Každý semester univerzita príjme desiatky študentov z cudziny, tzv. „erasmákov.“ So začlenením im pomáha organizácia Erasmus Student Network (ESN), ktorá pre nich pripravuje rôzne eventy. Cítia sa skutočne prijatí alebo ich sprevádza pocit neistoty?
Cez milión ľudí ročne vycestujú v rámci programu Erasmus + spoznávať nový svet. Medzi hlavné ciele tvorcovia zaraďujú inklúziu a budovanie pozitívneho vzťahu k rozmanitosti. Nejde len o toleranciu voči iným kultúram, ale aj voči ľuďom z rôznych spoločenských pomerov, znevýhodneným či migrantom.
A práve tu sa ukazuje, ako je na tom naša krajina s otvorenosťou. Prieskum GLOBSEC Trends 2024 ukazuje, že až 70 % Slovákov sa cíti byť ohrození imigrantmi. A hoci máme vďaka EÚ možnosť slobodne cestovať, cudzinec na našej pôde to nemá vždy jednoduché. Momentálne je na našej univerzite 19 zahraničných študentov z programu Erasmus+. Pýtali sme sa ich, aké sú ich dojmy zo Slovenska.
Prvý kontakt so Slovákmi
Maria, študentka z Portugalska, slnečné počasie vymenila za daždivú jeseň a na zimný semester vycestovala do malého Ríma. Smeje sa, keď hovorí, že očakávala náročnejšie štúdium. „Vyhovuje mi to, lebo výučba je veľmi praktická,“ dodáva.
Dokument s názov „learning agreement” pozná každý, kto sa aspoň minimálne zaujímal o štúdium na zahraničnej univerzite. Maria neopomenula problémy, ktorým čelila. Vysvetľuje, že niektoré predmety sa navzájom prekrývali. Riešenie problému bolo zdĺhavé, keďže veľa času strávila čakaním na odpoveď zo strany UCM.
Maria je komunikatívna a nemá problém nadviazať konverzáciu s hocikým. Zoznamovanie s rovesníkmi, ktorí sú v podobnej situácii je jednoduché. Ako to je s domácimi študentmi? Priznáva, že Slovákov zatiaľ pozná málo. Na prednáške vidí nové tváre, ktoré sa rýchlo striedajú, keďže jednotlivé predmety má vždy s inou skupinou.
Rozhovor uzatvára s pozitívnym odkazom: „Cítim sa skutočne prijatá.“ Podľa jej slov boli Slováci, s ktorými zatiaľ komunikovala ochotní. Aj keď sú momenty, kedy jej chýba domov, vtedy prichádzajú na scénu telefonáty s kamarátmi a rodinou.
Premýšľala som, či tu vôbec chcem zostať.
Nazerke z Kazachstanu tvrdí, že atmosféra a prvý dojem závisí od ľudí, ktorí sa na danom mieste nachádzajú. „Ľudia na Slovensku sú skvelí a prijímajúci,“ dodáva. Na začiatku nebolo všetko ružové. Najväčším problémom je pre ňu jazyková bariéra, keďže je v novej krajine a dokonca prvý raz v Európe. S úsmevom prezradila, že sa začala učiť niečo málo po slovensky.
Nazerke vyzdvihuje študentmi obľúbené party organizované cez ESN. Tvrdí, že sa tam ľahko zoznámi s ďalšími Erasmus študentmi a výhodu vidí v možnosti komunikovať s nimi v rovnakom jazyku, a to v angličtine.
Prekvapili ich vysoké ceny, chutné jedlo aj tichá Trnava
Tanais pochádza z Kazachstanu, no študuje v Istanbule. Pred príchodom na Slovensko o našej krajine nič netušila. Nevedela, kde sa nachádza, ani akým jazykom hovoríme. Jej prvý dojem nebol najlepší. Prišla do tmavej noci, keď mesto nepôsobí vábivo. O svojich pocitoch hovorí otvorene: „Premýšľala som, či tu vôbec chcem zostať.“ Ďalším nemilým prekvapením boli ceny, ktoré sú podľa jej slov vyššie ako v Istanbule. V Trnave za obed zaplatí priemerne 8 €, v Turecku by za rovnakú cenu dostala dve značne väčšie porcie.
Vďaka aktivitám ESN mala za krátky čas možnosť spoznať takmer všetkých „erasmákov“. Najviac sa jej páčil event, na ktorom mali možnosť ochutnať naše tradičné jedlá. Prekvapilo ju, ako veľmi sú podobné tým, ktoré pozná zo svojej domoviny.
Sude, ktorá rovnako študuje v Istanbule, zvolila Slovensko kvôli pokojnej atmosfére. Aj keď bola pripravená na tiché mesto, na Trnavu si musela zvykať, keďže je podľa jej slov až príliš tichá. Najťažšie pre ňu bolo zorientovať sa v systéme mestskej hromadnej dopravy, s čím jej pomohli noví kamaráti.
„Komunikácia je tiež náročná, našťastie existujú prekladače,“ vysvetľuje Sude. Pozitívne slová adresuje tým, ktorí chystajú aktivity v rámci ESN. Hovorí o nich, že sú otvorení, komunikatívni a pomáhajú jej v celom procese začlenenia.
Od ochutnávok až po túry
Erasmus Student Network je pre zahraničných študentov alfou a omegou. Dobrovoľníci zabezpečujú integračný proces a pripravujú rôzne aktivity, ktoré sú ideálnou príležitosťou na budovanie vzťahov, učenie a v neposlednom rade na získavanie zážitkov. „Chceme, aby „erasmáci“ na Slovensko spomínali v dobrom,“ hovorí o zámere organizácie koordinátorka eventov Sandra Rusnáková. Snažia sa ponúknuť im také možnosti, aby vyskúšali, čo najviac nového. Predstavujú im slovenský životný štýl, čím ukazujú aj kúsok zo seba.
Medzi tradičné podujatia patrí jazda na motokárach, večera s tradičným slovenským jedlom či ochutnávka lokálnych vín. Práve tá patrí k najpopulárnejším eventom. Všeobecne platí, že ľudia radi degustujú, obľubujú pochutiny a v spojení s hrami sa vytvára komorný priestor na spoznávanie.
Podujatím zimného aj letného semestra je Welcome Week. Počas neho študenti zažijú večer plný zoznamovacích hier, prehliadku Trnavy s výkladom a dokonca aj hodinu slovenčiny. Sandra vyzdvihuje aj výlety. Minulý rok boli dvakrát v Tatrách, raz ako jednodňový výlet a druhýkrát aj s prenocovaním. „Išli sme na chatu pri Zelenom plese, o šiestej ráno sa vyrážalo z Trnavy.“
Z eventov majú nespočetné množstvo zážitkov, no Sandra spomína jeden konkrétny, ktorý jej utkvel v pamäti. Na opekačku prišlo viac ľudí než plánovali a pomaly sa im začalo míňať jedlo. Niekto si opekal chlieb, niekto špekáčiky. Jeden chalan zobral malú cherry paradajku, napichol ju na palicu a začal opekať so slovami „my little tomato”. Pri tejto spomienke sa Sandra vždy začne smiať.
Plánujú tak, aby si každý vybral
Organizácia eventov vyžaduje adekvátnu prípravu, no množstvo účastníkov ostáva záhadou až do samotného začiatku. Sandra hovorí, že je ťažké odhadnúť, koľko ľudí skutočne príde. Každého zaujme niečo iné, a preto sa pokúšajú kombinovať rôznorodé podujatia, aby si každý vybral to, čo ho baví.
To, čo je obľúbené v skupine „erasmákov“ v zimnom semestri nemusí platiť pre tých, ktorí prídu v letnom. Vždy je to o nových ľuďoch a individuálnej preferencii.Proces plánovania vraj nie je zložitý. Na začiatku stojí nápad a následná komunikácia o zrealizovateľnosti. Posledným krokom je oslovovanie podnikov a miest, kde by sa event konal.
Ako v každom tíme, aj ESN má svoje problémy. Pri plánovaní niekedy dochádza ku komunikačnému šumu. Stane sa, že účasť je slabá, ak event nedostatočne spropagujú. Viac ako polovica ľudí z vedenia je nová, a preto sa ešte učia spolupracovať a nastaviť systémy tak, aby fungovali efektívne.
Peniaze za svoju prácu nečaká, dôležité sú hodnoty
Dobrovoľníctvo v ESN považuje Sandra za skutočné obohatenie vysokoškolského života. „V podstate prežívaš Erasmus vo svojej krajine s niekým iným,“ hovorí o tejto skúsenosti. Má možnosť navnímať zážitok „erasmákov“ a zároveň im pomáhať. Vzájomne sa učia o svojich krajinách, tradíciách, kultúre i náboženstve. Spoznáva mladých z rôznych častí sveta, napríklad z Kene, Malajzie, Nepálu alebo Kazachstanu „Rozširuje to horizonty,“ uzatvára tému svojou obľúbenou frázou.
Nie je to práca, za ktorú človek dostane výplatu v peňažnej forme. Hnacím motorom je vášeň pre prácu s ľuďmi a odmenou je dobrý pocit. Ak sa chce človek angažovať, musí mať nastavené morálne priority a vidieť v tom hlbší zmysel. Sandra to vyjadruje slovami: „Keď to robíš, nečakáš, že za to dostaneš zlato.“
ESN má jasné poslanie – socializácia a integrácia cudzincov študujúcich v danom meste. V jednej skupine sa stretnú študenti z iných krajín a musia sa spolu naučiť vychádzať a komunikovať. Každá kultúra má svoje povahové črty, ktoré značne ovplyvňujú komunikáciu. Účastníci sa do istej miery snažia odprezentovať práve tú svoju krajinu. Spoločne sa učia byť tolerantnejší a lepšie komunikovať s ľuďmi rôzneho pôvodu.
