Pandémia a lockdown zasiahla okrem umelcov aj organizácie, ktoré zabezpečujú, že sa ich umenie dostane k ľuďom. Kulturmarket má na konte realizáciu podujatí ako na Slovensku, tak aj v Čechách. Niet preto divu, že  koronavírus výrazne narušil jeho aktivity.

Už niekoľko rokov organizujete rôzne podujatia. Ako teda prežíva agentúra Kulturmarket obdobie, kedy sa eventy nemôžu organizovať?

Bez debaty je to zložitá situácia pre viaceré segmenty na trhu, ten eventový je jeden z najzasiahnutejších. Treba povedať aj to, že sú tu určite aj kritickejšie oblasti. My sme konkrétne mali ešte ako-tak šťastie, že sme sa v lete mohli aspoň trochu nadýchnuť, no mimo toho krátkeho okna plynie pre nás od marca obdobie neistoty a frustrácie.

Od začiatku krízy sa snažíme mať, a to v každej etape obmedzovania či uvoľňovania, víziu, ku ktorej by sme mohli upierať náš pohľad a cieľ, ku ktorému by sme mohli smerovať – či už na podujatia, ktoré sa dajú robiť online, alebo na projekty, ktoré majú dlhšiu prípravnú fázu a ich realizácia sa odohráva v dlhodobom horizonte, ako aj na projekty, ktoré nám dlho ležali v šuplíku, a teraz máme čas ich rozpracovať. Náš segment sa mení a zmeny, ktoré nastávajú, sú už nenávratné, preto je dôležité nezastaviť sa a skúšať, hľadať a pracovať viac než inokedy. Nie je to ľahké, ale inak to ani nejde.

Pracujete z domu alebo sa so zamestnancami stretávate?

Pracujeme prevažne z domu, ale každý má možnosť prísť do kancelárie a pracovať tam, ak chce. Je to na každom, kde sa cíti lepšie. V prvej vlne sme sa nestretávali vôbec, porady sme mali výhradne online. Teraz máme viaceré pracovné stretnutia opäť naživo, no znížili sme počet ich účastníkov na minimum a sme, samozrejme, v rúškach, dodržujeme rozostupy a potrebné opatrenia.

Od marca pre nás plynie obdobie neistoty a frustrácie.

Museli ste si aj vo vašej agentúre Kulturmarket uťahovať opasky?

Samozrejme, dlhé mesiace sme mali tržby doslova nulové. Analýza výdavkov je pravidelná záležitosť, teraz oveľa intenzívnejšia ako pred krízou. Naše ciele sa upierajú na zachovanie kompletného tímu a všetko naviac, čo bolo možné, sme zoškrtali. Stále sme vo fáze znížených odmien a zároveň odpadli všetky bonusy a príspevky. Nie je to ľahké, najmä keď si uvedomíme, že tá kríza trvá už takmer rok a nikto nevie, čo nás čaká v najbližších mesiacoch, ani nepoznáme dlhodobejšie plány vlády.

Aký máte názor na štátnu pomoc v oblasti kultúry? Je dostatočná?

Nie som odborník na stimuly a štátne dotácie, preto neviem úplne zhodnotiť ich dostatočnosť či nedostatočnosť. Sťažovať sa by bolo jednoduché, určite by mohla byť pomoc dostupnejšia a vyššia, ale mohla by byť aj naopak komplikovanejšia a nižšia. Čerpáme pomoc na zamestnancov a časť kolegov požiadala a dostala štipendiá z Fondu na podporu umenia. Hoci niektorí o ne žiadali na iné, vlastné projekty, a tie budú realizovať vo vlastnom čase. Táto pomoc nám však umožnila, aby sme zachovali celý tím a nemuseli znižovať stavy.

Z toho pohľadu sa štátne ciele pre zachovanie zamestnanosti u nás podarili, aj keď došlo k dlhodobému uťahovaniu opaskov. Je to ale spôsobené aj tým, že sme predtým mali dlhšie obdobie, kedy sa nám darilo, preto mi neprislúcha sa sťažovať. Je mnoho profesií, ktoré na pomoc nedosiahli, a mnoho subjektov, ktoré na prekonanie krízy prostriedky nemajú. V našom segmente bolo vždy ťažké si budovať nejakú rezervu, nie je to také efektívne „podnikanie”, je to skôr práca, ktorú robia ľudia preto, že chcú a je ich vášňou.

Ako by mala vyzerať krízová komunikácia v eventovom segmente počas pandémie?

Rýchla, konštruktívna a adresná. Pri každom novom opatrení, obmedzení či uvoľnení sme analyzovali, ktorých našich podujatí a zákazníkov sa to týka a akým spôsobom. Čo najrýchlejšie, ako to bolo možné, sme sa snažili jasne a zrozumiteľne komunikovať, čo by malo nasledovať. Situácia s opatreniami sa menila naozaj často, no zakaždým sme sa usilovali, aby mali naši zákazníci v každej jednej fáze informácie o tom, či sa to týka podujatia, na ktoré majú lístok, či o ktoré majú záujem. Snažili sme sa, aby boli ubezpečení a mali jasno v tom, že sa tomu aktívne venujeme a že nečakáme iba na to, kým sa to celé „utrasie”, ale naopak, že sme proaktívni.

https://www.instagram.com/p/CEID9_eHIMW/?utm_source=ig_web_copy_link

V KC Dunaj ste zvykli organizovať aj párty ako Kubánska noc či Indietronica a rôzne koncerty. Počas krátkeho útlmu pandémie ste ich opäť rozbehli. Dá sa úplne a stopercentne zamedziť šíreniu vírusu na takýchto podujatiach, na ktorých sa konzumuje alkohol?

Stopercentne to zaručiť nejde ako hocikde inde, no doteraz nevieme o žiadnom prípade, ktorý by sa objavil v KC Dunaj alebo na akomkoľvek našom podujatí. Situáciu určite nepodceňujeme, pri organizovaní sme na viacerých opatrenia trvali vo väčšej miere, než bolo nariadené. Pracovali sme s nižšou kapacitou a snažili sme sa byť prísni na dodržiavanie nosenia rúšok a používania dezinfekcie. Zároveň komunita „evenťákov” priebežne prichádzala s viacerými návrhmi pre náš segment, ako napríklad meranie teploty návštevníkom či evidencia návštevníkov pomocou mailových adries, aby boli kontaktovaní, ak by sa na podujatí objavila nákaza. Som preto toho názoru, že opatrenia mohli byť omnoho sofistikovanejšie, aby jednotlivé segmenty toľko netrpeli. Na to by však musel existovať skutočný dialóg s vládnymi orgánmi.

Festival udržateľnosti POMALO, ktorý by sa za iných okolností konal na bratislavskej Starej tržnici ešte na jar, ste pre situáciu museli zrušiť. Ktoré podujatia je možné preklenúť aj do onlinového priestoru a ktoré vôbec a prečo?

Drvivú väčšinu podujatí sme pre situáciu s koronavírusom presúvali. Na mnohé z nich mali ľudia už zakúpené lístky, no prakticky je každý jeden termín, kedy sa podujatia konať nemohli premrhaný. Kalendár už nikdy nedobehneme, nevieme nafúknuť ďalší rok o tie „stratené” termíny. Pokiaľ ide o to, ktoré podujatia sa dajú presunúť do onlinového prostredia, myslím si, že na to všetci ešte prichádzame a skúmame. V prvej vlne pandémie sme mali celkom radikálny pocit, že nič z akcií nemá v online zmysel, že tomu bude chýbať interakcia a celý ten spoločensko-komunitný rozmer.

Mysleli sme si, že pre naše portfólio eventov bude lepšie čakať. Teraz, o niekoľko mesiacov neskôr, to však už berieme tak, že vzdelávacie podujatia, ktoré nie sú primárne o zábave, ale o odovzdávaní informácií, v online majú zmysel. No prakticky sa dá v nejakej forme presunúť všetko, je to o kompromisoch, prístupe a kreativite. Situácii sa musíte prispôsobiť, verím preto, že je to možné.

Cestovateľské kino či SmartTalk ale začína fungovať v rámci webinárov. Majú ľudia záujem vidieť nové miesta aspoň touto formou?

Zatiaľ máme za sebou asi malé množstvo onlinových eventov, aby sme vedeli povedať, že je to pre návštevníkov/divákov dostatočná alternatíva. Myslím si, že mnohí návštevníci tento formát onlinových podujatí zatiaľ skúšajú a testujú. Pár tisícok ľudí sa na nich už zúčastnilo, pričom časť boli ľudia, ktorí mali presunuté lístky, teda tie, ktoré si zakúpili pôvodne na fyzické podujatia. Čo môžem v tejto chvíli povedať je, že máme prevažne pozitívne reakcie. Ak nejaká nespokojnosť je, netýka sa samotného online formátu.

Cenotvorba bola pri podujatiach vždy veľká alchýmia, do nákupného rozhodovania vstupuje príliš veľa okolností.

Prečo sa Kulturmarket nakoniec rozhodol robiť webináre po takej dlhej dobe, ako sa začala pandémia?

Dôvod je jednoduchý – prinútila nás situácia. Na ďalšie uvoľňovania sme už čakať nevedeli. Prvú vlnu pandémie sme prečkali s tým, že sme žili z úspor a s nikým u nás vo firme sme sa tak nemuseli rozlúčiť. Avšak táto situácia trvá už od marca, úspory sa nám už minuli a bez toho, aby sme v tejto druhej vlne realizovali nejaké projekty, sme si už nemohli dovoliť zachovať celý náš tím.

Zároveň postupne dozrieval aj náš pohľad na veci. V prvej vlne sme presúvali kompletne všetky eventy na jeseň, v lete sme urobili pár desiatok akcií, v septembri a v Česku do polovice októbra sa nám ešte podarilo väčšiu časť plánovaných podujatí presunutých z jari zrealizovať. Hneď, ako začalo platiť obmedzenie podujatí aj v Česku, sme sa začali venovať onlinovým eventom. Tým chcem povedať, že to načasovanie malo svoju logiku a je výsledkom vývoja situácie.

Mení sa niečo aj v rámci vášho marketingu?

Podstata nášho marketingu ostáva rovnaká, vždy sme robili iba podujatia so vstupným. Pri onlinových eventoch akurát dávame dôraz na benefity, ktoré prináša táto forma. Tiež viac objasňujeme dôvody toho, prečo by sa mal človek daného eventu zúčastniť a čo mu to dá, keďže nám v čase pandémie odpadol benefit prirodzenej túžby stretávať sa s ľuďmi.

Nedostali ste podnet, že by vstupenky mali byť lacnejšie, keďže sedíme doma a nezažívame skutočnú atmosféru konkrétneho podujatia?

Priamo tieto podnety nedostávame, no používame analytické nástroje, z ktorých si odnášame spätnú väzbu. Pri väčšine podujatí sme zachovali rovnakú výšku vstupného. Dôvodov je viacero – napríklad fakt, že si online event vedia pozrieť viacerí členovia domácnosti iba s jedným prístupovým kódom, rovnako dostanú z webinára záznam, ku ktorému sa vedia vrátiť spätne. Cenotvorba bola pri podujatiach vždy veľká alchýmia, do nákupného rozhodovania vstupuje príliš veľa okolností, aby sa dalo porovnávať medzi sebou jednotlivé eventy a z toho si vytvoriť nejaké hodnoverné dáta. Podobne ako dramaturgia, aj cenotvorba si vyžaduje skúsenosti a inštinkt.

Ten, kto prinesie hodnotu, si získa pozornosť ľudí.

Nebojíte sa, že vaša klientela je už preťažená onlinovým prostredím z práce doma a že nebude mať o také podujatia záujem?

Nebojíme sa ničoho, ale máte pravdu, potvrdzujú to aj zahraničné prieskumy, že dôvodom číslo jeden pre neúčasť na onlinovom evente je príliš veľa onlinových aktivít ľudí. Berieme to ale tak, že v súčasnej dobe, a to aj pred vypuknutím pandémie, má človek veľa možností, ako využiť svoj čas. A ten, kto prinesie hodnotu, si získa pozornosť ľudí. Z tohto pohľadu si nemyslím, že je situácia iná. My sme sa vždy snažili pripravovať pre ľudí také podujatia, ktoré majú hodnotu, a inak tomu nie je ani teraz v období webinárov. Veríme, že si nájdu svojho diváka bez ohľadu na okolnosti.

Ako vidíte za Kulturmarket situáciu v roku 2021?

Dúfame v najlepšie, pripravujeme sa na najhoršie. Predpokladáme, že fázy uvoľňovania a následného zavádzania opatrení tu budú v nejakej forme prítomné ešte celý budúci rok. Počítame však s tým, že aj keby sa epidemiologická situácia vyriešila úplne, segment ako kultúra, a s tým úzko prepojené gastro, sa z toho budú spamätávať roky. Osobne však verím, že dlhotrvajúci deficit stretávania sa s druhými, najmä keď pominie strach z vírusu, vyvolá explóziu umenia, podobne ako tomu bolo pred storočím v zlatej ére.

O čo by prišli ľudia, keby sa už nikdy nevrátili do sveta eventy, ktoré prebiehajú naživo?

Úprimne, neviem si predstaviť, že by sa niečo také mohlo vôbec stať. Potreba stretávať sa vo svojej komunite či v subkultúre, socializovať sa, je pre ľudí elementárna a akonáhle to podmienky dovolia, určite sa prejaví.

V roku 2018 si spolupracoval s bankou ČSOB na edukatívnom projekte digitálna inteligencia. Môžeš nám ho bližšie opísať?

Bolo to veľmi pekné a zároveň posledné zadanie od ČSOB. Robili sme to na jeseň 2018. Cieľom ČSOB je vzdelávať mladých ľudí ohľadom digitálnej bezpečnosti a ako sa brániť pred rôznymi typmi vírusov. Vždy najväčším rizikom pre banku sú samotní ľudia. Ak sa ľudia správajú nezodpovedne, antivírusové programy jednoducho nestačia.

Oslovili sme kvôli tomu Expl0iteda a on nám veľmi rád pomohol. Vytvorili sme sériu prankov („hack pranks“), v ktorých sme s pomocou Yablka hackovali Expl0v instagram. Na základe týchto príkladov sme ukázali, čo je phishing alebo hack cez wi-fi. Chceli sme týmto zvýšiť povedomie medzi mladými ľuďmi o potenciálnych hrozbách. V druhej časti sme vytvorili súťaž pre stredné školy – olympiáda v digitálnej inteligencii, v ktorej boli celkom náročné otázky. Jednotlivé školy (3. a 4. ročníky) sa mohli prihlásiť a najlepšie získali vybavenie do počítačových učební.

Spolupracovalo sa ti lepšie s bankou ČSOB alebo VÚB?

Pre ČSOB sme robili len digital, zatiaľ čo pre VÚB sme od januára 2019 tvorili celú komunikáciu od televíznych spotov až po digital. VÚB je pre mňa v podstate sekundárna značka, keďže sa televíznej stránke až tak nevenujem. No podieľal som sa na tvorbe komunikácie účtu pre mladých. To bola veľká zábava. Vytvorili sme „fejm účet pre mladých“. V našej kampani sme sa opierali o to, že mladých ľudí láka viac sláva ako peniaze, keďže sláva im neskôr peniaze prinesie. Preto sme rozdávali ikonické kusy oblečenia od slovenských rapperov (Rytmus, Ego, Pil C atď.). Ak si otvoria „fejm“ účet, môžu vyhrať mikinu z konkrétneho klipu. Prezentovali sme to na stránke fejm.sk.

Mal som šťastie, že som študoval to, čo ma baví.

Ako si spomínaš na tvoje pôsobenie na FMK?

Bolo to super. Robili sme veľmi veľa vecí. Stále sme sa chodili baviť, no zároveň sme dokázali celkom obstojne študovať. Teraz mi chýba to, že som mal na všetko čas. Mal som šťastie, že som študoval to, čo ma baví. Reklama ma bavila asi už od puberty.

Dala ti naša škola potrebné znalosti pre budúce zamestnanie?

Dala mi veľmi dobrý základ. No vec, ktorú si najviac cením je, že mi dala svet kontaktov. Na naše hodiny chodili ľudia z praxe. Ak je človek trošku aktívny zistí, že je veľmi jednoduché sa dostať do agentúry. Stačí ukázať, že chce. Moja prvá stáž súvisiaca s reklamou bola v druhom ročníku. Keď som v piatom ročníku odchádzal ako absolvent, tak som mal za sebou trojročnú prax. Často som robil aj neskoro do noci, keďže ako mladý človek som mal veľa energie.

Čo by si na FMK zlepšil?

Vylepšil by som priestory. Vybavenie učební a pod. Znížil by som počet študentov v jednotlivých skupinách.

V štvrtom ročníku si pracoval aj na jesennej FMK konferencii Marketing Identity. Bolo to náročné?

Vytvoril som tri názvy, ako by sa to mohlo volať a zobrali to hneď na prvýkrát. Mal som pocit, že síce som ešte len študent, ale už som vytvoril niečo hmatateľné. Názov konferencie Marketing Identity sa zachoval až dodnes, čomu sa veľmi teším. Každá škola mala v tom čase vlastnú súťaž. KAMAKO (pozn. red. Katedra marketingovej komunikacie FF UK) mala žiarovku, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre má eskalátor a my sme nemali nič. Tak sme sa rozhodli spolu s Marošom Hámorským, Marekom Surovcom a Braňom Mackom, že vytvoríme súťaž pod názvom Doska. Záujem bol šialený. Zužili sme výber na 32 tímov. Registrácia sa vypredala zhruba za 3 minúty. Súťaž bola rozdelená do piatich kôl. V každom kole bol tútor z reklamného prostredia. Takže keď sa spätne pozerám na tieto dve eventy, tak som veľmi rád, že sa nám ich podarilo vytvoriť.

V našej kampani sme sa opierali o to, že mladých ľudí láka viac sláva ako peniaze, keďže sláva im neskôr peniaze prinesie.

S ktorou firmou sa ti spolupracovalo najlepšie?

Veľmi dobre sa mi spolupracovalo s O2. Podarila sa nám novembrová kampaň – Nežná revolúcia. Majú výborných ľudí na marketingovom oddelení. Majú odvahu robiť nové veci. Sú lídrom v tvorení inovatívnej komunikácie. Ak sa dajú dokopy silní ľudia a dobré zadanie, tak môže aj v menšej firme vzniknúť veľmi pekná kampaň.

Na aký projekt si najviac pyšný?

Určite Absolutka. Kampaň 2. ročníka 17. novembra, v ktorej sme ďakovali ľuďom. Nie len tým, ktorí stáli na pódiu, ale aj bežným ľuďom, ktorí našli odvahu a išli do ulíc, aj keď nevedeli, ako to dopadne. Mojím favoritom je tiež digitálna inteligencia.

Ako ste postupovali pri výbere influencerov pre kampaň Absolut? Keďže to v tom čase bola kampaň s najvyšším počtom zapojených influencerov.

Vedeli sme, že hejt je vždy viac počuť ako to pozitívne. Chceli sme zabrániť tomu, aby mlčiaca väčšina, ktorá s nami súhlasí, nebola mlčiaca. Oslovovali sme influencerov, ktorí mali najväčší dosah. Stavali sme to tak, aby tú vlnu kampane bolo počuť. To malo presvedčiť mlčiacu skupinu obklopenú hejtom, že aj influenceri majú rovnaký názor ako ja. Na konci sme mali 66% pozitívny sentiment.

To je celkom dosť a nebýva to bežné pri takejto téme. Skôr by som očakával viac hejtu.

Nemáme na to benchmark, ale niekedy mám pocit, že 80% reakcií je negatívnych. Vychádzali sme z insightu, že v našej krajine je veľmi rozmnožená xenofóbia. Naša cieľová skupina boli mladí ľudia (21+).

Pre mňa sú tie ceny dôkazom, že stále sa vie v reklame baviť.

Vyhral si rôzne ocenenia napr. za kampaň The forgotten day of freedom pre O2 a môžeš sa pýšiť aj titulom copywriter roka 2019. Ktoré ocenenie je pre teba najcennejsšie?

Všetky ocenenia sú tímová práca. Ceny sú extrémne príjemná vec, ale úprimne, až tak to neprežívam. Pre mňa sú tie ceny dôkazom, že stále sa viem v reklame baviť. Najviac ma teší ocenenie z Cannes, ktoré sme dostali za The forgotten day of freedom. Teším sa aj za Absolut.

Členovia agentúry Triad už druhý rok po sebe dominovali počas odovzdávania marketingových cien na Slovensku. Prečo je to tak?

Naozaj je to o tom mať ľudí na rovnakej vlnovej dĺžke. Ak je niekto, kto nesedí ľudsky, pravdepodobne to nie je ten správny človek do Triad-u.

Akým projektom sa teraz venuješ?

Primárne sa venujem O2. No nemôžem o tom nič povedať. Dohoda o mlčanlivosti nám to zakazuje. (smiech)

Čo by si odporúčil ľuďom, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou venovať sa copywritingu v budúcnosti?

Nech si googlia, čo je copywriting. Dá sa nájsť veľké množstvo tutoriálov. Na začiatku som nevedel vôbec pracovať s Photoshopom. Našiem som si tutoriál a za dva týždne som niečo zbúchal. Výsledok na prekvapenie vôbec nebol zlý.

Monika bola pozvaná na tohtoročný Týždeň vedy a techniky, aby sa na pôde svojej alma mater podelila so študentmi o svoje skúsenosti z marketingu. Po zaujímavej prednáške o narastajúcom fenoméne dnešnej doby s názvom fomo sapiens sme ju poprosili o rozhovor. Ona s úsmevom súhlasila, a tak sme sa dozvedeli o kľukatej ceste k jej snu, o rozdieloch v zahraničnej reklame i o tom, na čom už počas štúdia pracovala.

Z univerzitnej reklamky do Veľkého jablka

„Ako prváčka som ani poriadne nevedela, čo je to ten marketing či reklama,“ priznáva so smiechom Monika. Málokto na otázku, či bolo štúdium na FMK prvou voľbou, odpovie kladne. Inak tomu nie je ani v Monikinom prípade. Po neúspešných prijímačkách na Univerzite Komenského ju k FMK dotlačil jej otec. Toto rozhodnutie však určite neľutuje. Medzi spolužiakmi si našla nerozlučnú partiu, s ktorou sa stretáva dodnes. „Nebolo dňa, kedy by sme spolu niečo nevymýšľali,“ dodáva.

V treťom ročníku spoločne založili univerzitnú marketingovú agentúru s názvom Ej Bisťu, ktorá fungovala pod kabinetom eventov. Vymysleli udalosť, spravili k nej grafiku a s minimálnymi skúsenosťami, no s veľkou dávkou odvahy, ju aj zrealizovali. Z ich dielne pochádza aj známy nočný beh UCM Night Run. „Tento rok ho organizovali študenti prvýkrát už bezo mňa, ale úspešne to zvládli. Počula som iba pozitívne ohlasy,“ teší sa zo svojich nástupcov Monika. Tí taktiež stáli za benefičnými športovými podujatiami Senátor´s Cup. Výťažok volejbalových turnajov išiel na podporu dobrej veci. S nostalgickým výrazom hovorí: „Najviac si spomínam na ročník, keď sme do telocvične v športových legínach dotiahli Adelu Banášovú. Vtedy išli peniaze do organizácie Pes v núdzi.“

„New York vždy bol aj je mojím snom. Je to jediné miesto okrem Slovenska, kde by som dokázala žiť a byť úplne šťastná.“

V poslednom ročníku štúdia začala robiť v agentúre, do ktorej sa túži dostať nejeden študent marketingu. Zaraguza. Monika sa tak mohla učiť od jedného z najtalentovanejších ľudí slovenskej reklamy, Michala Pastiera, a naberať skúsenosti z oblasti digitálneho marketingu. „Bolo mi tam výborne, no rozhodla som sa, že sa chcem posunúť ešte ďalej,“ vysvetľuje. A tak poslala štyridsať životopisov do rôznych reklamných agentúr v Amerike. Prečo? „New York vždy bol aj je mojím snom. Je to jediné miesto okrem Slovenska, kde by som dokázala žiť a byť úplne šťastná,“ odpovedá Monika.

Príbeh našej absolventky sme načrtli už v úvode. V Miláne sa nachádza pobočka newyorskej agentúry PI&C, preto letela na pohovor práve tam. Oveľa náročnejšie je však dostať víza do Ameriky na dlhšiu dobu. „Predstavte si veľký kôš so všetkými žiadosťami. Potom k nemu niekto príde a úplne náhodne vylosuje polovicu, ktorej víza povolí. Čistá lotéria,“ frustrovane vysvetľuje proces schvaľovania víz. Dozvedeli sme sa, že agentúry sú schopné zaplatiť zamestnancovi víza. Veľa z nich má globálnych klientov a človek zo Slovenska môže do firmy priniesť európsku kultúru, ktorá sa im hodí pri tvorení reklám pre rôzne trhy. Tak tomu bolo aj v Monikinom prípade.

New York nikdy nespí, ale ani marketéri

Po schválení víz konečne odletela do newyorskej agentúry PI&C, kde pracovala vyše roka. Následne prestúpila do pobočky v Miláne. Zaujímalo nás, či je medzi pracovným režimom v slovenskej a zahraničnej agentúre rozdiel. „Keďže v Miláne komunikujeme s New Yorkom a musíme sa pasovať s časovým posunom, pracovať začíname reálne o jedenástej doobeda a robíme do deviatej či desiatej večer. Pred siedmou večer nikto z firmy domov neodchádza. V New Yorku sme tiež začínali neskôr a keď sme robili na nejakom projekte či tendri, makali sme hoc aj do polnoci,“ hovorí Monika a pokračuje: „Najhoršie to bolo po prestupe do Milána, keď som robila na milánskych, ale ešte aj na newyorských projektoch. Vtedy som pracovala aj trinásť hodín denne.“ Taký je život marketéra. Ak sa raz človek rozhodne, že bude robiť v reklame, musí s takýmto režimom rátať. „Nie je to robota od ôsmej do štvrtej. Je to robota, ktorú poháňa tvoj vlastný chtíč a kreativita,“ dodáva trefne k svojej profesii.

„Na Slovensku je jasné, že sa komunikujú Vianoce či Veľká noc, ale v Amerike si niektoré značky prísne zakázali komunikovať akékoľvek sviatky.“

Pochopiteľne, v zahraničí sa musí marketér prispôsobiť a tvoriť reklamu podľa iných pravidiel. Moniku prekvapilo napríklad toto: „Na Slovensku je jasné, že sa komunikujú Vianoce či Veľká noc, ale v Amerike si niektoré značky prísne zakázali komunikovať akékoľvek sviatky. Robia to kvôli tomu, že chcú byť globálni, rôznorodí a jednoducho pre každého – aj toho, kto neslávi Vianoce.“ Tiež sa musela prispôsobiť trendom v Amerike. Naučila sa pracovať s novou sociálnou sieťou TikTok či s Twitterom, ktorý sa v našich končinách príliš nepoužíva.
Pozitívnym rozdielom je fakt, že klienti v Amerike sú viac otvorení osobnej komunikácii s ľuďmi z agentúry, čo na Slovensku nie je úplným zvykom. „Je to plus, pretože klient stretne tím a spozná ľudí, ktorí robia na propagácii jeho značky. Vytvárame si vzťah a získavame jeho dôveru. S mojou lámavou angličtinou to bolo spočiatku náročné a pred každým stretnutím či prezentáciou som sa hrozne triasla,“ spomína. Po čase sa to našťastie zlepšilo a so smiechom dodáva: „Raz som zažila vec, ktorá sa naozaj môže stať len v Amerike. Po jednej prezentácii za mnou prišla klientka so slovami: Och, to bolo také super! Môžem ťa objať?“ Skutočne ako z amerického filmu. Na druhej strane sa jej zdá, že klienti chcú všetky výsledky tu a teraz. Momentálnym trendom aj na Slovensku sú spolupráce s influencermi na Instagrame, čo je podľa nej krátkozraké. Budovať značku treba dlhodobo napríklad prostredníctvom ambasádorov, a nie vyhľadávaním unáhlených, krátkodobých spoluprác, ktoré nemajú budúcnosť.

Keď sme sa Moniky opýtali na najzaujímavejšieho klienta, pre ktorého pracovala, smiala sa. „Veľa ma naučila značka sexuálnych pomôcok, pri ktorých som musela vedieť väčšinu obmedzení a špecifických pravidiel reklamy. Ak sa ma niekto opýta, kde na webe a sociálnych sieťach môže umiestniť nahé telo, budem určite vedieť,“ priznáva Monika úprimne. Mimo tejto perličky sa vyžíva v cestovateľských značkách či v hoteloch, pretože je pri nich väčšia voľnosť v stratégii i v kreativite. Do skupiny “brain drain” patriť zrejme nebude. Podľa Moniky, už skúsenej marketérky, je slovenská reklama na dobrej úrovni. Čo by ale mali ľudia na Slovensku viac robiť, je praktizovať aktivity, ktoré rozvíjajú kreativitu. Nemusí ísť iba o vzdelávacie prednášky. Stačí si zájsť po práci s kolegami na pivo, balet či jógu, teda na čokoľvek, čo môže človeka inšpirovať a nabiť energiou. Na otázku, ako rozvíja svoju kreativitu, odpovedá s nadšením: „Veľmi veľa podcastujem a zbožňujem chodiť do divadla.“ Zo slovenských podcastov odporúča Tonyho Dúbravca, Dobré ráno denníka SME a tiež ich technologický podcast Klik. Najobľúbenejší podcast zo zahraničia je od jej lovebrandu – Gucci.

„Ak sa ma niekto opýta, kde na webe a sociálnych sieťach môže umiestniť nahé telo, budem určite vedieť.“

Aké má Monika plány do budúcnosti, keď jej, bohužiaľ, znovu nepovolili víza? „Vraciam sa naspäť do slovenskej reklamy. Ocitla som sa v bode, keď som takmer vyhorela. Avšak nebolo to kvôli práci, ale kvôli všetkým tým papierovačkám, povoleniam a úsiliu, ktoré musí človek vynaložiť na to, aby mohol pracovať v New Yorku. V milánskej agentúre som mala kolegov z rôznych kútov sveta a všetci s vízami bojujú rovnako ako ja,“ skleslo vysvetľuje. V Taliansku však zostať nechcela. „V Miláne som nenašla takmer nič, čo potrebujem na to, aby som bola kreatívna a šťastná. Taktiež sa mi nepáči, že reklamná kultúra tam nie je dostatočne rozvinutá. Jednoducho, Taliansko nie je pre mňa,“ uzavrela Monika.

Rozhovor zakončujeme obľúbenou otázkou na pobavenie. Ako by si vysvetlila svoju prácu osobe, ktorá nemá ani potuchy o digitálnom marketingu či sociálnych sieťach? „Trefná otázka. Moja celá rodina si myslí, že som žurnalistka na internete. Už to radšej ani nevysvetľujem,“ dodáva so smiechom.

Monika Farkašová (25) Magisterský titul na FMK získala v roku 2017. Prvé pracovné skúsenosti naberala na marketingovom oddelení v Zľavomate, neskôr sa ako social media specialist v Zaraguze starala o značky, akými sú Zlatý Bažant, Slovenská sporiteľňa či Volkswagen. Splnil sa jej sen a vzali ju do americkej marketingovej agentúry PI&C na post digital marketing managera. Miluje New York, divadlo a knihy Boba Hoffmana.

Autor: Tereza Šuveríková
Foto: Dominik Mičuda, archív Moniky Farkašovej

Preto sme sa rozhodli spraviť rozhovor s človekom, ktorý má čo k téme povedať. 5 ľahkých a základných otázok sme sa pýtali online marketing špecialistu vo VISIBILITY Jakuba Gombára. Poďme na to!

POZOR, DÔLEŽITÁ INFORMÁCIA!

Priď si vypočuť celú túto tému vo forme prednášky už v pondelok 7.11.2016 do novej auly UCM na Bučianskej ulici č. 4/A v Trnave. Vstup je zdarma. Jakub odprezentuje túto tému komplexne v niekoľkých desiatkach minút v rámci Týždňa vedy a techniky 2016. Určite si to nenechaj ujsť, bude to stáť za to. Udalosť nájdeš tu.

Aká je práca v online marketingovej agentúre?

Práca v online agentúre je v prvom rade pestrá. Vďaka agentúre máme možnosť pracovať na množstve naozaj rôznorodých projektoch a nemôže sa stať, že nás omrzí jediný segment. Takáto diverzita platí na viacerých úrovniach, či sú to už výšky rozpočtov, rôzne produkty či služby, ale aj prístup ľudí či komunikačný jazyk, keďže sa staráme aj o medzinárodné projekty.

Prečo by mal človek robiť v online marketingovej agentúre? 

Lebo to otvára mnoho dverí a človek sa naučí riešiť množstvo naozaj rôznych problémov. V podstate platí, čo projekt, to osobité problémy a výzvy. A práve tie výzvy a problémy nás nutia sa neustále vzdelávať a napredovať, čo je podľa mňa dôležité v každom povolaní a v online marketingovej agentúre je to také prirodzené.

Kto je vhodným kandidátom do online marketingovej agentúry?

Každý, kto má prehľad vo svete marketingu a veľkú chuť sa učiť nové veci. V rámci agentúry si podľa mňa každý vie nájsť svoje miesto, keďže na jednom pracovisku pracujú kreatívci, grafici, analytici, stretégovia a ďalší.

Ako sa môže dostať mladý človek do online marketingovej agentúry aj napriek tomu, že nemá skúsenosti a prax? 

Existuje viacero možností či postupov, ako na to. Pre študentov taký najčastejší je stáž. Aj keď je stáž vo väčšine prípadov neplatená, stážista počas niekoľkých mesiacov získa vedomosti na nezaplatenie. Nič sa nevyrovná praxi, hlavne ak hovoríme o marketingu, tak preto treba najskôr investovať trochu svojho času a potom sa to zúročí mnohonásobne. Častokrát sa zo stážistov stávajú brigádnici, z brigádnikov zamestnanci, zo zamestnancov manažéri a tak ďalej. Dôležité je tiež samovzdelávanie a to napríklad aj čítanie nášho firemného blogu, kde si každý môže nájsť z online marketingu to, čo ho baví. O ďalších spôsoboch budem ale hovoriť viac v pondelok na mojej prednáške.

Aké sú najväčšie faily uchádzačov?

Ak meškajú na pohovor, nevedia nič o firme, do ktorej sa hlásia či sú na pohovore bez evidentného záujmu. Taktiež veľa sa dá pokaziť už emailom, ktorého príloha je životopis, a stáva sa to naozaj často.

A čo životopis a motivačný list. Aké by mali byť? 

Na začiatok je dôležitý formát a názov súboru. Životopis sa musí jednoducho otvoriť v rôznych prehliadačoch či operačných systémoch a mal by niesť priezvisko uchádzača tak, aby zrazu na HR oddelení v jednom priečinku nebolo 10 súborov s totožným alebo veľmi podobným názvom. Životopis by mal byť prehľadný, s relevantnými informáciami a doplnený o konkrétne úlohy, ktoré mal uchádzač na starosti v predchádzajúcich zamestnaniach. Takisto pri škole spomenúť mimoškolské aktivity či tému školskej práce, ktorá možno súvisela práve s online marketingom. Je dobré, ak uchádzač má aj profil na sociálnej sieti LinkedIn ako doplnok svojho životopisu.

Neváhaj si pridať tohto šikovného chalaniska aj na LinkedINe! ;)

Ďakujeme Jakubovi za rozhovor a prajeme mu všetko dobré a veľa ďalších úspechov.

Ako sa dá prejsť od štúdia matematiky a informatiky k reklame?
Odbor MatFyz je super, je to zábavná škola. Ja som študoval odbor učiteľstvo matematika-informatika, čo bolo celkom vtipné, no po prvom roku som si uvedomil, že mi tam chýba kreativita. Tá síce prišla, ale neskôr. Už na strednej škole som písal básničky, poviedky a bola to sranda. Tak mi napadlo, že by sa tým možno dalo živiť a skúsim písať. Zaujala ma aj reklama, kde ľudia ovládajú iných ľudí a sledoval som, čo sa dá v reklame robiť, keď viem písať. Wiktor Leo Burnett mal na stránke ponuku na copywritera, kam som napísal, oni mi poslali zadanie a tak som sa tam dostal. Bola to príjemná doba.

Funguje to tak aj teraz?
Myslím, že áno. Nemal som portfólio, mal som len zopár básničiek a zadarmo som vypracoval zadanie. Za rok, čo som tam pracoval, som nevymyslel nič prevratné, ale celkom pekné veci a to ma veľmi bavilo.

Čo je dôležité k tomu, aby bola kampaň úspešná?
Základom musí byť nie len kvalitný produkt, ale aj dobrý komunikát. Potrebuje mať tiež dobrý insight – teda by mal rozumieť cieľovej skupine a objaviť sa v správnom médiu.

Ktoré zo slovenských/ zahraničných kampaní ťa aktuálne zaujali?
Môj záujem sa stál mení – napríklad teraz vo Švédsku vymysleli homeless bannery. Sú to bannery, ktoré nemali miesto a ktokoľvek im mohol dať priestor tým, že zobral banner k sebe. Kampaň je jednoduchá a super. Príkladom zo slovenských je Najtwitterista, shoppie.sk kampaň, či liderin efekt.
Myslíš, že sa raz bude rozprávať o vašej kampani pre analytics.sk ako o najlepšej?
To ani nechcem, chcem skôr, aby ju považovali za jednu z tých, ktorá rozbehla vlnu ďalších skvelých reklám.

Ako ste sa dostali k produkcii klipu pre Horkýže Slíže?
Chceli sme robiť niečo, čo by nás bavilo. Zavolali sme Kukovi, ktorý mal číslo na zadnej strane CD, že s ním chceme urobiť šou, ktorú predáme telke. Povedal, že super a aj keď sa mu príliš nechcelo, potreboval urobiť klip. Zohnali sme techniku, on doniesol v taške peniaze a škodovku. Výhodou bolo nebáť sa, keď nemáš čo stratiť. Tam niekde začal TRIAD.

„Zlý postup je, keď firmy zverejňujú tlačové správy alebo nevedia zaujať cieľovú skupinu.“

Ako udržujete corporate identity?
Snažíme sa byť ľudskí, jednoducho nemať pocit, že sme majstri sveta. Robiť veci najlepšie ako sa dá, ale s ľudskou tvárou. Máme sladké piatky, párty, grilovačky. Chceme, aby to bolo rodinné, priateľské. Som rád, že ocenenia prišli teraz a nie skôr, lebo keby sa to stalo skôr, tak by sme možno boli namyslení. Šesť rokov sme robili veci, ktoré nebolo vidieť, a preto sa snažíme byť stále sami sebou.

„Na Twitteri nepotrebujete masu ľudí.“

Absolvoval si viacero pozícií, čo je na práci v TRIADe iné?
Máme ľudí, ktorí k nám prišli vystresovaní z iných reklamiek. U nás sa nerobí cez víkendy, robí sa od deviatej do šiestej, siedmej. Snažíme sa robiť priateľsky, nejdeme proti sebe. Večer sa ideme zabaviť a to je myšlienka TRIADu.
Do akej miery je reálne uvažovať na Slovensku o využití digitálnych médií v offline priestore?
Veľmi ľahko. Technológie nie sú drahé a prináša to iný zážitok. Online v offline vylepšuje to, čo zažívaš a to funguje, ľudia si to pamätajú. Jednou z dobrých kampaní bol T-mobile a jeho odkazy. Zase inak použitý online. Napríklad v Maďarsku urobili super vec, na Valentína si každý mohol napísať odkaz, potom šiel so svojou frajerkou do podchodu a na 5 minút ho tam uvidel.
Uvedomujú si slovenské firmy, že je potrebné investovať do onlinu?
Áno, zlepšuje sa to. Výsledky onlinu sú merateľné.

„Digitálne technológie nie sú drahé a prinášajú nový zážitok.“

Ako by si zhodnotil komunikáciu firiem na sociálnych médiách?
Dobrú prezentáciu má Kapitán Morgan. Presne vedia, čo si môžu dovoliť a to je dobrý facebook. Sú to ľudia, ktorí vedia, čo chcú načkou povedať. U nás je dobrým príkladom martinus.sk. Zlý postup je, keď firmy zverejňujú tlačové správy alebo nevedia zaujať cieľovú skupinu.
Oplatí sa v digitálnom marketingu využívať Twitter?
Počet užívateľov stále nie je porovnateľný s užívateľmi facebooku. Na twiteri nepotrebujete masu ľudí. Stačí ak sú zaujímaví a twittujú o tom, čo ťa zaujíma.
Ako vidíš budúcnosť kníh? Nahradia ich e-booky?
V anglickom metre každý číta správy na iPade. Napriek tomu si myslím, že všetci ľudia k e-bookom neprejdú. Retro bude vždy in.
Kam posunie kampane Google+?
Bude to o niečom inom. Keď niekto niečo plusne, je to silné. Výsledky, ktoré odporúčajú ľudia z mojich kruhov majú pre mňa väčšiu cenu.