš. Ten si za svoju primárnu aktualizačnú platformu pred mnohými rokmi vybral práve túto sociálnu sieť,“ objasnil situáciu ohľadom fungovania Twitteru u našich českých susedov Peter Šebo.

Slovné spojenie Tik Tok sa začalo skloňovať len prednedávnom, no okamžite si získalo svojich fanúšikov. Hlavná cieľová skupina tejto platformy sa pohybuje vo vekovej kategórii 13+. „Myslím si, že nekonkuruje Facebooku, skôr je konkurentom instagramovým príbehom, Youtubu a Snapchatu,“ vyjadril svoj názor Peter Šebo. Dávid Tvrdoň však upozornil na uniknutú nahrávku, v ktorej Mark Zuckerberg tvrdí, že Facebook má strach z Tik Toku a vníma ho ako konkurenciu. Všetci sú zvedaví, ako sa táto pomerne nová sociálna sieť uchytí a akým smerom sa bude vyvíjať.

Facebook ako bezkonkurenčný líder budúcnosti

Podľa prieskumov je Facebook zatiaľ bezkonkurenčným lídrom tabuliek. Všetko nasvedčuje tomu, že sa jeho postavenie nezmení ani v blízkej budúcnosti. „Jediné, čo sme zaznamenali, je, že na konci roku 2018 a začiatkom roka 2019 počet používateľov v Severnej Amerike stagnoval a v Európe dokonca jemne klesol,“ potvrdil Filip Struhárik. Facebook sa zo všetkých svojich síl snaží zaujať mladých ľudí a inovuje svoje aplikácie. Jednou z noviniek, ktorú chce zaviesť, je Facebook Dating. „Aplikácia dokáže povedať používateľovi, komu z jeho okruhu známych sa páči, a to je veľmi mocná funkcia,“ poznamenal Dávid Tvrdoň.

Zdroj: tech.co, medium.com, www.wordstream.com