V predvolebnom období sme najmä zo strany médií zasypávaní prieskumami o predbežných výsledkoch a aktuálnych pozíciách jednotlivých politických strán. Za nimi sa však skrýva náročný proces získavania dát, súčasťou ktorého je niekoľkočlenný tím. O jednotlivých metódach, ale aj prieskumoch ako takých nám porozprával riaditeľ agentúry Focus MARTIN SLOSIARIK.

Tvrdíte, že prieskumy sú fotografiou aktuálneho stavu. Skúste nám popísať, ako taká fotografia vzniká. Akým spôsobom zberáte dáta?

Fotografia môže vzniknúť rôznymi spôsobmi. Závisí od techniky alebo metódy, ktorú využijete. Najčastejšie vo svojej praxi využívame osobné dopytovanie. Dáta sa, samozrejme, dajú získavať aj inými spôsobmi, napríklad formou telefonátu. Taktiež existuje aj možnosť webových dotazníkov, vďaka ktorým vidíte všetky otázky pekne pred sebou. Ako vravím, štýlov je viacero. Niekedy sa dokonca využíva aj mix týchto metód. Zber dát prispôsobujeme cieľovej skupine, čo znamená, že mladšej generácii ponúkame skôr internetové ankety, kým starších sa snažíme zastihnúť pri telefonickom alebo osobnom dopytovaní. 

Akú metódu najčastejšie využívate pri politických prieskumoch?

V prípade parlamentných volieb najčastejšie realizujeme prieskumy prostredníctvom osobného dopytovania. Máme teda približne 250 až 300 spolupracovníkov, ktorí  majú jasné inštrukcie súvisiace s vyhľadávaním konkrétnych cieľových skupín. Odpovede následne zaznamenávajú do tabletov. Čo sa ale týka komunálnych volieb, väčšinou využívame iný postup, a tým sú telefonické prieskumy, nakoľko je tam lepšia miera dostupnosti. Pri tomto druhu dopytovania však musíme rátať aj s odmietnutím respondentov reagovať na položené otázky. Vo väčšine prípadov sú najjednoduchšie zasiahnuteľné staršie ročníky, konkrétne ženy. Naopak, najnáročnejšie sa informácie získavajú od ľudí vo veku 18 až 29 rokov.  


Dôležité je, že populácia starne a SMER vytvára program práve pre podobného voliča, ktorý zabúda na kauzy a hľadá to, čo mu garantuje strana.

Keď sa bavíme o voľbách, kto si v tomto prípade u vás prieskumy objednáva? Jednotlivé strany alebo médiá?

Ak hovoríme o volebných preferenciách, akými sú jednotlivé rebríčky politických strán, musím povedať, že tu si ich vo väčšine prípadov neobjedná nikto. Sú skôr súčasťou multiklientského prieskumu. Práve tie slúžia ako zrkadlo spoločnosti, na základe ktorého máme možnosť rozpoznať aktuálnu situáciu v krajine. Samozrejme, potom sú tu špecifické prieskumy, kde sú zadávateľmi buď politické strany, alebo jednotlivé médiá.

Naše rebríčky sú viditeľné napríklad v relácii Na telo s Michalom Kovačičom, ktorá naše produkty zverejňuje. V tomto prípade by bola zadávateľom televízia Markíza. Ako vravím, zadávateľov môže byť mnoho. Médiá si zväčša nedávajú vytvárať rozsiahle prieskumy a zaujíma ich pár konkrétnych otázok. Naopak, politické strany majú záujem o všeobecný prehľad situácie.  

Neobáva sa agentúra, akou je Focus, že v deň volieb budú výsledky odlišné od predčasných prieskumov?

To je práve problém špecifikácie agentúry, akou sme my. Ak niekto robí marketingové prieskumy, súčasťou ktorých sú hodnotenia ponúkaných produktov, nikto nad sebou nemá povestný Damoklov meč. My ho však máme. Preto tvrdím, že ak budeme porovnávať výskum, ktorý bol robený niekoľko mesiacov pred voľbami s aktuálnym stavom, výsledky sa pravdepodobne odlišovať budú. Je to ale prirodzené, nakoľko sa spoločnosť aj jej názory menia.

Ďalším faktom je, že kampaň jednotlivých politických strán je trvácna, čo znamená, že na jej základe ľudia svoje názory prehodnocujú. Ak by tak nerobili, je dosť vysoká pravdepodobnosť, že kampane konkrétnych strán sú neúčinné. Jediná situácia, z ktorej máme obavy, sú výsledky exit pollu. To sú prieskumy, ktoré sú vykonávané v momente, keď ľudia vychádzajú z volebných miestností a my sa ich pýtame, akú politickú stranu volili. Na základe spomínaného exit pollu sú potom po 22. hodine zverejňované predbežné výsledky. To je jediný moment, kedy by nastal problém v tom, ak by naše výsledky nesedeli s reálnymi výsledkami volieb.  

Mladšej generácii ponúkame skôr internetové ankety, kým starších sa snažíme zastihnúť pri telefonickom alebo osobnom dopytovaní.

Venujme sa dôveryhodnosti, práve vaše prieskumy patria k najvyužívanejším. Ako ste nadobudli dôveru u širokej verejnosti?

Osobne si myslím, že veľkú rolu zohráva aj vek našej agentúry, predsa len sme pomerne starou spoločnosťou a budeme oslavovať 30 rokov pôsobenia na trhu. Za taký dlhý čas si dôveru vybudujete. Získavame ju však aj prácou, ktorú odvádzame pre rôzne spoločnosti či už komerčného, alebo akademického charakteru. Veľkou výhodou je, že naše metódy a dáta sú transparentné a dostupné. Dôvera sa teda nebuduje len tým, že dokážete správne odhadnúť výsledok volieb. Buduje sa kvalitným vykonávaním jednotlivých procesov ako takých.   

Podľa šéfa Focusu zákon zasahuje do práva na slobodné získavanie informácií 50-denným moratóriom

Slúžia vám ostatné agentúry podobného druhu ako zrkadlo prieskumov alebo ich skôr vnímate ako svoju konkurenciu?

Oni sú prirodzenou konkurenciou, ale to neznamená, že nám neslúžia ako naše zrkadlo. Ja som veľmi rád, že na trhu pôsobia aj iné agentúry. Je dobré, keď prieskumy realizuje aj niekto iný, aby sme si overili správnosť našich výsledkov. Vždy treba sledovať iné trendy, či už je to telefonické dopytovanie, alebo osobné. My nemáme žiaden konkurenčný vzťah s inými agentúrami. Práve naopak, tvoríme Slovenskú asociáciu výskumných agentúr, v ktorej riešime spoločné programy. Ako príklad by som uviedol riešenie problému spojeného s 50-dňovým moratóriom. Riešime, aké stanovisko zaujať a diskutujeme aj o tom, ako zlepšiť jednotlivé procesy. 

Je samozrejmé, že na základe prieskumov politické strany menia svoje nasledujúce kroky. Máte pocit, že svoje postoje menia aj voliči?

To je presne otázka, ktorú sa snaží riešiť aj literatúra či samotné prieskumy verejnej mienky. Prirodzene, ak je publikovaný nejaký prieskum a následne sa dostáva na verejnosť, stretá sa s určitou formou osobnej interpretácie. Je teda jasné, že ľudia, ktorí sa o politiku nezaujímajú, sa môžu rozhodnúť tak, že zvolia stranu, ktorá sa v prieskumoch drží na popredných priečkach.

Opačný typ vplyvu je však taký, že sú znevýhodnené strany, ktoré majú v prieskumoch pod 5 percent. Ľudia vraj nemajú tendenciu odovzdať hlas takejto strane. Ja s tým však nesúhlasím. Nie je to tak, že ak má niekto 4,8 percenta, tak voliči od neho utekajú. Môže to byť presne naopak, niekto sa rozhodne túto stranu zachrániť a potiahne ju do parlamentu. Tie efekty sú prirodzené a priame, nie je to žiadna manipulácia voliča.

Dôležitou otázkou je, prečo sa mladí ľudia utiekajú k extrému.

Myslíte si, že plánovaný zákon o volebnom moratóriu je zásahom do ľudským práv z hľadiska získavania informácií?

Vždy pred odpoveďou na podobnú otázku tvrdím, že nie som právnik, ale ako občan mám na to svoj názor, a ten je taký, že zákon zasahuje do práva na slobodné získavanie informácií. Je to na zvážení každého občana, či podobné informácie, ktoré poskytujú prieskumy, využiť chce, alebo nie. Mal by mať možnosť rozhodovať sa medzi toľkým množstvom informácií. Neviem si predstaviť, že pri výbere nejakého produktu si dá človek 50 dní voľna, aby o ňom nezískal žiadne informácie, a následne by sa mal bez prítomnosti podobných vedomostí rozhodnúť, ktorý produkt si vyberie.  

Zruší nová vláda podobný zákon?

Ja si nemyslím, že je to len o vláde. Rozhoduje o tom aj Ústavný súd, a ten by mal rozhodovať nezávisle od toho, či je vláda v aktuálnom zoskupení, alebo sa zmení. V priestore Európskej únie vidíme, že štáty, akými sú napríklad Slovinsko či Maďarsko, podobné iniciatívy neschválili. Podobný zákon nás posúva niekde za hranice Latinskej Ameriky a podobné typy spoločenského zriadenia.

Viem, že škola by podľa mnohých mala byť apolitická. To však nie je pravda.

Nedávno na námestiach mladí ľudia pochodovali v rámci iniciatívy Za slušné Slovensko a aj napriek tomu by podobná veková kategória volila pána Kotlebu. Nemáte pocit, že sa tieto názory rozchádzajú?

Nie, nerozchádzajú sa. Treba to brať trochu inak. V poslednom prieskume, ktorý robila Rada Mládeže Slovenska, sa preferencie pána Kotlebu zastavili niekde na úrovni devätnástich percent. Nie je to viac ako 50 percent, čo znamená, že to nepredstavuje ani len polovicu voličov. Preferencie iných opozičných strán dokonca výrazne prevýšili preferencie pána Kotlebu. Treba tu skôr pátrať po tom, čo vedie mladých ľudí k tomu, aby volili práve takto. Dôležitou otázkou je, prečo sa mladí ľudia utiekajú k extrému. Prečo chcú, aby vládla v spoločnosti podobná autorita.

Podobný výskum bol realizovaný na stredných školách. Aj tam zvíťazil pán Kotleba. Čo si o tom myslíte?

Viem, že škola by podľa mnohých mala byť apolitická. To však nie je pravda, pretože sa potom dostávame do podobných situácií. Škola by mala byť hlavne nestranícka, čo znamená, že by nemala preferovať konkrétnu politickú stranu. Kde sa však potom majú mladí dozvedieť informácie o spoločenskom dianí, ak nie práve v škole na hodinách občianskej výchovy, prípadne dejepisu? Myslím si, že práve na dejepise by sa malo dbať aj na nové dejiny. Prirodzene, v škole by sme sa mali dostávať k podobným informáciám. 

Slosiarik sa stal rešpektovaným sociológom a často býva hosťom v televíznych či rozhlasových reláciách

Môže Mazurek zo 150. miesta kandidátnej listiny odobrať strane určité percentá?

Nemyslím si, že toto je faktor, ktorý Kotlebovcom nejako na percentách uberie. Milan Mazurek je pre voličov skôr symbolom toho, že náš súdny systém je taký, aký je. Jeho voliči sa budú snažiť, práve vďaka podobnej kauze, sa s ním zosobniť. Toto bude ten faktor, ktorý ho z toho 150. miesta dostane do NR SR. Médiá sa tejto téme intenzívne venujú a práve vďaka tomu sa dostáva do povedomia voličov.

Ako si vysvetľujete, že na čele preferencií je neustále SMER? Nepoučili sa už ľudia dostatočne zo všetkých káuz?

Myslím si, že tieto kauzy nie sú pre ich voličov smerodajné. Musíme mať na zreteli fakt, že je to momentálne asi najstaršia strana, a to je dôležité. Ich voliči sú často staršej generácie a pamätajú si predchádzajúci režim. Pamätajú si ešte obdobie socializmu aj to, že im režim garantoval nejaké sociálne práva. SMER dnes ide na vlne podobnej sociálnej politiky a túto situáciu tak vnímajú aj dôchodcovia. Dôležité je, že populácia starne a SMER vytvára program práve pre podobného voliča, ktorý zabúda na kauzy a hľadá to, čo mu garantuje strana. Druhá vec je, že Robert Fico sa postupne stiahol a SMER má inú jednotku – Petra Pellegriniho.

 

 Profil: Martin Slosiarik vyštudoval sociológiu na na Filozofickej fakulte UK. Aktuálne zastáva post riaditeľa agentúry Focus. Tá má za sebou takmer 30-ročnú históriu a vďaka nej má široká verejnosť dostupné nielen politické, ale aj akékoľvek iné prieskumy, ktoré nastavujú zrkadlo spoločnosti. Patrí medzi rešpektovaných odborníkov a osobne sa zúčastňuje na viacerých rozhlasových i televíznych reláciách.

autor: Júlia Jamrichová, Marek Bajči

foto: Foto N – Tomáš Benedikovič, archív respondenta