V roku 2019 ste sa stali dekankou. Na webe atteliéru vtedy vyšiel článok o tom, ako by ste chceli zmeniť negatívny pohľad na FMK. Myslíte si, že sa vám to za 5 rokov vo funkcii podarilo?

Keď som nastúpila do funkcie, na fakulte bolo búrlivé obdobie, ktoré dosť negatívne ovplyvnilo jej imidž. Na konferencii Megatrendy a médiá vystúpil šéfredaktor časopisu Zem a vek, čo vzbudilo negatívne emócie u študentov, pedagógov aj absolventov.

Myslím si, že sa nám podarilo zlepšiť imidž fakulty. Sme najväčšia fakulta s najväčším počtom študentov, ktorá sa venuje mediálnej a marketingovej komunikácii na Slovensku. Jednak sa zlepšila spolupráca s praxou a napredovanie vidím aj smerom do zahraničia, kde máme veľa partnerov a veľké výskumné projekty. 

Dostali sme najlepšie hodnotenie vedy a publikačných výstupov v odbore mediálne a komunikačné štúdia na Slovensku. Nie je to len moja zásluha, je to práca celého tímu. Často za mnou prichádzajú aj študenti, ktorí si vyskúšali štúdium na iných univerzitách a oceňujú atmosféru aj otvorenú komunikáciu s pedagógmi na našej fakulte.

Pamätáte si, aké boli vaše štátnice ako študentky?

Pamätám. Bola som úplne prvou absolventkou, štátne skúšky sme mali ešte na Skladovej. V tom období nebola Jama, mali sme len Kino OKO a Skladovú. Na škole sme nemali ani počítače, s internetom sa len začínalo. Neexistovalo, že si niečo odfotíme do telefónu. Poctivo sme kupovali knihy a písali si poznámky.

Veľké percento študentov, ktorí na štátniciach neuspeli, sa ani nepokúsilo odpovedať.

Na štátnice som bola pripravená, lebo som bola typ študenta, ktorý si text prepíše, farebne vyznačí a snaží sa naučiť všetko. Pochválim sa, že som vysokú školu ukončila s červeným diplomom.

Učili sa vtedy študenti lepšie a viac?

Vo všeobecnosti áno. Veľakrát sa stáva, že mi prvák na ústnej skúške z marketingu povie, že “veď som sa učil až dva dni”. (smiech) Myslím si, že sa študenti učia oveľa menej ako my. Nemožno však povedať, že sú menej šikovní. Majú úplne iné zručnosti, ktoré predtým študenti nemali.

Minulý rok štátnice nezvládlo 26 % študentov bakalárskeho stupňa a 18 % magisterského. Čo spôsobilo takýto výsledok?

Keby sme sa pozerali na čísla z rokov predtým, boli by dosť podobné. Áno, 26 % študentov je naozaj dosť. Mnohí však na štátnice idú absolútne nepripravení. Chcú to len vyskúšať. Žiaľ, stáva sa, že neovládajú základné veci, a preto to tak aj končí. 

Študent by mal mať určitú úroveň, aby sme ho mohli pustiť do ďalšieho stupňa štúdia a potom aj do praxe, aby reprezentoval našu fakultu a nerobil hanbu.

Porovnávali ste výsledky štátnicových skúšok z predošlých rokov? Klesá alebo stúpa počet študentov, ktorí uspeli?

Je to rovnomerné. Teraz je lepšia možnosť pre študentov, najmä preto, že novelou vysokoškolského zákona sa zmenilo to, že keď neurobia štátne skúšky, zaplatia za nadštandard, ale len za počet kreditov, ktoré si prenášajú. Predtým bolo treba platiť celú sumu vo výške približne 800 až 1000 eur.

Veľakrát rozmýšľam nad tým, že niektorým študentom aj vyhovuje ešte ostať v tomto období. Byť denným študentom dlhšie má aj svoje výhody, ako napr. sociálnu podporu štátu, zľavy či možnosti cestovať. Študenti vedia, čo je pre nich výhodné.

Opravné augustové štátnice však minulý rok neboli. Prečo?

Neboli práve preto, že opravné štátnice pred dvomi rokmi dopadli veľmi zle. Zistili sme, že študent potrebuje dlhší čas na to, aby sa pripravil, nie mesiac a pol. Na druhej strane, tým, že máme veľa študentov, pedagógovia majú nápor na vedenie aj oponovanie prác. 

Opravné štátnice neznamenajú len to, že sme týždeň v práci. V pozadí je príprava, písanie posudkov a nie je to dobré ani z organizačno-technického hľadiska, keďže si naši pedagógovia majú vyčerpať dovolenku. Niektoré  školy majú štátne skúšky len raz ročne.

Minuloroční tretiaci nemali počas štúdia ani jednu ústnu skúšku. Neodzrkadľuje sa práve toto na (ne)úspešnosti štátnic?

Neviem povedať, či to bol hlavný dôvod. Myslím, že študenti sa nedostatočne pripravili a podcenili to. Marketéri mali ústne skúšky a masmediálci nemali. Neviem, či je tam súvislosť.

Ale toto je niečo, čo by som naozaj chcela zmeniť, aby mali študenti viac ústnych skúšok. Zároveň sa treba zamyslieť, či má význam písanie seminárnych prác, keďže vieme, čo všetko dokáže umelá inteligencia.

Študentom chýba sebareflexia a nevedia, že na E-čko nestačí len niečo povedať.

Ak porovnáme výsledky štátnic našich študentov a študentov iných slovenských univerzít, ako je na tom UCM?

Nerobila som si takýto prehľad. Viem, aké sú rozdiely u doktorandov, pretože na tieto štátne skúšky chodím aj na iné školy. Myslím si, že je to porovnateľné, naši študenti možno dopadli o nejaké percento horšie. Na niektorých školách majú iba obhajoby. Presadzovala som myšlienku, aby sme predmety nechali, pretože verím, že zvyšujú úroveň študentov, resp. absolventov.

Na marketingovej komunikácii na magisterskom štúdiu máme napríklad aj praktickú štátnu skúšku. Študent rieši prípadovú štúdiu, má konkrétny príklad z praxe, konzultuje, komunikuje a diskutuje s komisiou, ako by daný problém riešil. Treba mať pritom teoretické, ale aj analytické zmýšľanie. Nie je to len o nejakom bifľovaní sa.

Sú študenti, ktorí by štátnice zvládli, ale jednoducho mali smolu? Prešli podľa vás tí, ktorí si to zaslúžili alebo mali šťastie?

Vždy sa môže stať, že aj veľmi šikovný študent dostane okno a nepovie nič. Keď však vidíme, že je študent dobrý, napríklad z priemeru alebo na základe diplomovej práce, snažíme sa mu pomôcť. Aj takíto študenti však niekedy dostanú trému a po vytiahnutí otázky povedia, že nebudú odpovedať. V takom prípade im musíme dať FX. Veľké percento študentov, ktorí neuspeli, sú práve tí, ktorí sa ani nepokúsili odpovedať a vzdali sa pred odpoveďou.

Nezovšeobecňovala by som to na zlé výsledky a zlých študentov. V diplomových prácach vidíme excelentné výskumy, návrhy a zlepšenia pre firmy. Úroveň študentov sa zlepšuje. Samozrejme, študent, ktorý sa na štátnice nenaučí, musí rátať s rizikom neúspechu. Ale šikovných študentov, ktorí majú vedomosti a napíšu diplomovú prácu, je pomerne veľa a sú kvalitní. 

Stávajú sa štátne skúšky z roka na rok ťažšími alebo ostávajú na tej istej úrovni?

Otázky na štátniciach nie sú ťažké. Študenti vedia, na čo sa ich pýtame, pretože dostávajú podotázky. Napriek tomu sa mnohí ani na tieto podotázky nepozrú. Aj doktorandi, ktorí sa stávajú pedagógmi, sú prekvapení, ako ľahkovážne niektorí študenti k štátniciam pristupujú. Nie je to o kvalite študenta, ale o jeho neochote sa snažiť.  Podotázky niekedy obsahujú aj správne odpovede, no študenti si ich nevšimnú.

Cieľom školy nie je, aby boli všetci študenti vo všetkom dobrí. Každý študent je iný. Niektorí sa excelentne učia teóriu a právne aspekty, ale s analytickým myslením v marketingových témach už majú problémy. Cieľom je, aby si každý študent našiel oblasť, v ktorej bude excelovať. Základná myšlienka je “vyskúšaj všetko a nájdeš seba”. Ani výborný študent s perfektnou teóriou nemusí byť úspešný v praxi. Dôležitá je nadstavba v jednej špecifickej oblasti.

Pravidelne bývate v komisiách pre štátne skúšky. Pociťujete pokles vedomostí študentov, keď ich porovnáte s minulosťou?

Hodnotenie je horšie. Nie preto, že študenti sú slabí, ale pre ich nedôslednú prípravu. Súčasná generácia má okrem toho problémy s čitateľskou a mediálnou gramotnosťou, písaním a gramatikou. A úroveň stále klesá.

Zažili ste už situáciu, keď za vami prišiel študent ohľadom zlého výsledku?

Nielenže študent, ale aj rodič. Tí niekedy neprimerane zasahujú do štúdia svojich detí. Stalo sa nám, že rodič prišiel na štátnice, pretože bol presvedčený, že oponent pri písaní posudku uškodil jeho dieťaťu. Myslím si, že to pre študenta vôbec nebolo príjemné.

Ako ste reagovali?

Našťastie, nemôžeme komunikovať s rodičmi, ako to musia robiť na základných školách. Niektorí rodičia, v snahe chrániť svoje deti a uľahčiť im cestu, im v skutočnosti ubližujú.  

FMK znížila počet študentov na 300. Absolventi tak majú lepšie uplatnenie v praxi.

Študentom niekedy chýba sebareflexia a nevedia, že na to E-čko naozaj nestačí len “niečo povedať”. Treba ovládať 56 percent. Počas pandémie sme začali nahrávať štátne skúšky, najmä pre takéto prípady. Odvtedy si ani jeden študent neprišiel vypočuť svoju odpoveď a zanalyzovať ju s nami. Myslím, že si uvedomujú svoje nedostatky. Zatiaľ sa nestalo, že by sme zašli tak ďaleko, aby sme menili známku zo štátnej skúšky.

Fakulta sa snaží v posledných rokoch znižovať počet študentov na FMK. Motivuje to študentov k učeniu alebo naopak?

Každá minca má dve strany. Je lepšie mať menej študentov, ak ide o priestorové či pedagogické kapacity. Menej študentov však znamená aj nižší rozpočet pre univerzitu. 

Na druhej strane majú tak absolventi lepšie uplatnenie v praxi. V priebehu troch rokov sme znížili počet študentov našej fakulty o 300. Tristo študentov je dosť, predstavuje to veľkosť niektorých fakúlt na Slovensku. Je to netradičné, neviem, či v našej krajine vôbec existuje iná fakulta, ktorá by takto okresala počet svojich študentov.

A motivuje ich to k štúdiu?

Určite. Čo sa týka prijatia na FMK bez prijímačiek, znížili sme hranicu priemeru známok na 1.3, predtým to bolo 1.5. Myslím si, že sa to odrazí aj v prihláškach, vyberáme len tých najlepších.

Pre študenta, ktorý má na strednej škole zlé výsledky, to asi nie je dobrá správa, že sa k nám dostane menej študentov. No študent, ktorý je excelentný a chce byť medzi tými najlepšími a nechce mať spolužiakov, ktorých štúdium nebaví, flákajú sa a sú na fakulte len kvôli diplomu, taký to zrejme uvíta.

Na čo sa majú budúci bakalári a magistri na štátniciach pripraviť? 

Najmä nech zvážia to, z akých zdrojov sa pripravujú. Aj k nám sa dostávajú mnohé materiály, v ktorých sú spracované okruhy k štátnym skúškam, a keď to čítam, je to len spleť náhodných myšlienok a viet, ktoré často nedávajú zmysel. Študenti sa tieto nezmyselné vety, ktorým nerozumejú, často učia naspamäť. Keď ich pedagóg zastaví, aby vysvetlili, čo hovoria, nevedia odpovedať.

Ani výborný študent s perfektnou teóriou nemusí byť úspešný v praxi. Dôležitá je nadstavba v jednej špecifickej oblasti.

Myslím si, že jednoduchšie by bolo prečítať si päť strán knihy, kde je to vysvetlené s rôznymi príkladmi. Moje odporúčanie je preto učiť sa z kníh alebo učebníc. Máme archív, s textami našich pedagógov, o ktorých predpokladáme, že sa na ne na štátniciach budú pýtať.

Študenti sú však nespokojní, že archív je od minulého roka spoplatnený.

Ale my tie publikácie nepredávame ako na iných školách. Študent má v balíku za 5 eur všetky nové publikácie, čo je podľa mňa výborná pomôcka. Keď som bola študentka ja, mali sme jednu knihu od Kotlera a to bolo všetko.

Pripadalo mi smutné, keď študenti začali na sociálnych médiách agitovať to, že sme archív spoplatnili. Naozaj je tam množstvo publikácií zdarma. Päť eur je zanedbateľná čiastka, ktora pokryje časť nákladov.

Čo v prípade, ak študent nespraví štátnice, no naozaj chce na fakulte zostať študovať?

Ten diplom nie je pre každého. Ak aj máme aj takých, ktorí nezoštátnicujú ani na tretíkrát, musia to byť slabí študenti a môžem povedať, že na to nemajú.

doc. PhDr. Ľudmila Čábyová, PhD.

Jedna z prvých absolventov FMK s doktorátom v marketingu a rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti vzdelávacieho marketingu a médií. V súčasnosti pôsobí ako dekanka FMK, aktívne sa podieľa na organizovaní konferencií, vydávaní časopisov a prispieva do rôznych vedeckých a redakčných rád. Jej záujmy spočívajú v akreditácii vzdelávacích inštitúcií, spotrebiteľského správania, environmentálneho správania, médií a marketingu a udržateľnej módy.

Prvý príbeh sa odohral v neďalekej Bratislave. Tu so svojím manželom žila a pracovala Janka Morvayová. Študovať na FMK sa rozhodla preto, lebo plánovala pracovať v oblasti, ktorá ju veľmi zaujímala – v marketingu. „Účtovníctvo, ktoré vyštudovala, brala ako zdroj príjmu, no táto práca ju až tak nebavila, a preto sa chcela po skončení magisterského stupňa venovať reklame,“ vysvetľuje Jankin manžel Rastislav. Spomína si na rozhovory s kamarátom, ktorý pracoval v reklamnej agentúre a s ktorým sa rozprávali o reklame.

Náhly a nečakaný odchod
Niektorí sa na vysokej škole riadne natrápia, iní si ju robia len preto „aby bola“. Keď však študuje človek, ktorý má o danú oblasť vážny záujem, tak mu to ide samo a cítiť to na prístupe k štúdiu, čo sa odrazí aj na výsledkoch. A práve študijné výsledky mala Janka vynikajúce. Mala rozpísanú bakalársku prácu, keď tesne pred skončením bakalárskeho stupňa štúdia náhle zomrela pri pôrode. Ani po dvoch rokoch však nikto presne nevie, čo sa stalo. „Prípad je stále v štádiu riešenia. Doteraz stále nie je jasné, čo sa udialo, prečo a či to práve takto muselo skončiť,“ hovorí Rastislav. Podľa úradného rozhodnutia Úradu nad zdravotnou starostlivosťou bola chyba na strane nemocnice, no prípad sa stále prešetruje.

Pomáhal, kto mohol
Jankin náhly odchod prinútil rodinu poriadne sa obracať. Našťastie starostlivosť o narodenú dcérku nezostala len na pleciach otca, ale ochotnú pomocnú ruku mu podala celá rodina. Rastislavovi rodičia si malú zobrali k sebe a jej stará mama išla na „materskú“. Odvtedy sa pri malej dennodenne strieda najbližšia rodina Janky a Rastislava. Od prvého dňa až po súčasnosť je o výchovu dcérky dobre postarané. „Na celú udalosť sa nepozeráme z praktického hľadiska, že kto za to môže – my tomu nerozumieme, nie sme lekári. Berieme to tak ako to je, venujeme sa malej a snažíme sa prijímať život so všetkým, čo prináša,“ dodáva Rastislav. Napriek smutnému osudu si nezúfa. Žije jednoducho ďalej a venuje sa dcére. Tá krátko po narodení prekonala zdravotné ťažkosti, musela podstúpiť operáciu, no teraz je našťastie zdravotne v poriadku.

Ľudskosť definuje ľudí
Iniciatíva pedagógov a študentov vytvoriť kalendár sa Rastislavovi veľmi páčila. V prvom rade ho zaujala samotná myšlienka. Financie pre neho nie sú až také podstatné, skôr prístup fakulty a nápad, ktorý bol atraktívny a preto súhlasil. „V tomto prístupe sa skrýva niečo maximálne ľudské, forma pomoci od ľudí, s ktorými človek nie je v každodennom kontakte.“ S ľudskosťou a pochopením sa stretáva stále. Podporu má nielen v rodine, ale aj u známych a v práci, kde pracovala aj jeho manželka. Dokonca vo firme zriadili škôlku pre deti zamestnancov, takže to má k dcére „na skok“. Zvládnuť túto situáciu bez podpory by bolo rozhodne ťažšie. Vyrovnanosť pomaly nastáva v súkromnej, pracovnej oblasti a aj vďaka finančnej pomoci fakulty má celá rodina pocit, že v tom nie sú sami.
Smutný osud na druhú

Rovnaký odbor – marketing, študovala aj Banskobystričanka Darinka Novosadová. Pracovala v oblasti marketingu distribúcie optických pomôcok, kde pripravovala PR. Štúdiom na FMK si chcela zdokonaliť svoje znalosti a skúsenosti z oblasti marketingovej komunikácie. Krátko po otehotnení lekári určili Darinke rizikovú graviditu. „Pôrod malého vychádzal na druhý januárový týždeň roku 2010. Všetko prebiehalo úplne normálne a všetky pravidelné kontroly u odborných lekárov boli bez problémov alebo komplikácií“ spomína si manžel Martin. Komplikovať graviditu začal kašeľ a teplota približne tri mesiace pred pôrodom. Obvodný lekár diagnostikoval virózu (bolo práve chrípkové obdobie). Darinke však teplota neklesla a tak išla do Roosweltovej nemocnice na urgent. Tam si ju pre istotu nechali na pozorovanie a neskôr určili diagnózu – slabý zápal pľúc. Jej stav sa však nezlepšoval a preto ju previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti. Krátko nato, sa ju snažili stabilizovať a pripravili na predčasný pôrod cisárskym rezom. „Tento zákrok urobili v úplne poslednej chvíli, pretože keď sa narodil malý Filip museli oživovať aj jeho a dávať mu masáž srdca, a umelé dýchanie,“ opisuje ťažké chvíle Martin. Jeho manželka a syn po pôrode ostali v umelom spánku. Nasledujúce dni sa niesli v znamení zhoršeného stavu matky a zlepšujúceho sa stavu dieťaťa. Mladej mamičke diagnostikovali chrípkový vírus h1n1 (prasacia chrípka) a odvtedy k nej nikoho nepustili. „Bojovala statočne, avšak presne tri týždne po Filipkovom narodení mi zavolali, že Darinka nás opustila….“ uzatvára bolestné spomienky manžel.

Smútok, ale nie beznádej
Po bolestnej strate manželky sa Martin naplno venoval synovi. Najviac ho mrzelo, že napriek tomu ako sa na neho tešili, Darinka ho nevidela. „Bol som veľmi zronený, keď zomrela, ale našťastie som mal Filipka a mal som pre koho žiť ďalej,“ hovorí Martin s nádejou. So synom zostal sám, obaja jeho rodičia predtým podľahli rakovine. Tragédie v rodine ho ale naučili, že každý človek je pominuteľný a aj napriek tomu, že niekoho veľmi milujeme, stane sa, že jeden deň je s nami a za sekundu sa to zmení a odíde naveky. Malý Filipko statočne bojoval o život, jeho stav sa postupne zlepšoval a otec si ho mohol zobrať domov. Spočiatku mu s výchovou pomáhala svokra, neskôr známi a napokon šiel Martin na materskú. „Najviac zo všetkých mi pomohla rodina Országhovcov (rodičia a sestry hokejistu Vlada Országha, ktorý bol majstrom sveta v roku 2002) z Banskej Bystrice. Vytvorili pre nás obidvoch druhý domov a doslova sme ako členovia ich rodiny,“ dodáva vďačný otec.

„Mama“ na plný úväzok
Martin okrem výchovy syna a zabezpečovania chodu domácnosti pracoval ako obchodník a živnostník. Snažil sa, no zvládnuť to bolo veľmi ťažké. „Dal som si malú pauzu a predal som predajňu záclon, odišiel som zo zamestnania a teraz sa venujem len malému. Filip rastie ako z vody a každým dňom mi robí radosti, a občas aj starosti, tak, ako každé iné malé dieťa“ vysvetľuje. Filip momentálne navštevuje jasle a otec mu vyberá vhodnú škôlku. Iniciatívu študentov a pedagógov FMK si nesmierne cení. „Ďakujem hlavne dekanke Petranovej a tajomníčke FMK pani Podmakovej. Bolo nám cťou zúčastniť sa Vášho vianočného večierka a pokrstiť tento kalendár.“ Telefonát dekanky ho príjemne šokoval, lebo podobné veci videl len v televízii. „Pedagógovia a študenti FMK sú dobrí a empatickí ľudia, ochotní nezištne pomôcť. Všetkým sa chcem takto poďakovať aj za malého Filipa a prajem vám všetko dobré a nech vás v živote stretnú len šťastné chvíle,“ dodáva Martin.

Nápad, ktorý pomáha
Tieto dva príbehy spojil kalendár, ktorý si mohli záujemcovia kúpiť, a tak finančne podporiť rodiny bývalých študentiek FMK. Nápad na vytvorenie kalendára pochádza z najvyšších miest akademickej pôdy – priamo od dekanky Dany Petranovej. Prvotný nápad bol umiestniť pedagógov do obrazov biblických postáv, čo sa však tvorcom nezdalo také zaujímavé ako filmové postavy. „Je to o niečo bližšie k našej fakulte a predsa sme si pedagógov vedeli lepšie predstaviť práve v rúchu Lary Croft, Nea či Jamesa Bonda,“ prezrádza Antonious Vlachou, autor snímok v kalendári. Vedenie fakulty sa postaralo aj o kostýmy, o niekoľko z nich sa postarali aj šikovné ruky Martinky Jakabovičovej. „Samotné fotografovanie bola zábava, pretože učitelia boli (na moje prekvapenie) veľmi zhovievaví, vôbec nemali problém zapózovať, dokonca by som povedal, že ich to aj pobavilo,“ dodáva mladý nádejný fotograf.

Krok za krokom
Okrem fotografa sa na realizácii tohto projektu podieľali viacerí ľudia – obliekania, štylizácie a dolaďovania detailov pri fotografovaní sa ujala Lucka Osvaldová, čas pedagógov zabezpečili Martinka Jakabovičová s Tatianou Podmakovou, o grafickú úpravu kalendára sa postaral Michal Kabát. No a za celým projektom stála dekanka Dana Petranová, ktorá kalendár iniciovala a dala celému projektu skvelú myšlienku a význam. Na stenách vašich internátnych izieb a privátov tak celý rok môžete obdivovať dvadsaťdva pedagógov a pracovníkov FMK. „Celá realizácia trvala jedenásť dní a verím, že nabudúce si nájdeme na to trošku viac času a dokážeme vytvoriť ešte zaujímavejšie a kvalitnejšie spracovanie samotných fotografií a kalendára,“ opisuje Antonious. Plánom do budúcnosti je vytvoriť kalendár FMK 2012, kde budú pedagógovia ako rozprávkové postavy. Veď dobré myšlienky majú úspech zaručený.
Autor: Ľudmila Krkošková
Foto: archív dekanky