Zabudnuté synagógy

Comment
Obnovená ortodoxná synagóga v Trnave

Obnovená ortodoxná synagóga v Trnave

Dlhá história synagóg

Ak chceme pochopiť fakt, prečo boli synagógy dlhé roky zanedbávané, je dôležité si priblížiť históriu zo života židov na Slovensku. Prvé záznamy o migrácii židov zo súčasného územia Čiech, Rakúska a Nemecka na územie Slovenska pochádzajú už z 11. storočia.

Ako a prečo židia prišli na Slovensko? Pravdou je, že boli šikovnými obchodníkmi, a tak sa obchodnými cestami dostali i na územie dnešného Slovenska. Úplne prvá židovská komunita bola založená koncom 13. storočia v Bratislave. V 16. storočí však prišiel zvrat a židia boli zo slovenských miest vyháňaní, na základe čoho sa šírili mnohé nepravdivé klebety, no skutočnosť bola pomerne jednoduchá. Židia boli odjakživa dobrí obchodníci, ktorí tvorili veľkú konkurenciu pre ostatných miestnych obchodníkov i remeselníkov a práve to sa stalo dôležitým podnetom na myšlienku vyhnať židov z miest, kde prosperovali práve ich podniky.

Opustené synagógy sa následne začali využívať na firemné účely ako sklady a preto boli veľakrát zdevastované. Jedna z dôležitých obchodných ciest prechádzala cez Trnavu, kde dodnes stoja dve synagógy. Keďže židia by už znesvätené priestory nemohli využívať na účely modlitební, v súčasnosti sa stáva najideálnejším riešením rekonštrukcia a premena priestorov. S pomocou miest a investorov sa zničené a schátrané budovy menia na galérie, domy umenia a kaviarne.

Viac nám o živote židov v Trnave porozprávala  Mgr. Emília Izakovičová, sprievodkyňa mesta Trnava.

„Židia boli súčasťou budovania obchodníckej osady Sobota na území dnešného Námestia sv. Mikuláša v Trnave. Neskôr, keď bola osada povýšená na slobodné kráľovské mesto Trnava, dostali do užívania mestskú časť na Haulíkovej ulici, kde si mohli stavať domy. Práve v tejto časti stoja obe trnavské synagógy.

Keďže pre trnavských obchodníkov židia predstavovali silnú konkurenciu, nažívanie v Trnave im dosť komplikovali. Židia však podliehali priamo zákonom panovníka, takže konflikty medzi miestnymi obyvateľmi a židmi riešil on a nie starosta. Práve to bol jeden z najdôležitejších dôvodov, prečo v stredoveku zotrvávali v mestách a neboli z nich rôznymi intrigami vyhnaní.

O živote židov v Trnave porozprávala Mgr. Emília Izakovičová, sprievodkyňa mesta Trnava

O živote židov v Trnave porozprávala Mgr. Emília Izakovičová, sprievodkyňa mesta Trnava

Situácia sa zmenila po bitke pri Moháči po roku 1526. Nastali spoločenské a politické zmeny. Panovník potreboval peniaze na vedenie bojov. Jediný od koho si mohol peniaze požičať boli židia, keďže im viera povoľovala požičiavanie a zúročovanie peňazí. Týmto spôsobom sa zadĺžil nielen on, ale aj obyvatelia miest.

Predpokladá sa, že z miest židov vyhnal panovník v roku 1536  pre veľké dlžoby mešťanov u židov. Keďže boli vyhnaní zákonom, museli sa vysťahovať tak rýchlo, že nemali ani možnosť v krátkom čase si vymôcť všetky podlžnosti od mešťanov naspäť. Židia sa tak v polovici 16. storočia museli vysťahovať z miest a usadiť v okolitých dedinách.

Počas dlhého obdobia sa nesmeli do miest vrátiť. Mierne povolenia dostali začiatkom 18. storočia, kedy mohli prísť predávať na jarmoky, ale museli zaplatiť pri vstupe do mesta špeciálnu daň. Nažívanie a vytváranie komunít v meste im bolo povolené až po podpísaní Tolerančného patentu Jozefom II. Krátko nato vznikla ortodoxná synagóga na Haulíkovej ulici.“

Najtrpkejší zvrat v osudoch židov

Poslednýkrát boli židia zo slovenských území vyháňaní počas 2. svetovej vojny, ktorá bola najväčším a najtrpkejším zlomom v židovských rodinách a komunitách.

Židia boli deportovaní do koncentračných táborov z dnešného územia Slovenska najmä v rokoch 1941 – 1945. Všetky majetky im boli odobraté arizátormi. Počas 2. svetovej vojny zahynulo až 105 000 slovenských židov. Odhaduje sa, že po skončení vojny žilo na území Slovenska len 30 000 židov a v súčasnosti tu žije asi 3 000 židov.

História viažuca sa k trnavským židovským rodinám

Medzi najvýznamnejšie trnavské osobnosti a národných hrdinov patrí Alfréd Wetzler. V roku 1944 dokázal utiecť z koncentračného tábora Birkenau v Poľsku spolu s Rudolfom Vrbom. Po úteku spísali Protokol o Osvienčime, ktorý sa dostal do mnohých krajín. Toto svedectvo však bolo natoľko drastické, že mu slovenskí vládni činitelia neuverili, takže žiadne kroky proti zverstvám v koncentračných táboroch nepodnikli. Na pozastavenie deportácie židov museli zasiahnuť zahraniční vládni činitelia. V roku 1964 napísal Alfréd Wetzler knihu pod menom Jozef Lánik – Čo Dante nevidel, v ktorej opisoval svoj útek z koncentračného tábora. Reedícia knihy už pod jeho skutočným menom Alfréd Wetzler bola vydaná v roku 2009. Alfréd Wetzler sa narodil v dome na rohu ulice Haulíkovej a Halenárskej v Trnave. Nakoľko jeho dom už nestojí, pamätná tabuľa jemu venovaná je umiestnená v neologickej synagóge.

Alfréd Wetzler

Alfréd Wetzler

Veľmi známymi židovskými rodinami, ktoré žili v Trnave boli aj Sesslerovci a Koppelovci. Dodnes fungujúca sladovňa Sessler vznikla v roku 1872. Jozef Sessler prebudoval pôvodne malý pivovar na najväčšiu sladovňu v meste. Sesslerovci ju prevádzkovali do roku 1938.

K najväčším a najbohatším poľnohospodárom v Trnave patrila rodina Koppelovcov. Majiteľmi známej Kopplovej vily boli do roku 1939, no o všetok majetok spolu s vilou prišli počas arizácie. Po roku 1990 sa začali priestory vily využívať ako sídlo Galérie Jána Koniarka, kde sa pravidelne konajú výstavy.

História a príbeh trnavských synagóg

Napriek snahe židov udržať si jednotné náboženské, komunitné a jazykové spojenie, bolo uhorské židovstvo v roku 1868 rozdelené na neologickú a ortodoxnú odnož náboženstva. Práve preto sa v Trnave nachádzajú dve synagógy.

Trnavská ortodoxná synagóga bola postavená začiatkom 19. storočia a stojí na Haulíkovej ulici. Patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Po rekonštrukcii sa začala využívať na výstavy fotografického umenia. V súčasnosti sú priestory synagógy využívané na účely jednej z najpozoruhodnejších kaviarní na Slovensku Synagóga Café, ktorá žije kultúrou, odkedy ju odkúpil majiteľ Šimon Štefunko. Pravidelne tu prebiehajú rôzne vernisáže, koncerty či besedy a literárne čítačky. Už len samotné priestory interiéru poskytujú návštevníkom zážitok.

V Synagóga Café sa pravidelne konajú kultúrno-spoločenské podujatia

V Synagóga Café sa pravidelne konajú kultúrno-spoločenské podujatia

Neologická Synagóga STATUS QUO ANTE, ktorá stojí na Halenárskej ulici, bola postavená neskôr pravdepodobne v roku 1891 podľa návrhu viedenského architekta Jakoba Gartnera. Charakteristická je svojimi orientálnymi prvkami, liatinovými stĺpmi s hlavicami, ale aj neomietnutým tehlovým murivom, ktoré upúta hneď na prvý pohľad. Dispozíciu stavby tvorí apsida (polkruhová kupola) a modlitebňa s galériou pre ženy, v ktorej je vystavená stála expozícia židovských artefaktov judaík.

Neologická synagóga v Trnave

Neologická synagóga v Trnave

Pred synagógou taktiež stojí pamätník židovským obetiam holokaustu.

Synagóga bola v minulosti využívaná na firemné účely ako sklad a bola zdevastovaná. V súčasnosti sa synagóga využíva ako Centrum súčasného umenia Galérie Jána Koniarka.

Priestory neologickej synagógy v Trnave sa v súčasnosti využívajú ako Centrum súčasného umenia

Priestory neologickej synagógy v Trnave sa v súčasnosti využívajú ako Centrum súčasného umenia

Zabudnuté slovenské synagógy

Medzi významné kultúrne pamiatky patria okrem trnavských synagóg i vrbovská, bratislavská, prešovská, či lučenecká synagóga, ale aj mnohé ďalšie. Na účely modlitební sa synagógy zachovali len v Bratislave, v Košiciach, v Nových Zámkoch a v Bardejove. O ochranu židovského kultúrneho dedičstva, ale aj vytváranie publikácií či prezentácií, sa stará Slovenské centrum židovského kultúrneho dedičstva.

Budúcnosť mnohých synagóg zostáva naďalej otázna

V súčasnosti čaká na obnovu ešte veľké množstvo synagóg. Je skutočne veľmi smutné, že práve tieto kultúrne pamiatky s obrovskou históriou naďalej chátrajú. Problémom miest však nie je len finančná stránka, ale aj majetkové rozpory vo vlastníctve synagóg.


 

Autor: Monika Dimitrovičová
Foto zdroj: Archív Emílie Izakovičovej, vitajtevtrnave.sk, trnavskyhlas.sk, synagogacafe.sk, aktualne.atlas.sk

Dominika Cifrová

Related Posts

Discussion about this post