Poplatok za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia sa zvýšil na 2 000 eur. Nie všetci študenti však musia zaplatiť kompletnú sumu.

Študentov končiacich ročníkov čaká v nasledujúcich mesiacoch obhajoba záverečnej práce a štátna skúška zostavená z troch okruhov predmetov. Ako sme uviedli v našom nedávnom článku, mnohých z nich trápia vysoké poplatky spojené s prekročením štandardnej dĺžky štúdia. Jej suma sa po novom zvýšila na 2 000 eur.

Prorektor pre vzdelávanie Bystrík Šramel tvrdí, že výška školného sa stanovila kolektívnym rozhodnutím v rámci Kolégia rektorky UCM. Dané rozhodnutie reflektuje aj súčasné spoločensko-ekonomické podmienky spojené s narastajúcou infláciou.

Akú sumu študenti naozaj zaplatia?

Mnoho žiakov má v uvedených veciach chaos a myslí si, že poplatok 2 000 eur za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia je potrebné zaplatiť aj vtedy, pokiaľ sa im nepodarí spraviť len jeden štátnicový predmet. Na základe toho sa odvolávajú na augustový termín štátnej skúšky, ktorý sa ale pre opakujúcu neúspešnosť zrušil.

Podľa Juliány Minárikovej, ktorá na Fakulte masmediálnej komunikácie zastáva funkciu prodekanky pre výchovno-vzdelávaciu činnosť, sa predpisy platieb za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia vypočítavajú na základe metodiky. K dispozícii ju majú zamestnankyne Oddelenia akademických činností UCM. Uvedené oddelenie má samostatný referát školného a poplatkov, pričom spadá pod prorektora pre vzdelávanie Šramela.

„Štandardný počet kreditov za akademický rok je 60. Výška nadštandardu závisí od počtu prenesených kreditov. Výpočet je teda nasledovný: 2000:60=33,33 eur za jeden prenesený kredit,vysvetľuje Mináriková.

Možnosť zníženia výšky školného

V téme ohľadom prekročenia štandardnej dĺžky štúdia študentov končiacich ročníkov nás najviac zaujímalo, ako k danej situácii majú pristupovať jednotlivci pochádzajúci zo sociálne slabších pomerov. Na základe toho Mináriková odkázala na Smernicu o školnom a poplatkoch spojených so štúdiom. Jej súčasťou je aj paragraf zaoberajúci sa študentmi, ktorí sa v uvedenej situácii nachádzajú.

Existuje viacero dôvodov, kedy žiak môže rektora univerzity písomne požiadať o zníženie, odpustenie alebo odloženie termínu splatnosti školného a poplatkov spojených so štúdiom. Primárne ide o študentov, ktorí sú osirelí, nezamestnaní alebo majú dlhodobé zdravotné problémy. Výnimku tvoria aj osoby, ktoré sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke, či reprezentanti Slovenskej republiky.

Štátna skúška v mesiaci august sa pre opakovanú neúspešnosť študentov zrušila. Zdroj: Daniel Bíro

Rektor v jednotlivých situáciách prihliada na študijné výsledky či sociálnu a zdravotnú situáciu študenta. Výška školného sa však môže znížiť o najviac 50 % zo stanovenej výšky. Sumu je možné znížiť aj študentom, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia o druhý rok. Napríklad v dôsledku študentskej mobility schválenej fakultou a univerzitou alebo požiadali o pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania.

Pokiaľ o zníženie sumy za medziročník požiada študent, ktorý nie je občanom členského štátu Európskej Únie a ani tam nemá trvalý pobyt, rektor môže postupovať osobitným spôsobom a prihliadať na humanitárne dôvody. Rovnaký spôsob platí aj pre žiakov neštudujúcich na základe medzištátnej zmluvy.

Pre všetky uvedené situácie platí, že rozhodnutie rektora UCM je konečné, pričom nie je možné opätovné podanie žiadosti o úpravu školného.

Dôvody prekročenia štandardnej dĺžky štúdia

Ako uviedla Mináriková v nedávnom článku, aj napriek tomu, že študenti augustový termín štátnej skúšky využívali ako „opravný termín“, v mnohých prípadoch boli opakovane neúspešní. V prípade študentov bakalárskeho stupňa išlo o 30 % študentov. V prípade študentov magisterského stupňa bola percentuálna miera neúspešnosti ešte vyššia.

Prípady, kedy žiaci končiaceho bakalárskeho alebo magisterského stupňa neboli úspešní ani v jednej časti štátnej skúšky, sa pohybujú približne od piatich do ôsmich percent. Čo sa týka opravných termínov, ide približne o rovnaké percento študentov.

Menej úspešní na štátnej skúške boli v roku 2022 študenti bakalárskeho stupňa. Zdroj: Daniel Bíro

Údaje z Výročnej správy pre vzdelávaciu činnosť na FMK za rok 2022, na ktoré odkazuje Mináriková, zároveň poukazujú na to, že aj v akademickom roku 2021/2022 fakulta dodatočne umožnila končiacim študentom účasť na štátnej skúške v mesiaci august.

Daného termínu sa mohli zúčastniť len študenti, ktorí neúspešne absolvovali termín štátnej skúšky počas mesiacov máj a jún. Avšak aj napriek ponúknutej možnosti bol výsledok mnohých študentov opätovne neúspešný. Na základe toho Harmonogram akademického roka 2022/2023 neobsahuje termín štátnej skúšky v mesiaci august.

„Musíme úprimne priznať, že po neúspešnej štátnej skúške sa dôvodmi, prečo štátna skúška dopadla ako dopadla, žiadny študent takpovediac „nechváli“,“ vysvetľuje Mináriková. Vo väčšine prípadov ide najmä o celkové podcenenie situácie a nedostatočnú prípravu.

Dôvody prekračovania štandardnej dĺžky štúdia sú rôzne. Môžeme k ním zaradiť neabsolvovanie predpísaných predmetov študijného plánu v roku štúdia, v ktorom sú jednotlivci končiacimi študentmi. Rovnako neodovzdanie záverečnej práce v predpísanom termíne, nesúhlas školiteľa s odovzdaním záverečnej práce či dobrovoľné rozhodnutie študenta k účasti na štátnej skúške v predĺženej dĺžke štúdia.

Štandardný počet kreditov za akademický rok je 60. Výška nadštandardu závisí od počtu prenesených kreditov.

Treba podotknúť aj to, že nesúhlas školiteľa s odovzdaním záverečnej práce sa spravidla determinuje prístupom študenta k písaniu bakalárskej alebo diplomovej práce. Zároveň, ak jednotlivec neodovzdá záverečnú prácu v predpísanom termíne, nedisponuje tak dostatočným počtom kreditov, aby sa mohol zúčastniť štátnej skúšky.

Zvyšujúca sa neúspešnosť

Podľa údajov z Výročnej správy za vzdelávaciu činnosť na FMK za rok 2022 sa v tomto roku v jednotlivých termínoch zúčastnilo 448 študentov bakalárskeho stupňa. Čo sa týka študentov magisterského stupňa, išlo o 297 študentov. V porovnaní s predošlým rokom išlo o menší počet žiakov prihlásených na štátnu skúšku, pričom v roku 2021 bolo celkovo prihlásených 973 študentov.

Z doposiaľ nezistených príčin zaznamenala škola pomerne vysoký počet ľudí, ktorí neabsolvovali bakalársku štátnu skúšku. Percento študentov, ktorí neprospeli, dosiahlo úroveň 26,8 %. V minulých rokoch sa táto úroveň pohybovala v rozmedzí 15 až 21 %. Neúspešné absolvovanie štátnej skúšky študentmi magisterského stupňa sa pohybovalo na hranici 18 %, čo reprezentuje dlhodobý normál. Dodatočného augustového termínu štátnej skúšky sa celkovo zúčastnilo 90 študentov.

Jednou z podmienok absolvovania štátnej skúšky je odovzdanie záverečnej práce. Zdroj: atteliér/Natália Ševčíková

Treba podotknúť aj to, že so zvýšenou náročnosťou na absolventov v praxi a na trhu práce sa intuitívne stupňuje aj náročnosť komisií, ktoré pri štátnej skúške zodpovedajú za absolventov.

Netreba zabúdať ani na úspešných študentov, ktorí absolvovali štátnu skúšku v riadnom termíne. S vyznamenaním prospelo 18 študentov bakalárskeho ročníka. V prípade magisterského stupňa išlo o 21 ľudí. Celkovo prospelo 532 žiakov, čo v súvislosti s konaním štátnych skúšok hodnotí škola ako štandardný rok.