Nová moderná doba je bohatá na rôzne stravovacie štýly. Čoraz populárnejšie je aj rastlinná strava, známa ako vegánstvo. Za posledných päť rokov vegáni dokonca predbehli vegetariánskych či bezlepkových nadšencov a ich počet neustále rastie.
Na trend preferovania rastlinnej stravy promptne reagujú jedálne či reštaurácie s rýchlym občerstvením. Napríklad taký gigant ako McDonald’s zaradil do ponuky v niektorých krajinách vegánsky burger. Postupne sa tiež otvárajú rôzne samostatné pobočky tzv. veggie či vegan fast foodov. Naša univerzita za trendmi zaostávať nechce, a preto sa rozhodla pre zapojenie do projektu Zelená jedáleň. Prináša tak alternatívu pre tých, ktorí majú chuť na niečo ľahšie, nemajú radi mäso alebo chcú bojovať proti klimatickým zmenám. Obyčajným obedom? Áno, aj tak sa dá začať.
Nie je to len šalátová nuda
Zelená jedáleň je projekt, ktorý ponúka každý deň v rámci obedového menu jedno rastlinné jedlo. Môžeme ho označiť za vegánske alebo za vegetariánske. Oba tieto prístupy k stravovaniu sa zameriavajú na rastlinnú stravu s minimálnym alebo žiadnym podielom živočíšnych potravín.
Zamestnankyňa jedálne TOP Relax na Rybníkovej ulici prezradila, že nová ponuka jedál sa teší obľube u študentov, no ešte viac u zamestnancov a u pedagógov. V kuchyni pracuje osobitná kuchárka, ktorá pripravuje jedlá pre nadšencov Zelenej jedálne. Na to, či sa suroviny líšia aj v nakupovaní a v cene, odpovedá jednoznačne áno. Klíčky, rôzne druhy zeleniny či sójové výrobky považujú za drahšie, čo sa však na cene lístka neodrazilo. Takýto obed si môžete dať bez doplatku.
Projekt v rámci svojich aktivít ponúka tiež bezplatné poradenstvo pre zostavovanie takéhoto jedálnička a poskytuje recepty či školenia. Zaujímavé je, že vysoké percento študentov si vyberá práve toto ,,zelené“ jedlo aj keď sa za vegánov nepovažujú. Časť z nich však dbá na redukovanie živočíšnej stravy, čo by mohla byť cesta pre tých, ktorí si nevedia predstaviť život bez praženice, hovädzích burgerov či klasického mlieka. Samozrejme, to ani nemusia.
Ukážka jedál v rámci projektu Zelená jedáleň v Top Relax UCM
Jamajské tekvicové rizoto
Grilovaný tofu syr s cuketou
Pohánka na taliansky spôsob
Zeleninový špíz s tofu syrom
Vegetariánske cícerovo-tekvicové kari
Pohánkové rizoto s hubami
Sú vegáni zdravší?
Prečo si bezmäsitý spôsob života získava takú popularitu? Mnoho ľudí pri prechode na rastlinnú stravu jednoducho začne konzumovať viac zeleniny a ovocia. Keď sa k tomu pridá vyradenie mastných či mäsitých výrobkov a polotovarov, aj to málo stačí k zlepšeniu viacerých zdravotných hľadísk. Často to nemusí byť neprítomnosť mäsa v jedálničku, ale radikálne zaradenie kvalitnejšieho a nutrične bohatšieho jedla sprevádzané zmenou životného štýlu, ktorý tieto zmeny zapríčiní.
Ľudia začínajú športovať, viac sa hýbať alebo prestanú fajčiť. Je pravdou, že aj vegetariánskou či vegánskou stravou môže človek pokryť potrebné živiny v strave, avšak musí byť určite viac ostražitý a dbať na správne kombinácie. Preto nemôžeme tvrdiť, že tento typ stravovania je lepší alebo zdravší. Aj vyvážená stredomorská strava poskytuje telu celé spektrum živín, minerálov a vitamínov.
Deň bez mäsa
Ponuka ,,zeleného“ jedla neznamená, že všetky ostatné sú menej hodnotné a nezdravé. Bezmäsitý obed môže byť aj voľbou pre tých, ktorý sa snažia vo svojom jedálničku živočíšne produkty obmedziť z dôvodu ich neekologického dopadu na našu Zem. Dôležité je zamyslieť sa nad pôvodom potravín, koľko ich zbytočne vyhodíme a v čom je jedlo, ktoré konzumujeme, zabalené.
Za zváženie stojí skúsiť si aspoň jeden deň do týždňa bez mäsa. Nie je to náročné, keďže možností je veľa. Bielkoviny, ktoré sú nevyhnutné pre naše telo a svaly, je potrebné dočerpať z ostatných zdrojov, ako sú napríklad strukoviny, semiačka, ale aj vegánske verzie proteínových práškov. Možnosťou, ako robiť ekologickejšie voľby v jedle je aj flexitariánstvo. To síce dovoľuje občasné konzumovanie mäsa a živočíšnych produktov, ale v redukovanom množstve a vo vysokej kvalite.
Rastlinná strava – áno či nie?
Uvedomovať si vážnosť situácie našej planéty by mal každý, bez ohľadu na to, aký stravovací štýl presadzuje. Ak chceme aspoň trochu zvrátiť zmenu klímy a neustále znečisťovanie vôd či ovzdušia, nestačí len recyklovať odpad a uprednostniť hromadnú dopravu pred osobnými autami. Denník The Guardian poukazuje na výskum, z ktorého vyplýva, že najväčší zmysel má jednoducho jesť menej mäsa, a to najmä hovädzieho a bravčového. Odlesňovanie zjednodušuje chov hospodárskych zvierat, no extrémne zvyšuje vytváranie skleníkových plynov. Vedci hovoria, že je potrebné až 90-percentné zníženie konzumácie mäsa v západných krajinách k zvráteniu týchto zmien. Keďže globálna populácia rastie, vyzerá to tak, že v roku 2050 nás bude o 2 miliardy viac. Pri aktuálnej nadmernej spotrebe si to vypýta svoju daň.
Všetci vieme, že jedným jedlom nezmeníme planétu a nezachránime svet. Priložiť ruku k dielu tým, že pravidelne aspoň raz do týždňa nebudeme jesť mäso, nevezmeme si jednorázový príbor a do najbližšieho obchodu pôjdeme pešo, za tú obetu určite stojí.
